Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204474
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616204474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu W. M. F.,

F..E..D.., P. X, V., C.: XX XXX XXX právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti žalovanému G. U., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, F. O. X., o zaplatenie 381,50 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o sumu 9,85 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcoviistinuvovýške122,70Eurspolusúrokomzomeškaniavo
výške 5,75 % ročne zo sumy 65,78 Eur od 4.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75

% ročne zo sumy 56,92 Eur od 4.5.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.3.2016 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 381,50 Eur s príslušenstvo a k náhrade
trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný dňa 12.2.2013 uzavrel s predchodcom žalobcu

spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX, na základe ktorej boli žalovanému
poskytované telekomunikačné služby. Predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu faktúrami v žalovanej sume. Žalovaný nesplnil svoju
povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb neuhradil.

2. Žalobca zobral pred začatím pojednávania čiastočne žalobu späť o sumu 9,85 Eur s prísl., súd v tejto
časti konanie zastavil. Predmetom sporu zostala suma 371,65 Eur.

3. Žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané,
lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, preto podľa § 180 CSP súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré boli
doručené žalovanému a ktorý ich obsah nespochybnil a to Zmluvou o pripojení, Dodatkom k Zmluve o

pripojení, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, cenníkom služieb, faktúrami,
Zmluvou o postúpení pohľadávky, prílohou k zmluve o postúpení a zistil tento skutkový a právny stav:5. Žalovaný uzavrel dňa 12.2.2013 so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Bratislava Zmluvu o pripojení
č. XXXXXXXXXZXXX a Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytoval
žalovanému služby. Za poskytnuté telekomunikačné služby vystavil žalovanému tieto faktúry:

variabilný symbol faktúry na sumu lehota splatnosti
7301799610 9,85 Eur 3.3.2013
7302966681 65,78 Eur 3.4.2013
7304053149 56,92 Eur 3.5.2013
7400778455 248,95 Eur 3.2.2014

Spolu vo výške 381,50 Eur. Žalovaný faktúry v lehote splatnosti neuhradil.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju
pohľadávku voči žalovanému výške 381,50 Eur, čo vyplynulo z príloh k tejto zmluve.

7. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu,

9. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, účastník je povinný platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

12. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.13. Žalovaný sa v zmluve uzatvorenej s predchodcom žalobcu zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za
poskytované služby. Táto podmienka zmluvy však neplatením splatných faktúr, ktorými boli vyúčtované

poskytnuté telekomunikačné služby, bola zo strany žalovaného porušená. Žalobca výšku žalovanej
istiny preukázal predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejme, že na službách predstavuje
dlh žalovaného po čiastočnom späťvzatí žaloby sumu 122,70 Eur. Žalovaný prevzal žalobný návrh
s prílohami, k žalobe sa v stanovenej lehote nevyjadril. Zo strany žalovaného nebolo preukázané,
aby faktúry predložené žalobcom v tomto konaní boli uhradené. Súd na základe uvedeného zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 122,70 Eur.

14. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. § 3, účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0,75%, čo po zvýšení je 5,75%.

16. Dlžník sa dostane do omeškania, ak svoj dlh nesplní riadne a včas. V dôsledku omeškania

dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky
z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací
predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
Súd v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania z priznanej sumy, ktoré

nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.

17. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

18. Zmluva o pripojení s Dodatkom k zmluve, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku k Zmluve, ktorý v bode 4 uvádza,
že v prípade porušenia povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v
dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. Podľa názoru súdu z uvedeného nie je jednoznačne
jasneazrozumiteľnezrejme,preprípadporušeniaktorejzmluvnejpovinnostiježalovanýpovinnýzaplatiť

zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Už vzhľadom k uvedenému má súd za to, že takto
dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Okrem toho súd uvádza, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu aj jej dodatok, do
ktorýchsaúdajelenvpisovaliaichobsahžalovanýnemoholovplyvniť.Moholzmluvusdodatkomibaako
celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť

spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého
jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky,
ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má
objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné
písmo, akými sú zmluva a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo

zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. V
dohodnutých zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta žalovaného počas celej doby
viazanosti a to aj v prípade, žeby žalovaný porušil zmluvné podmienky posledný deň doby viazanosti,
aj vtedy by mal platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie poškodzuje spotrebiteľa, jedojednané v jeho neprospech. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto
podmienok aj v prípade, žeby dlhovala veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb.
Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenie pretože aj keď žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy,
nemohol ovplyvniť ich obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.

19. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných

právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

20. Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vo viacerých
veciach vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (predtým
T Mobile), ktorá sa týka uvedenej zmluvnej pokuty (napr. rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn.

9C/241/2011 zo dňa 21.7.2015).

21. Súd poukazuje aj napr. na rozsudok Okresného súdu Nitra, ktorý v rozsudku sp. zn. 10C/275/2013 zo
dňa 14.4.2014 určil, že zmluvná podmienka uvedená v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23.4.2009
v bode 4., podľa ktorej v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v

bode 2 alebo 3 Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 a čl. 5 bod. 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v
dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur je neprijateľná.

22. Ďalej napr. Okresný súd Trnava v rozsudku sp. zn. 8C/285/2014 zo dňa 23.4.2015 vo výrokovej časti

rozhodol tak, že určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11. 3.
2009 uzavretá medzi T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným v bode 5 „V prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod
3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku

zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (vo výške 497,91 eur) tohto dodatku“ je neprijateľná.

23. Uvádzané súdy rozhodovali v uvedených veciach a predmetom konaní okrem iného bolo aj
zaplatenie zmluvnej pokuty a to na základe obdobných okolností ako v danej veci.

24. Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd
návrh žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca sa žalobou domáhal po
čiastočnom späťvzatí návrhu zaplatenia istiny vo výške 371,65 Eur. Súd jeho žalobe vyhovel čo do
sumy 122,70 Eur, ktorá predstavuje len 33 % zo žalovanej istiny. Je zrejme, že žalovaný bol v

konaní úspešnejší. Súd preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a nepriznal ju ani
úspešnejšiemu žalovanému, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil a trovy mu v konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.