Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200586
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8012200586.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci
žalobcu: Q. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. M. č. XXXX/X, XXX XX B., proti žalovanej: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, pobočka Prešov, Kúpeľná 5, P.O.BOX 160, 080 01 Prešov, za
účasti: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, 829 24 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. marca 2015 č. k. 2S/32/2012-85, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. marca 2015 č. k.

2S/32/2012-85 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Prešov
č. j.: 2004/710/358-5/OP/2534 - platobný výmer č. 2534/2004/c zo dňa 13. augusta 2004 r u š í a vec
jej vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Platobným výmerom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Prešov č.: 2534/2004/c; č. j.:
2004/710/358-5/OP/2534 z 13.08.2004 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“ - č.l.
12) žalovaná postupom podľa § 23 ods. 4 a § 58 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 273/1994 Z.z.“) uložila žalobcovi povinnosť zaplatiť
celkovú sumu 71 186 Sk, a to

- z titulu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 10 ods. 1 písm. b/ ako aj § 18 ods. 2 zák. č.
273/1994 Z.z. zaplatiť poplatok z omeškania v sume 42 323 Sk, nakoľko dlžné poistné za obdobie od
05/1999 do 07/2002 neodviedol vôbec, a tiež
- ako osobe uvedenej v § 10 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. zaplatiť poplatok z omeškania v sume 28 863
Sk, nakoľko dlžné poistné za obdobie od 05/1995 do 01/1997 a od 07/2002 do 04/2004 tiež neodviedol
vôbec.

2. Predsedníčka zúčastnenej osoby ako oprávnený orgán v zmysle § 23 ods. 1 písm. e/, § 77 a §
85h zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia len „zák.
č. 581/2004 Z.z.“) v spojení s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správnyporiadok) zmenila rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č.
konania DK 301/00010/2012 zo dňa 18.05.2012 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) tak, že
- správne konanie vo veci nároku žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zák.

č. 273/1994 Z.z. vo výške 0,2 % za každý deň omeškania v sume 21 283,42 € za obdobie od 20.05.2000
do 16.06.2009 podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku zastavila a tiež
- správne konanie vo veci uplatnenia úroku z omeškania žalobkyňou podľa ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej na účely uznesenia len „OZ“) v spojení s ustanovením § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v sume 27 170,55 € za obdobie od 20.05.2000 do 16.06.2009 v zmysle § 30 ods. 1 písm.
e/ Správneho poriadku zastavila.
Podľa § 23 ods. 1 písm. e/ zák. č. 273/1994 Z.z. v hore uvedenom znení predseda úradu rozhoduje o
rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej
komisie.
Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého správneho

rozhodnutia na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62)
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 85h ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. v hore uvedenom znení zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade
nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2004.
Podľa § 85h ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. v hore uvedenom znení zdravotná poisťovňa vymáha
pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z.z. v hore uvedenom znení úrad vydáva platobné výmery vo
veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Podľa § 517 ods. 2 OZ v hore uvedenom znení platí, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku v hore uvedenom znení správny orgán konanie zastaví,
ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

3. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj z obsahu rozsudku krajského súdu vyplývajú
nasledujúce historické súvislosti, ktoré, vzhľadom na ich vplyv na prejednávanú vec, je nutné uviesť.

4. Žalobca sa v pôvodnom konaní pred Okresným súdom Prešov domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia z dôvodu, že má dôvodné pochybnosti o právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj
to, že bolo vystavené v rozpore so zákonom.
O existencii napadnutého rozhodnutia sa mal žalobca dozvedieť od súdneho exekútora, ktorý mu
v mesiaci február 2012 doručil upovedomenie o začatí exekúcie s exekučným titulom, ktorým bolo
napadnuté rozhodnutie.

5. Podľa tvrdenia žalobcu napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Pri jeho osobnej návšteve u
žalovanej mu nebola poskytnutá ani kópia napadnutého rozhodnutia s údajným odôvodnením, že prípad
je archivovaný a spis nemôže byť otváraný, takže žalobca nemal možnosť riadneho zistenia, na základe
čoho sa stal výmer právoplatný, keď mu nebol doručený.

Až pri opakovanej návšteve splnomocnenca v archíve v mesiaci apríl 2012 bola poskytnutá fotokópia
napadnutého rozhodnutia s tým zistením, že na nej nie je vyznačený dátum právoplatnosti a ani
vykonateľnosti.

6.Hoci napadnutérozhodnutiemuukladápovinnosťúhradypoistnéhozazaplatenépoistné,takžalobca

tvrdí, že mal vyporiadané všetky povinnosti, čo dokladoval predložením časti dokladov, ktoré mal k
dispozícii.
Medzi nimi sa nachádzali aj poštové poukážky, pracovné zmluvy a zápočty od zamestnávateľov:
-Stavstroj-deltas.r.o.Bardejovzaobdobieod03.04.2000do30.06.2000,od06.11.2000do14.05.2001,- SPOLAGA s.r.o. šarišské Jastrabie od 06.06.2001,
- STAVBA SERVIS ANTIKOR spol. s r.o. Ostrava od 11.07.2002 do 30.11.2002.

7. Navyše žalobca poukazoval na obdobie od 01.01.1995 do 02.06.1996, kedy bol študentom strednej
školy.

8. Žalovaná v svojej argumentácii poukazovala na fikciu doručenia, nakoľko doručovala platobný výmer
podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku na adresu trvalého pobytu, t.j. na posledne jej oznámenú adresu

trvalého bydliska žalobcu.

II.
Konanie na prvostupňovom súde

A)
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca pôvodne žalobu zo dňa 14.04.2012 na Okresný súd Prešov
(postúpené neskôr na Krajský súd v Prešove).

10. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa pôvodne konanie uznesením zastavil z dôvodu

uplynutia doby podľa § 250b ods. 2 a 3 O.s.p. od vydania rozhodnutia; a to viac ako 8 rokov, pretože
nepovažoval za potrebné a ani to žalobca nežiadal, aby nariadil žalovanej nanovo doručovať predmetné
rozhodnutia.
NaodvolaniepodanéžalobcomNajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejnaúčelyrozsudkulen„Najvyšší
súd“) uznesením zo dňa 17.12.2013 sp. zn. 4Sžso/46/2013 zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie s tým, že
- žalobca nespĺňa atribúty opomenutého účastníka,
- žalobca v odvolaní okrem iného uvádza závažné skutočnosti spochybňujúce využitie inštitútu fikcie
ako aj, že
- najmä namietal svoju dlhodobú neprítomnosť na mieste doručovania, čo krajský súd nepreskúmal.

B)
11. Krajský súd v novom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v rozsahu
a z dôvodov uvádzaných v žalobe a jednohlasne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie pôvodne
žalovanejVšeobecnejzdravotnejpoisťovnebolovydanénazákladenedostatočnezistenéhoskutkového

stavu a vo veci bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto
napadnuté rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému, t. č. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave na ďalšie
konanie.
Pritom v konaní namiesto pôvodnej žalobkyne, t.j. Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Prešov,

krajský súd bez akéhokoľvek procesného úkonu prizval do konania Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, so Bratislave, Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, a následne ho označil za nového
žalovaného a s uvedenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Prešov, konal v pozícii
zúčastnenej osoby.

12. Krajský súd zistil, že zásielka bola žalobcovi doručovaná do vlastných rúk na adresu: Námestie sv.
Martina č. 42, 082 71 Lipany. Ďalej zásielka bola uložená 31.08.2004, a následne bola vrátená žalovanej
dňa 22.09.2004.
Pritom podľa krajského súdu z obálky v žiadnom prípade nevyplýva, že by sa doručovateľ pokúsil naplniť
zásady doručovania zakotvené v § 24 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. že sa pokúsil o opätovné doručenie

zásielky, resp. z odkazu nezastihnuteľný, oznámené dňa 31.08.2004, táto skutočnosť pre krajský súd
vôbec nevyplýva,

13. Ďalej krajský súd zdôraznil aj tú skutočnosť, že hoci žalobca splnomocnil svoju sestru na prevzatie
zásielok, tak tá o žiadnom doručení písomnosti zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne nevedela.

14. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca sa od 15.08.2005 dlhodobo zdržiaval v Anglicku, ale
súčasnetvrdil,ževtomčasepracovalvČeskejrepublike(viďpracovnázmluvazamestnávateľaSTAVBA
SERVIS ANTIKOR spol. s r.o., Ostrava - Svinov s dátumom nástupu do práce 11.07.2002).V tejto súvislosti krajský súd potom zdôraznil mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu, najmä sp. zn.
8Sžo/88/2010 z 29.04.2010, uznesenie sp. zn. 8Sžo/181/2008 z 29.01.2009, uznesenie 8Sžo/134/2008,
ďalej nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 119/07-22 z 27.09.2007, rozsudok sp. zn.

4Sžo/36/2014 zo 04.06.2014 a tiež rozsudok 2Sžo/19/2013zo 16.04.2014, z ktorých vyplýva nasledujúci
právny názor, že
„právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je
zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli odvodené odlišné právne dôsledky, než tie,
ktoré by plynuli z púheho konštatovania faktu. Jej účelom je totiž posilniť právnu istotu. Aby však mohla

právna fikcia svoj účel dosiahnutie právnej istoty splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou
zákon spája, inak správny orgán a súd nie je oprávnený na plnenie fikcie konštatovať.“

15. Čo sa týka námietky premlčania, považuje ju krajský súd, zhodne ako žalobca ako aj
zúčastnená osoba, za takú vadu, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s dôrazom na
právoplatnosť.

16. Čo sa týka postavenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave
ako žalovaného jednoznačne s poukazom na ustanovenie § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
pre krajský súd vyplýva, že začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne

neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí uvedený úrad.
S poukazom na uvedenú citáciu ustanovenia konal krajský súd na strane žalovaného s Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave.

17. K uvedenej procesnej zámene musí Najvyšší súd uviesť, že nebola vykonaná v súlade s

procesnoprávnymi predpismi (najmä Občiansky súdny poriadok), nakoľko ustanovenie § 250 O.s.p.
nepriamo vymedzuje prostredníctvom napadnutého rozhodnutia toho, kto napadnuté rozhodnutie vydal,
a tým je v záhlaví rozsudku označená zdravotná poisťovňa.
Nakoľko však krajský súd vtiahol do súdneho prieskumu aj tretiu osobu, t.j. Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, musel s týmto orgánom Najvyšší súd konať ako so

zúčastnenou osobou.

III.
Odvolanie zúčastnenej osoby/stanoviská

A)
18. Vo svojom odvolaní zo dňa 30.04.2015 (č.l. 92) proti rozsudku prvostupňového súdu Úrad pre dohľad
nadzdravotnoustarostlivosťouakozúčastnenáosobapoukázalnato,žekrajskýsúdsaneriadilprávnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 4Sžso/46/2013 zo dňa
17.12.2013.

19. Ďalej zúčastnená osoba poukázala na to, že krajský súd nevyužil vo svojom názore možnosť
aplikácie ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. s tým, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené podľa §
24 ods. 2 Správneho poriadku, a preto podľa zúčastnenej osoby nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť.

Záveromzúčastnenáosobanavrhlazrušenierozsudkukrajskéhosúduavrátiťmuvecnaďalšiekonanie.

B)
20. Prostredníctvom svojho podania z 29.05.2015 (č.l. 96) žalobca konštatoval, že Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou nie je účastníkom konania, nerozhodoval ako druhostupňový orgán v

odvolacom konaní proti napadnutému rozhodnutiu, a preto nemôže podať odvolanie.
Odvolanie je obsiahle, byrokraticky formálne vypracované, tvrdenie a názory zúčastnenej osoby,
uvedené v odvolaní, pritom nie sú právne podložené. Odvolacia námietka, že krajský súd sa
nevysporiadal s fikciou doručenia, nie je riadne žalovanou preukázaná.

21. Názor zúčastnenej osoby, že krajský súd sa nemal zaoberať vecnou stránkou rozhodnutia, je v
hrubom rozpore so zásadami súdneho konania.

22. Záverom žalobca konštatoval, že navrhuje zamietnuť odvolanie ÚDZS ako žalovaného.IV.
Právne názory odvolacieho súdu

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) v spojení s § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v

zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v
spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods.
2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože s napadnutým rozhodnutím sa
zaobchádza ako s exekučným titulom, pričom v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), preto postupom

podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanej späť na ďalšie konanie v zmysle
nasledujúcich záverov.

24. Najvyšší súd sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo

zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj žaloby,
ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či napadnuté
rozhodnutie nadobudlo právne účinky, a ak áno, potom kto je ich nositeľom a kto je ich adresátom.
Práve toto tvorí právny rámec na zisťovanie relevantných skutočností.

25. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu
k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219
ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom
rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi
závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu
niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení
a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť

odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

26. Najvyšší súd sa musí predovšetkým vysporiadať s námietkou žalobcu, ktorý prostredníctvom
svojho podania z 29.05.2015 (viď bod č. 20) namietal, že nakoľko Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťouniejeúčastníkomkonania,niejeanioprávnenýpodaťodvolanieprotirozsudkukrajského

súdu.
V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, že krajský súd po procesnej stránke neformálne
ale po stránke vecnej správne „vtiahol“ uvedený správny orgán do súdneho prieskumu, nakoľko tento
správny orgán konal o napadnutom rozhodnutí a následne ho krajský súd zaviazal povinnosťou konať
v prejednávanej veci v zmysle právnych názorov krajského súdu (viď § 250j ods. 7 O.s.p.). Najvyšší

súd však musel postavenie tohto správneho orgánu modifikovať na pozíciu zúčastnenej osoby v zmysle
vyššie uvedeného odôvodnenia (viď body č.11 a č. 16). Za tohto právneho stavu bol Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou ako správny orgán zúčastnený na súdnom prieskume, hoci nevydal
napadnuté rozhodnutie, oprávnený podať odvolanie proti zaväzujúcemu rozsudku krajského súdu.

27. Z charakteru napadnutého rozhodnutia ako aj z časového obdobia, kedy bolo vydané žalovanou, pre
Najvyšší súd jednoznačne vyplýva, že ide o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je spôsobilé svojim
záväzným peňažným charakterom zasiahnuť do majetkových práv žalobcu. Tak sa aj v minulosti stalo,
nakoľko prostredníctvom exekučného konania žalovaná chcela dosiahnuť zaplatenie pohľadávky na
dlžných sumách, ktoré sú uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, od žalobcu.

Na uvedenom právnom základe prislúcha žalobcovi právo na súdny prieskum napadnutého rozhodnutia
podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku proti žalovanej, hoci táto v súčasnosti už nie je
oprávnená ukladať peňažné povinnosti, ako je tomu v prejednávanej veci.28. Aplikácia ustanovenia § 250b O.s.p., hoci sa jej krajský súd nedostatočne venoval, v prejednávanej
veci v zmysle nasledujúcich záverov uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/46/2013 zo 17.12.2013
(str. 6):

„Účelom ustanovenia § 250b ods. 2 OSP je poskytnúť právnu ochranu tzv. opomenutému účastníkovi a z
toho vyplýva i zameranie súdneho prieskumu napadnutej zákonnosti toho ktorého správneho konania, a
síceskúmaniesúdom,čimalbyťžalobcaúčastníkomsprávnehokonania(vzmysleSprávnehoporiadku,
resp. osobitného právneho predpisu), ako i charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda. V
zmysle súdnej judikatúry ustanovenie § 250b ods. 2 prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2

OSP vtom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom
konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu
nebolo doručené.
Odvolacísúdkonštatuje,ževprejednávanejvecižalobcanespĺňaatribútyopomenutéhoúčastníka.Jeho
postavenie účastníka v napadnutom správnom konaní nebolo zo strany sporových strán spochybnené;
žalovaná so žalobcom viedla konanie a žalobca v žalobe nenapáda, že sa s ním v správnom konaní

nekonalo, hoci sa malo, ale že sa konalo nezákonne.“
nie je uplatniteľná. Pre konajúci senát Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že nakoľko žalobca bol
v napadnutom rozhodnutí nado všetky pochybnosti riadne označený a ďalej napadnuté rozhodnutie mu
bolo zaslané s úmyslom, aby popri splneniu uloženej peňažnej povinnosti mal možnosť si uplatniť svoje
procesné práva, nie je možné žalobcu označiť v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. za opomenutého účastníka.

29. V zmysle uvedených záverov sa správne krajský súd zameral na preverenie zákonnosti postupu
doručovania napadnutého rozhodnutia žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku za účelom
zistenia právnych následkov tohto doručovania.
Pre Najvyšší súd je z detailne vykonaného odôvodnenia záverov krajského súdu nado všetky

pochybnosti jasné, že v procese doručovania sa vyskytla závažná vada (nepreukázanie opätovného
doručovania s uvedením ďalšieho termínu prostredníctvom dňa a hodiny doručenia), ktorej existencia
bráni správnym súdom v zmysle vyššie citovanej súdnej judikatúry (viď bod č. 14) uznať, že nastali
účinky doručenia prostredníctvom zákonnej fikcie.
Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku v citovanom znení platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa

má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o
doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň
tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

30. V súvislosti s preukázaním fikcie doručenia a s poukazom na názor krajského súdu, že napadnuté
rozhodnutie nebolo doručené podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, zúčastnená osoba zdôrazňovala,
že napadnuté rozhodnutie nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Z uvedeného jej
vyplýva záver o nemožnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p.,

pokiaľ sám dospel k záveru, že takéto rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu jeho
nezákonného doručovania žalobcovi.
Ako už bolo vyššie Najvyšším súdom zdôraznené, nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku
zúčastnenej osoby, že krajský súd pri opakovanom rozhodovaní o žalobe mal postupovať podľa §
250b ods. 2 O.s.p. a uložiť žalovanému doručiť nanovo žalobcovi napadnuté rozhodnutie. Avšak z

hľadiska (čiastočných) revíznych oprávnení správneho súdu (viď § 250j ods. 2 v spojení s § 244 ods.
3 O.s.p.) pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov je nutné tak reagovať na žalobné body ako
aj na odvolacie námietky, a preto je nesprávna argumentácia zúčastnenej osoby, že správny súd nie
je oprávnený zasahovať do neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktorým môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (viď záver

§ 244 ods. 3 O.s.p.).

31. Z doterajšieho súdneho prieskumu nepochybne vyplýva, že majetkové práva žalobcu sú dotknuté
nielen vecno-právnymi nejasnosťami (viď bod č. 6) ale aj exekučným konaním, ktoré vychádza z
existencie napadnutého rozhodnutia. Za tejto situácie bol Najvyšší súd nútený napadnuté rozhodnutie z

vyššie uvedených dôvodov zrušiť a vrátiť ho subjektu, ktorý ho aj pôvodne vydal, t.j. žalovanej na ďalšie
konanie, ktorého priebeh umožňuje súčasný právny stav prostredníctvom § 77a zákona č. 581/2004 Z.z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Správny súd nesmie zasahovať do výkonu právomocí správnychorgánov (čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky) nad rámec mu daný procesným predpisom a preto je
iba v kompetencii žalovanej, či zvolí postup podľa § 77a ods. 3 alebo 10.
Pri rozhodovaní, ktorému subjektu bude zrušené napadnuté rozhodnutie vrátené, vychádzal Najvyšší

súd z hore uvedených ustanovení § 77a.

V.

32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok

žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v osvojich predchádzajúcich rozhodnutiach,
najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 4Sžso/46/2013, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden
relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

33. Najvyšší súd neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania
tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie
prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu
vydaným v správnom súdnictve v prejednávanej veci nie sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale

aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods.
4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

34. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods.
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov

tohto konania vzniklo. Nakoľko však Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil, pričom bol nútený
odstrániť niektoré jeho pochybenia bez aktívneho prispenia účastníkov, o náhrade trov konania rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku.

35. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,

lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni
súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §
250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné ako osobe zúčastnenej na zdravotnom poistení
je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.
vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).