Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/278/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714204824
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714204824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej právnej veci navrhovateliek 1/ G. I., bytom X. V., P. S. č.
XXX, 2/ S. G., bytom X. V., H. XXX/X, obe zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. O. O., advokát,
spol. s.r.o. so sídlom K. G., I. XXX/X, proti odporcovi K. G., bytom X. V., H. XXX, zastúpeného Mgr. S. E.,
advokátom so sídlom G., J. H. XXX/XX, o vypratanie rodinného domu, o odvolaní navrhovateliek 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02. januára 2015, č.k. 10C/122/2014-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vypratať sa z rodinného domu
č. súp. XXX stojaceho na parcele H. č. XX a z parcely KNC č. XX „zastavané plochy a nádvoria“ o
výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX k. ú. S., do 30 dní od zabezpečenia
náhradného bytu navrhovateľkou 2/. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľka 2/ a
odporca nemajú právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/
trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľky sú podielovými spoluvlastníčkami rodinného

domu č. súp. XX postavenom na parc. KNC č. XX a parc. KNC č XX „zastavané plochy a nádvoria“ o
výmere XXXmX, každá v podiele X/X-ica. Pôvodne bol rodinný dom č. súp. XXX k. ú. S. v bezpodielovom
spoluvlastníctve rodičov navrhovateľky 2/ a to navrhovateľky 1/ G. I. a jej manžela. Manžel navrhovateľky
1/ a otec navrhovateľky 2/ zomrel a v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Považská
Bystrica pod č. D 149/98 bolo vyporiadané BSM k rodinnému domu č. XXX tak, že podiel 1/2-ica
zostal navrhovateľke 1/ a navrhovateľka 2/ nadobudla podiel poručiteľa k rodinnému domu č. XXX a
parcele KNC č. XX vo výške X/X-ica. Odporca a navrhovateľka 2/ uzavreli manželstvo 26.05.1990.

Do 09.01.1997 bývali s rodičmi v rodinnom dome č. XXX k. ú. S.. Od 10.01.1997 do 10.12.2007, ako
to vyplýva z potvrdenia Obecného úradu X. V. zo dňa 12.09.2014, bývali na adrese X. V. ul. W. č.
XX v 1-izbovom byte, ktorý počas manželstva odkúpili. Následne sa opäť presťahovali do rodinného
domu č. XXX k. ú. S., do ktorého investovali spoločné peniaze. Od 11.12.2007 teda opäť bývali v
rodinnom dome č. XXX spoločne s rodičmi navrhovateľky 2/, t. j. s navrhovateľkou 1/ a jej manželom.
Manžel navrhovateľky 1/ a otec navrhovateľky 2/ zomrel v roku 1998. Odvtedy bývali v dome iba
účastníci konania. Manželstvo odporcu a navrhovateľky 2/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu v Považskej Bystrici 7C268/2013-14 zo dňa 15.01.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
22.02.2014. Odporca a navrhovateľka 2/ si počas manželstva vzali úver na rekonštrukciu domu a
na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech P. stavebná sporiteľňa a.s. bolo zapísané na LV č.
XXX pod V 298/07 záložné právo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a medzi účastníkmi konanianebolo sporné, že dom a pozemok, ktorý sa má vypratať, je spoluvlastníctvom navrhovateliek. Do
nadobudnutia vlastníckeho práva k domu navrhovateľkou 2/, užívala navrhovateľka 2/ a odporca dom
právnym titulom odvodeným od práv vlastníka tohto domu /rodičov navrhovateľky 2/ užívať ho pre

seba, pre príslušníkov domácnosti alebo iné osoby. Nadobudnutie vlastníctva domu navrhovateľkou
2/ zmenilo situáciu v tom smere, že odporca naďalej nebol nájomcom bytu, jeho právo bývať v byte
bolo odvodené od práva navrhovateľky 2/ ako jeho spoluvlastníčky. Odporca byt do roku 1997 užíval
na základe odvodeného právneho titulu najskôr ako zať pôvodných vlastníkov domu, neskôr ako
manžel novej vlastníčky domu, teda vždy ako príslušník domácnosti na základe rodinno-právneho

vzťahu k navrhovateľke 2/ založeného manželstvom. Tento odvodený právny vzťah, obsahom ktorého
je len určitý vymedzený podiel na tých právach a povinnostiach, ktoré patria osobe užívajúcej byt
na základe neodvodeného právneho dôvodu /v danom prípade vlastníctva/ môže zaniknúť jednak
počas trvania právne relevantného rodinno-právneho vzťahu - v danom prípade rozvodom manželstva,
resp. zánikom vlastníckeho práva neodvodenému užívateľovi, jednak spolu so zánikom tohto vzťahu.
Právo odporcu odvodené od práva navrhovateľky 2/ zaniklo rozvodom ich manželstva. Konštatoval,

že vzťah vyplývajúci z užívania bytu v rodinnom dome v spoluvlastníctve navrhovateľky 2/ odporcom
po rozvode ich manželstva je občiansko-právnym vzťahom. Občiansky zákonník neobsahuje výslovnú
úpravu existencie a podmienok nároku na bytovú náhradu pri zániku uvedeného odvodeného právneho
dôvodu užívania bytu. Z toho však nemožno vyvodiť, že by priznanie bytovej náhrady v týchto prípadoch
vylučoval. Na daný právny vzťah treba aplikovať analogicky v zmysle § 853 Obč. zák. tie jeho

ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, t. j. ustanovenie § 713 ods.
1 Obč. zák., ktoré zakotvuje právo na bytovú náhradu aj iným osobám než nájomcom bytu a predstavuje
výnimku zo zásady, že právo na bytovú náhradu prináleží nájomcovi. Niet žiadneho dôvodu, pre ktorý
by manžel, ktorý užíval rodinný dom, mal mať horšie postavenie po rozvode manželstva, ako manžel,
ktorý užíval služobný byt po smrti jeho nájomcu alebo po rozvode manželstva s jeho nájomcom. Bývalý

manžel nájomcu služobného bytu je chránený priamo ustanovením § 713 ods. 1 Obč. zák., podľa
ktorého nie je povinný sa z bytu vysťahovať, kým mu nie je zabezpečený náhradný byt, ak nestačí
podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Analogicky je chránený aj bývalý manžel
vlastníka rodinného domu, resp. spoluvlastníka rodinného domu, ktorý tiež nie je povinný vysťahovať sa
z bytu v tomto rodinnom dome, kým mu nie je zabezpečená bytová náhrada. Súd preto vychádzajúc z

§ 713 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 853 Obč. zák. uložil odporcovi ako manželovi, ktorý užíval byt v
rodinnom dome patriacom druhému manželovi, povinnosť dom vypratať s právom na náhradný byt. Na
takéto právne postavenie odporcu ako bývalého manžela navrhovateľky 2/ po rozvode ich manželstva,
nemá vplyv, či navrhovateľka 2/ a odporca tvorili spoločnú domácnosť s rodičmi navrhovateľky 2/.
Takýto názor odporcu nemá oporu v ust. § 713 ods. 1 Obč. zák. Súd neuveril tvrdeniu navrhovateľky

2/, že odporca opustil spoločnú domácnosť, pretože aj v rozvodovom konaní obaja bývalí manželia
konštatovali, že v čase rozvodu žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome č. XXX a odporca si
naďalej uplatňuje právo v ňom bývať. Súd sa ale stotožnil s názorom, že navrhovateľka 1/ nie je
povinná zabezpečiť odporcovi náhradné bývanie, keďže táto povinnosť vyplýva len bývalej manželke,
navrhovateľke 2/. Súd nezistil žiaden dôvod osobitného zreteľa pre priznanie práva na zabezpečenie

náhradného ubytovania. O náhrade trov konania súd vo vzťahu navrhovateľky 2/ a odporcu rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Prihliadol na to, že navrhovateľka 2/ bola úspešná v časti konania o uloženie
povinnosti vypratať nehnuteľnosti, avšak bez zabezpečenia náhradného bytu, zatiaľ čo odporca bol
úspešný v časti o uplatnenie práva na náhradný byt. Preto súd vyslovil, že žiaden z nich nemá právo na
náhradu trov konania. Vo vzťahu navrhovateľky 1/ a odporcu súd priznal navrhovateľke 1/, ktorá bola v

konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O trovách konania
súd rozhodne podľa § 151 ods. 7 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky 1/, 2/. Navrhli ho zmeniť
tak, že odporca je povinný vypratať predmetné nehnuteľnosti do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

Namietali, že súd prvého stupňa prekročil návrh navrhovateliek v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p.,
keď rozhodol o vyprataní do 30 dní a ešte k tomu pridal aj povinnosť navrhovateľke 2/ zabezpečiť
náhradný byt pre odporcu. Ďalej namietali nesprávne právne posúdenie veci, keď na daný prípad súd
nemohol aplikovať ust. § 713 Obč. zákonníka ako pri služobnom byte, a to ani analogicky v zmysle §
853 Obč. zákonníka. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovali za arbitrárne. Poukázali na to, že

navrhovateľka 2/ nikdy nebola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, odporca nikdy netvoril
spoločnú domácnosť s navrhovateľkou 1/ v zmysle § 115 Obč. zák. Ďalej uviedli, že navrhovateľka 2/
a odporca bývali mimo rodinného domu podstatnú časť ich manželstva v byte v X. V.. Zistenie súdu
prvého stupňa, že do nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu navrhovateľkou 2/, užívali navrhovateľka2/ a odporca predmetný rodinný dom titulom odvodených práv od vlastníkov, t.j. rodičov navrhovateľky
2/ pre príslušníkov domácnosti a že právo bývania odporcu bolo odvodené od navrhovateľky 2/ ako
spoluvlastníčky označili v rozpore so skutočnosťou, keď žiadnym relevantným dôkazom nemal súd toto

preukázané. Ustanovenie § 713 ods. 1 O.s.p. by bolo možné aplikovať len vtedy, ak by navrhovateľka
2/ bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu a pozemku. Navrhovateľka 1/ poukázala na to, že nemá
s odporcom žiaden právny vzťah, aby mohol disponovať jej spoluvlastníckym podielom 1/2, najmä z
toho dôvodu, že nikdy netvorili spoločnú domácnosť. Mala za to, že táto skutočnosť je dôležitá najmä
z hľadiska ust. § 706 ods. 1 Obč. zákonníka. V prípade takéhoto rozsudku by navrhovateľka 1/ musela

rešpektovať právo bývania odporcu a užívania domu a pozemku až do času, kým druhá spoluvlastníčka
nezabezpečí pre neho náhradný byt. Toto závisí na vôli navrhovateľky 2/, teda riešenie nie je v jej rukách,
čo považovala za neprípustné a diskriminačné. Na druhej strane navrhovateľka 2/ bola od počiatku
obmedzená spoluvlastníckym právom svojej matky, ktorej vlastníctvo v týchto nehnuteľnostiach je od
počiatkuaajposmrtimanžela jejostalspoluvlastníckypodiel1/2ztituluBSM.Vyslovilinázor,žeztýchto
právnych hľadísk nemohlo vzniknúť odporcovi právo na zabezpečenie náhradného bytu. Ďalej uviedli,

že odporca sa k navrhovateľke 1/ zle správal, narušoval občianske spolužitie, vulgárne jej nadával. Toho
času odišiel bývať do obce G. k svojej priateľke I. N., kde býva trvale od júna 2014, avšak príležitostne
chodí do predmetného rodinného domu tvrdiac, že tu má právo bývania. K tomuto bola volaná aj hliadka
polície OO PZ K., ktorá uviedla, že vec musí vyriešiť súd.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odmieta prestať užívať predmetný rodinný
dom bez zabezpečenia bytovej náhrady. Poukázal na to, že do rozvodu v dome býval ako manžel
navrhovateľky 2/ a jeho právo bývania bolo odvodené od jej vlastníckeho práva, čiže dom užíval
vždy ako príslušník domácnosti na základe rodinnoprávneho vzťahu k navrhovateľke 2/ založeného

manželstvom. Nepriznanie bytovej náhrady by podľa jeho názoru bolo v rozpore s dobrými mravmi,
pretože sa podieľal na výstavbe prístavby rodinného domu fakticky aj finančne a staral sa o jeho údržbu,
čo potvrdzuje aj zápis na LV č. XXX k.ú. S. v časti C: C.. Na podporu správnosti napadnutého rozsudku
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/43/99 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 26Cdo/1544/2005.

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalvecpodľa§212ods.1písm.d)O.s.p.beznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateliek 1/, 2/ nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkami
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Navrhovateľky v podanom odvolaní neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Ich námietky uvádzané v odvolaní sú totožné s námietkami
uplatnenými pred súdom prvého stupňa. Za daného stavu si osvojuje odvolací súd dôvody napadnutého

rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k jednotlivým odvolacím
námietkam navrhovateliek dodáva:
Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva a medzi účastníkmi nebolo sporným, že
odporca aj po rozvode manželstva s navrhovateľkou 2/ býval v rodinnom dome, ktorého vypratanie
je predmetom konania a ktorý rodinný dom patrí do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky 1/ v

podiele 1/2 a navrhovateľke 2/ v podiele 1/2. Navrhovateľka 2/ svoj spoluvlastnícky podiel v predmetnom
rodinnom dome nadobudla dedením. Odporca rodinný dom spočiatku užíval na základe odvodeného
právneho titulu, najskôr ako zať spoluvlastníkov nehnuteľnosti (rodičov navrhovateľky 2/) a potom
ako manžel spoluvlastníčky (navrhovateľky 2/), keď podiel na nehnuteľnosti nadobudla dedením po
svojom otcovi. Takýto odvodený právny vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na

tých právach a povinnostiach, ktoré patria osobe užívajúcej rodinný dom na základe neodvodeného
právneho vzťahu ( v tomto prípade spoluvlastníctva), môže zaniknúť jednak počas trvania právne
relevantného rodinnoprávneho vzťahu - v danom prípade zánikom manželstva rozvodom, jednak spolu
so zánikom tohto vzťahu. Toto právo odporcu ako manžela zaniklo právoplatnosťou rozvodu manželstva
navrhovateľky 2/ a odporcu.

Odvolacísúdvzhodesnázoromsúduprvéhostupňamázato,ževzťahvyplývajúcizužívaniarodinného
domu navrhovateľky 2/ a odporcu je vzťahom občianskoprávnym.Občiansky zákonník neobsahuje výslovnú úpravu existencie podmienok nároku na bytovú náhradu pri
zániku uvedeného vzťahu, z čoho však nemožno vyvodiť, že by priznanie bytovej náhrady v týchto
prípadoch bolo vylúčené. Na daný vzťah treba preto aplikovať analogicky v zmysle §853 Občianskeho

zákonníka tie jeho ustanovenia, ktoré upravuje vzťahy obsahom a účelom najbližšie tzn. ust. § 713 ods. l
Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje právo na bytovú náhradu aj iným osobám, než nájomcom bytu
a predstavuje výnimku zo zásady, že právo na bytovú náhradu prináleží nájomcovi.

Odvolací súd nezdieľa názor odvolateliek, že na danú vec sa nedá aplikovať ust. § 713 ods. 1

Obč. zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu na danú vec nemá vplyv námietka odvolateliek, že
predmetný rodinný dom je v ich spoluvlastníctve. Ako bolo vyššie konštatované, obsahom takéhoto
odvodeného právneho vzťahu (navrhovateľka 2/ a odporca) je len určitý vymedzený podiel na tých
právach a povinnosti, ktoré patria osobe užívajúcej rodinný dom na základe neodvodeného právneho
vzťahu ( v tomto prípade spoluvlastníctva). Neobstojí ani námietka odvolateliek, že súd prvého stupňa
prekročil v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. návrh navrhovateliek. Z celkového poňatia úpravy služobného

bytu podľa ust. § 713 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o povinnosti vypratať
rodinný dom (resp. byt) a o bytovej náhrade vyplýva, že ide o jeden z prípadov súdnych sporov, kedy súd
nie je viazaný návrhom účastníkov (§153 ods. 2 O.s.p.) Pokiaľ sa týka skutkových tvrdení v odvolaní,
že odporca sa k navrhovateľke 1/ zle správal, narušoval občianske spolužitie, vulgárne jej nadával, tieto
v prvostupňovom konaní neboli tvrdené. Navrhovateľka 1/ mala v konaní pred súdom prvého stupňa

procesnú možnosť využiť svoje právo uviesť uvedené skutočnosti, keď tak neurobila, odvolací súd na
tieto nemohol prihliadnuť (§ 205a O.s.p.). Aj tvrdenie odvolateliek, že sa odporca trvalo odsťahoval z
rodinného domu je rozporné, nakoľko uviedli, že do predmetného rodinného domu dochádza.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o

náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému odporcovi túto náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .