Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jozef Mikluš
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/70/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716010139.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov
senátu JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.septembra
2016, v trestnej veci obžalovaného U. L., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a/
Tr.zák. a iné, konajúc o odvolaní okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn.
1T/33/2016 zo dňa 29.06.2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/33/2016 zo dňa 29.06.2016 bol obž. U. L. podľa §
285 písm.a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, sp. zn. 2Pv 25/15 zo dňa
11.03.2016 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaného v jednočinnom
súbehusprečinomnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1Tr.zákona,natomskutkovomzáklade,
že
dňa 27.09.2014 v čase o 17.00 hod. v katastri mesta O., okres O., časť W. pri rodinnom dome č. XXXX
fyzicky napadol S. H., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho po predchádzajúcej hádke chytil za vestu,
ktorú mal na sebe a začal ním triasť, pričom začali spolu zápasiť a S. H. pri tom spadol na zem, po
čom mu U. L. narazil kolenom na hrudník, následne ho k zemi pritlačil kolenom na plece a začal ho
oboma rukami škrtiť, kde sa mu vyhrážal, že ho zahluší a zaškrtí a že ho dobre nepozná, čím S. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom O., P. H. XX, spôsobil zranenia a to pomliaždenie ramena a pomliaždenie
hrudnej steny, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 6 dní,
pričom správanie U. L. vzbudilo u S. H. dôvodnú obavu, že svoje hrozby aj zrealizuje, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, súd poškodených S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom O., P. H.
XX, Sociálnu poisťovňu Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava a Zdravotnú poisťovňu Dôvera, a.s.,
Bratislava, Einsteinova 25, Bratislava, s ich nárokmi na náhradu škody ich odkázal na občianske súdne
konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie Okresný prokurátor vo Zvolene. V
písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že je v prvom rade potrebné poukázať na spontánnu
a veľmi podrobnú výpoveď poškodeného, ktorý jednoznačne uviedol, že v deň skutku sa nachádzal
na vlastnom pozemku , pričom nie on, ale okoloidúci obžalovaný vyvolal konflikt, prišiel za ním a po
verbálnom konflikte ho aj fyzicky napadol, čím mu spôsobil aj určité zranenia ľahšieho charakteru, ktoré
mu boli ošetrené. Ďalej poukázal okresný prokurátor na skutočnosť, že túto výpoveď poškodeného
potvrdzuje aj lekárska správa z jeho ošetrenia a ďalšie následné lekárske správy, ktoré sú súčasťou tak
spisového materiálu, ako aj znaleckého posudku. Preto má prokurátor za to, že sa jedná o objektívny
dôkaz potvrdzujúci výpoveď poškodeného, keďže iná osoba pri konflikte nebola.Práveztýchtodôvodovpodľaprokurátoraniejemožnéveriťobraneobžalovaného,ktorýsasamozrejme
snažil zo skutku vyviniť tým, že priznal len verbálny konflikt a poprel akýkoľvek fyzický konflikt. Prokurátor
ďalej poukázal na to, že samotný obžalovaný uviedol, že bol nahnevaný, pričom s poškodeným majú
dávnejšie konflikty a opäť je potrebné poznamenať, že to bol práve obžalovaný, ktorý bezdôvodne išiel
za poškodeným, pričom jeho manželka, ktorá išla s ním okolo bez povšimnutia pokračovala v ceste.
Podľa prokurátora je preto nelogické sa domnievať a konštatovať, že k žiadnemu fyzickému kontaktu
nedošlo a uveriť len ničím nepodloženej obrane obžalovaného, keď vyššie uvedené dôkazy jasne
smerujú k tomu, že obžalovaný išiel s určitým zámerom riešiť konflikt, bol nahnevaný a navyše pokiaľ
by sa jednalo len o verbálny konflikt, poškodený by nemal dôvod navštíviť lekára so zraneniami.
Preto je prokurátor toho názoru, že napadnutý rozsudok nie je správny a navrhol tento zrušiť a vrátiť
vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ďalej prokurátor navrhol aj to alternatívne, aby
krajský súd vo veci sám rozhodol.
Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní prokurátora, sa obžalovaný U. L. nedostavil,
jeho obhajca, ktorý bol prítomný na verejnom zasadnutí, však predložil prehlásenie obžalovaného o tom,
že žiada, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.
Krajský prokurátor potom na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomne
zdôvodnenéhoodvolania,ktorépodľajehonázoru jedôvodné,súdnevyhodnotildôkazysprávne,alelen
jednostranne v prospech obžalovaného a tak navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Prítomný obhajca obžalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že na rozdiel od obžaloby považuje
napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný, navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí bol prítomný aj poškodený, ktorý uviedol, že si je vedomý toho, že nemá právo
podať odvolanie, avšak všetky jeho výpovede sú hodnoverné a aj jeho nárok na náhradu škody, preto
navrhol, aby bolo vyhovené odvolaniu okresného prokurátora.
Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že
odvolanie okresného prokurátora dôvodné nie je.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj
v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu
ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo
pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne
odporovali.
Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov podrobne rozpísaných, je zrejmé, ako sa
okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, prečo tejto obrane uveril a prečo neuveril tvrdeniam
poškodeného o tom, ako došlo k skutku, za ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný.
Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá absolútne pochybnosti o správnosti skutkových zistení
uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania
na hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru krajského súdu nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný a preto správne postupoval okresný súd, ak za takýchto
okolností obž. U. L. podľa § 285 písm.a/ Tr.por. spod obžaloby Okresného prokurátora Zvolen, sp.zn.
2Pv 25/15 z 11.03.2016 oslobodil.Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde okresný súd
podrobne a veľmi presvedčivo uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k hore uvedenému rozhodnutiu ,
odvolací súd si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil, nemá o nich
pochybnosti a preto v podrobnostiach na ne odkazuje.
Nie je úlohou odvolacieho súdu na tomto mieste opakovať skutočnosti, ktoré do odôvodnenia
prvostupňového rozsudku napísal Okresný súd Zvolen, keďže takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo
žiadnych iných súdnych rozhodnutí pokiaľ sa s prvostupňovým rozsudkom v celom rozsahu stotožnil.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky okresného prokurátora, tu musí krajský súd konštatovať, že miesto,
kde došlo k spáchaniu údajného trestného činu podľa prokurátora je na mieste, kde sú len dva domy
vzdialené od seba 150 metrov, na lúke medzi týmito dvoma domami sa hádali dvaja muži, teda nešlo
o miesto verejne prístupné iným osobám a že by sa nad takýmto konaním obžalovaného pohoršovali
iné osoby, taktiež nebolo žiadnym objektívnym dôkazom preukázané tvrdenie poškodeného, že sa mu
obžalovaný vyhrážal smrťou takým spôsobom, že by to u neho mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, keďže
okrem tvrdenia poškodeného žiadny iný objektívny dôkaz na takéto konanie nebol, v trestnom spise sa
reálne nachádza už len tvrdenie obžalovaného o tom, ako podľa jeho názoru došlo ku skutku. Za týchto
okolností je potom absolútne pochybné, či skutok, ktorý je kvalifikovaný v obžalobe, je trestným činom,
zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 6 dní, podľa znalca neboli objektívne preukázané
žiadnou lekárskou správou, či už okamžite po napadnutí poškodeného alebo neskôr tak, ako to aj znalec
uviedol. Poškodený je dlhodobo liečený pre bolesti krčnej chrbtice, kde nie je možné reálne verifikovať
jeho tvrdenia o napadnutí obžalovaným.
Za týchto okolností je aj krajský súd toho názoru, že nie je možné bez akýchkoľvek pochybností
konštatovať, že došlo ku skutku tak, ako bol obžalovaný trestne stíhaný, musel potom aplikovať
ustanovenie o konaní v pochybnostiach v prospech obžalovaného a za týchto okolností potom musel aj
odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.