Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/589/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216023
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6612216023.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní

o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 11. februára 2015, č. k.: 9C/152/2012-172, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ako aj vo
výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

II. Rozsudok vo výroku, ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla použiť žalovaná Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp. zn.: 7C/6/2010, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla použiť žalovaná Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zamietol. Žalobu o zaplatenie
majetkovej škody vo výške 18 918,36 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3 783,47
Eur zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v konaniach vedených na Okresnom súde Lučenec pod spisovými značkami 9

C/152/2012, 9 C/160/2012, 9 C/162/2012, 9 C 178/2012 a 9 C/182/2012. Uznesením č. k.: 9 C/150/2012
- 28 súd spojil konania s tým, že ďalej budú vedené pod spisovou značkou 9 C/152/2012. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie nároku, pretože
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. K prieťahom v jednotlivých exekučných konaniach nedošlo, pričom poukázal
na skutočnosť, že súd bol oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú

vymedzené v ustanovení § 45 zákona číslo 244/2002 Z. z. rozhodcovskom konaní. Vo všetkých
prípadoch v exekučnom konaní súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Okrem iného aplikoval ustanovenie § 44 ods. 1, 2 zákona číslo 233/1995, kde od 01.
06. 2011 platí, že pokiaľ súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do pätnástich dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pričom táto lehota neplatí, ak ide o exekučný

titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP. Pre nesplnenie podmienok uvedených v zákone číslo 514/2003
Z. z. žalobu zamietol.3. Ďalej súd poukázal na to, že žalobca žiadal zrušiť pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu. Žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva

žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Súd poukázal na to, že uznesením zo dňa 05.
06. 2013, č. k.: 9 C/152/2012 - 58 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania z tých istých dôvodov,
ktoré žalobca uvádza v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania, pričom Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesenie okresného súdu zo dňa 17. 12. 2014, č. k.: 12 Co/306/2013 - 89 potvrdil.
4. Pokiaľ žalobca doručil okresnému súdu návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhovala položiť žalovaná Slovenská republika v
konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov
pod spisovou značkou 7 C/6/2010, uviedol, že tento návrh zamietol s poukazom na § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p. z dôvodu, že vzhľadom na právny názor, ktorý vyslovil v odôvodnení rozsudku, prerušenie
konania nebude mať vplyv pre výsledok tohto sporu.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení
s ustanovením § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p..
Okrem iných rovnakých námietok, ktoré plošne uplatňuje vo všetkých veciach v bode 7 odvolania (č.
l. 187) namietal, že konečné, meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do

úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. V časti
odvolania nazvanom „ K návrhu na prerušenie konania “ v bode 1 uviedol, že pokiaľ bol súdu doručený
v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušenie práva žalobcu

na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie.

6. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaný nepodal.

7.Krajskýsúd,akosúdodvolací,preskúmalvecpodľa379a§380ods.1CSP(Civilnýsporovýporiadok)
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa §
389 ods. 1písm. b) CSP vo veci samej zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie odkaz vo

výroku, ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla použiť žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na
Okresnom súde Prešov sp. zn.: 7 C/6/2010 potvrdil ako vecne správny.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že je pravdivé konštatovanie súdu, že žalobca žiadal zrušiť
pojednávanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavnej sťažnosti,
ako aj to, že o tomto návrhu okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 05. 06. 2013, č. k.: 9 C/152/2012

- 58, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 12. 2014, č. k.: 12
Co/306/2013 - 89.

12. Hoci o tomto návrhu na prerušenie konania bolo rozhodnuté, žalobca opätovne podaním zo dňa
06. 02. 2015 (č. l. 100) podal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie o prejudiciálnych otázkach, na čísle listu 101 opätovne navrhol prerušiť konanie do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. O odvolaní žalobca priamo poukazuje na skutočnosť, že o
tomto návrhu nebolo rozhodnuté (č. l. 192). Okresný súd v odôvodnení na rozhodnutie konštatovať, že
ide o rovnaký návrh na prerušenie konania. O tomto návrhu však nerozhodol, hoci mal. Aj keď žalobca
podal opakovaný návrh na prerušenie konania z rovnakého dôvodu, súd prvej inštancie sa mal s týmto

návrhom procesne vysporiadať a rozhodnutie o ňom. Pretože o tomto návrhu nerozhodol, nemožno
považovať za správne jeho rozhodnutie vo veci samej, ktoré je predčasné, hoci je vo svojej podstate je
správne. Povinnosťou okresného súdu bude preto rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie konania
tak, ako to navrhuje na čísle listu 101 spisu podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podľa § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p.. Zároveň rozhodne aj o trovách celého konania.

13. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie, odvolací súd uvádza, že toto
bolo vedené pod spisovou značkou C - 116/15, o veci bolo rozhodnuté Rozsudkom súdneho dvora
(prvá komora) z 28. júla 2016 tak že: “Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom
z dôvodu porušenia práva Únie rozhodnutím vnútroštátneho súdu môže vzniknúť iba vtedy, ak toto

rozhodnutie vydáva súd tohto členského štátu rozhodujúci v poslednom stupni, čo v prípade sporu vo
veci samej prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak ide o tento prípad, rozhodnutie tohto vnútroštátneho
súdu rozhodujúceho v poslednom stupni môže založiť dostatočne závažné porušenie práva Únie
umožňujúce vznik uvedenej zodpovednosti len vtedy, ak uvedený súd zjavne porušil uplatniteľné právo,
alebo ak k tomuto porušeniu došlo napriek existencii riadne ustálenej judikatúry Súdneho dvora v danej

oblasti. Nemožno sa domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred rozsudkom zo 4. júna 2009, Pannon
GSM (C-243/08, EU:C:2009:350), v rámci exekučného konania o rozhodcovskom rozsudku, ktorým sa
vyhovelo žalobe o zaplatenie pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorá sa má považovať za
nekalú v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách,nepreskúmalexoffonekalýcharaktertejtopodmienky,hocidisponovalprávnymiaskutkovými

okolnosťami potrebnými na tento účel, zjavne nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti,
a preto sa dopustil dostatočne závažného porušenia práva Únie. Pravidlá o náhrade škody spôsobenej
porušením práva Únie, ako sú pravidlá týkajúce sa ohodnotenia takej škody alebo vzťahu medzi žalobou
onáhradutejtoškodyaostatnýmiprípadnedostupnýmiprostriedkaminápravy,upravujeprávnyporiadok
každého členského štátu pri rešpektovaní zásad ekvivalencie a efektivity.“

14. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie neexistuje dôvod na prerušenie konania, preto tento
odvolací dôvod nie je relevantný. Z rozhodnutia nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili
rozhodnutie okresného súdu v tomto výroku, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie potvrdil ako

vecne správny.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).