Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205815
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingríd Kalinákovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. B. XXX, XXX XX R. B., v konaní o zaplatenie 195,22 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 49,38 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 23,88 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,91
Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,59 Eur od 26.05.2013
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v časti 145,84 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 48,46 Eur od 26.02.2013 do
zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,99 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s 8,75
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,79 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 19,8 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 47,80 Eur od 26.02.2014 do zaplatenia, zamieta.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške
195,224 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 48,46 Eur od 26.02.2013 do
zaplatenia, úrokomz omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 28,87 Eur od 26.03.2013 zo zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 38,70 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, úrokom z
omeškaniavovýške8,5%ročnezosumy31,39Eur od26.0.2013zozaplatenia,úrokomzomeškaniavo
výške 8,25 % zo sumy 47,80 Eur od 26.02.2014 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXZXXX U. poskytovaní verejných služieb

uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a žalovaným,
právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby
prostredníctvom verejnej telefónnej siete, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za
poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému
riadne a včas poskytol a na cenu za poskytnuté služby vystavil a doručil žalovanému faktúru číslo
XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.02.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 48,46 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.03.2013, ktorej

dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28,87 Eur, faktúru číslo 7XXXXXXXXX
s dátumom splatnosti do 25.04.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 38,70 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX A. dátumom splatnosti do 25.05.2013, ktorej dlžná suma
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 31,39 Eur a faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumomsplatnosti do 25.02.2014, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 47,80
Eur. Keďže žalovaný neuhradil dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas, dostal sa do
omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom

a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola pohľadávka voči žalovanému
z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 195,22 Eur s príslušenstvom postúpená na
žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„ CSP“) účinný od 01.07.2016 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2 000 Eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia
pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených žalobcom a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur.

5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. dňa 24.06.2016.

Žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

7. Súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 06.09.2016 v pojednávacej miestnosti č. 206, pričom oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na Úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 11.08.2016 a
zvesené z Úradnej tabule 06.09.2016 o 14.00 hod.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2013,
Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2013, faktúrou číslo XXXXXXXXXX
s dátumom splatnosti do 25.02.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala

sumu 48,46 Eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.03.2013, ktorej dlžná suma
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28,87 Eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 25.04.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 38,70
Eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.05.2013, ktorej dlžná suma ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 31,39 Eur a faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom

splatnosti do 25.02.2014, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 47,80
Eur.

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Slovak Telecom a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu

poskytoval a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej
siete spoločnosti Slovak Telecom a.s. za podmienok stanovených zmluvou o pripojení, za čo sa
žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalobca si uplatnil nezaplatenú cenu poskytnutých služieb
vo výške 195,22 Eur. Konkrétne si žalobca uplatnil faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti
do 25.02.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 48,46 Eur,

faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.03.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 28,87 Eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX A. dátumom splatnosti do
25.04.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 38,70 Eur, faktúrou
číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.05.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 31,39 Eur a faktúrou číslo 7401436389 s dátumom splatnosti do

25.02.2014, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 47,80 Eur.

10. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 24.01.2013
zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetom zmluvy bol program služieb Program NAJ200, žalovanému bola priradená SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXX s dátumom aktivácie
24.01.2013.

11. Dňa 24.01.2013 uzavreli právny predchodca žalobcu so žalovaným dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb s programom služieb Program NAJ 200 s dobou viazanosti 24 mesiacov za aktivačný
poplatok 3,32 Eur s tým, že zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur.

12. Keďže žalovaný za poskytnuté služby zo strany právneho predchodcu žalobcu neuhradil cenu

služieb riadne a včas, za neuhradené služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému
faktúry číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.02.2013, vystavená na sumu 48,46 Eur, číslo
XXXXXXXXXXsdátumomsplatnostido25.03.2013,vystavenánasumu28,87Eur,čísloXXXXXXXXXX
s dátumom splatnosti do 25.04.2013, vystavená na sumu 38,70 Eur, číslo XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 25.05.2013, vystavená na sumu 31,39 Eur a číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti
do 25.02.2014, vystavená na sumu 47,80 Eur.

13. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo:
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytnutí verejných služieb ak;
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2, písm. a/ alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorí z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním, alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytnutí verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu;
1. jej zneužívanie, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenie splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmlúv o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty na určenie určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka, dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie dokladu totožnosti vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje
z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka
podľa ods. 2, písm. b.

15. Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný;
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

16. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti
alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené

služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
OZ možno dojednať len v písomnej forme.17. Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník:

a) opakovane zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo taký zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo požíva také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej užívania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

23. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

28. Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne
upravených zákonom o elektronických komunikáciách. V slovenskom právnom poriadku existuje duálnaprávna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah
dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom
lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy

podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina
vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany
môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§
262 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských

zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom
nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah
alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí
záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné
normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený

na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a
poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch
tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa
uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu

spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované
rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri
zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva
postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných
právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

29. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo
v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom

obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka
bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na
príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

30. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

31. V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne

právo z článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní
viazaní medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, t.j. zmluvou o Európskej únii, zmluvou o založení
európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

32. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku

6 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve
uzatvorenej medzi predajcom, alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide
o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťamizmluvných strán skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Podľa článku
3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

33. V ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je zakotvený exemplifikatívny počet neprijateľných
podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice č. 93/2013 ES bol výpočet
spresnený a doplnený zákonom č. 568/2007 Z.z.

34. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (článok 6 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

35. Smernica zároveň v prílohe vypočítava členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj neprimeraná kompenzácia
za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

36. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný, v čase
uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.

37. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých
služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za
poskytnuté nehlasové služby a mesačné poplatky vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
49,38 Eur predstavujúcej súčet súm za poskytnuté služby z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na

sumu 28,87 Eur, z ktorej súd priznal sumu 23,88 Eur; z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na sumu
38,70 Eur, súd priznal sumu 13,91 Eur, z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 31,39 Eur,
z ktorej súd priznal sumu 11,59 Eur. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom
nasledujúcim pod dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom
dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na platenie úrokov z omeškania.

38. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
poplatku za obmedzenie služby - neplatenie ako bol uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX v sume 16,50 Eur bez DPH, t.j.2 x 19,80 Eur s DPH . Súd má za to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich

uplatnil žalobným návrhom a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky
uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo
možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal
súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom,
aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v

zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba
nedôvodná a to bez ohľadu na úhradu vykonanú žalovanej aj na tieto položky. Aj tu platí, že v danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k
žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie

dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.

39. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške

2 x 4,99 Eur bez DPH, ktorú si žalobca uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, tak
v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaníje nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej

skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdeniedokázané).Nazákladeuvedenéhomápotomsúdzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku,
pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku

pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca
nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok
vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu
v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v

zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
40. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

41.Podľa§101cit.zák.pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. Podľa ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával. Premlčanie je definované ako
uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo
vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku

čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zase zaniká
nárok, to je vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť
je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje
všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacej doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny
charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená

osobitná premlčacia doba.

43. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie fakturovanej sumy vo výške 48,46 Eur s
príslušenstvom na základe faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej 25.02.2013, ktoré právo sa premlčí vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené

právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. V danom prípade splatnosť
tejto faktúry bola 25.02.2013. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 25.02.2016. Žalobca
podal žalobu až dňa 21.03.2016, teda v čase, keď bol zjavne jeho nárok premlčaný.

44. Keďže žalobcom uplatnený nároky je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho,
aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne, v prípadne nároku uplatneného zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
bolo zavedené zákonom číslo 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli
prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu
rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez
námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a

absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na
premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok
vyplývajúci z faktúry číslo 7301357766, a preto súd v tejto časti žalobu aj s príslušenstvom zamietol,to je v sume 48,46 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 48,46 Eur od 26.02.2013 do
zaplatenia.

45. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a ktoré spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Zmluvná pokuta má však aj iný a
to nežiadúci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných
zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom
smernice ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce

je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

46. Do pozornosti dáva doplňujúce formálne oznámenie európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495 v
ktoromsaokreminéhouvádza:„vtejtosúvislostijepotrebnépripomenúť,žečlánok4ods.1smernicasa
nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. Tu sa odchyľuje od

tradičnej zásady zmluvného práva ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je
vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a
úroveň jeho znalosti.“

47. Obligatórnosť zásahu je opodstatnená ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku nemôže
poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým je Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Oceáno Gruppo Editorial (C240/98) z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu pri nekalej
podmienke: cieľ článku 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti

nečestnej povahe týchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené môžu byť
právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie
nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa.
V takých konaniach je aj reálne riziko, že spotrebiteľ o neznalosti práva nespochybňuje podmienku
prednesenú proti nemu . Preto vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak

národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

48. V prípade porušenia povinnosti žalobcu ako dodávateľa nie je ani v Zmluve o pripojení ani v Dodatku
k nej upravený prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako
dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje

spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinnosti a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

49. Súd poukazuje na to, že súdy SR už určili neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky dojednanej
v zásade totožných zmluvách o pripojení (dodatkov) uzatváraných so žalobcom z dôvodu neprijateľnosti

podmienky, napr. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v
spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012 a Rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012.

50. Záverom súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré

zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a jedná sa o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním vytvára dodávateľ protiprávny stav naviac
zákonom explicitne zakázaný, pretože priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom
rozpore so zákonom. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania

nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ust. §545 a) Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

51. Z vykonaného dokazovania pri vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná aj v časti na zaplatenie sumy 47,80 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 47,80 Eur od 26.02.2014 do zaplatenia z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi
konania v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2013. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v dodatku k zmluve
o pripojení zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktoráje neplatná. Je evidentné, že dodatok k zmluve o pripojení bol vyhotovený dopísaním údajov na
štandardnom formulári žalobcu, ktorý obsahuje jednostrannú povinnosť žalovanej ako účastníka na
zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia niektorej z jej povinností ako účastníka. Na základe

vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške
47,80 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 47,80 Eur od 26.02.2014 do zaplatenia
zamietol.

52. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielenže by porušil zákon a princípy

súkromného práva napríklad princípu proporcionality, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej
republiky vyplývajúcej z členstva v EÚ.

53. Z uplatnenej sumy vo výške 195,22 Eur s príslušenstvom bolo súdom priznaných 49,38 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti, to je v sume 145,84 Eur
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 48,46 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,99 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 24,79 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 19,8 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 47,80 Eur
od 26.02.2014 do zaplatenia zamietol.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Strany
malivovecipomernýúspech.Úspechžalovaného bolvoväčšomrozsahuakoúspechžalobcu,žalovaný
si ale nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

56. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a
rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.