Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216023
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6612216023.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00
166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla použiť žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na

Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010 z a m i e t a .

Žalobu o zaplatenie majetkovej škody vo výške 18 918,36 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3 783,47
Eur z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod spisovými značkami 9C/152/2012, 9C/160/2012,

9C/162/2012, 9C/178/2012 a 9C/182/2012. Uznesením č.k. 9C/152/2012-28 súd spojil konania vedené
pod spisovými značkami 9C/152/2012, 9C/160/2012, 9C/178/2012, 9C/182/2012 na spoločné konanie,
ktoré je vedené pod sp. zn. 9C/152/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2013.
Uznesením č.k. 9C/162/2012-29 zo dňa 12.04.2013 súd spojil toto konanie na spoločné konanie s
konaním sp. zn. 9C/152/2012 s tým, že naďalej bude vedené pod sp. zn. 9C/152/2012.

Poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie

podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade
s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu, že zo strany dlžníka
neboli rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 615600546,
kde dlžníčkou bola H. O., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/152/2012,
sp. zn. 10Er/518/2011); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 614600639, kde dlžníkom bol L. I.,

nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/160/2012, sp. zn. 21Er/522/2011);
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 614600362, kde dlžníčkou bola W. X., nar. XX.XX.XXXX (spis
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/162/2012, sp. zn. 5Er/616/2011); vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere č. 6192152, kde dlžníkom bol T. X., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn.9C/178/2012, sp. zn. 6Er/715/2011); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6463122, kde dlžníčkou bola
Y. W., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/182/2012, sp. zn. 6Er/665/2011).

Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 31.05.2011 je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a
dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej vyššie označenej, zmluvy o úver.

Na jednej strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul -rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok - ktorý
vyvoláprávneúčinky,avšakjezpohľaduexekučnéhosúdumateriálnenevykonateľnýanadruhejstrane,
nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konania a požadovať súdnu ochranu práva
na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená

prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offto. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom
v občianskom súdnom konaní. Opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny, v
rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetom prípade

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci
reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo

veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, ktoré sa žalobca v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 odsek 2
Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou

žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,

deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej
súvislosti s porušením jeho práv uvedených vyššie.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza

kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedoviokresnéhosúdu,resp.možnosťpodaniaústavnejsťažnosti
(t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu
SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že

sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, žalovaný má za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní).

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003
Z. z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr..

Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978).
Preto má žalovaný za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Zároveň žalovaný poukázal na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná
odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol
ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o

zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné
sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou,
stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť

predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Žalovaný poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, s tým, že zákon č.

514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z .z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne
je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ
dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil.

Okrem toho žalovaný poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že
„Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave

alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ
vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.Sohľadomnakonkrétneokolnostivecisatotižaniv

týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).“

Žalobca si v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.

Napriek absencii legálnej definície pojmu nesprávny úradný postup, v samotnom zákone je v súlade so
závermi rozhodovacej praxe v tejto oblasti nutné dospieť k záveru, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré
sú vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom
je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti, a
to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Hoci nie je vylúčené, aby škoda za ktorú štát bola

spôsobená aj nesprávnym úradným postupom realizovaným v rámci činnosti rozhodovacej, avšak pre
túto formu zodpovedajúci je určujúce, že úkony takzvaného úradného postupu sami o sebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak by aj bolo rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o.i. nevyhnutné
preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Ohľadom vyčíslenia škody má žalovaný za to, že podľa tvrdení žalobcu, tento vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez
ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatné
zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne
spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk.
V tomto smere žalovaný poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalé
zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na

pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaný má za to,
že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu
alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladovnemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z..

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. V prvom rade žalovaný
má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti
nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov.
Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období, ako

aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej
škody „udržiavanie“ systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel

fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou
na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že
si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných

zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej
strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že „disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom
procese)“ a že, „návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme

rovnako tak elektronicky“. Z tohto dôvodu žalovaný má znovu za to, že uplatňovanie nároku na
majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,--Eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovanej aj v tomto prípade) a

preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.

Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb,
ťažkostiprijejvyčísleníapreukázaní,aniochranaosobnýchúdajov,obchodnéhotajomstvačidôverných
informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát
nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné

záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.

Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalovaný uvádza, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazochvpomernejvýškekčiastke663,88€(čiastka,ktorúvniektorýchnálezoch
Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaný na dve
skutočnosti. V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval
o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie

finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR
vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úveryfyzickýmosobám.ÚstavnýsúdSRprihliadaajnato,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave.

Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy
podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu
zjednať. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú
bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy žalobcu.“

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej

ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods.
2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.

Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi

Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal
Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,

zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúcustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný

nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho

úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)

a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej

škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

Súd určil termín pojednávania na deň 11.02.2015. Na pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu a

zástupca žalovaného. Doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané. Zástupca žalobcu prevzal
termín pojednávania dňa 22.01.2015, žalovaný dňa 22.01.2015. Právny zástupca žalobcu žiadal
zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.
Žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na

nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že uznesením zo dňa 05.06.2013 č.k.
9C/152/2012-58, súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania z tých istých dôvodov, ktoré žalobca
uvádza v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania. Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo
dňa 17.12.2014 č.k. 12Co/306/2013-89 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Okresný súd Lučenec teda

pojednával v neprítomnosti zástupcu žalobcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Zástupca žalobcu doručil súdu dňa 02.02.2015 žiadosť o poskytnutie informácie, ktorej veci sa
predvolanie týka, pretože súd neuviedol značku pod ktorou je spis vedený u žalobcu. Súd poukazuje
na tú skutočnosť, že v predvolaní na pojednávanie bola uvedená spisová značka pod ktorou žalobca

eviduje spor o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil s tým, aby súd prejednal vec bez jeho
prítomnosti. Poukázal na písomné vyjadrenia, ktoré doručil Okresnému súdu Lučenec v tejto právnej
veci.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti zástupcu
žalovaného.Žalobca doručil Okresnému súdu v Lučenci návrh na prerušenie konania, rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie

prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

Podľa§109ods.2písmenoc)Občianskehosúdnehoporiadku pokiaľsúdneurobíinévhodnéopatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný, v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
sp. zn. 7C/6/2010 zamietol, a to najmä z toho dôvodu, že vzhľadom na právny názor, ktorý vyslovil v
odôvodnení rozsudku prerušenie konania nebude mať vplyv na výsledok tohto sporu.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 9C/152/2012-28,
č.k. 9C/162/2012-29, uznesenia č.k. 9C/152/2012-58, vyjadrenia žalovaného, pripojených spisov
Okresného súdu Lučenec spisová značka: 10Er/518/2011, 21Er/522/2011, 5Er/616/2011, 6Er/715/2011,
6Er/665/2011, znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracovala Ekonomická univerzita Bratislava,
Znalecký ústav, Dolnozemská cesta 1, Bratislava, ktorý je zaevidovaný na Okresnom súde Lučenec pod

Spr. 701/2014, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu sp. zn. 10Er/518/2011 súd zistil, že dňa 06.07.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 10.05.2011

a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.
zn. SR 15138/10 zo dňa 24.02.2011 a Zmluvou o úvere č. 615600546 zo dňa 17.03.2010. Následne súd
uznesením č. k. 10Er/518/2011-11 zo dňa 08.07.2011žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonane exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2011.

Z pripojeného spisu sp. zn. 21Er/522/2011 súd zistil, že dňa 07.07.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 11.05.2011
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.
zn. SR 14652/10 zo dňa 11.02.2011 a Zmluvou o úvere č. 614600639 zo dňa 24.02.2010. Následne súd
uznesením č. k. 21Er/522/2011-11 zo dňa 13.07.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonane exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2011.

Z pripojeného spisu sp. zn. 5Er/616/2011 súd zistil, že dňa 05.08.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 06.06.2011
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.

zn. SR 11232/10 zo dňa 24.11.2010 a Zmluvou o úvere č. 614600362 zo dňa 16.11.2009. Súd výzvou zo
dňa 12.09.2011 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a všetkých jej súčastí v lehote 10
dní odo dňa doručenia výzvy. Oprávnený na základe výzvy predložil súdu Zmluvu o úvere č. 614600362
zo dňa 16.11.2009 spolu so všeobecnými podmienkami poskytovania úveru. Následne súd uznesením
č. k. 5Er/616/2011-14 zo dňa 11.11.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane

exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2012.

Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/665/2011 súd zistil, že dňa 19.08.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 28.06.2011

a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.
zn. SR 02748/11 zo dňa 29.04.2011 a Zmluvou o úvere č. 6463122 zo dňa 02.03.2009. Následne súduznesením č. k. 6Er/665/2011-10 zo dňa 09.09.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonane exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011.

Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/715/2011 súd zistil, že dňa 13.09.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 25.07.2011
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.

zn. SR 16548/09 zo dňa 25.11.2011. Súd výzvou zo dňa 23.09.2011 vyzval oprávneného na predloženie
úverovej zmluvy a všetkých jej súčastí v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Oprávnený na základe
výzvy doručil súdu dňa 19.10.2011 Zmluvu o úvere č. 6192152 zo dňa 18.06.2008, ktorej súčasťou
boli všeobecné podmienky poskytovania úveru. Následne súd uznesením č. k. 6Er/715/2011-14 zo dňa
11.11.2011žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonaneexekúciezamietol.Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011.

Prečítaním znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý je zaevidovaný na Okresnom súde Lučenec pod
sp. zn. Spr. 701/2014 bolo preukázané, že žalobca požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na
určenie výšky majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti

s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovala Ekonomická
univerzita Bratislava, Znalecký ústav, Dolnozemská cesta 1, Bratislava, z podkladov, ktoré ústavu
predložil žalobca.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedná za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/, účinný k 01.06.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15

dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný k 01.06.2010, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 01.09.2005),
konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak odsek 2
neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.Z pripojeného spisu sp. zn. 10Er/518/2011 súd zistil, že dňa 06.07.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného

na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 10.05.2011
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.
zn. SR 15138/10 zo dňa 24.02.2011 a Zmluvou o úvere č. 615600546 zo dňa 17.03.2010. Následne
súd uznesením č. k. 10Er/518/2011-11 zo dňa 08.07.2011žiadosť súdneho exekútora o

udeleniepoverenianavykonaneexekúciezamietol.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa
11.08.2011.Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/152/2012 (10Er/518/2011)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej školy vo výške 2.670,04 Eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 534,01 Eur.

Z pripojeného spisu sp. zn. 21Er/522/2011 súd zistil, že dňa 07.07.2011 bola tunajšiemu súdu doručená

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 11.05.2011
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.
zn. SR 14652/10 zo dňa 11.02.2011 a Zmluvou o úvere č. 614600639 zo dňa 24.02.2010. Následne

súd uznesením č. k. 21Er/522/2011-11 zo dňa 13.07.2011 žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonaneexekúciezamietol.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa
05.08.2011. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/160/2012 (21Er/522/2011)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej školy vo výške 3.896,68 Eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 779,34 Eur.

Z pripojeného spisu sp. zn. 5Er/616/2011 súd zistil, že dňa 05.08.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 06.06.2011
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.
zn. SR 11232/10 zo dňa 24.11.2010 a Zmluvou o úvere č. 614600362 zo dňa 16.11.2009. Súd výzvou zo
dňa 12.09.2011 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a všetkých jej súčastí v lehote 10
dní odo dňa doručenia výzvy. Oprávnený na základe výzvy predložil súdu Zmluvu o úvere č. 614600362
zo dňa 16.11.2009 spolu so všeobecnými podmienkami poskytovania úveru. Následne súd uznesením

č. k. 5Er/616/2011-14 zo dňa 11.11.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane
exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2012. Návrhom vedeným
naOkresnomsúdeLučenecpodsp.zn.9C/162/2012(5Er/616/2011)sažalobcadomáhalodžalovaného
zaplatenia majetkovej školy vo výške 3.738,77 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 747,55 Eur.

Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/665/2011 súd zistil, že dňa 19.08.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 28.06.2011
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761

sp. zn. SR 02748/11 zo dňa 29.04.2011 a Zmluvou o úvere č. 6463122 zo dňa 02.03.2009. Následne
súd uznesením č. k. 6Er/665/2011-10 zo dňa 09.09.2011 žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonaneexekúciezamietol.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa
10.10.2011. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/178/2012 (6Er/665/2011)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej školy vo výške 2.974,65 Eur a nemajetkovej

ujmy vo výške 558,93 Eur.

Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/715/2011 súd zistil, že dňa 13.09.2011 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 25.07.2011

a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.
zn. SR 16548/09 zo dňa 25.11.2011. Súd výzvou zo dňa 23.09.2011 vyzval oprávneného na predloženie
úverovej zmluvy a všetkých jej súčastí v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Oprávnený na základevýzvy doručil súdu dňa 19.10.2011 Zmluvu o úvere č. 6192152 zo dňa 18.06.2008, ktorej súčasťou boli
všeobecné podmienky poskytovania úveru. Následne súd uznesením č.
k. 6Er/715/2011-14 zo dňa 11.11.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane

exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011. Návrhom vedeným
naOkresnomsúdeLučenecpodsp.zn.9C/182/2012(6Er/715/2011)sažalobcadomáhalodžalovaného
zaplatenia majetkovej školy vo výške 5.818,22 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1163,64 Eur.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedná za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.
Zákon číslo 514/2003 Z.z. má oporu v článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zásadne
uplatňujú na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má

povahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiadny liberačný dôvod,
na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.
Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Exekučné konanie ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.

Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka

nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za
nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku
správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia taktiež nie je na mieste
posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom

úradnom postupe.

Z pripojených spisov, na ktoré súd poukazuje vyššie bolo nepochybne preukázané, že oprávnený
v návrhoch na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudky rozhodcovského súdu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v

exekučnom konaní, je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok
z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavoexistencia relevantnej okolnosti, so zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia potrebné
nepripustiť. Pokiaľ teda súd zneseniami č.k. 10Er/518/2011-11 zo dňa 08.07.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.08.2011, č.k. 21Er/522/2011-11 zo dňa 13.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 05.08.2011, č.k. 5Er/616/2011-14 zo dňa 11.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07.10.2012, č.k. 6Er/665/2011-10 zo dňa 09.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011
a č.k. 6Er/715/2011-14 zo dňa 11.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, postupoval v súlade s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd bol oprávnený a povinný preskúmať

rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

V súlade s ustanovením § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 písmeno b), c), keď môže exekučný súd
aj bez návrhu zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkov rozhodcovského
konania na plnenie právom nedovolené, môže exekučný súd posúdiť už pri rozhodovaní o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku či exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) odsudzuje dlžníka len na také plnenie, ktoré je zákonom dovolené. Je to aj v
záujme plynulosti a hospodárnosti konania. V konečnom dôsledku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
o udelenie poverenia zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Preskúmaním exekučných spisov súd zistil, že nedošlo k prieťahom v jednotlivých exekučných
konaniach a súd dôvodne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a postupoval
v súlade s exekučným poriadkom účinným od 01.06.2011.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zmysle
citovaného zákonného ustanovenia si súd určil, čo tvorí predmet dokazovania (§118 ods. 2 O.s.p.).
Keďže zastáva názor, že nie je daná v tejto právnej veci zodpovednosť štátu za škodu, ktorá podľa
tvrdenia žalobcu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, listinný dôkaz, v

ktorom ústav hodnotí otázku či štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, môže vyriešiť len
súd.

Žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom

vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť

zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené

zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréjeokolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.

Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17

ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že boli vydané rozhodnutia o zmene
exekútorapolehote,naviacsúdvyhlásilexekúciezaneprípustnéazastavilich)auplatnenoumajetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,

ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 9C/152/2012, 9C/160/2012,
9C/162/2012, 9C/178/2012, 9C/182/2012 s tým, že tieto sa ďalej viedli pod spisovou značkou

9C/152/2012, súd žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov konaní o zaplatenie majetkovej škody
vo výške 18.918,36 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3.783,47 Eur zamietol. V konaní vedenom
pod spisovou značkou 9C/152/2012 (10Er/518/2011) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 2.670,04 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 534,01 Eur, v konaní
vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/160/2012 (21Er/522/2011) sa žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 3.896,68 Eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 779,34 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
9C/162/2012 (5Er/616/2011) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
3.738,77 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 747,55 Eur, v konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/178/2012 (6Er/715/2011) sa žalobca domáhal

od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2.794,65 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 558,93 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/182/2012
(6Er/665/2011) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 5.018,22 Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1163,64 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný. Trovy konania voči žalobcovi si nevyčíslil a zrejme žalovanému trovy
konania nevznikli, pretože na termíny pojednávaní sa zástupca žalovaného nedostavoval, súd preto o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.