Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116209130
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116209130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: V. I., O..

I.., I. I.A. K. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, zastúpený zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému: U. T., R.. XX.XX.XXXX, T. N. Ž. Q. XX, XXX XX Ž. 1, štátny občan SR, o zaplatenie 404,10
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 159,58 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 159,58 eur od 06.09.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,02 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 11.04.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 404,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 06.09.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. O., zmluvu č. O.,
zmluvu č. O. a rovnako tak Dodatok k zmluve č. O. a Dodatok k zmluve č. O., ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 3
ks SIM kariet, ktoré umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby, poskytované žalobcom,
a k týmto priradil účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Ďalej
žalobca uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Xperia M white vo výške 150,02 eur

a za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Orange Dayton vo výške 94,50 eur,
celková výška škody tak predstavuje 244,52 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou (ďalej len „výsledná
suma“), t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilné telefóny/
telekomunikačné zariadenia za cenu, zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkov
sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a

včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatkov vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu, uvedenú v čl. 1 bod 1.2 dodatkov, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
žalovaný zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v dodatkoch, pričom nedodržanie tohto záväzkuby spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačnéhozariadenia).Privýpočtespôsobenejskutočnejškodyzohľadnilpočetcelých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti

žalovaným. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu žalovaný spôsobil, je nasledovný: mobilný
telefón Sony Xperia M white - akciová cena 0,50 - eur, predajná cena 190,- eur, poskytnutá zľava 189,50
- eur a uplatnená škoda 150,02 eur, mobilný telefón Orange Dayton akciová cena 1, - eur, predajná
cena 190,- eur, poskytnutá zľava 189, - eur a uplatnená škoda 94,50 eur. Ďalej žalobca uviedol, že
žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 307,58 eur, vyfakturovaných v

období 2014/04 - 2014/06. Preto pokusom o pokonávku zo dňa 22.08.2014 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie,
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní Pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky
vo výške 148,- eur odpísaná a preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si úroky
z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné podmienky, čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom,
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa

06.09.2014. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo
výške 307,58 eur a sumu 244,52 eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho
názoru preukázateľne vznikla.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 03.06.2016,

v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.

4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 09.08.2016, pričom miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 06.07.2016.

5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.

6. Podľa §42 ods.4 z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (a) Účastník je povinný používať
verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b)
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

7. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

8. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

9. Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať

všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenémuúčastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

13. Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

14. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

16. Strany uzavreli dňa28.06.2009 zmluvu o pripojení č. O., ku ktorej dňa 08.10.2013 uzavreli dodatok č.
O.,dňa31.01.2014uzavrelizmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebč.O.aDodatokktejtozmluveztoho
istého dňa a rovnako tak dňa 31.01.2014 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. O.. Ust. čl.
2 predmetných dodatkov k zmluvám upravovalo práva povinnosti žalobcu a žalovaného. Žalovaný sa
medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku

a) zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných
žalobcom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v súlade
so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
(bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto povinnosti sa

nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov, stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z., b) nepožiadať o
vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva
zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb
prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu), c) nedopustiť
sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na

základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo
zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť
alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký
variantúčastníckehoprogramu),ženedôjdekporušeniuzáväzkuúčastníka,uvedenéhovbode2.2tohto

článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi a včas a
riadne uhrádzať žalobcovi iné platby, ktoré je povinný platiť žalobcovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o
peňažné záväzky voči žalobcovi, avšak je povinný ich uhradiť žalobcovi alebo prostredníctvom žalobcu
tretej osobe.

17. V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatkov si strany ďalej dohodli, že ak žalovaný počas doby viazanosti,
uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku, poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom
podľa uzavretých zmlúv v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby
prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku

pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo
zmluvy), je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu a to v prípade Dodatku č. O. vo výške 189,-
eur a Dodatku č. O. vo výške 189,50 eur, pričom zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej
ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal telekomunikačné

zariadenie žalovanému. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne žalobcovi samotným
porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu porušenia povinnosti žalovaným, pričom toto právo
nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany žalobcu (napr. odstúpením od zmluvy aleboprerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3
písmena c) tohto článku).

18. Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatkov účastník (žalovaný) súhlasí s tým, že ak počas doby platnosti
dodatku dôjde na základe jeho žiadosti, alebo z dôvodov jeho zavinenia, k dočasnej deaktivácii jemu
pridelenej SIM karty, a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa
zmluvy, že doba, po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby, sa mu nezapočíta do doby
viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi za túto dobu cenu

služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky, dohodnuté
v písmenách a) a c) bodu 2.3 tohto článku.

19. Súd, vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2, v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 dodatku nemal
dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia žalobcu, že predajná (štandardná)
cena telekomunikačného zariadenia zn. Sony Xperia M white, v čase uzavretia dodatku k zmluve, bola

u žalobcu vo výške 150,02 eur s DPH a telekomunikačného zariadenia zn. Orange Dayton vo výške
94,50 eur.

20. Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že žalobca v zmysle
dohodnutých platobných podmienok vyúčtoval žalovanému faktúrami: č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa

23.06.2014 v sume 36,26 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.06.2014 v sume 37,62 eur, č.
XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.06.2014 v sume 5,-eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.06.2014
v sume 34,50 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.05.2014 v sume 64,25 eur, č. XXXXXXXXXX,
splatnou dňa 23.05.2014 v sume 19,64 eur, č.XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.05.2014 v sume 80,17
eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.04.2014 v sume 5,12 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa

23.04.2014 v sume 34,62 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.04.2014 v sume 5,- eur, cenu služieb
v zmysle cenníka žalobcu.

21. Žalobca vyzval žalovaného pokusom o pokonávku zo dňa 22.08.2014 na zaplatenie faktúr za
obdobie 04/2014 až 06/2014 v sume 307,58 eur. Ďalej žalobca žalovaného upozornil, že je povinný

z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu
škody v celkovej výške 378,50 eur. Tieto pohľadávky žalobca žiadal uhradiť najneskôr do 05.09.2014.
Žalobca uvádza, že po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 148,- eur odpísaná
a preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

22. Súd mal tak za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, VP a vyššie uvedenými
faktúrami, spolu vo výške 159,28 eur (307,58 eur - 148,- eur), a preto mu priznal voči žalovanému nárok
na zaplatenie sumy 159,28 eur, keďže nevyšlo najavo, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu tento
svoj záväzok splnil.

23. Žalobca si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške 244,52 eur,
ktorý skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia
povinností žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej

zľavy z predajnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, pri zohľadnení počtu celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaným, t. j. sume 244,52 eur.

24. Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti

za škodu podľa ust. § 420 OZ. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované
ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu.
Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych

skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo
aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju
dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda
je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s

ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné

zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina
vzniku škody, existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade
spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie,

ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode.
Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť. Zavinenie, ako psychický vzťah, musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí

preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s
týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny, nesie škodca,
ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

25. Žalobca uvádzal, že protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že tento porušil svoje povinnosti

a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku
k zmluve. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne
pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, a to akciovej cene, za
ktorú bol tento predaný žalovanému, a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej
výške, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu

porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.

26. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému
záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť žalovaného za
škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho

dôkazné bremeno, bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe
zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom
vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob
ukončenia zmluvy je uvedený v ust. čl. 4 VP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ sa
písomneuzavretádohodamôžezmeniťalebozrušiťibapísomne.Vprejednávanejvecižalobcapísomné

ukončenie písomne uzavretej zmluvy nepreukázal.

27. Pokiaľ sa týka vzniku škody, ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa
žalobcu mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho

úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v
rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
za nižšiu ako žalobcom deklarovanú trhovú cenu. Účel, sledovaný žalobcom podanou žalobou, bolo
možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a
akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného,

ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

28. S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tentoprotiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -
žalobcu, mala vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanému podľa dodatku zľavnený mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie. Až následne žalovaný nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za
služby, poskytované žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére žalobcu,
keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí času došlo k
porušeniu povinnosti žalovaného riadne platiť za služby v roku 2014, ako vyplýva z pokusu o pokonávku
azpredloženýchfaktúr.Tedazčasovéhohľadiskažalobcazamieňapríčinusnásledkom,inakpovedané,

najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

29. Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za žalobcom
tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 244,52 - eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom,
zamietol.

30. Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si žalobca uplatnil uvedený žalovaný nárok,
sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli
súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď žalobca skutkovo
vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej
pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.

31. Žalobcovi vzniklo, v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP, právo na úroky z omeškania vo výške,
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojení s ust. § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013. Súd pri
posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté

služby, t. j. sumy 159,58 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval
žalovanému cenu poskytnutých služieb, v zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Nakoľko si však žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 06.09.2014 a vo výške
5,15 % ročne, súd mu, viazaný žalobným návrhom, s poukazom na ust. § 216 ods. 1 C.s.p., priznal
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 159,58 eur od 06.09.2014

do zaplatenia.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 159,58 eur, čo v pomere k uplatnenej istine
percentuálne predstavuje 39,49%. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 244,52 eur, čo v
pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 60,51 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje
21,02 %. Súd preto priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. žalobcovi nárok na náhradu 21,02 %

vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.