Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/37/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111203760
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111203760.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľky: R. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXX, právne zastúpená : JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou,
Piaristická 1, Nitra, proti odporcom: 1. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, O., 2. O. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, O., 3. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, O., všetci právne
zastúpení: KRION Partners s.r.o., Jozefská 3, Bratislava 1, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Darovacia zmluva zo dňa 18.9.2006 v znení Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006, ktorej
vklad bol Správou katastra Nitra povolený dňa 5.1.2007, pod V5972/06, uzavretá medzi darujúcou: S.
I., rod. Z., nar.XX.X.XXXX, r.č.:XXXXXX/XXX, bytom B. XXX/XX, O. a obdarovanými: 1. M. I., rod. I.,

nar.X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, O. a 2. O. I., rod. I., nar.XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, O., ohľadne
nehnuteľností v čase uzavretia Darovacej zmluvy vedených na Katastrálnom úrade v Nitre - Správa
katastra Nitra, na LV č.XXX, kat. úz. X.G., obec O., parcely registra C KN a to parc.č.950/1 - orná pôda
o výmere 1853 m2, parc.č.950/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 405 m2 s domom s.č.186,
parc.č.950/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc.č.950/4 - záhrady o výmere 395 m2,
parc.č.950/5 - orná pôda o výmere 108 m2, parc.č.964/16 - vinica o výmere 299 m2, parcely registra
E KN a to parc.č.762/2 - trvalé trávne porasty o výmere 97 m2, parc.č.821/2 - trvalé trávne porasty o

výmere 65 m2, parc.č.822/2 - trvalé trávne porasty o výmere 744 m2, parc.č.925/2 - orná pôda o výmere
2054 m2, v celosti vo výlučnom vlastníctve darujúcej, v súčasnosti vedených na LV č.XXXX, pre kat. úz.
X.G., obec O., parcely registra C KN a to parc.č.950/1 - orná pôda o výmere 1853 m2, parc.č.964/16 -
vinica o výmere 299 m2, parcely registra E KN a to parc.č.762/2 - trvalé trávne porasty o výmere 97 m2,
parc.č.821/2 - trvalé trávne porasty o výmere 65 m2, parc.č.822/2 - trvalé trávne porasty o výmere 744
m2, parc.č.925/2 - orná pôda o výmere 2054 m2, vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 1.rade v podiele
1/1 a na LV č.XXX, pre kat. úz. X.G., obec O., parcely registra C KN a to parc.č.950/2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 405 m2 s domom s.č.186, parc.č.950/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34

m2, parc.č.950/4 - záhrady o výmere 395 m2 a parc.č.950/5 - orná pôda o výmere 108 m2, v podielovom
spoluvlastníctve odporcov v 1. a v 2. rade u každého v podiele ?, j e absolútne n e p l a t n á .

O trovách konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 11.2.2011 domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva zo
dňa 18.9.2006 v znení Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006 je absolútne neplatná z dôvodu, že darkyňa

v čase uzatvárania Darovacej zmluvy a Doložky o oprave vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola
spôsobilá na tieto právne úkony.Právnazástupkyňanavrhovateľkynapojednávaníuviedla,ženeplatnostidarovacejzmluvysadomáhajú
s poukazom na duševnú chorobu matky navrhovateľky, v dôsledku ktorej je darovacia zmluva absolútne
neplatná.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že je dcérou S. I., zomrelej dňa XX.XX.XXXX z prvého
manželstva. Jej mama sa neskôr vydala za odporcu v 3. rade, keď mala asi 7 rokov a odporcovia v 1. a v
2.radesújejnevlastnísúrodenci.Onaodmamyodišlavroku1972,keďsavydala,resp.odtrochrokovju
vychovávala babka. Mamu navštevovala jedenkrát do týždňa, mala to kúsok. Postupne si všimla zmeny

na mame, bolo to asi v roku 2003, stále opakovala to isté, nepamätala sa, že by to už bola hovorila.
Začali s ňou chodiť po lekároch, najskôr u W.. J., potom nasledovali ďalšie vyšetrenia. Mamin stav sa
stále zhoršoval, v roku 2004 doktor v NR skonštatoval, že mama má ľavú hemisféru ako špongia. Začali
chodiť k doktorovi, ktorý jej v roku 2005 stanovil diagnózu Alzheimerovu chorobu. O mamu sa starala
odporkyňa v 1. rade a manžel odporca v 3. rade, ktorí s ňou bývali. Ona ju pravidelne navštevovala, s
manželompodniká,nemalatoľkočasu,vždy jejvšakmohlizavolať.Nosilamameplienky,lieky,vozilaich

na svojom aute, pretože auto nemali. S mamou sa postupne nedalo komunikovať, zmenila sa psychicky
aj fyzicky, zostarla, v tvári bola zošúverená, pravú ruku nemohla používať, opakovane ušla z domu.
Mama zomrela doma 25.08.2010, pred smrťou mala jednostranný zápal pľúc, odporkyňa v 1. rade k
nej nechcela zavolať lekárku Ševčíkovú, myslela si, že má len chrípku, preto ona poprosila doktora
Rathovského, ktorý prišiel aj so sestričkou a konštatoval zápal pľúc. Keď od roku 2005 za mamou prišla,

mama už nevedela komunikovať. Hovorila len v v v v v v, naposledy si podpísala papier na prevzatie
dôchodku v apríli 2005, preto v žiadnom prípade nemohla dňa 18.09.2006 podpísať darovaciu zmluvu
a dňa 01.12.2006 doložku k nej. Ona s odporcami vychádzala dobre, vybavovala ešte aj pohreb a keď
prišla reč na dedičstvo, odporkyňa v 1. rade na ňu nevhodne vybehla. Pritom ona chcela len 8 árov
záhrady, ktorú od roku 1986 obrábala so starou mamou. Túto časť záhrady stará mama prepísala na

jej mamu s tým, že do budúcna to malo patriť jej. Až po pohrebe sa od odporkyne v 1. rade dozvedela,
že ony už v roku 2006 mali darovaciu zmluvu. Domnieva sa, že to nie je spravodlivé, mama by to takto
nechcela, preto žiadala, aby súd návrhu vyhovel. Dňa 11.10.2004 boli najskôr na vyšetrení u B.. W., na
neurologickom odd. v nemocnici, pričom na toto ich poslal W.. Z., ktorý mal na prízemí ambulanciu a
vyšetrenie bolo na poschodí a v rovnaký deň poobede boli na MR vyšetrení. V tento deň viezla mamu

na vyšetrenie autom, lebo odporcovia auto nemali, odporkyňa v 1. rade na niektoré vyšetrenia chodila,
odporca v 2. rade tam nebol, ale či tam bola odporkyňa v 1. rade aj dňa 11.10.2004 si nepamätá.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že tvrdenie navrhovateľky považujú za účelové,
doložka a darovacia zmluva sú platné. Navrhovateľka netrpela žiadnou chorobou, ktorá by ju robila

nespôsobilou. Keď darkyňa dňa 18.09.2006 a 01.12.2006 podpisovala darovaciu zmluvu a doložku,
prejavovala takto svoju vôľu a presne vedela čo robí, poznala následky prejavenej vôle. Odporkyňa
v 1. rade sa o matku starala do jej smrti, predkladajú lekársku správu od doktorky O., ktorá bola
obvodnou lekárkou darkyne, naposledy bola u nej vyšetrená 13.10.2004 a následne až do úmrtia jej boli
predpisované pomôcky a lieky podľa neurológa, pre ktoré chodila príbuzná, a taktiež predkladajú nález

z neurologického vyšetrenia od doktorky Maduarkyovej, kde je predpisovaná MMSE hodnota bodov na
15, pričom pôvodná hodnota bodov bola zrejme 9. Preto sa domnievajú, že s touto lekárskou správou
bolo manipulované. Predkladajú aj fotografie, na ktorých je darkyňa. Existencia duševnej poruchy
nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva podľa ktorého existencia duševnej poruchy sama o sebe nemôže byť dôvodom na zbavenie

spôsobilosti na právne úkony. Znalec nemôže spätne posúdiť spôsobilosť na právne úkony, obzvlášť
ak nemohol poručiteľku osobne vypočuť a lekárska dokumentácia v rozhodnom období chýba. Okrem
toho, rozhodnutie o pozbavení, resp. obmedzení na spôsobilosť na právne úkony je konštitutívnym
rozhodnutím, teda pôsobí len do budúcnosti. Pozbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony sa môže konštatovať iba v osobitnom konaní podľa OSP. Teda znalec nemohol vzhľadom na

položené otázky a skutkové okolnosti riadne objasniť skutkový stav, pretože mal posúdiť spôsobilosť
osoby chápať dôsledky svojho konania a spôsobilosť na právne úkony osoby, ktorá zomrela. Nemôže
teda vykonať osobný výsluch poručiteľky, ako významnú procesnú záruku ktorá je kľúčová v takomto
prípade, čo potvrdzuje judikatúra ÚS ESĽP a odporúčanie rady Európy. Neuropsychologické vyšetrenie
W.. W. z 11.10.2004 nebolo reálne vykonané, pretože odporkyňa sa v ten deň zúčastnila lekárskeho

vyšetrenia poručiteľky na vyšetrení MR u W.. M. a nie u W.. W.. Z toho vyplýva, že závery ZP nemajú
oporu v podkladoch. Súd sa nemôže spoľahnúť výlučne na ZP, ale musí dotknutú osobu vypočuť a urobiť
si o tom svoj právny záver. V rovnakom duchu je aj rozsudok ESĽP vo veci X.Y. proti Chorvátsku. Čo sa
týka naliehavého právneho záujmu navrhovateľky, naliehavosť právneho záujmu je charakterizovanáurčitými aspektmi. Teda je popieraná neexistencia práva v čase sporu. Teda je tu stav, že právo, resp.
právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp.
stav neistoty právneho postavenia žalobcov, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

Pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení je rozhodujúce, či je možné
takýmto určovacím výrokom definitívne ukončiť spor medzi účastníkmi konania. Eventuálnym určením
toho, čoho sa žalobkyňa domáha by sa spor medzi účastníkmi nevyriešil, len by sa posunul do inej
roviny, čo je v rozpore s požiadavkou naliehavosti právneho záujmu v zmysle ust. § 80, písm. c OSP.
Ak by súd návrhu vyhovel, nevyriešilo by to otázku vlastníckeho práva navrhovateľky a nedosiahla by

to, o čo jej ide.

Odporkyňa v 1.rade na pojednávaní uviedla, že v roku 2003 mama ešte netrpela Alzheimerovou
chorobou, v roku 2004 bola na vyšetrení MR, kde jej túto diagnózu zistili a od roku 2004 do 2010 nebola
na žiadnom vyšetrení. Ona až do februára 2007 riadne pracovala, mama bola doma s otcom, ktorý bol
na dôchodku. Dňa 15.04.2007 bola hospitalizovaná v nemocnici, lebo doma spadla, zlomila si nohu.

V nemocnici bola až do 25.04.2007. Ona od marca 2007 zostala doma, poberala aj opatrovateľský
príspevokaomamusastarala.Pooperáciijejbolivybraťstehydoma,navrhovateľkazabezpečilalekára,
mama dostala pohybový aparát, noha ju stále bolela. Nevie, či to mala dobre spravené, pretože potom
už na žiadnej kontrole neboli. Pohár vedela chytiť sama, umyla sa sama, s obliekaním jej pomáhala. Cez
deň počúvala hudbu alebo pozerala TV, v tom čase ešte komunikovala, od mája 2007 bola na plienkach,

stav sa jej zhoršil v roku 2008. Navrhovateľka, ak pre lieky k lekárovi chodila, mame ich nenosila. Mama
užívala lieky len dva týždne, potom ich odmietala. Ona mame až do smrti lieky nedávala. Je pravou, že
občas opakovala slová, ale inak komunikovala, ešte v roku 2006 jej povedala, že navrhovateľka dostala
pozemky v dedičskom konaní po babke, že sa ich mama vzdala v prospech navrhovateľky, ako aj úspor.
Keď im mama s bratom dávala nehnuteľnosti, navrhovateľke o tom nechcela povedať, lebo už v 90-

tych rokoch sa s ňou pohádala. Navrhovateľka chodila mamu pozerať raz za tri mesiace, stalo sa, že
plienky hodila len cez bránu alebo ich poslala po synovi. Mama z domu neutekala, kedy si naposledy
sama vyzdvihla dôchodok nevie. Neskôr chodil dôchodok vyberať otec, lebo chodil rýchlejšie ako mama.
Začiatkom roka 2007 sa jej reč zhoršila, ale jej rozumela všetko, nevedela sa ale vyjadriť, niektoré slová
vo vete vynechávala, ona jej niekedy nerozumela. Mama bola doma s nimi tromi, nikto ju nenavštevoval.

Od výmeny kĺbu, až do smrti nebola chorá, užívala len vitamíny. Pred smrťou jej zápal pľúc konštatoval
lekár, ktorého zavolala navrhovateľka, ona rešpektovala rozhodnutie mamy, že chcela zomrieť doma.
Vedela, že na zápal pľúc môže zomrieť. Jej sa však nezdalo, že by mama mala zápal pľúc. Mama mala
chodiť každé tri mesiace na kontroly, na tieto však nechodila, ona nesledovala kedy, ktorá kontrola mala
byť, auto nemala, resp., že mala chodiť na lekárske prehliadky sa dozvedeli z lekárskych správ, ktoré

predložila navrhovateľka. Od roku 2007 sa o matku starala 24 hodín denne. Ona bola pri podpise
darovacej zmluvy a jej doložky, mama podpísala darovaciu zmluvu a doložku skôr, ako prišiel notár, keď
prišiel notár, tieto už boli podpísané. Testy ktoré mali majme robiť nevideli, nevie o tom, že by ich mame
robili a ani na žiadnom vyšetrení dňa 11.10.2004 s mamou nebola. Mama bola od roku 2003 asi do
roku 2007 kedy si zlomila nohu v pohode fyzicky aj psychicky. Po zlomení nohy sa už nemohla dobre

pohybovať ako predtým a od roku 2007 do roku 2010 sa trošku zhoršila rečovo, ale keď sa jej opýtala,
či bude jesť povedala jej "igen". Vedela aj povedať, čo chce jesť, či sladké alebo ovocie, alebo či je
smädná. Mama chodila s otcom, alebo aj sama ku krstnej do stredu dediny, to bolo asi v roku 2005.
Mama išla sama, vedela kam ide, aj sa vrátila sama. Mama išla s otcom preto, lebo boli manželia a
chodili tak spolu aj predtým, nepotrebovala ho ako doprovod.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že podľa neho sú lekárske správy konšpirácie, ku ktorým
sa dostali až v roku 2010. Navrhovateľka bola do roku 2004 iniciatívna, chodila s mamou po lekároch
a v roku 2005 a 2006 sa nedialo nič. A následne začala byť iniciatívna v roku 2007, keď vybavila
opatrovateľský príspevok. Nevedeli, že mama mala chodiť každé tri mesiace na kontrolu, jej zdravotný

stav nebol taký zlý, ako je uvedené v lekárskych záznamoch. Ešte v januári 2006 bola na stretnutí
dôchodcov v obci, fotografie sú aj z júla 2006, bola aj na jeho futbalovom zápase, preto to nezodpovedá
správe od neuropsychológa. Na súde sú len preto, že navrhovateľka chce 8 árov záhrady, hoci dedila
po babke pozemky aj peniaze. On chodil do roboty, od roku 2007 pomáhal so starostlivosťou o mamu,
chodila len za pomoci aparátu, keď bol doma, dvíhal ju, dával ju do vane. Zo začiatku s ňou chodili

cvičiť, dalo sa s ňou komunikovať do roku 2007, potom už hovorila s problémami. Rozumela tomu, čo jej
hovoril, po úraze tvorila vety s problémami. Posledné podpísala darovacie zmluvy a doložku, notár bol
vtedy doma dvakrát. To, že ich obdarovala, bolo v maminom záujme. Odporkyňa v 1. rade dostala viac
ako on, ale on jej to nezazlieva, lebo sa starala o mamu viac. Navrhovateľka sa o mamu v roku 2005 a2006 nestarala. On mal auto len v roku 2004, ale robil u navrhovateľky od rána do večera. Zdravotnú
dokumentáciu mamy vybavovala navrhovateľka, lebo mala viac známostí, aj keď on robil 7 rokov v
zdravotníctve. K podpísaniu darovacej zmluvy a doložky došlo tak, ako to uviedla odporkyňa v 1.rade.

Odporca v 3.rade na pojednávaní uviedol, že k navrhovateľke mal vzťah ako k nevlastnej dcére, dá sa
povedať, že ju mal rád. Zmenu v správaní nebohej manželky si všimol v roku 2007, dovtedy si nevšimol
nič, ani že by zabúdala, chodili všade spolu, komunikovala aj s inými ľuďmi, čo vidieť aj na fotkách. Poštu
začal za ňu preberať v roku 2007, lebo poštárka sa ponáhľala a ona chodila pomaly, on bol rýchlejší.

Navrhovateľka bola zaneprázdnená, prišla raz za tri mesiace. On sa so ženou rozprával, srandovali
spolu, s oblečením, stravou a hygienou jej pomáhala odporkyňa v 1. rade. Manželka stále spomínala,
že chce obdarovať ich dve deti, lebo navrhovateľka dostala už dosť. Takto sa so ženou rozprávali do
roku 2009 a 2010, nikdy im z domu neušla.

Svedok - notár V.. N. na pojednávaní uviedol, že si pamätá odporcov, opakovane im poskytoval notárske

služby, konkrétne na ich matku si nepamätá. Ich matku videl myslí si, len raz, keď overoval podpis. Po
nahliadnutí na darovaciu zmluvu a doložku o oprave môže konštatovať, že podpis overoval sám. Bežný
postup je taký, že si vyžiada občiansky preukaz, pozrie sa, o akú zmluvu ide, klientov oboznamuje s
obsahom zmluvy iba vtedy, ak zmluvu vyhotovuje sám. Buď je už zmluva podpísaná, alebo ju podpisujú
pred ním a následne sa podpíšu do overovacej knihy. V tomto prípade, keďže sa jedná o zmluvu z

roku 2006 si už bližšie podrobnosti nepamätá. Po nahliadnutí na fotografie, na ktorých sa nachádza
matka odporcov, si na túto pani spomína, jej podpis na zmluve overoval. Klienta sa zvykne spýtať
iba to, či vie, čo podpisuje. Či sa aj tejto pani spýtal, či vie čo podpisuje, zodpovedne nevie povedať
vzhľadom na odstup času. Čo sa týka spôsobilosti klienta podpísať sa, vyhodnotí si to podľa seba, či
je spôsobilý zmluvu podpísať. To, či je spôsobilý chápať význam svojho úkonu, to nevie posúdiť, na to

nemá vzdelanie. Rovnako si nepamätá, či s matkou odporcov komunikoval a či ho odporcovia upozornili
na to, že je chorá. Pokiaľ by ho čisto teoreticky niekto upozornil na to, že osoba, ktorej podpis má
overiť, nedokáže komunikovať, je chorá, alebo si neuvedomuje význam svojho konania, vtedy by podpis
neoveril. Túto zmluvu, nevyhotovoval on. Podľa notárskeho poriadku je povinný zistiť, či osoba vie, čo
podpisuje,čijezorientovanávpriestoreačase.Pochybnostiotomtobymohlivzniknúťuneho.Akpodpis

na týchto dvoch listinách overil, zrejme nemal pochybnosti o spôsobilosti osoby, ktorá sa podpisovala,
darkyňa sa do knihy podpisovala sama.

Svedok B. K. na pojednávaní uviedol, že bol v období od roku 2002 do decembra 2010 starostom v
obci, na konci roku 2006 a konci roku 2010 chodil intenzívnejšie medzi ľudí, pretože to bolo predvolebné

obdobie, robil si kampaň. Myslí si, že naposledy matku účastníkov konania videl asi koncom roka 2006
na takýchto akciách, buď na stretnutí s dôchodcami, alebo na futbalovom zápase. Futbalové zápasy
sa uskutočňovali v mesiacoch august, september, v decembri sa uskutočňovalo napríklad stretnutie s
dôchodcami na ktorom bola aj pani Nagyová, vtedy sa jej pýtal ako sa má, odpovedala mu, že sa má
fajn, komunikovala s ním normálne. Určite sa s ňou rozprával aj v predchádzajúcich rokoch, trebárs v

roku 2003, 2004 a 2005, pretože otec účastníkov konania je vášnivý futbalový fanúšik a na tieto futbalové
zápasy brával aj manželku. Matku odporcov vnímal ako čipernú ženu, ktorá každé ráno chodila do
obchodu. Vnímal, že postupom času chodila čoraz pomalšie. Dopočul sa, že v roku 2007 spadla, mala
nejaký úraz. Ako vážne bola chorá, čo jej bolo, nevie. Čo sa týka psychického stavu matky účastníkov
konania, pri komunikácii na neho pôsobila adekvátne, alebo primerane jej veku. Pri týchto stretnutiach

bol vždy prítomný aj jej manžel, vždy sedeli na lavičke vedľa seba. Možno ju manžel nechal na pár minút
samu, keď si odbehol pre 2 dcl vína, mala tam aj svoje kamarátky pani Madovú, alebo Júliu Mentovú. Či
videl v priebehu rokov 2003 až 2006 na nej nejaký rozdiel, zdalo sa mu, že starla po fyzickej stránke, nie
po duševnej stránke. Myslí si, že p.Nagyová bola aj na stretnutí dôchodcov v decembri 2006, on sa s
ňou koncom roka 2006 nerozprával, len ju videl na tomto stretnutí. Po nahliadnutí do fotografií si netrúfa

povedať, z ktorého roku sú, môže to byť rok 2003 aj rok 2006.

Svedkyňa N. J. na pojednávaní uviedla, že je rodáčka zo O., zvykla fotografovať rôzne spoločenské
udalosti v obci, robila v bare blízko domu odporcov. Posledné fotografie, na ktorých bola matka
účastníkov konania vyhotovila v lete roku 2006. Na stretnutia dôchodcov nechodila, chodila na futbalové

zápasy - jahodový turnaj, nemala vedomosť o tom, že matka účastníkov konania je chorá. V lete roku
2006, keď ju takto poslednýkrát fotila, sa s ňou určite aj rozprávala, pýtala sa jej, ako sa má, určite
jej odpovedala. Potom už prestala z domu vychádzať, ona sa s odporcami nenavštevovala, takže sa
nepamätá, či ju ešte niekde niekedy videla. Odporkyňa v 1. rade si prišla ku nej vypýtať fotografie svojejmatky, najskôr si myslela, že ich chce na pamiatku, potom jej spomenula, že majú nejaký súdny spor, kde
je napadnutý pozemok, ktorý jej mama darovala. Navrhovateľku pozná, z videnia. Občas chodievala
matka účastníkov konania so svojím manželom aj do baru, sedeli tiež vonku na káve u nich na dvore, čo

robila matka účastníkov, nevie uviesť, ani či bola doma. V období okolo roku 2006 chodila aj s manželom
ku nim do baru, posedeli vonku, zdala sa jej psychicky normálna, raz si u nich zabudla peňaženku, potom
sa po ňu s manželom vrátili. Bola to jej peňaženka.

Svedkyňa L. N. na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka a odporcovia v 1 a 2 rade sú jej bratranec a

sesternice. Matka účastníkov konania bola jej krstná mama, keď mala problém, chodila za ňou, bola
jej ako druhá mama. Tak isto mala veľmi dobrý vzťah s odporcami. Odporkyňa v 1. rade aj so svojou
matkou ju veľmi často navštevovali, pretože jej synovia mali veľmi radi odporkyňu v 1. rade. Postupne
boli návštevy čoraz zriedkavejšie, nevedela prečo, v dedine sa začali chýriť reči, že matka účastníkov
konania, teda jej krstná mama pije. Jej nikto nepovedal, že je chorá, v zime 2004 keď ešte nebol sneh,
prišla cez záhradu, mala na sebe len kamašle, tenký sveter a gumené chirurgické papuče, ktoré patrili

odporcovi v 2. rade. Prišla s tým, že doma ju bijú, oni nechápali, že o čom to hovorí, stále sa u nich
pozerala na dvere, bála sa, aby nevstúpil krstný otec, jej manžel. Chcela ju zobrať domov, ale nechcela
ísť, keď ju viedla domov, stretli krstného otca, ktorý jej povedal, že mu ušla. Krstná mama dostala
hysterický záchvat, pričom ona stále nevedela, že je chorá. Krstná za ňou prišla aj do roboty - do škôlky
a nechcela ísť domov. Stále nevedela , že je chorá, pretože sa všade hovorilo, že pije. Predavačka jej

napríklad hovorila, že v jeden deň bola trikrát nakúpiť chleba, keď sa jej pýtala, že prečo už kupuje tretí
chleba, povedala, že preto, lebo ich je doma veľa. Bola to silná žena, voľakedy robila žeriavničku a bolo
strašné sledovať, čo sa s ňou deje. Poštárka jej napríklad hovorila, že krstná mama bola taká opitá, že
nevedela sa podpísať a prevziať dôchodok. Odporcovia ani poštárke nepovedali, že ich mama je chorá.
Nosili ju do spoločnosti, napríklad na futbal, na stretnutí dôchodcov bola len raz. V obci bola v roku 2005

slávnosť, odhaľovala sa pamätná tabuľa, vtedy ju posadili pri jej mamu, ktorá ju kŕmila, pretože krstná
mama neovládala pravú ruku, bola praváčka. Správala sa ako malé dieťa, raz bola zadumaná, raz sa
usmievala. Hovorila len, že guláš je dobrý. Potrebovala ísť na toaletu, išla sama. Na toaletu bolo vidno
z ulice, ona nevedela, že sa nedokáže sama opatriť. Jedna pani z obce jej hovorila, že má ísť za ňou na
toaletu a keď tam prišla, ľavou rukou si sťahovala kamašle, zároveň vyťahovala sukňu, na polovicu bola

odhalená, toaleta bola úzka, ľudia z ulice ju videli. Jej manžel tam bol, ale nepomohol jej. Nakoniec ju so
sestrou dali na malú potrebu. Keď krstnému otcovi o tom hovorila, povedal, že jej mohli dať plienku. Ona
sa o jej chorobe dozvedela v roku 2004, vtedy chodievala po dedine, ľudia už vedeli, že keď ju stretnú,
majú ju doniesť domov, pretože zvykla ujsť cez zadnú bránu, ktorú zabudli zamknúť. Keď ju chcela ísť
pozrieť, krstný jej povedal, že na nej nie je čo pozerať, z toho usúdila, že si neželajú, aby ju navštívila.

Vo februári 2006 mala meniny, išla jej zagratulovať, a niesla jej zabíjačku. Vtedy pred ňou sedela žena
na kovovej stoličke, chudá, tešila sa jej, myslí si, že ju spoznala, ale vzápätí začala vulgárne hrešiť, asi
jej niečo iné prebleslo mysľou. Hladkala jej ruku, keď sa spýtala, či ju spoznáva, hovorila len no, no,
medzitým nadávala. Po 5 minútach odišla a potom ju bola pozrieť už iba raz, keď sa dozvedela, že má
úraz. Bola zmenená psychicky aj fyzicky, vyzerala ako 100 ročná žena. Odporkyňa v 1. rade poberala

opatrovateľský príspevok nikdy ju nevidela s mamou vonku, na ihrisko ju brával iba otec, posadil ju tam
a išiel na pivo, nevnímala s kým sa rozpráva. Keď sa jej prihovorila, hladkala ju, stále sa usmievala,
opakovala len, že hrajú, hrajú. Navrhovateľka vybavovala veci okolo lekárov, matku navštevovala. Keď
chcela nejaké informácie o krstnej vedieť, tak iba od navrhovateľky sa ich dozvedela. Po smrti matke
odporcoviatvrdili,žekarnetrebarobiť,robilahoonasnavrhovateľkou.Odporcoviasapredňouuzatvorili,

nevie, podľa nej ich matka už v roku 2005 nevedela čo robí, pravá ruka ju neposlúchala, všetko čo
robila, robila ľavou rukou. Krstná mama mala rovnako rada všetky tri deti, nikdy nerobila medzi svojimi
deťmi rozdiely. Krstný otec aj odporca v 2. rade robili u navrhovateľky, v podstate im dávala chleba. S
krstnou mamou sa nikdy nerozprávala o tom, ako by chcela naložiť so svojím majetkom, starostlivosť
odporcov o ich matku nevie posúdiť. V roku 2005 krstnú mamu videla na slávnosti, v roku 2006 keď jej

bola gratulovať k meninám a v roku 2007 keď mala úraz. Viac ju nevidela.

Svedkyňa Q. Z. na pojednávaní uviedla, že, účastníci konania (navrhovateľka a odporcovia v 1 a 2 rade)
sú deti sestry jej manžela. Nebohú švagrinú poznala, táto ich navštevovala, lebo už bola na dôchodku.
Postupne bola stále zničenejšia, chodila neupravená, keď išla do obchodu. V dedine sa začali šíriť reči,

že pije, trikrát za deň kúpila chleba. Oni nevedeli o jej chorobe, raz k nim prišla cez záhradu, rozprávala
veci, že ju sledujú, že ju doma bijú, nechcela ísť domov. Bola len v tenkom oblečení, triasla sa, mala
čudné šľapky, potom ju dcéra odviedla domov, bolo to v roku 2004, vtedy ešte rozprávala, ale tak, ako
keby si vypila. V roku 2005 o rok neskôr ju priviedol švagor na slávnosť, pravou rukou nehýbala, kŕmilaju preto gulášom, vtedy jej už nepovedala ani slovo. O 23.00 hod. na kraji parketu sama tancovala, už
bola zima, hovorila švagrovi, aby ju zobral domov, povedal, že sa jej tam páči. Keď si zlomila nohu, bola
ju pozrieť dvakrát. Vtedy sa už len usmievala, bola veľmi zničená a potom ju až do smrti nevidela. Nie

je pravdou, že by sa na nebohú švagrinú hnevala za nejaký pozemok od roku 2003. Keď išla švagrinú
navštíviť keď mala zlomenú nohu asi v roku 2007, hodinu ju nechali pred bránou stáť a zvoniť, videla to
aj suseda Viera Brathová. Potom jej prišiel otvoriť švagor, mali zamknutú bránu a pusteného vlčiaka.
Videla, že sa záclona vo vnútri hýbe, preto stála vonku a čakala, kým jej odomkli. Švagor prišiel s tým,
že švagriná ide spať, napriek tomu vošla dovnútra a priniesla jej čokoládu.

Svedok W.. W. W. na pojednávaní uviedol, že pracuje ako detský neurológ. W.. J. pozná, pracovala v
neurologickej ambulancii pre dospelých, on pracoval ako detský neurológ. Nikdy X.. J. nezastupoval,
výnimočne pri prevádzkových problémoch súvisiacich s vyšetrením na elektroencefalografe, pretože si
myslí, že W.. J. nemala tento prístroj, keď ho požiadala, tak na jeho EEG prístroji vyšetril aj dospelého
pacienta. Stávalo sa to výnimočne. Vtedy jeho sestrička technicky vykonala EEG vyšetrenia a on

výsledok vyšetrenia popísal - zhodnotil. Konkrétne na pacientku S. I. si nepamätá, vo svojej starostlivosti
ju nemal, ale po nahliadnutí do záznamu elektroencefalografického vyšetrenia na čl. 16 spisu môže
skonštatovať, že záver písal on. Ako detský neurológ, môže popísať posudok aj dospelému pacientovi,
nakoľko má certifikát z elektroencefalografie a detské vyšetrenia EEG sú medicínsky ešte zložitejšie.
Preto pre neho nebol problém vyšetrenie uvedenej pacientky popísať. Čo sa týka samotného výsledku

vyšetrenia, toto prebieha tak, že prístroj sníma záznam z 18-tich bodov hlavy, zachytáva sa tak základný
rytmus mozgu, čo sa nazýva pozadím. U dospelého zdravého človeka má aktivita frekvencie 18 -
13 herzov , táto pacientka mala 6 - 7 herzov, pričom keď je zdravý človek ospalý, má takto zníženú
frekvenciu na 6 - 7 herzov. Niekto môže mať zníženú frekvenciu oproti normálu 8 - 13, bez toho, aby
mal zníženú bdelosť. Znížená frekvencia môže byť aj odzrkadlením nejakého ochorenia, bez toho, že by

bdelosť bola znížená. On v danom prípade diagnózu nestanovoval, pre X.. J. bolo toto EEG vyšetrenie
len jedným z vyšetrení potrebných na stanovenie diagnózy. EEG v podstate odzrkadľuje stav bdelosti,
ale poukazovať, alebo vyvodzovať záver o nejakej chorobe z neho nie je možné. V danom prípade bol
výsledok vyšetrenia 6 - 7 herzov ako rozdiel oproti norme 8 - 13 herzov zanedbateľne malý. Vyšetrenie
trvá 20 minút a tieto hodnoty sa menia, môžu byť iné už hodinu po vyšetrení. Pacienta s Alzheimerom

nevyšetroval, preto sa nevie vyjadriť k tomu´, aké hodnoty by mal pacient namerané na EEG s takouto
diagnózou.

Svedok V. Z. na pojednávaní uviedol, že účastníkom konania (navrhovateľke a odporcom v 1 a 2 rade)
je strýko a je bratom zomrelej S. I.. Vie, že bola veľmi chorá. On ju nenavštevoval, lebo chodil na

týždňovky, domov chodil raz za týždeň, dva. O jej zdravotnom stave sa len dopočul os manželky,
ako aj od navrhovateľky. Osobne sestru videl, ale kedy naposledy si nepamätá, v tom čase už bola
chorá. Bolo to na Obecných oslavách, v ktorom roku to bolo si nepamätá, vtedy už bola chorá.
Dvakrát sa pokúšal dostať k nej domov, ale sa mu to nepodarilo, boli zamknutí a mali psa. Moc ju
navštevovať ani nechcel, aby ju nerozplakal. Dopočul sa o problémoch medzi účastníkmi konania

ohľadne nehnuteľností, pozemkov, podľa neho sa mali bratsky rozdeliť. Vie, že ešte jeho mama sľúbila
časť záhrady navrhovateľke, ktorá jej bola vnučkou. Sestra bola chorá asi od roku 2004, v ktorom
roku ju videl naposledy si nepamätá, bolo to na obecných slávnostiach, vtedy tam bola s manželom a s
kamarátkami. Keďže ju poznal ako zdravú, videl, že je chorá, bola v takom stave, že ani nevedela o sebe,
motala sa, bola chorá psychicky aj fyzicky. Aj keď bola zdravá, komunikoval s ňou málo, navštevoval ju

zriedkakedy, je pravdou, že pociťoval krivdu, pretože so sestrou si mali rozdeliť 40 árov a on som dostal
len 10 árov. Toto bolo dávno, koľko rokov dozadu, k tomu sa nevie vyjadriť, táto skutočnosť možno tiež
ovplyvnila jeho vzťah k sestre.

Svedkyňa O. Z. na pojednávaní uviedla, že je susedou odporcov. So susedovcami sa nenavštevuje,

venovala sa len rodine a vnučke. S pani S. I. v mladosti chodila do školy, študovali popri zamestnaní, mali
spoludobrývzťah.Keďsastretlinaulicisaporozprávali.Vistomobdobí,ktoréčasovoneviešpecifikovať,
si na nej všimla únavu, nemala záujem debatovať, nechcelo sa jej. Pozdravili sa len a išla domov. Akú
dlhú dobu mala zdravotné problémy nevie uviesť. Reči šíriace sa v dedine nepostrehla, myslí si, že
sa o ňu starali príbuzní, k nej nechodila, preto sa nevie vyjadriť kto sa o ňu staral. Dobre vychádza s

navrhovateľkou aj s odporcami. Na žiadne akcie organizované obcou nechodila. Robila na 3 zmeny,
či pani I. chodila von, to nesledovala. Od ktorého obdobia začala byť pani I. chorá nevie, mala dosť
svojich starostí.ZnalecW..B.M.napojednávaníuviedol,žeprivypracovávaníZPvychádzalpredovšetkýmzozdravotnej
dokumentácie, ktorú považuje za dostatočnú. Pre neho bolo dôležité práve obdobie predchádzajúce
právnemu úkonu. Najmä teda zdravotný stav pacientky vyhodnotený v roku 2004. Keď konštatoval,

že zdravotný stav pacientky sa zhoršoval, vychádzal okrem zdravotnej dokumentácie aj z výpovedí
rodinných príslušníkov z oboch strán a svedkov, napr. z výpovede pani N., pani Z., ale pre neho
boli podstatné správy o zdravotnom stave pacientky, pretože demencia je ochorenie, ktoré sa nedá
liečiť, bude sa len zhoršovať. Zistená bola už v roku 2004. Hlavný záver posudku vychádza najmä z
vyšetrenia pacienta. Pokiaľ v ZP uviedol, že zdravotný stav pacientky sa zhoršoval na základe výpovede

rodinných príslušníkov z oboch strán, na tomto nemusí trvať, možno si pomýlil účastníkov konania a
Ivetu Vargovú považoval za odporkyňu. V zdravotnej dokumentácii sú dva testy, ktoré sa používajú v
psychiatrii aj v neurológii a pokiaľ by zomrelú v tom čase vyšetroval, určite by tieto testy použil. Pokiaľ
by ich k dispozícii nemal, k takýmto záverom by neprišiel. Tieto testy získal od obvodného lekára alebo
neurológa. Úkony vykonávané v zdravotníctve sú preplácané poisťovňou, teda je možné zistiť, či sa
v ten ktorý deň vyšetrenie vykonalo a následne bolo vyfakturované, nevidí dôvod, prečo by sa nález

pacientky falšoval. V prípade prepísania bodov z 9 na 15 ešte v prospech pacientky, pretože v čase
keď sa testy robili, nikto nepredpokladal, že raz bude vedené toto súdne konanie. Testy sa robili aj z
dôvodu, aby bolo zrejmé, aké lieky je potrebné pacientke predpísať. On sa v prvom rade zaoberal
psychikou človeka a z tohto pohľadu hodnotil pacientku už v období roku 2004. Z vyšetrení vyplýva, že
pacientka už v roku 2004 na tom bola psychicky veľmi zle, k jej fyzickému stavu sa vyjadriť nevie. Či bola

v roku 2004 pacientka schopná iných právnych úkonov, ako podpísania darovacej zmluvy a dodatku
k zmluve, tomuto sa vyjadriť nevie, pretože vychádzal zo zadania daného mu súdom a vyjadroval sa
ku konkrétnemu právnemu úkonu uzatvorenia darovacej zmluvy a dodatku. Pre neho neboli podstatné
závery a vyjadrenia W.. Z., ale testy, ktoré mal k dispozícii a ktoré boli vykonané, pretože jeho ZP
nestojí na výpovediach účastníkov konania a výpovediach svedkov. Ak by nemal žiadne lekárske

vyšetrenia a mal by len výpovede účastníkov konania a svedkov, nemohol by ZP vypracovať. Keďže
už v roku 2004 pacientka nebola schopná právnych úkonov, ani v roku 2006 ich schopná nemohla
byť. Nemá prečo spochybňovať lekársku správu W.. Z.. Postupoval v podmienkach aké mal, zomrelú
pacientku v čase vypracovania ZP vyšetriť nemohol a podľa jeho názoru neporušil odporúčania rady
Európy. V prípade ak by pacientka v čase vypracovávaní ZP žila, pravdepodobne by vykonal nový test,

vyšetril by ju, ale vychádzal by z testu, ktorý bol vykonaný pred rokom 2006. Čo sa týka rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorý poukazuje PZO, kde bolo konštatované, že odborná
správa o zdravotnom stave nemôže byť považovaná za aktuálnu, ak je vypracovaná takmer dva roky
predtým, ako dochádza k rozhodnutiu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, nevie, o aké ochorenie
išlo v danom prípade, ak by išlo o rovnakú diagnózu, tak by sa zdravotný stav pacientky ani v priebehu

dvoch rokov nezlepšil a v tomto prípade v období od roku 2004 do roku 2006 mohlo dôjsť iba k jeho
zhoršeniu,pričomtovydedukovalzdiagnózyzákladnéhoochorenia,jehoneliečiteľnostiapriebehu,ktorý
je v 100% prípadoch rovnaký ako u nebohej a za svojej praxe nepozná človeka s takouto diagnózou,
ktorého zdravotný stav by sa bol zlepšil, vždy sa len zhoršoval. Ak by bola pacientka spôsobilá na
právne úkony, musela by v teste dosiahnuť aspoň 22 bodov, pričom už pri 22 bodoch niektorí znalci aj

tento počet bodov považujú za taký, ktorý má vplyv na právne úkony pacienta. Keď pacient dosiahne
24-30 bodov, nejedná sa o poškodenie mozgu, teda pod počtom bodov 24 možno hovoriť o poškodení
mozgu, ktoré môže mať vplyv na rozpoznávacie schopnosti pacienta. Nedá sa presne zistiť, kedy u
pacientky prepuklo ochorenie, u niekoho môže prepuknúť a do mesiaca môže zomrieť, veľa záleží aj od
starostlivosti okolia o uvedeného pacienta. Ak by sa preukázalo, že lekárske správy sú falšované, nemal

by sa o čo oprieť pri vypracovávaní ZP. Bez zdravotnej dokumentácie a bez testov by nebolo možné
ZP vypracovať. Pri takomto type ochorenia sa príbuzným doporučuje pravidelne navštevovať lekára,
hovorí sa to preto príbuzným, lebo hovoriť to pacientovi by nemalo význam, vzhľadom na poškodenie
pamäti. Lekárom určuje poisťovňa, aké lieky majú pacientom predpisovať, tieto lieky sú drahé, ak
pacient dosiahne počet bodov menej ako 8, už mu nemožno predpisovať antialzheimeriká, resp. tieto

nebudú hradené pacientovi poisťovňou. Liek Yasnal je liek, ktorý sa predpisuje v prvých dvoch štádiách
ochorenia, teda od počtu bodov 17 a vyššie, on má však ambulanciu od roku 2010, preto nevie s
istotou povedať, či táto hranica platila aj v roku 2005 a či platila pre nemocnicu. Pretože nemocnica
sa týchto kritérií držať nemusí. Parkinsonova choroba je neurologická choroba, spočíva v poruche
motoriky a alzheimerova choroba je psychiatrická diagnóza, pričom tieto sa vzájomne nevylučujú a

môžu byť aj popri sebe. Pokiaľ spracováva ZP ide si pre spisový materiál na súd, v spisovom materiály
sa nachádzajú doklady a môžu sa tam nachádzať aj zdravotné nálezy a pokiaľ by mu to nestačilo,
kontaktuje telefonicky lekára, ktorý pacienta vyšetroval, či túto zdravotnú dokumentáciu má a pokiaľ
sa u neho nachádza písomne si ju vyžiada. V tomto prípade postupoval rovnako, ak dokumentáciav súdnom spise bola postačujúca na to, aby záver ZP napísal, v tom prípade nepotreboval žiadať
ďalšie dokumenty. Nepamätá si, či kontaktoval neurologickú kliniku písomne, alebo telefonicky. V tomto
prípade do zdravotnej dokumentácie nenahliadal v zdravotníckom zariadení, ale v dôsledku prepisu na

teste MMSE bol dôvod na to, aby kontaktoval neurologickú kliniku, teda to bol jediný dôvod, na ktorý
si pamätá. V posudku rozobral aj zdravotný stav pri počet bodov 7, aj pri počte bodov 15, a rozdiel
pri posudzovaní psychického stavu nemal vplyv na jeho záver. 15 bodov je stredne ťažká demencia
a hodnota bodov 9 je ťažká demencia. Mal k dispozícii záver tohto vyšetrenia, ktorý sa nachádzal v
súdnom spise. A v tomto závere je vyhodnotený minimentálny test, test hodín a neuropsychologické

vyšetrenie a všetky tieto tri robila X.. W.. ( čl. 38 spisu). Nepotreboval samotné testy vidieť, keďže sa v
súdnom spise nachádzal záver takéhoto vyšetrenia a nemá dôvod spochybňovať že takéto vyšetrenie
prebehlo a v závere vyšetrenia počet bodov prepisovaný nie je. Pacientka sa okrem tohto vyšetrenia
fyzicky zúčastnila v iných dňoch ďalších vyšetrení napr. 9.2.2055 vyšetrenia u X.. Z., alebo vyšetrenia
na magnetickej rezonancii dňa 11.10.2004. Zo spochybňovaného neurologického vyšetrenia vyplýva,
že pacientka musela byť pri ňom fyzicky prítomná a doktorka ju videla pretože príznaky, ktoré popísala

( porucha reči, porucha pohybov a pod. ), možno popísať len vtedy, ak lekár pacienta vidí. Táto pacientka
už v roku 2003 (dňa 31.10.2003 neurologička X.. J. nasadila pacientke neurodepresíva, antidepresíva,
prediagnostikovanúdepresiu)vžiadnomprípadenemohlasamaposúdiťčipotrebuje,alebonepotrebuje
odborné vyšetrenie. Samotná Dr. Ševčíková uviedla ( čl. 10 ZP), že pacientka navštívila jej ambulanciu
13.10.2004, kedy jej bola podaná injekcia na doporučenia neurológa a od roku 2005 až do úmrtia jej boli

predpisované pomôcky a lieky podľa doporučenia neurológa.

Svedkyňa B.. T. W. na pojednávaní uviedla, že si pamätá odporcu v 2. rade, ktorý bol za ňou asi 3 krát,
naposledy v zime 2013, ukazoval jej neuropsychologické vyšetrenie (čl. 38 spisu) ktoré spisovala ona,
pretože bolo písané takou formou ako to robí. Bola tam jej pečiatka a podpis a opakovane jej ukazoval

prečiarknuté číslo, hodnotu bodov v tomto náleze. V nemocnici nerobí už viac ako 10 rokov, prečo je
hodnota bodov prečiarknutá nevie uviesť. Vyšetrovanú pacientku si už nepamätá, robila za 15 rokov
veľa vyšetrení. Po vyšetrení pacientky si v počítači otvorila softvare a napísala nález, zistenia vyšetrenia
a záver. Pokiaľ je na tejto listine v hlavičke uvedené NSP Nitra, ona neriešila skutočnosť či sa jednalo v
tom období už o Fakultnú Nemocnicu v Nitre. Neuropsychologické vyšetrenie sa líši od psychologického

vyšetrenia, zamerala sa na pacientku. MMSE vyšetrenie je zamerané na pamäť, kondíciu, na to ako
sa pacient správa, ako reaguje, je to len podporné vyšetrenie alebo jedno z podporných vyšetrení,
pričom z hodnoty tohto vyšetrenia sa vychádza pri ďalšej liečbe, posudzuje sa ním, či liečba u pacienta
zaberá. Čím je hodnota bodov vyššia, tým je stav pacienta lepší. V závere konštatovala hodnotu bodov
9. Kto mohol v texte vyššie prepísať hodnotu bodov na 15 nevie uviesť, po návšteve odporcu v 2.

rade si nevedela skontrolovať svoj pôvodný originálny nález, pretože už 10 rokov v nemocnici nerobí a
nevedela sa dostať k archívnym záznamom. Celý obsah vyšetrenia si nepamätá, ale pokiaľ je v závere
uvedený počet bodov 9, stav pacienta bol ťažší, pretože to už spadalo do rozsahu najnižšieho bodového
hodnotenia, pričom zdravý človek dosahuje hodnotu bodov 30. Toto vyšetrenie je len orientačné. Keď
za ňou prišiel odporca v 2. rade tretí krát, musela predčasne ukončiť konzultáciu s pacientkou, lebo

bol rozrušený. Predtým bol už za ňou dvakrát s tým istým nálezom vyšetrenia. Zakaždým sa pýtal na
prepisovaný počet bodov v náleze, ona mu povedala, že sa k tomu nevie vyjadriť, že už v nemocnici
nepracuje. Tretí krát mu povedala to isté, ale na tomto náleze je podpísaná, písala ho. Pokiaľ je zistená
hodnota od 24 bodov nižšie, pacient už vykazuje problémy s kondíciou a pamäťou a nedáva správne
odpovede na položené otázky. Nevie sa orientovať v čase, nevie aký je deň, aké je ročné obdobie.

Na oddelení klinickej psychológie na neurologickom oddelení pracovala od roku 1989. Pokiaľ bol ku
nej odoslaný pacient z oddelenia, zaniesla vyšetrenie do jeho zdravotnej dokumentácie na oddelení, a
pokiaľ jej iný lekár odoslal pacienta na vyšetrenie do ambulancie, výsledok vyšetrenia zaniesla tomuto
konkrétnemu lekárovi. V minulosti sa záznamy uchovávali 10 rokov, teraz je to myslí si 30 rokov. W..
M. ju nekontaktoval za účelom predloženia lekárskej dokumentácie k ZP. Ona nevedela, či je pacientka

doma sama, alebo sa o ňu starali, nález odzrkadľuje stav pacienta v čase jej vyšetrenia. Stojí si za
tým, že na vyšetrení v tento deň s pacientkou boli, je to jej papier, pečiatka aj podpis. Ona osobne
úkony pre poisťovňu nevystavovala, robilo to zrejme oddelenie, občas deti vyšetrovala, návrhy na
kúpeľnú liečbu nedávala. Čo dokáže človek s MMSE 9 je individuálne, popísala to v náleze. Z obsahu
nálezu inými slovami vyplýva, že pacientka používala skomolené slová, mala úbytok poznávacích

funkcií, vykazovala deficit v každodenných aktivitách, vyšetrenie poukazovalo na ťažký stupeň apraxie,
t.z. že ťažko narábala s predmetmi, pri vyšetrení komolila slová, horšie sa vyjadrovala, mala zníženú
krátkodobú pamäť, mala zhoršenú schopnosť napísať a spočítať, nevedela narábať s predmetmi, bola
pomalšia, ťažko sa rozpamätala na niečo z mladosti, mala problémy s automatizmami, tz. že bežne sanapr. človek ak niekam príde pozdraví, ale pacient sa nemusí pozdraviť, bola plačlivá, rozladená, pričom
zhrnutie jej vyšetrenia je v závere nálezu. V momente keď pacientku vyšetrovala, musela vykazovať
ťažkosti špecifikované v náleze, pacientka sa mohla napr. dokázať obliecť, ale zase mohla mať ťažkosti

s niečím iným. V čase keď ju vyšetrovala, potrebovala pomoc v každodenných aktivitách tak, ako je to
napísané.

Svedok W.. W. Z. na pojednávaní uviedol, že si spomína na pacientku S. I., konkrétne si ju už
vybaviť po rokoch nevie. Osobne ju vyšetroval v roku 2004. Bolo to v októbri 2004 na neurologickej

ambulancii a predtým ju vyšetrovala W.. J., ktorá predtým neurologickú ambulanciu viedla. Táto aj prvý
krát pacientku odposlala na MR vyšetrenie mozgu a následne 11.10.2004 bolo vyšetrenie MR mozgu
zopakované. Rovnako bola odposlaná na vyšetrenie k W.. W. dňa 11.10.2004, pričom odposlaná bola
z jeho ambulancie. Následne bola pacientka vedená v súvislosti s vydávaním odborných odporúčaní
na predpisovanie liekov, ktoré chodili 2x do roka vyzdvihnúť príbuzní. Naposledy si pozeral, že jej bol
predpisovaný liek na ukľudnenie, pričom s týmto potvrdením príbuzní išli k všeobecnému lekárovi, ktorý

lieky predpísal. Z príbuzných konkrétne chodila 2x navrhovateľka Iveta Vargová, 1-2x prišla pacientka v
sprievode manžela a 1x v doprovode M. I.. Tieto údaje si vyhľadal v ich ambulantnej dokumentácii, ktorú
si viedli a vyhľadal ich v januári 2012 v súvislosti s výzvou súdu, pričom momentálne to už zdokladovať
nemôže, pretože táto dokumentácia bola skartovaná. Keď to ale v januári 2012 súdu oznámil, tak to
podľadokumentáciebolapravda.Odroku2007majúvedenýelektronickýsystém,pričom onsiponechal

vyšetrenie W.. W. z 11.10.2004, rovnako závery vyšetrenia MR z 11.10.2004 a správu o hospitalizácii na
úrazovej chirurgii z 15.4.2007, ktoré sa týkajú tejto pacientky spred roku 2007, pričom tieto dokumenty
si ponechal preto, lebo vedel, že sa niečo deje v rámci tohto súdneho konania, keďže sa už v januári
2012 pre súd vyjadroval. Nemá vedomosť o tom, že by záznamy zo zdravotnej dokumentácie pacientky
dával znalcovi, ale znalcovi mohli byť poskytnuté z oddelenia klinickej psychológie FN Nitra aj bez toho,

že by sa on o tom dozvedel. Čo sa týka účtovania úkonov vo vzťahu k zdravotnej poisťovni, tieto by mal
evidovať a uplatniť si lekár, ktorý vyšetrenie vykoná, prípadne to za neho môže urobiť zdravotná sestra.
Čo sa týka úkonov, ktoré si mala 15.10.2004 a 15.11.2004 uplatniť W.. W. ako korekčné vyšetrenie
vývinu dieťaťa vo vzťahu k hrubej a jemnej motorike reči a sociálnym vzťahom, ako aj za vystavenie
návrhu na kúpeľnú starostlivosť, k tomuto sa nevie vyjadriť. Pokiaľ by mal vysloviť svoj názor, zrejme

došlo k nejakému omylu. Navrhovateľka chodila do ambulancie v súvislosti s vystavením potvrdenia
o užívaní liekov a hygienických pomôcok pacientky a odporcovia tu prítomní boli za ním po smrti ich
matky v súvislosti s riešením nejakého dedičského konania. Žiadali od neho dokumentáciu pacientky.
Čo mohol, im poskytol, zrejme z nejakých ambulantných záznamov, nepamätá si presne. Čo sa týka
záverov vyšetrenia MR zo dňa 11.10.2004 a neuropsychologického vyšetrenia W.. W., u pacientky sa

jednalo o prítomnosť demencie alzheimerovského typu a podľa výsledku testu neuropsychologického
vyšetrenia mala pacientka zistených 9 bodov, čo zodpovedá ťažkej demencii. Pri stanovovaní jeho
odborných názorov nikdy nebol ovplyvňovaný navrhovateľkou, ani nikým iným. A čo sa týka týchto
konkrétnych listín, sú to výsledky reálnych vyšetrení a nepripúšťa možnosť dodatočného vyrobenia
týchto listín. V rokoch 2007-2010 pre odborný predpis odporučených liekov a lekátskych pomôcok

prichádzala navrhovateľka, bolo to každých 6 mesiacov. Predmetom návštev navrhovateľky nebolo
zisťovanie stavu pacientky, ale predpis liekov, teda išlo o vypísanie odporúčania na predpis liekov a
pomôcok. Liek Jasnal sa predpisuje pre pacientov s demenciou, pričom ide o počínajúcu stredne ťažkú
formu demencie, ale aj pre pacientov s ťažkou demenciou ak ho dobre tolerujú. Môže sa predpisovať
aj pacientom s hodnotou MMSE 17, ak ho dobre tolerujú. Pacientka mala diagnostikovanú demenciu.

Liekov na demenciu je málo, paleta takýchto liekov je úzka, demencia ostáva pacientovi doživotne,
lieky na demenciu sa podávajú niekoľko rokov. Z dokumentácie je zrejmé, že liek Jasnal bol pacientke
posledný krát doporučený v máji 2007, pri ťažšej demencii sa predpisuje liek napr. Demantin, ktorý je ale
ťažko znášaný pacientmi, preto pri predpise liekov sa postupuje individuálne. Jasnal bol predpisovaný
v rokoch 2005-2007 s cieľom spomaliť proces zhoršovania prejavov demencie a pokiaľ lieky nemôžu

zlepšiť stav pacienta, môže sa od liečby upustiť. Informácie o stave pacientky mal od príbuzného, ktorý
chodil pre odborné odporúčania. Pacientka bola v ťažkom stave, vyžadovala si neustále opatrovanie,
preto nevie čo znamená normálne fungovanie. X.. W. im nezaslala testy, ktoré s pacientkou robila,
zaslala len závery. Výsledky testov si nechala ona vo svojej dokumentácii alebo sú založené v Ústave
lekárske psychológie a pokiaľ nie sú skartované, je možné si ich vyžiadať. Ak je treba niečo prepísať,

opraví to ten, kto listinu vyhotovil, teda napr. lekár opraví chybu, podpíše sa a opečiatkuje. Záleží to od
toho čo sa opravuje. Preklep sa takto nerieši. V neuropsychologickom vyšetrení W.. W. z 11.10.2004 v
poslednej vete pred jej záverom nemá opravovanú hodnotu bodov, teda prepisovanú hodnotu bodov.
V tomto náleze je uvedené v konkrétnej vete MMSE dosahuje v súčasnosti hodnotu 9 bodov v testehodín s ťažkopatolog. hodnotu 6 bodov. Rozhodujúci je vždy aj tak záver. On vo vyšetrení v lekárskom
náleze MUDr. Madurkayovej neprepisoval počet bodov 9 na 15 a v dokumentácii, ktorú má vedenú on,
je uvedených 9 bodov. Pokiaľ vo vyšetrení zo dňa 9.2.2005 uviedol, že stav pacientky sa posledné dva

roky mení z hľadiska jej psychiky a treba sa o ňu kompletne starať, vychádzal z informácie poskytnutej
jej najbližšou príbuznou, pričom účelom týchto návštev nebolo vyšetrenie pacienta, ale len odborné
odporúčanie na predpisovanie liekov a hygienických pomôcok. Nikto od neho odborné vyšetrenie
nechcel. Pacientke bol od roku 2007 predpisovaný liek Tiapridal, pričom v súčasnosti by ho už mohol
predpísať všeobecný lekár a pokiaľ by im nepredpísal hygienické pomôcky, museli by si ich kupovať.

Poznať svojho pacienta má povinnosť praktický lekár, ktorý mu odporúčané lieky predpisuje, podľa jeho
názoru s hodnotou testu MSSE testu 9 bodov a testov hodín 6 bodov je pacient s ťažkou demenciou,
ktorý si vyžaduje starostlivosť druhej osoby. Pacientka s touto diagnózou sa mohla zúčastňovať rôznych
podujatí, ak ju niekto doprevádzal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: V..N., N. J., B.

K., L. N., Q. Z., V. Z., W.. W., O. Z., B.. W., W.. Z., znalca W.. M., ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi: s rodným listom, s osvedčením o dedičstve 32 D 26/2010, so žiadosťou o pokračovanie
v konaní, s darovacou zmluvou a doložkou o oprave, s LV č.XXXX, s LV č.XXX, s výpisom zo
zdravotnej dokumentácie, s vyšetrením X.. J., s výsledkom MR vyšetrenia, s neurologickým vyšetrením,
s vyjadrením PZO, s vyjadrením PZN, s lekárskou správou, s lekárskym nálezom, s psychologickým

vyšetrením, s fotografiami, s lekárskou správou W.. O., so správou z OÚ Štitáre, so správou z FN Nitra,
s ultrazvukovým vyšetrením, s neurologickým vyšetrením, s vyjadreniami PZO, s vyjadreniami PZN, s
uznesením, s odvolaním, s vyjadrením navrhovateľky, s uznesením KS v NR, s odvolaním odporcov, s
uznesením KS v NR, so ZP č.17/2013, s vyjadrením PZN k ZP, s vyjadrením PZO k ZP, s vyjadrením
znalca, s rozhodnutiami, na ktoré poukazoval PZO, s návrhom na doplnenie zápisnice, s odpoveďou

z VŠZP náhľad na výpis z účtu poistenca, s vyjadrením FN Nitra, s vyjadrením X.. W., s uznesením, s
urgenciou, s vyjadrením X.. Z., s náhľadom na výpis z účtu poistenca, so správou od X.. Z., s lekárskou
správou W.. O., so záverečným návrhom PZN, so záverečným návrhom PZO, s vyjadrením PZO a z
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka je dcérou S. I., zomrelej dňa XX.X.XXXX a rovnako odporcovia v 1. a 2.rade sú jej deťmi
a odporca v 3.rade bol jej manželom.
S. I. bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na Katastrálnom úrade v I. - Správa katastra
I., na LV č.XXX, kat. úz. X.G., obec O., parcely registra C KN a to parc.č.950/1 - orná pôda o výmere
1853 m2, parc.č.950/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 405 m2 s domom s.č.186, parc.č.950/3

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc.č.950/4 - záhrady o výmere 395 m2, parc.č.950/5
- orná pôda o výmere 108 m2, parc.č.964/16 - vinica o výmere 299 m2, parcely registra E KN a to
parc.č.762/2 - trvalé trávne porasty o výmere 97 m2, parc.č.821/2 - trvalé trávne porasty o výmere 65
m2, parc.č.822/2 - trvalé trávne porasty o výmere 744 m2, parc.č.925/2 - orná pôda o výmere 2054 m2,
v podiele 1/1.

Uvedené nehnuteľnosti darovala odporcom v 1. a 2. rade a to Darovacou zmluvou zo dňa 18.9.2006 v
znení Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006, ktorej vklad bol Správou katastra I. povolený dňa 5.1.2007,
pod V5972/06 a v súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti vedené na LV č.XXXX, pre kat. úz. X. O.,
obec O., parcely registra C KN a to parc.č.950/1 - orná pôda o výmere 1853 m2, parc.č.964/16 - vinica

o výmere 299 m2, parcely registra E KN a to parc.č.762/2 - trvalé trávne porasty o výmere 97 m2,
parc.č.821/2 - trvalé trávne porasty o výmere 65 m2, parc.č.822/2 - trvalé trávne porasty o výmere 744
m2, parc.č.925/2 - orná pôda o výmere 2054 m2 vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 1.rade v podiele
1/1 a nehnuteľností na LV č.XXX, pre kat. úz.. X.G., obec O., parcely registra C KN a to parc.č.950/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 405 m2 s domom s.č.186, parc.č.950/3 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 34 m2, parc.č.950/4 - záhrady o výmere 395 m2 a parc.č.950/5 - orná pôda o výmere
108 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a v 2. rade u každého v podiele ?.
V dedičskom konaní po zomrelej S. I. vedenom pod sp.zn. 32D/26/2010, Dnot/144/2010 bolo dňa
19.1.2011 vydané Osvedčenie o dedičstve, pričom vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
Darovacej zmluvy medzi S. I. ako darkyňou a odporcami v 1. a 2.rade ako obdarovanými neboli

predmetom dedičského konania a navrhovateľka dňa 28.1.2011 požiadala o pokračovanie v konaní o
dedičstve a žiadala Osvedčenie o dedičstve zrušiť a v tomto konaní sa navrhovateľka domáha určenia,
že darovacia zmluva zo dňa 18.9.2006 v znení Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006 je absolútne neplatnáz dôvodu, že darkyňa v čase uzatvárania Darovacej zmluvy a Doložky o oprave vzhľadom na svoj
zdravotný stav nebola spôsobilá na tieto právne úkony.
Matka navrhovateľky a odporcov v 1. a 2.rade S. I. ( ďalej len poručiteľka) navštevovala všeobecnú

lekárku W.. O., pričom zo znaleckého posudku W.. M.- psychiatra č. 17/2013 zo dňa 1.10.2012, (ktorý
pri jeho vypracovávaní vychádzal jednak z listinných dôkazov - záznamov o vyšetrení, lekárskych správ
a iných v súdnom spise nachádzajúcich sa dokladov a dôkazov, ako aj zo záznamov v zdravotnej
dokumentácii poručiteľky), vyplýva, že poručiteľka prvý krát navštívila odborného lekára W.. O.S. dňa
30.10.2003 (vyplýva z výpisu neurologického vyšetrenia čl.16 spisu), pri tomto vyšetrení bolo dcérou

poručiteľky udávané, že matka býva v poslednom čase apatická, nechutí jej jesť, horšie spáva, má
zvýšený cholesterol a bolesti pravej polovice hlavy. Záver vyšetrenia bol: AS cerebri (ateroskleróza
mozgu) a cephalea.
Z výpisu z neurologického vyšetrenia zo dňa 31.10.2003 u W.. J. vyplýva, že EEG: Pozadie frekvenčne
nezodpovedalo veku- nešpecif.abnormita, nebola zachytená fokálna, epizodická, či náborová aktivita,
pričom záver bol: AS cerebri, depres.sy. a uvedená lekárka vychádzala aj z neurologického

elektroencephalografického vyšetrenia W.. W..
Výsledkom MR vyšetrenia zo dňa 6.11.2003 bol záver: Atrofio cerebri - kombinovaný typ bez
výraznejších patomorfologických zmien.
Z výpisu z neurologického vyšetrenia W.. J. zo dňa 12.11.2003 vyplýva, že subjektívne sa poručiteľka
cítila rovnako.

Dňa 11.10.2004 poručiteľka absolvovala MR vyšetrenie, pričom zo záveru vyplynulo, že dominuje
výrazná atrofia mozgu - kombinovaný typ s redukciou kortikálnej zóny bez ložiskových zmien
parenchýmu.
Záver neuropsychologického vyšetrenia, ktoré vykonala na základe žiadosti MUDr. Brozmana dňa
11.10.2004 B.. W. bol: že sa jedná o ťažký stupeň deteriorácie zákl.kognícií a neuropsych.funkcií v

popredí s vývojom apraxie, časovej mnestickej dezorientácie.
Z vyšetrenia W.. Z. zo dňa 15.10.2004 vyplýva, že u poručiteľky sa jedná o demenciu, pričom sa
predpokladal podiel obidvoch príčin demencie ktoré sú v súčasnosti a to demencia pri Alzheimerovej
chorobe (odumieranie poškodených mozgových buniek) ako aj demencia vaskulárna, čiže cievna, ktorej
príčinou je ateroskleróza ciev mozgu, ktorá bola u poručiteľky prvý krát diagnostikovaná v októbri 2003

ako AS cerebri W.. J. pri vyšetrení dňa 30.10.2003.
Z výpisu neurologického vyšetrenia W.. Z. zo dňa 9.2.2005 vyplynulo, že poručiteľka sa posledné 2
roky menila psychicky, v tom čase sa bolo o ňu treba kompletne starať, o hygienické návyky, ako aj o
stravovanie, progresia bola rýchla, nedokázala sa dobre vyjadrovať.
Dňa 15.4.2007 podstúpila operačný zákrok v súvislosti s fraktúrou dolnej končatiny a od roku 2007 je

u nej diagnostikovaná inkontinencia.
Z vyjadrenia všeobecnej lekárky poručiteľky - W.. O. vyplýva, že dňa 25.1.2005 podstúpila cievne
vyšetrenie na základe odborného neurologického vyšetrenia a od 24.4.2007 až do 16.8.2010 pacientka
fyzicky na ambulancii nebola, boli jej však predpisované lieky a zdravotnícke pomôcky na doporučenie
odborného lekára - neurológa, recepty boli vydané do rúk dcéry. Uvedené potvrdil aj W.. Z..

Dňa 18.9.2006 bola uzatvorená Darovacia zmluva a podpis poručiteľky bol overený dňa 27.9.2006 a
dňa 1.12.2006 bola uzatvorená Doložka o oprave a v uvedený deň bol overený podpis poručiteľky
podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov. Z vyjadrenia W.. N.- notára vyplynulo, že uvedené listiny
nevyhotovoval, preto s nimi poručiteľku ani neoboznamoval. Nepamätal sa, či sa jej spýtal, či vie čo
podpisuje,aničisňoukomunikoval,aničihoniektorízodporcovupozornilnato,žejechorá.Spôsobilosť

klienta podpísať sa, si vyhodnotí podľa seba a či je spôsobilý chápať význam svojho úkonu, to nevie
posúdiť, na to nemá vzdelanie. Pokiaľ by ho čisto teoreticky niekto upozornil na to, že osoba, ktorej
podpis má overiť, nedokáže komunikovať, je chorá, alebo si neuvedomuje význam svojho konania, vtedy
by podpis neoveril. Ak podpis na týchto dvoch listinách overil, zrejme nemal pochybnosti o spôsobilosti
osoby, ktorá sa podpisovala, pričom darkyňa sa do knihy podpisovala sama.

Poručiteľka zomrela dňa 25.8.2010.
Zo záveru znaleckého posudku č.17/2013 vyplýva, že S. I. trpela duševnou chorobou a to zmiešaným
typom demencie, na ktorej sa podieľala cievna a aj demencia pri Alzheimerovej chorobe. Prvýkrát bolo
u menovanej diagnostikované dementné ochorenie dňa 15.10.2004 na neurologickej klinike FN Nitra. K
diagnostickému záveru tohto typu ochorenia a upresneniu jeho stupňa dopomohlo neuropsychologické

vyšetrenie zo dňa 11.10.2004 (vrátane testu MMSE a testu hodín). Demencia je duševná porucha
ireverzibilná, teda súčasnými terapeutickými metódami nevyliečiteľná, naopak ide o ochorenie, ktoré
sa vekom zhoršuje. Z dôvodu psychodiagnostiky stredne ťažkej až ťažkej demencie u menovanej dňa
11.10.2004, menovaná nebola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná chápať význam a dôsledkysvojho konania a to právnych úkonov - uzatvorenia Darovacej zmluvy zo dňa 18.9.2006 (na ktorej
uznala svoj podpis za vlastný dňa 27.9.2006) a Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006. S poukazom na
zdravotný stav S. I. diagnostikovaný dňa 15.10.2004 menovaná nebola spôsobilá na právne úkony.

Diagnostikované štádium dementného ochorenia jej znemožňovalo posúdiť obsah, význam a dôsledky
právnych úkonov, ktoré urobila dňa 27.9.2006 a ku dňu 1.12.2006.
Právny zástupca odporcov namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení
absolútnej neplatnosti Darovacej zmluvy, spochybňoval závery znaleckého posudku a listinné dôkazy,
z ktorých znalec vychádzal a odporcovia spochybňovali lekárske správy, ktoré boli podkladom pre

vypracovanie znaleckého posudku, spochybňovali samotné vyšetrenie, ktoré vykonala dňa 11.10.2004
B.. W., odporkyňa v 1.rade najskôr na pojednávaní uviedla, že matka na žiadnom vyšetrení dňa
11.10.2004 nebola, neskôr pripustila, že v uvedený deň bola na MR vyšetrení. Odporcovia rovnako
spochybňovali skutočnosť, že by ich matka v priebehu rokov 2004-2007 mala nejaké problémy s rečou,
orientáciou, a pod. Podľa odporkyne v 1.rade jej matka od roku 2003 asi do roku 2007, kedy si zlomila
nohu, bola fyzicky aj psychicky v pohode, po zlomení nohy sa už nemohla pohybovať ako predtým a od

roku 2007 do roku 2010 sa trošku zhoršila rečovo, ale vedela, či chce jesť sladké, ovocie, alebo či je
smädná. Do roku 2005 chodila von sama a potom chodila s manželom, ale len preto, lebo boli manželia,
nie preto, že by potrebovala doprovod. Až do svojej smrti neužívala žiadne lieky.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 a 2 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny

úkon neschopnou.

Podľa § 628 ods. 1 a 2 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 80 OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho)

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Nedostatok spôsobilosti na právne úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku duševnej poruchy je

dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka navrhovateľky a odporcov v 1. a
2. rade mala dňa 15.10.2004 W.. Z. diagnostikované dementné ochorenie, pričom podkladom
pre jeho diagnostiku slúžili jednak výsledky vyšetrenia na MR vykonaného dňa 11.10.2004, ako aj

neuropsychologické vyšetrenie vykonané B.. W. dňa 11.10.2004 vrátane testu MMSE a testu hodín.
Ateroskleróza mozgu - odumieranie poškodených mozgových buniek a v dôsledku toho vaskulárna
demencia, bola u menovanej diagnostikovaná už W.. J. v októbri 2003. Ateroskleróza je degeneratívne
odumieranie cievnej steny, je to dlhodobý proces, pri ktorom dochádza k stvrdnutiu cievnej steny a
zužovaniu jej priesvitu, na stenách ciev sa tvoria nánosy a dôsledkom tohto zúženia je nedostatočné

prekrvenie orgánu, ku ktorému daná cieva smeruje. Takéto postihnutie mozgových stien spôsobuje
nedostatočné prekrvenie mozgu a najcitlivejšie naň reagujú pamäťové bunky, ktoré sú závislé na veľkom
príjme živín a kyslíka. Demenciu môže ešte viacej zhoršovať až úplné uzatvorenie mikroskopických
ciev mozgu, ktoré spôsobia nedokrvením mozgových buniek tzv.mozgové infarkty a tým vlastneodumieranie mozgovej hmoty. Strata mozgovej hmoty sa dá zistiť zobrazovacími metódami, tak, ako to
bolo u poručiteľky zistené na MR vyšetrení dňa 6.11.2003, kedy bolo diagnostikované: Atrofio cerebri
- teda zmenšovanie mozgu oproti jeho pôvodnej veľkosti, keď ešte darujúca netrpela demenciou.

Dementný proces spôsobovaný odumieraním mozgových buniek v ďalšom období ako je to preň typické,
pokračoval, čo sa znovu potvrdilo zobrazovacou metódou na MR vyšetrení dňa 11.10.2004, kde zo
záveru vyplýva, že dominovala výrazná atrofia mozgu (zmenšenie mozgu) kombinovaný typ (teda cievna
+ Alzheimerova demencia). Dôsledkom demencie sú problémy s pamäťou, orientáciou, sebestačnosťou
a klinickými (vonkajšími) prejavmi demencie je pokles pamäťových funkcií, postihnutie úsudkových

schopností a myslenia (napr. schopnosť plánovania, organizovania, uvedomenia si následkov konania).
Uvedená diagnóza poručiteľky bola opakovane potvrdená vo februári 2005. Odporcami spochybňované
vyšetrenie vykonané dňa 11.10.2004 B.. W. na žiadosť neurológa MUDr.. Z., ktoré spočívalo aj vo
vykonaní vyššie spomenutých testov, súd považoval len za obranu odporcov, nakoľko aj z ďalších
vykonaných vyšetrení a z výsledkov vykonaného dokazovania napr. z výsluchu svedkov vyplýva, v akom
fyzickom a psychickom stave sa poručiteľka od roku 2004 nachádzala. Odporkyňa v 1.rade tvrdila,

že dňa 11.10.2004 sa matka zúčastnila len vyšetrenia MR a nie vyšetrenia u X.. W., pričom B.. W.
vykonala vyšetrenie poručiteľky, dňa 11.10.2004, teda takmer 2 roky pred uzatvorením Darovacej
zmluvy a Doložky o jej oprave, kedy ešte nebolo možné do budúcna predpokladať súdny spor súvisiaci
s týmto právnym úkonom a preto aj na tvrdenie odporcov o tom, že neuropsychologické vyšetrenie sa
neuskutočnilo, alebo že jeho výsledky sú zmanipulované, nakoľko v texte nad záverom je ako hodnota

testu MMSE strojom napísaný údaj, "9 b" prepísaný perom na "15" súd neprihliadal. Pokiaľ v uvedenom
dokumente došlo úmyselne k prepísaniu bodov z 9 na 15, tak by to mohla mať v úmysle urobiť len
osoba, ktorá by chcela výsledok vyšetrenia poručiteľky zvrátiť v prospech odporcov a nie v prospech
navrhovateľky, nakoľko pri počte bodov 9 (ako bolo pôvodne strojom napísané a ako je uvedené aj v
záverevyšetrenia),bysajednalooťažkúkognitívnuporuchuapripočte15(akobolonadzáveromperom

prepísané), by sa jednalo o stredne ťažkú kognitívnu poruchu. Podstatným pre súd i znalca bol údaj
uvedený v závere tohto vyšetrenia a navyše, ako aj zo znaleckého posudku vyplýva, ťažká a aj stredne
ťažká kognitívna porucha znamenajú, že poručiteľka nebola schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav
posúdiť obsah, význam a dôsledky svojho konania a to právnych úkonov - uzatvorenia Darovacej zmluvy
zo dňa 18.9.2006 (na ktorej uznala svoj podpis za vlastný dňa 27.9.2006) a Doložky o oprave zo dňa

1.12.2006.
Nepriaznivý zdravotný stav poručiteľky potvrdili svedkovia, napr. N. J. uviedla že poručiteľka si u nich
v bare zabudla peňaženku, pre ktorú sa vrátila spolu s manželom, pričom to muselo byť v období pred
letom 2006, kedy ju naposledy na slávnosti fotila a videla. Z výpovede svedkyne L. N. vyplynulo, že
v dedine sa chýrili reči o tom, že poručiteľka pije a že niečo nie je s poručiteľkou v poriadku zistila v

zime 2004, keď k nim prišla naľahko oblečená, tvrdila, že ju doma bijú, pozerala na dvere, bála sa, aby
nevstúpil krstný otec, manžel poručiteľky a keď ju viedla domov, manžel poručiteľky povedal, že mu ušla
a poručiteľka dostala hysterický záchvat. Dozvedela sa tiež, že v jeden deň bola 3x kúpiť chlieb, alebo ju
poštárka považovala za opitú pri preberaní dôchodku, pričom z výpovede odporcu v 3.rade vyplynulo, že
on za manželku poštu preberal od roku 2007, teda už v roku 2006 musela vykazovať správanie odlišné

od normálu. (poštárke a ľuďom v obci sa javila byť opitá). Taktiež svedkyňa Kyšucká uviedla, že na
obecných slávnostiach poručiteľka vykonávala potrebu na otvorenej toalete, čo by inak nerobila a keď jej
bola gratulovať k meninám vo februári 2006, bola fyzicky zmenená, nedalo sa s ňou rozprávať, hovorila
len no-no, chvíľami ju hladkala po ruke, vzápätí vulgárne nadávala, čo sa opakovalo a naposledy ju
videla v po úraze v roku 2007, kedy vyzerala ako 100 ročná žena. Taktiež uviedla, že ľudia z obce už v

roku 2004 vedeli, že poručiteľku majú doviesť domov, ak sa jej podarí ujsť cez otvorenú zadnú bránu.
Svedok K. rovnako potvrdil, že poručiteľka v priebehu rokov 2003-2006 fyzicky zostarla. Svedkyňa Q.
Z. na pojednávaní potvrdila, že poručiteľka sa veľmi zmenila, o chorobe nevedeli, v roku 2004 ešte
rozprávala, ale tak, ako keby si vypila. V roku 2005 na obecnej slávnosti pravou rukou nehýbala, kŕmila
ju preto gulášom, vtedy jej už nepovedala ani slovo, o 23.00 hod. na kraji parketu sama tancovala. Keď

si zlomila nohu v apríli 2007, bola ju pozrieť dvakrát, vtedy sa už len usmievala, bola veľmi zničená.
Z vyjadrenia odporkyne v 1.rade tiež vyplynulo, že ostala doma, aby sa o mamu počas celého dňa starala
už v marci 2007, teda nie v súvislosti so zlomenou nohou poručiteľky ( úraz utrpela až 15.4.2007), z
čoho sa dá predpokladať, že odporca v 3.rade počas dňa už nedokázal sám zabezpečiť starostlivosť
o manželku a potom nemožno považovať tvrdenia odporkyne v 1.rade, že poručiteľka bola od roku

2003 asi do roku 2007 kedy si zlomila nohu, "v pohode fyzicky aj psychicky" a že po zlomení nohy sa
už nemohla dobre pohybovať ako predtým a "od roku 2007 do roku 2010 sa trošku zhoršila rečovo", za
pravdivé, aj vzhľadom na výpovede svedkov a lekárske vyšetrenia z rokov 2003 a 2004.Z vyjadrenia neurológa W.. Z. i znalca - psychiatra W.. M. a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v
období od roku 2004 do roku 2006 mohlo dôjsť iba k zhoršeniu zdravotného stavu poručiteľky, ochorenie
je neliečiteľné a jeho priebeh je v 100% prípadoch rovnaký ako u poručiteľky, zdravotný stav pacienta s

uvedenou diagnózou sa vždy len zhoršuje, nikdy nezlepšuje, pričom poručiteľka už v roku 2004 na tom
bola psychicky veľmi zle. Už v roku 2004 si ľudia v dedine všimli zmeny v jej správaní, považovali to
za dôsledok opitosti, nakoľko o jej ochorení nevedeli, už v uvedenom období si vyžadovala celodennú
starostlivosť (vyplýva aj z O. X..W. z 11.10.2004), potrebovala pomoc v hygiene, obliekaní, kŕmení,
utekala z domu (potvrdené svedkyňou N. a Z.), bola zábudlivá (potvrdené svedkyňou J.), postupne

prestala komunikovať, zmenila sa aj fyzicky.
Súd nemal dôvod spochybňovať lekárske správy a výsledky vyšetrení, z ktorých znalec pri
vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal, z ktorých niektoré tvoria súčasť súdneho spisu a z
ktorých niektoré boli medzičasom v súlade so zákonom skartované ( ako vyplýva z oznámenia FN Nitra
č.l.249 až 261 spisu). Rovnako nebolo spochybnené vyšetrenie poručiteľky u B.. W. dňa 11.10.2004 ako
ani to, že navrhovateľka prostredníctvom odborného lekára W.. Z. a následne všeobecnej lekárky W..

O. zabezpečovala predpisovanie a vyberanie liekov a zdravotných pomôcok (plienok) pre poručiteľku.
Odporcoviažilivspoločnejdomácnostisporučiteľkouamalizabezpečovaťstarostlivosťoňu.Odporkyňa
v 1.rade poberala od marca 2007 dokonca opatrovateľský príspevok, napriek tomu nedohliadla na to,
aby poručiteľka lieky užívala, ale sa uspokojila s tým, že mama lieky odmietala, preto jej ich nedávala,
nešla s ňou k lekárovi, ani keď ju po operácii bolela noha, lebo to matka nechcela, keď bola matka chorá

neprivolali k nej lekára, hoci odporkyňa v 1.rade uviedla, že si bola vedomá toho, že ak má matka zápal
pľúc, môže aj zomrieť, pričom to bolo krátko pred smrťou poručiteľky v roku 2010, kedy s určitosťou
nebola schopná reálnej úvahy. Rovnako nechali na rozhodnutí matky, či pôjde k lekárovi, nesledovali,
kedy je potrebné predpísať lieky a zdravotnícke pomôcky, v dobe, kedy odporcovia mohli v prípade
potreby využiť napr.služby taxíka, sa v týchto veciach spoliehali na navrhovateľku, lebo tá mala auto

a rozhodnutia v takto zásadných veciach ponechávali na poručiteľku, hoci z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že poručiteľka s takouto diagnózou to nemohla už v roku 2004 objektívne posúdiť. Odporcovia
zhodne a podľa súdu tendenčne udávali, že zdravotný stav matky sa začal zhoršovať až začiatkom
roka 2007 (k podpísaniu darovacej zmluvy došlo dňa 18.9.2006, podpis bol overený dňa 27.9.2006 a k
podpisu Doložky o oprave došlo dňa 1.12.2006) a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotný

stav poručiteľky ( najmä duševný) bol veľmi zlý už v roku 2004, ochorenie poručiteľky pred okolím, ako
aj pred jej najbližšou rodinou ( pred jej bratom, švagrinou a krstnou dcérou) tajili, čo viedlo k tomu, že
okolie prejavy ochorenia poručiteľky už v roku 2004 považovalo za prejavy opitosti.
Súd mal rovnako za preukázané, že navrhovateľka má na určení absolútnej neplatnosti darovacej
zmluvy v znení doložky o oprave naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je

charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho
pomeru u navrhovateľa, teda je tu stav, že právny stav, resp.právo medzi účastníkmi konania je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva či
právneho vzťahu, resp.stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak,
lenurčovacímvýrokom,jestvujepotrebaodstráneniatejtoneistoty,resp.ohrozeniaprávaaleboprávneho

vzťahu. Rozhodnutím v tomto konaní sa nehnuteľnosti navrátia do výlučného vlastníctva poručiteľke,
pričom následne môžu byť prejednané v dedičskom konaní a rovnako v prípade, ak by sa navrhovateľka
vtomtokonanídomáhala,ženehnuteľnostipatriadodedičskéhokonaniapoporučiteľke,vktoromkonaní
by si súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti darovacej zmluvy, muselo by rovnako nasledovať
prejednanie uvedených nehnuteľností v dedičskom konaní, teda nemožno mať za to, že na určení,

ktorého sa navrhovateľka domáha v tomto konaní, nemá naliehavý právny záujem.
Súd neprihliadal na námietku právneho zástupcu odporcov, ktorý ako jeden z dôvodov, prečo nemožno
akceptovať znalecký posudok uvádzal, že znalec nevykonal vyšetrenie poručiteľky, nakoľko vyšetrenie
poručiteľky zomrelej dňa 25.8.2010 nebolo možné vykonať, keďže znalec vypracovával znalecký
posudok až v roku 2013 (takmer 3 roky po jej smrti, teda logicky ju nemohol vyšetriť), keď navyše k

vypracovaniu znaleckého posudku mal znalec dostatok podkladov.
Vo vzťahu k odporcovi v 3.rade, ktorý nebol účastníkom darovacej zmluvy, napriek tomu vystupuje v
konaní na strane odporcov, súd s poukazom na rozhodnutie NS SR č. 3 Cdo 122/2002 mal za to, že
odporca v 3.rade je pasívne legitimovaným účastníkom v konaní a mal na strane odporcov vystupovať,
nakoľko v zmysle citovaného rozhodnutia ak v konaní ide o určenie neplatnosti zmluvy, ktorá má byť

určená za neplatnú, sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, z čoho
vyplýva, že účastníkmi konania či už na starne navrhovateľa alebo odporcu musia byť všetci účastníci
právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich,
inak by musel byť návrh zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.S poukazom na takto vykonané dokazovanie súd návrh navrhovateľky považoval za dôvodne podaný
a v plnom rozsahu mu vyhovel, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že darkyňa
Eleonóra Nagyová trpela duševnou chorobou a to zmiešaným typom demencie, na ktorej sa podieľala

cievna a aj demencia pri Alzheimerovej chorobe a vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola schopná
chápať význam a dôsledky svojho konania a to právnych úkonov - uzatvorenia Darovacej zmluvy zo dňa
18.9.2006 (na ktorej uznala svoj podpis za vlastný dňa 27.9.2006) a Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006,
teda menovaná nebola spôsobilá na právne úkony a diagnostikované štádium dementného ochorenia
jej znemožňovalo posúdiť obsah, význam a dôsledky právnych úkonov, ktoré urobila dňa 27.9.2006 a

ku dňu 1.12.2006.
O trovách konania vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.