Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210226
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5312210226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

III. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporca nahradil škodu vo výške 175 € a
nemajetkovú ujmu vo výške 553,20 €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov, súd nerozhodol v
zákonnej lehote o zmene exekútora.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej
výške.

Skutočná škoda vo výške 175 € bola spôsobená nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na

administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania
súdu pri svojom rozhodovaní vypočítaná zo základu 663,88 € na rok, ako spravodlivá satisfakcia
za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu v dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík

ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, v sume 553,20 €.

Na základe týchto skutočností žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že odporca je
zodpovedný za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tentonerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, ďalej má
súd zaviazať odporcu zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Odporca uviedol, že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul nároku na náhrady škody.

Uviedol,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc
súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu

a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporcovi
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré navrhovateľ na výzvu odporcu v stanovenej
lehote neodstránil, preto odporca nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov
odporca nenahradil navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného

prejednania nároku.

Vo veci samej odporca navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Navrhovateľ má
dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Základným predpokladom pre zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je
zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších
trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej

exekučnémusúduzustanovenia§44ods.9)Ex.poriadku.Súdvrozhodnutíozmeneexekútorazároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Je možné, že exekučný
súd mohol rozhodnúť o návrhu oprávneného aj po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu, avšak
v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takýchto

prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote mohol rozhodnúť aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a
súčasne mu postúpil aj exekučný spis. V prípade, že exekučný súd nekonal o návrhu na zmenu súdneho
exekútora,navrhovateľoviničnebránilovyužiťúčinnýprostriedoknápravy,ktorýmbolopodaniesťažnosti
predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť
podľa § 415 OZ.

Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Odporca má
zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo

konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporca poukázal aj na to, že
nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných

lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00).

Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. vo veciach kde
došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009.

Namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ
uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby

s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil,
nezdôvodnil. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlodochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne
znemožnené. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi,

keď opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a
iné sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.

Odporca uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a

vzniknutouškodou(§9ods.4zákonač.514/2003Z.z.).Nemožnotvrdiť,ženavrhovateľovivzniklaškoda
postupom okresného súdu. Žiadal návrh zamietnuť a priznať trovy konania z dôvodu nepreukázania
základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody podľa Zák. č. 514/03 Z.z.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.12.2013. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa ani
odporca sa na pojednávanie nedostavili. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a

žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ dňa 12.12.2013 doručil súdu návrh na
zrušenienariadenéhopojednávania.Dôvodomnávrhunazrušeniepojednávaniabolnávrhnavrhovateľa
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre
porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd. V prílohe zaslal súdu
ústavnú sťažnosť, ktorá sa týkala uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 8NcC/284/2013-20 zo dňa

8.3.2013, ktorým nebola sudkyňa Mgr. Andrea Kubjatková vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci. Predmetným uznesením Krajského súdu v Žiline sa však nerozhodovalo o vylúčení, resp.
nevylúčení zákonnej sudkyne, ktorá sa stala zákonnou sudkyňou v danej veci na základe opatrenia
predsedníčky Okresného súdu Čadca zo dňa 14.5.2013. Následne na základe opätovného predloženia
veci nadriadenému súdu, Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7NcC/371/2013-38 zo dňa 24.10.2013

rozhodol, že sudkyňa JUDr. Laura Žideková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Uznesenie, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z konania, prevzal právny zástupca navrhovateľa
dňa 2.12.2013. Už v tomto momente mohol vzniesť procesný návrh na odročenie pojednávania.
Súd preto konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu. Tvrdený dôvod nepovažoval za závažný dôvod pre odročenie pojednávania, nakoľko ústavná

sťažnosť sa netýkala rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorým nebola zákonná sudkyňa vylúčená
z prejednania a rozhodovania tejto veci. Pojednával, aj keď bol navrhovateľ a jeho právny zástupca
nečinný a vychádzal pritom z obsahu spisu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami vytvorili
prekážku prítomnosti na pojednávaní. Súd im žiadne prekážky nevytvoril. Súd poukazuje aj na to, že
návrh na odročenie pojednávania nemá náležitosti návrhu podľa § 119 OSP (nebola dodržaná lehota

bez zbytočného odkladu - od doručenia uznesenia do podania návrhu na odročenie pojednávania
uplynula lehota 10 dní, čo súd nevyhodnotil ako lehotu bez zbytočného odkladu. Návrh nemal ani ostatné
náležitosti návrhu na odročenie pojednávania podľa § 119 OSP).

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a

jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania

súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo
preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci
súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku
v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právopoškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdil vo svojom vyjadrení

aj odporca. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú
podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože
bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému
vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: návrh č. l. 1 až 4, výzva právnemu zástupcovi
navrhovateľa č. l. 7 až 8, oznam o začatí konania podľa § 35 ods. 4 O. s. p. Okresnej prokuratúre Čadca
č. l. 9, odpoveď právneho zástupcu navrhovateľa na výzvu súdu č. l. 10, úradný záznam č. l. 11 p. v.,
predloženievecikprideleniuveciinémusudcovipodľa§15O.s.p.č.l.12,vyjadreniesudcovOkresného

súdu v Čadci č. l. 13 až 15, predloženie veci na rozhodnutie o vylúčení sudcov Krajskému súdu v Žiline
č. l. 18, Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8NcC/284/2013-20 zo dňa 8. 3. 2013 č. l. 20 až 23,
výzva odporcovi č. l. 26, výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa č. l. 27, odpoveď právneho zástupcu
navrhovateľa č. l. 30, odpoveď odporcu na výzvu súdu č. l. 31, návrh odporcu č. l. 32, vyjadrenie sudkyne
OkresnéhosúduČadcač.l.33,34,predloženiespisuKrajskémusúduvŽilinenarozhodnutieonámietke

zaujatosti č. l. 35, Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 7NcC/371/2013-38 zo dňa 24. 10. 2013 č.
l. 38 až 40, záznam kancelárie č. l. 44, vyjadrenie odporcu č. l. 49 až 54, prílohy k vyjadreniu odporcu
č. l. 55 až 58, ústavná sťažnosť č. l. 61 až 70, návrh právneho zástupcu navrhovateľa na zrušenie
pojednávania č. l. 73 až 75, Znalecký posudok č. 1/2013 znalca Doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana,
PhD., ktorý je zaevidovaný na Okresnom súde Čadca pod Spr 1957/13. Ďalej oboznámil podstatný

obsah pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 13Er/825/2006, a to najmä žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie č. l. 2, návrh na vykonanie exekúcie č. l. 3, notárska zápisnica č. l.
4, 5, zmluva o úvere č. l. 6, poverenie č. l. 9, návrh na zmenu súdneho exekútora č. l. 10, výzva na
vyjadrenie sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora č. l. 13, 14, vyjadrenie k výzve č. l. 15, vyjadrenie
k návrhu na zmenu súdneho exekútora č. l. 16 až 17, pripojený exekučný spis EX 3537/2006 č. l. 20,

výzva č. l. 21, 22, vyjadrenie k výzve č. l. 23, odpoveď na výzvu súdu č. l. 35, Uznesenie Okresného
súdu Čadca sp. zn. 13Er/825/2006 zo dňa 27. 7. 2011 č. l. 36 až 39, odvolanie oprávneného č. l. 42
až 43, návrh oprávneného na prerušenie konania č. l. 55 až 57, Uznesenie Krajského súdu v Žiline č.
k. 3CoE/198/2012 zo dňa 25. 4. 2013 č. l. 65 až 69, odvolanie oprávneného voči uznesenie krajského
súdu č. l. 71 až 72, dovolanie oprávneného voči uzneseniu krajského súdu č. l. 76 až 83.

Z pripojeného exekučného spisu 13Er/825/2006 mal súd preukázané, že návrh na zmenu súdneho
exekútora bol podaný dňa 20.9.2010. Prípisom zo dňa 19.10.2010 súd vyzval pôvodného i nového
exekútora, aby sa vyjadrili k podanému návrhu oprávneného na zmenu exekútora, aby si pôvodný
exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie a zároveň, aby súdu zapožičal exekučný spis. Dňa 18.11.2010

sa k návrhu vyjadril nový súdny exekútor, ktorý voči návrhu oprávneného nemal výhrady ako aj pôvodný
súdny exekútor, ktorý navrhol, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, následne ju zastavil a zmene
súdneho exekútora nevyhovel. Následne dňa 22.12.2010 súd vyzval navrhovateľa (oprávneného) ako
aj nového súdneho exekútora, aby sa vyjadrili k podnetu pôvodného súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie. Dňa 21.1.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie nového súdneho exekútora a dňa 24.1.2011

vyjadrenie navrhovateľa. Súd uznesením sp. zn. 13Er 825/2006 zo dňa 27.7.2011 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania. Oprávnený
podal voči uzneseniu odvolanie. Krajský súd v Žiline č.k. 3CoE/198/2012 zo dňa 25.4.2012 uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnenékumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,

§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

Vtomtoprípadenavrhovateľtvrdil,žesúdporušilsvojezákonnépovinnostitým,ženesprávnymúradným
postupom súdu nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Nečinný bol viac

ako 314 dní.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmom fyzických osôb a právnických osôb; ...

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa odseku 2 ustanovenia § 34
ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods.3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145
ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 - ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí

súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7) Exekučného poriadku účinného od 1.9.2005 - oprávnený môže kedykoľvek v

priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh za zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 8) Exekučného poriadku účinného od 1.12.2006 - oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o zmenu exekútora je zo dňa 20.9.2010.
Súd rozhodol dňa 27.7.2011.

Súd poukazuje nato, že v zmysle judikatúry ÚS sp.zn. IÚS16/02, IÚS63/00 nie každý prieťah v konaní
možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a
automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods.
2) Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré

možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00). V danom prípade
exekučný súd považoval za potrebné zaslať pôvodnému súdnemu exekútorovi návrh na zmenu súdneho
exekútora na vyjadrenie. Nakoľko pôvodný súdny exekútor navrhol exekúciu vyhlásiť za neprijateľnú a
exekúciu zastaviť, bolo potrebné v záujme ochrany práv navrhovateľa zaslať navrhovateľovi tento návrh
pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie. Následne súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu

zastavil a o návrhu na zmenu súdneho exekútora z hľadiska procesnej ekonómie už nerozhodoval.
Uznesenie prvostupňového súdu potvrdil odvolací ako vecne správne. Z uvedených dôvodov bolo
objektívne nemožné rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote.

Ďalej je potrebné uviesť, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný

postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci
vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní predsedom súdu v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v konaní,
nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nepreukázal nesprávny úradný postup.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení

čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a
nad rámec zákonnej povinnosti.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2

nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiely

Občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného žalobcu
na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal
vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy, ani to,
že sa nemôže domôcť exekvovanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného exekučného
titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal ani výšku škody v

príčinnej súvislosti s porušením povinností odporcu. Vyúčtované režijné náklady navrhovateľa nemôžu
byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť žalobcu.
Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu
obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každý obchodný prípad podnikateľa musí byť
ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské riziko - možnosť ekonomického neúspechu

obchodných prípadov. Nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na
náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v tomto smere všeobecný, nepreskúmateľný. Nekonkretizoval,
prečo samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v návrhu
vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká
nemajetková (morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou,

závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska navrhovateľa
a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov
ako konateľov spoločnosti. Z úradnej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako
nebankový subjekt poskytuje, výška zmluvných úrokov, pokút. Príjmy navrhovateľa z týchto úverov
v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký

ekonomický dopad na navrhovateľa a jeho ďalšiu existenciu. Je povinnosťou navrhovateľa preverovať
solventnosť subjektov (návratnosť), tak, ako to robia iné bankové peňažné ústavy. Skutočnosť, že
navrhovateľa poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez preverenia, nemožno vykladať na ťarchu odporcu.
Tým dospel súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa§ 17 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z.. Podmienky podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona, písm.
a), c), d), sa podľa názoru súdu nedajú vztiahnuť na právnickú osobu, ale len na fyzickú osobu. Rozpor
s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka videl súd na strane navrhovateľa a nie

na strane odporcu, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom poskytoval
úvery neplatičom. Opakovane poskytoval úvery v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľov. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno konštatovať, že na strane
navrhovateľa došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo poškodené jeho
obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo

uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Svoje obchodné meno si navrhovateľ poškodil sám. Obchodné meno
navrhovateľa nepoškodil exekučný súd konajúci v tejto veci, ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi
predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

V nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z
dôvodov už uvedených, škodu, pokiaľ vznikla, si spôsobil výlučne navrhovateľ svojím zavinením.

Navrhovateľ uzatvára spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi. Navrhovateľ
si návratnosť úveru nepreveroval, ako to robia bankové subjekty. Bolo v konaní preukázané, že
navrhovateľnezabezpečilnávratnosťúverudohodouozrážkachzomzdy,ručením,záložnýmprávomna
nehnuteľnosť a podobne. Opakovane poskytoval úvery neplatičom, čo bolo pre navrhovateľa objektívne
zistiteľné z jeho vlastnej evidencie. Takým postupom samotný navrhovateľ zhoršil svoju majetkovú

situáciu, sám znemožnil vymožiteľnosť dlhu.

Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej
podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a to vznik a existenciu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenú

škodu si spôsobil svojím zavinením navrhovateľ, pokiaľ vznikla.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nesprávnym úradným postupom) a škodou,
ktorá porušením povinnosti vznikla.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup) ani škodu a
nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a tvrdenou škodou.

Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez

tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. Bol povinný preukázať,
že pred rozhodnutím exekučného súdu, pred tvrdenými prieťahmi, bola majetková situácia povinného
taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že
len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej
situácie povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila

mu škodu. Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo
slobody, treba považovať sťažnosť na prieťahy za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama
osebe ešte nemusí bez ďalšie znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (IÚS476/12, IVÚS92/04,
IIIÚS168/05,IIÚS93/03).Totodôkaznébremenoneuniesol,pretosúdkonštatoval,ženebolapreukázaná
príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.

Tým zároveň súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon
vyžaduje, aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu. Preto návrh na
náhradu škody za nesprávny úradný postup voči odporcovi v celom rozsahu zamietol.

Príčinnú súvislosť súd zistil medzi postupom navrhovateľa a vzniknutou tvrdenou škodou. Jeho postup
má bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s tvrdenou škodou. Bez takého konania by nebolo
došlo k vzniku tvrdenej škody. Konanie navrhovateľa v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou súd videl
v tom, že uzatváral úverové zmluvy s nemajetnými spotrebiteľmi, nepreveroval majetkovú situáciu
spotrebiteľov, nepreveroval, či je spotrebiteľ zamestnaný alebo bez príjmu, nepreveroval zadlženosť u

iných subjektov, nepreverovali zaťaženosť nehnuteľností spotrebiteľa, nezabezpečil návratnosť úveru
zákonnými zabezpečovacími prostriedkami - záložným právom, ručením, dohodou o zrážkach zo mzdy
a podobne. Konanie navrhovateľa a vznik tvrdenej škody je teda v príčinnej súvislosti s postupom
navrhovateľa a nie s postupom exekučného súdu.Námietkou premlčania sa súd nezaoberal, nakoľko návrh na zmenu exekútora bol podaný na súd dňa
20.9.2010.

NávrhnavrhovateľanaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd konajúci súd
zamietol.

Právny zástupca navrhovateľa dňa 2.12.2013 spolu s termínom pojednávania prevzal aj uznesenie
Krajského súdu v Žiline, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z rozhodovania veci. Procesný návrh
na prerušenie konania vzniesol dňa 12.12.2013. V prílohe zaslal súdu ústavnú sťažnosť, ktorá sa týkala
uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 8NcC/284/2013-20 zo dňa 8.3.2013, ktorým nebola sudkyňa
Mgr. Andrea Kubjatková vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Predmetným uznesením
Krajského súdu v Žiline sa však nerozhodovalo o vylúčení, resp. nevylúčení zákonnej sudkyne, ktorá sa

stala zákonnou sudkyňou v danej veci na základe opatrenia predsedníčky Okresného súdu Čadca zo
dňa 14.5.2013. Následne na základe opätovného predloženia veci nadriadenému súdu, Krajský súd v
Žiline uznesením č.k. 7NcC/371/2013-38 zo dňa 24.10.2013 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Laura Žideková
nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Procesný návrh navrhovateľa bol vznesený
podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

Súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; preto nepostupuje
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda nie je dôvodom na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Súd dospel k záveru, že tento dôvod na prerušenie konania nie je
daný ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený
riešiť. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že
každý má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke
rozhodlo. Navrhovateľ na výzvu súdu uviedol, že nepodal námietku zaujatosti voči sudcom Okresného

súdu v Čadci. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov Okresného súdu v Čadci nerozhodoval Krajský súd
v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia
Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa § 15 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1
OSP predložili vec predsedníčke súdu a tá následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení.
Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa § 15a

ods. 1 OSP v nadväznosti na § 14 ods. 1 OSP. Keďže neuplatnil navrhovateľ procesné právo, neuplatnil
námietku zaujatosti, vec nebola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke
zaujatosti navrhovateľa. Nadriadený súd, ani predsedníčka Okresného súdu v Čadci, nerozhodoval o
procesnom práve navrhovateľa. Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím predsedníčky okresného
súdu ani rozhodnutím nadriadeného súdu preto nemohlo byť porušené. Predsedníčka Okresného

súdu v Čadci i nadriadený súd rozhodovali o procesnom práve sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. V tomto štádiu konania zákonná sudkyňa má za to, že o
návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom
rozhodnuté predsedníčkou Okresného súdu v Čadci i nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto
rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za rozhodnutia v súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito

rozhodnutiami bol porušený zákon, resp. ústava, zákonné práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania veci. Preto v nadväznosti na § 109 ods. 1 písm. b) OSP zákonná sudkyňa nepostúpi
návrh na zaujatie stanoviska ústavnému súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Toto
ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo
povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, súd preto konanie

neprerušil. Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 OSP). V tomto prípade touto
otázkou je zaujatosť zákonného sudcu, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa
nie je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.
Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Navrhovateľ

tvrdíprieťahyvkonaníasámtietoprieťahyspôsobujevznášanímprocesnýchnávrhov,ktorésúvrozpore
s účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Odporca si náhradu

trov konania uplatnil, trovy konania však nevyčíslil v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.