Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Mária Husárová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15Er/128/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611203252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Husárová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7611203252.6
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, P.O.BOX 142, Brezno pod EX 316/2011 na návrh
oprávneného PROFI CREDIT Czech a.s., IČO: 61 860 060, Klimentská 1216/41, Praha 1 proti povinnej
C. Y., B.. X.XX.XXXX, L. P. XXX/XX, I. o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre vymoženie 42852,- Kč s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Exekúciu zastavuje.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 10.3.2011 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 42852,- Kč s príslušenstvom na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu Rozhodčího nálezu č.k.: La 5559/09-12
zo dňa 12.8.2009.
Rozhodčí nález bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100169710, ktorá bola
uzavretá medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Czech a.s. a povinným dňa 14.12.2007.
Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, možno nútene vykonať v Slovenskej
republike. Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú a vykonávajú
v dvoch možných režimoch, a to podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a podľa
medzinárodnejzmluvyoprávnejpomoci,ktorázastrešujeajrozhodcovskérozhodnutia.Uznanieavýkon
cudzích rozhodcovských rozhodnutí nespadá pod právny režim upravený v Nariadení Brusel I.
Dňa 30.5.2016 súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený
zaslala súdnemu exekútorovi dňa 14.1.2016. Doplnenie odôvodnil tým, že zmenka bola vydaná za
účelom zabezpečenia pohľadávky z revolvingovej zmluvy.
Podľa § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo
dňa účinnosti tohto zákona.Podľa § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa v konaniach
podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m/.
Podľa § 243f ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 51 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Uznanie a výkon rozhodnutí medzi Českou republikou a Slovenskou republikou je rámcovo upravený
v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými
orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach.
Podľa článku 22 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a
vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na
území druhej zmluvnej strany:
a) rozhodnutia súdov majetkovej povahy v občianskych veciach, ako aj súdom schválené zmiery v týchto
veciach,
b) rozhodnutia súdov v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody,
c) rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.
Podľa článku 24 ods. 2 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciachvýkonrozhodnutiavrátanenáležitostínávrhunavýkonrozhodnutiaadokladov,ktoréjepotrebné
k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú
právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.
Z uvedeného teda vyplýva, že na výkon daného exekučného titulu - cudzieho rozhodcovského rozsudku
- sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.
Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice:
a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s
cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu
c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.
Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
Exekučným titulom v danej veci je cudzí rozhodcovský rozsudok. Exekučný titul v danej veci bol vydaný
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovanej
smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS. Nemožno opomenúť ani skutočnosť,
že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 9100169710 zo dňa 14.12.2007 je vzťahom spotrebiteľským aj podľa ust. § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka.
Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je aj
rozhodcovská doložka v článku 18. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.
Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
oprávneného. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.
Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.
Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na
uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnomprípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ
ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na
právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,
aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul
aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil
postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu
slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj
oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie
exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným osvedčujú.
Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a súd má za to, že bolo preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými je znenie
rozhodcovskej doložky v zmluve o revolvingovom úvere. Súd preto exekúciu zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.