Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/178/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201065
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014201065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľa: Ing. F. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, W., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci,
kancelária Žilina, Národná 34, Žilina, o preskúmanie rozhodnutia odporcu sp. zn. 3N 568/11-KaZA zo
dňa 26.06.2014, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23Sp/51/2014-19 zo dňa 04.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/51/2014-19
zo dňa 04. marca 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 3N 568/11-KaZA zo dňa 26.06.2014,
ktorým tento rozhodol, že navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznáva
nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si dňa 08.04.2011 uplatnil u odporcu
poskytnutie právnej pomoci vo veci „náhrada nemajetkovej ujmy“ podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne, ktorá mu síce rozhodnutím č.:
400-3291/2009 zo dňa 21.07.2009 priznala nárok na dávku v nezamestnanosti od 01.05.2009, ale dávka
bola vyplatená až v januári 2010. Navrhovateľ následne podal dňa 10.01.2011 „žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku“ adresovanú Sociálnej poisťovni. Navrhovateľ si uplatňoval náhradu škody vo
výške 100 000,- Eur. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č.: 11188-1/2011-BA zo dňa 22.03.2011 žiadosti

navrhovateľa nevyhovela. Navrhovateľ sa najneskôr v januári 2010 dozvedel o škode. Navrhovateľ
si podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v januári 2011 (10.01.2011). Od 10.01.2011 až
do rozhodnutia Sociálnej poisťovne, t. j. do dňa 22.03.2011 navrhovateľovi neplynula lehota počas
predbežného prerokovania nároku (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Krajský súd konštatoval, že navrhovateľ sa o škode dozvedel najneskôr v januári 2010, keď bol
navrhovateľovi priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti za obdobie od mája 2009. Trojročná

premlčacia lehota uplynula navrhovateľovi najneskôr ku koncu apríla 2013 (do behu trojročnej
premlčacej lehoty sa nezapočítalo obdobie od 10.01.2011, keď bola podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku, do 22.03.2011, keď Sociálna poisťovňa rozhodla o nepriznaní nároku na náhradu
škody).Listom zo dňa 25.04.2014 odporca vyzval navrhovateľa, aby uviedol, či si uplatnil nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy na súde. Žiadateľ - navrhovateľ v liste, ktorý bol doručený Centru právnej

pomoci dňa 27.05.2014 uviedol, že žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy zatiaľ nepodal.

S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 zákon č. 327/2005 Z. z krajský súd uviedol, že pre úspešné
uplatnenie nároku na poskytnutie právnej pomoci je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky pre
poskytnutie právnej pomoci v ňom uvedené. Mal však z to, že v danom prípade nebola splnená jedna z

podmienok pre poskytnutie právnej pomoci, a to, že išlo o zrejmú bezúspešnosť sporu. Navrhovateľovi
uplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, preto v prípade, že by si
navrhovateľ aj podal návrh na súde na náhradu škody, a bola by mu poskytnutá právna pomoc, bolo by
celé konanie nehospodárne a zbytočne by sa plytvalo štátnymi prostriedkami.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním, v ktorom uviedol, že
sa odvoláva voči rozsudku krajského súdu, nakoľko je v rozpore s rozsudkom NS SR sp. zn.
2Sžo/33,34,35,36,37/2013 zo dňa 19.03.2014. Navrhol, aby NS SR zrušil rozhodnutie krajského súdu
a vec mu vrátil na konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým výrokom
rozsudku a navrhuje tento ako vecne správny potvrdiť. Poznamenal, že Centrum právnej pomoci je
štátna rozpočtová organizácia zriadená zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi, ktorá poskytuje právnu pomoc v citovanom zákone špecifikovaných

prípadoch. Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci Centrom právnej pomoci je materiálna
núdza žiadateľa, pričom pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc sa posudzuje aj otázka zrejmej
bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu. Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu
pomoc môže byť iba ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok.

Odporca zdôraznil, že postupoval podľa zákona č. 327/2005 Z. z. a na základe predložených dokladov
v konaní o nároku na poskytovanie právnej pomoci dospel k záveru, že vo veci, v ktorej sa navrhovateľ
obrátil na centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uvádza, že
napadnutý rozsudok je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/33,34,35,36,37/2013,
tu považoval za potrebné uviesť, že predmetným rozsudkom boli zrušené rozhodnutia centra o

nepriznaní nároku navrhovateľovi z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze. V danom
prípadesavšakcentrumskúmanímpodmienkystavumateriálnejnúdzenezaoberalo,nakoľkosajednalo
o bezúspešný spor a nesplnenie čo i len jednej podmienky má za následok nepriznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti
odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 24.08.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1
a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z., tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci,
postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a
inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je právnou pomocou
poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním
jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane
sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní

pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým
spojených,

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a

nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako súd

prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie
právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že
odporca na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že navrhovateľ ako žiadateľ

nesplnil zákonnú podmienku obsiahnutú v ustanovení § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z., v
zmysle ktorej fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o
zrejmú bezúspešnosť sporu.

Odporca v predmetnej veci posudzoval otázku zrejmej bezúspešnosti sporu navrhovateľa na základe

jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplynulo, že
navrhovateľomuplatnenýnároknanáhraduškodyvočiSociálnejpoisťovnijepremlčaný,dospelodporca
k správnemu záveru, že navrhovateľa nie je možné považovať za osobu majúcu právo na poskytnutie
právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.

K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013, v ktorom
konštatoval, že „posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa §
6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo základných

podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu, ide
len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ak ide o
osoby v materiálnej núdzi,...“

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dáva do pozornosti navrhovateľa, že odporca ako príslušný správny

orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať
splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005
Z. z., a teda musí sa zaoberať aj otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu ako jednej zo zákonných
podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky
nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve podmienky

splnil.

Odvolací súd dospel k záveru, že skutkový stav veci, z ktorej vyplýval tvrdený nárok na náhradu škody,
nebol sporný. Tvrdená škoda mala svoj pôvod v namietanom nesprávnom úradnom postupe Sociálnejpoisťovne, ktorá navrhovateľovi rozhodnutím č. 400-3291/2009 zo dňa 21.07.2009 priznala nárok na
dávku v nezamestnanosti od 01.05.2009, táto však bola vyplatená až v januári 2010. Na podklade
uvedeného podal navrhovateľ dňa 10.01.2011 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, v ktorom

si uplatnil náhradu škody. Sociálna poisťovňa žiadosti navrhovateľa rozhodnutím č. 11188-1/2011-
BA zo dňa 22.03.2011 nevyhovela. Dňa 06.04.2011 podal navrhovateľ žiadosť o poskytnutie právnej
pomoci. Odporca listom zo dňa 25.04.2014 dopytoval navrhovateľa, či svoj nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatnil na súde a navrhovateľ listom zo dňa 27.05.2014 oznámil, že žalobu dosiaľ
nepodal.

Na základe týchto skutočností a s poukazom na ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
obsahujúce úpravu premlčania mal odvolací súd osvedčené, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu
škody, u ktorého uplynula premlčacia lehota. Odvolací súd má za to, že uplynutie premlčacej lehoty je
zjavné, a preto bolo možné dôvodne očakávať vznesenie námietky premlčania.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov k veci dodáva, že odporca v danom
prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových
podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom
konania, vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

Za stavu, že pre účely posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu bola rozhodujúca skutočnosť, že
navrhovateľom uplatňovaný nárok bol premlčaný, odvolaciemu súdu nezostáva nič iné ako konštatovať,
že právny záver krajského súdu bol v súlade so zákonom.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,

ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Navyše odvolací súd
zistil, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by
mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a

vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2
O.s.p. ustálil, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd považuje za dôležité poukázať v otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu v súvislosti
s premlčaním na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
napríklad v rozsudku sp. zn. 3Sžo/106/2014 zo dňa 19.05.2015 uviedol, že: „... skúmanie zrejmej
bezúspešnosti sporu a skutočností týkajúcich sa nároku, u ktorého uplynula premlčacia lehota je

nevyhnutné z toho dôvodu, že každé vedenie sporu prináša so sebou vznik trov konania, pričom
pre náhradu trov konania platí princíp úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
neúspešný účastník sporu hradí trovy konania, ktoré vznikli úspešnému účastníkovi. Vzhľadom na
uvedenú skutočnosť centrum právnej pomoci musí uskutočniť prvotné vyhodnotenie sporu a zistiť, či
v danom prípade neexistujú právne významné okolnosti, ktoré vplývajú na úspešnosť sporu. Takouto

právne významnou okolnosťou je aj skutočnosť, že u nároku uplynula premlčacia lehota a možno preto
dôvodne očakávať, že bude vznesená námietka premlčania... Vedením súdneho sporu, ktorý je zrejme
bezúspešný môžu byť zapríčinené trovy konania aj navrhovateľke a z tohto dôvodu skúmanie zrejmej
bezúspešnosti je i určitou formou právnej ochrany pred vznikom trov konania a ďalších procesných
nárokov voči navrhovateľke, ktorá nedisponuje právnickým vzdelaním a bezúspešným vedením sporu

si môže privodiť ďalšiu ujmu. Okolnosti vplývajúce na zrejmú bezúspešnosť sporu majú objektívnu
povahu a tieto okolnosti štát ani Centrum právnej pomoci pri poskytovaní právnej pomoci osoby v
materiálnej núdzi nedokážu ovplyvniť a prekonať v prospech žiadateľov. Senát súčasne poukazuje na
to, že vyhodnocovanie premlčaného nároku Centrom právnej pomoci má len predbežný charakter a je
výlučnepreúčelyposkytovaniaprávnejpomoci.Inaknapremlčanýnároknemôžeštátnyorgánprihliadať

ex offo.“

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/82/2014 zo dňa 01.07.2015 k
problematike zrejmej bezúspešnosti sporu uvádza: „Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej
bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v uvedenom ustanovení
výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy..“

V rozsudku sp. zn. 7Sžo/81/2014 zo dňa 26.11.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol:
„Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu právnej normy ustanovenej v 6 ods. 1 písm. b/ tohto
zákona vyplýva, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv

a v právnej norme ustanovenej v § 8 tohto zákona príkladovo uvádza skutočnosti, na ktoré centrum
prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejmé, že môže ísť
aj o iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej
právnej pomoci, je zrejme bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne
preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa.“

Odvolací súd sa zaoberal aj rozsudkom sp. zn. 2Sžo/33,34,35,36,37/2013, na ktorý poukázal
navrhovateľ vo svojom odvolaní a ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 28. februára 2013, č. k. 23S/11/20l2-99; krajský súd spojil na spoločné konanie 5 vecí, v
ktorých vystupuje ako navrhovateľ Ing. F. W. a odporca ako Centrum právnej pomoci v Žiline a citovaným
rozhodnutím3rozhodnutiaodporcuonepriznanínárokunaprávnupomoczrušila2rozhodnutiaodporcu

o nepriznaní nároku na právnu pomoc potvrdil z dôvodu zjavnej bezúspešnosti sporu. Tri zrušené
rozhodnutia sa týkali nepriznaného nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že navrhovateľ sa
na základe predložených dokladov a údajov nenachádza v stave materiálnej núdze, teda nie z dôvodu
zjavnejbezúspešnosti.Uvedenýrozsudokpretonemáprávnurelevanciuvovzťahukprejednávanejveci.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu s poukazom na § 250l
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.,

§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.