Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202007
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214202007.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľov: X/

G. V., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX/XX, T., P. V. P. X, V. X/ O. V., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX/XX, T., P.
V. P. X, V. proti osobám ktorí sú povinní platiť výživné: X/ U. H., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX/XX, T., X/
P. V., O.. XX.XX.XXXX, V. C. XX, V. o určenie výživného pre plnoleté deti takto

r o z h o d o l :

I. Osoba v 1. rade je povinná platiť výživné pre navrhovateľku v 1. rade vo výške 49 € a pre
navrhovateľku v 2. rade vo výške 49 € mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca predom k rukám navrhovateliek.
II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 12.02.2014 do 31.08.2016 je suma spolu vo výške 2.996 €.

III. Osoba v 1. rade je povinná zaplatiť dlh na zročnom výživnom navrhovateľke v 1. rade v mesačných
splátkach po 40,-€ mesačne tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.
IV. Osoba v 1. rade je povinná zaplatiť dlh na zročnom výživnom navrhovateľke v 2. rade v mesačných
splátkach po 40,-€ mesačne tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.
V. Osoba v 2. rade je povinný platiť výživné pre navrhovateľku v 1. rade vo výške 125,-€ a pre

navrhovateľku v 2. rade vo výške 125,-€ mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca predom k rukám navrhovateliek.
VI. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 12.02.2014 do 31.08.2016 osoba v 2. rade nemá.
VII. Súd vo zvyšku návrh zamieta.
VIII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľky návrhom zo dňa 12.02.2014 sa domáhali na tunajšom súde o určenie výživného na
plnoleté deti. Osoba v 1. rade žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť a osoba v 2. rade žiadal, aby
súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

2.Súdvovecivykonaldokazovanievypočutímúčastníkovkonania,oboznámilsaspripojenýmilistinnými
dôkazmi to najmä rodným listom navrhovazeliek v 1. a 2. rade ako na č .l. 4, 6, potvrdením o návšteve
školy ako na č.l. 5, 7, uznesením ako na č.l. 11, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 19C 97/03
- 16 ( č.l. 16), rozsudkom Okresného súdu Bratislava II P 139/07 ( č.l. 19), rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II 28P 374/2005 - 44 ako na č.l. 21,. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. 11P
55/2009 - 36 ako na č .l. 25, nájomnou zmluvou ako na č.l. 34, 53, lustráciou v SP na žalovanú v 1. rade
ako na č.l. 39, 43, 47, písomným podaním žalobcov ako na č.l. 51, správou SP ako na č.l. 65, 79, 81,

94, 132, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda ako na č.l. 66, 84, 101, správou Z.
P. F..E..D.. ako na č.l. 71, dohodou o vykonaní práce ako na č.l. 62, lustráciou v Registri obyvateľstva
ako na č .l. 92, 93, správou od Daňového úradu Trnava ako na č.l. 103, 119, 143, 151, potvrdením ovýške príjmu žalobkyne v 2. rade ako na č.l. 173, písomným podaním žalobcov ako na č .l. 180 a ustálil
nasledovný skutkový stav veci:
3. Navrhovateľky v návrhu ako aj na ústnom pojednávaní uviedli, že ich rodičia uzavreli manželstvo

v roku 1993 a z manželstva sa narodili dve deti, ktoré manželstvo bolo rozvedené v roku 2004. V
rozsudku o rozvode obe žalobkyne boli zverené do starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné.
Toto výživné bolo postupne menené a ku dňu podania návrhu je určené výživné vo výške 125,-€, teda
spolu 250,-€ mesačne. V roku 2004 osobe v 1. rade sa narodilo tretie dieťa syn E., kedy začala trpieť
psychickými poruchami a o dieťa sa prevažne starali navrhovateľky. Napriek ich nízkemu veku dieťa s

nimi spávalo takmer od narodenia v spoločnej izbe. Následne v roku 2007 osoba v 1. rade rozhodla
odpredať byt v V. a spolu s manželom kúpili dom v T., kde sa presťahovali. V novom dome sa konflikty
medzi účastníkmi ako členmi rodiny stupňovali. Poukázala ďalej na to, že zo strany nového manžela
osoby v 1. rade dochádzalo k opakovaným psychickým a fyzickým útokom aj voči osobe v 1. rade ako aj
vočinavrhovateľkám.Uviedliďalej,žebolinútenésaméniekoľkokrátopustiťspoločnýdomaprespávaťu
kamarátok. Situácia sa natoľko vyhrotila, že už nedokázali zotrvať v spoločnej domácnosti a po dovŕšení

plnoletosti a úspešnom ukončení strednej školy sa z domu v júli 2013 odsťahovali natrvalo. Pri podaní
návrhu uviedli, že obe boli prijaté na denné štúdium na Ekonomickej univerzite, pričom štúdium začali
v septembri 2013 v Bratislave si prenajali malý byt, za ktorý platia 300,-€ mesačne spolu s energiami.
Pri podaní návrhu ďalej uviedli, že jedna z nich má brigádu, no finančné prostriedky nepostačujú na
krytie základných životných nákladov, ako je nájomné, strava, oblečenie, hygienické potreby, školské

a študijné pomôcky, lekárske ošetrenia, doprava a podobne. Poukázali ďalej na to, že osoba v 1. rade
takmer ich nekontaktuje a ani neprispieva na ich výživu. Výživné zo strany osoby v 2. rade je po dohode
od 01.09.2013 riadne vyplatená. Žiadali preto návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedli, že trvajú na
návrhu na platenie výživného v sume 125,-€ mesačne. Poukázali na tú skutočnosť, že majú výdavky 5
až 10,-€ do školy, hlavne na kopírovanie. V škole sa nestravujú. Uviedli, že nevedia presne súdu uviesť,

že koľko by potrebovali na stravu, pričom navrhovateľka v 1. rade uviedla, že navrhovateľka v 2. rade
musela prestúpiť na externé štúdium. Uviedli ďalej, že pomáha im osoba v 2. rade, ktorý platí výživné,
okrem toho im pomáha tak, že im donesie potraviny. Cez sviatky aj cez víkendy zvykli byť u osoby v
2. rade. Platia 13,-€ mesačne na internet, v prípade ak majú prácu majú príjem okolo 80,-€. Nájomné
platia tak, že dostanú výživné od osoby v 2. rade a doplácajú z toho čo zarobia. Kredit na telefón im

platí babka. Poukázali na tú skutočnosť, že musia zaplatiť školné vo výške 650,-€ na celý semester.
Navrhovateľka v 2. rade poukázal na to, že je zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce a v
zmluve má zárobok určený vo výške 100,-€. Žiadali návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
4. Osoba v 1. rade uviedla, že je zamestnaná len od polovičky augusta 2014 a príjem má okolo 350,-€. Z
druhého manželstva má 10 ročného syna E. H., na ktorého má výdavky z dôvodu, že má astmu, alergiu,

často chodí s ním k lekárovi, kde na CRP platí 5 €. Ďalej musí doplácať na lieky, niekedy 15 alebo 16,-
€. Uviedla, že čo sa týka druhého manžela, ten bol živnostníkom, teraz však už nie je a žiadne sociálne
dávky poukazujúc na príjem manžela nedostala, nie je schopná platiť výživné na navrhovateľky. Na
ústnom pojednávaní dňa 09.11.2015 uviedla, že platí zálohu pre vodárenskú spoločnosť 20,-€, zálohu
na plyn 151,-€ mesačne, pre školskú jedáleň pre malol. syna platí mesačne 21,-€. Teraz už pracuje v

V., platí cestovný lístok na jednu cestu 3,30 € a na cestovné potrebuje mesačne 140,-€. Pre malol. syna
dopláca lieky trojmesačne vo výške 2,-€, ďalej musí platiť 20,-€ liek Staural na malol. syna. Platí ďalej
zálohu na elektrinu 16,-€, ako aj hypotéku vo výške 270,-€ mesačne. Hypotéku zobrala počas trvania
manželstva okolo vo výške 80.000 Sk, ktorý musí splácať do tej doby, kým bude mať 62 rokov, nakoľko
to zobrali na 30 rokov. Spláca ďalej ďalšiu pôžičku vo výške 1000 € Home Credit. Jej manžel má pôžičky

v Slovenskej sporiteľni vo výške 7000 €, ktorá sa nespláca. Ďalej musí platiť na zdravotnú poisťovňu
80,-€ a na sociálnu 30,-€. Jej manžel bol živnostníkom do apríla 2013, od tej doby je nezamestnaný
a je vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie. Napriek tomu nemá žiaden príjem. Na ústnom
pojednávaní dňa 14.12.2015 uviedla, že ešte stále pracuje u tej istej firmy a to vo firme V. a naposledy
mala zárobok vo výške 481,-€ s daňovým bonusom.

5. Osoba v 2. rade na ústnom pojednávaní dňa 09.11.2015 uviedol, že s návrhom v celom rozsahu
súhlasí a výživné riadne platí. Dlh na zročnom výživnom nemá.
6. Podľa § 65 ods. 3 zák. o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre malol. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.7. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh. Aktívne
legitimované na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť. Pasívne
legitimovaný je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Nie je

rozhodujúce, či oprávnený a povinný spolu žijú v spoločnej domácnosti a dokonca ani to, či sa stýkajú
resp. spolu komunikujú. Výživné na plnoletého sa má plniť opakovane v pravidelných mesačných
splátkach. Právo na výživné nemožno vôbec priznať, ak by to odporovalo dobrým mravom ( napr. životná
úroveň rodiča je nepomerne nižšia ako životná úroveň dieťaťa). Súdom určené výživné možno zrušiť na
návrh ak odpadnú predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre jeho určenie.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť ( či už schválením
novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím ) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu
byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom,
že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti,

dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania, a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne -
vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto
zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej

vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito
okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov
a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky
dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať
životnú úroveň dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča je považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní Ďalej modifikovať možnosťami

rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti
( fyzická zdatnosť, vzdelanie, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne.).
možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti ( dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície
a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného, jeho fyzickým

stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností).
Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti.
Ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného právneho
stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na

dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Možno však - ak to pomery ( možnosti, schopností
a majetok) zaviazaného rodiča odôvodňujú, určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné aj povinnosť
plniť splátky výživného, určeného na tvorbu úspor, podľa ustanovenia § 63 ods. 3 ZR. Toto výživné má
slúžiť na tvorbu úspor dieťaťa tým, že sa budú prostriedky zasielané povinným rodičom kumulovať na
osobitnom účte maloletého, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej

starostlivosti. Akékoľvek nakladanie s týmto nespotrebovateľným výživným maloletého je neprípustné
bez súhlasu súdu. Môže byť použité výlučne pre potreby dieťaťa. Nesmie sa použiť na zvyšovanie
životnej úrovne celej rodiny, a to ani výnosy z neho, pretože je osobitným majetkom maloletého
oddelením od majetku spravovaného podľa § 32. Osobitosť tohto majetku je daná spôsobom jeho
tvorby. Právo na výživné je výlučným osobným právom oprávneného dieťaťa, jeho smrťou zaniká, je

neprevoditeľné a nescudziteľné.
Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k
druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať
každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Na strane každého povinného sú to v
prvom rade jeho zárobkového schopností a možností, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností a ich výška, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a
starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami
nad rámec určeným súdnym rozhodnutím.Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť
rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť.

Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičmi tak, že
jednému z nich ( ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. Výživné je
peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti. Povinný rodič ho bude platiť dieťaťu do rúk oprávneného
rodiča, ktorý je povinný použiť ho na úhradu potrieb dieťaťa. Nie je vylúčené, aby povinný rodič prispieval
aj nad rámec takto určeného výživného, avšak zákonnú povinnosť nemá.

Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade, paušálne
určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázané príjmu povinného rodiča náš zákon
nepozná.
Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo
faktorov. Zákona priamo prikazuje súdu ( dikcia „ prihliada sa“) zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým

deťom. Miera prihliadnutia je ponechaná na úvahu súdu a bude závisieť najmä od veku, zdravotného
stavu, potrieb dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnú pomocou na uspokojovaní
vlastných potrieb ( § 43 ods. 2, 3 ZR).
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o

nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku
výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktoré sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného
rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho
životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil
primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťa.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako ja na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný sám na seba berie ( §
75 ods. 1 zákona o rodine)

Na strane oprávnenej navrhovateľky je potrebné skúmať jej skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú
dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotným, kultúrnymi a závisia predovšetkým
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a podobne. Na

strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto
osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa

a jeho domácnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť aj majetkové pomery oboch rodičov.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného alebo
objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkom
zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd

objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom je
potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového
rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní
pri výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie

príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného. Potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti
a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne

možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú
nevyhnutné ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívnehocharakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne, závislé predovšetkým
od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce
povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výživné slúži teda nielen na uspokojovanie všetkých

odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa, ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a
výchovu dieťaťa ( vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby ). Povinnosťou oboch rodičov je
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú
alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z nich niesť osobnú zodpovednosť
za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť, ktoré sú teda v plnej miere

výživou odkázané na svojich rodičov.
8.Súdzvýsledkovvykonanéhodokazovaniamaljednoznačnezapreukázané,ženaposledybolourčené
výživné na navrhovateľky rozsudkom tunajšieho súdu č. 11P 55/2009 zo dňa 01.12.2009 vo výške po
126,-€ mesačne. V danom rozsudku súd zvýšil výživné zo sumy 66,-€ na sumu 126,-€ od 01.09.2009.
Navrhovateľky návrhom zo dňa 12.02.2014 sa domáhali na tunajšom súde o určenie výživného zo strany
osôb v 1. a 2. rade po 125,-€ mesačne od každej osoby. Osoba v 2. rade s návrhom navrhovateliek

v celom rozsahu súhlasil. Osoba v 1. rade žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na
tú skutočnosť, že okrem navrhovateliek má ešte jedno malol. dieťa a to malol. E., O.. XX.XX.XXXX.
Vo svojej výpovedi oznámila súdu výdavky na malol. dieťa ako aj výdavky na domácnosť a oznámila
súdu skutočnosť, že platí na hypotekárny úver sumu vo výške 270,-€ mesačne, pričom má ďalšiu
pôžičku v Home Credit. Z pripojených dokladov súd zistil a to poukazujúc hlavne na správu Úradu práce,

soc. vecí a rodiny v Dunajskej Strede ako aj na výpoveď osoby v 1. rade, že tá bola zamestnaná vo
februári 2013 a od marca 2013 do júla 2014 zamestnaná nebola a nebola ani zahlásená do zoznamu
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Poukazujúc na tú skutočnosť súd zistil, že priemerný mesačný
plat na Slovensku v roku 2013 bol vo výške 697,-€ a v roku 2014 vo výške 698,-€ ( internetová stránka
www.prieskumplatov.wbl.sk). Poukazujúc na tú skutočnosť súd zistil priemerný mesačný plat osoby v 1.

rade za obdobie do februára 2013 do mája 2016, ktorá je vo výške 21.467,68 €. Priemerný mesačný
zárobok osoby v 1. rade je vo výške 596,32 € ( 21.467,68 : 36 mesiacov). Poukazujúc na tú skutočnosť,
že osoba v 1. rade má tri deti súd určil výšku výživného pre deti po 49,-€ ( 25% zo sumy 596,32 € =
149,08 € : 3 = 49,-€). Zároveň súd vypočítal aj dlh na zročnom výživnom osobe v 1. rade za obdobie od
12.02.2014 do 31.08.2016 v sume 2996,-€ ( 30 mesiacov x 49,-€ pri jednej osobe, plus 16 dní v mesiaci

február 2014 x 1,75 €). Poukazujúc na zárobok osoby v 1. rade jej povolil zaplatiť navrhovateľkám v
1. a 2. rade dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach vo výške 40,-€ od právoplatnosti tohto
rozsudku tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
9. Čo do určenia výživného zo strany osoby v 2. rade, keďže ten súhlasil s návrhom navrhovateliek
na určenie výživného po 125,-€ mesačne súd rozhodol tak, že určil výživné zo strany osoby v 2. rade

v sume po 125,-€ mesačne, pričom poukazujúc na vyjadrenie navrhovateliek určil, že osoba v 2. rade
dlh na zročnom výživnom nemá.
10. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže navrhovateľky mali úspech čiastočný súd o trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súdd/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.