Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/208/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208033
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:8712208033.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobkyne G..

Y. M., A.. X.X.XXXX, W. T. Č.. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan,
s.r.o. Poprad, Hviezdoslavova 2 proti žalovanej X. H. - P. X. X. H., Ž. A. Č.. XX, W.H. o náhradu škody
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie o sumu 5 392,82 Eur z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3 985,29 Eur s úrokom omeškania vo výške 9%
ročne od 3.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 1 645,98 Eur, na účet právneho zástupcu

žalobkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 7.6.2012 a odstúpenému
tunajšiemu súdu 23.7.2013 domáhala náhrady škody vo výške 4 378,11 Eur a nemajetkovej ujmy vo
výške 5 000,- Eur s prísl. Svoj návrh odôvodnila tým, že Uznesením OR PZ Poprad ÚJaKP pracovisko
Levoča ČVS: E.-XXX/XX-F.-XXXX zo dňa 15.3.2004 bolo voči nej začaté trestné stíhanie pre trestný čin
skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods 1, 4 Trestného zákona.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry 1 Pv 332/03-73
zo dňa 30.4.2004 zamietnutá.
Dňa 11.8.2005 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni obžalobu za spolupáchateľstvo
trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 9 ods. 2, § 148 ods.1, 4 Trestného zákona, trestné
konanie bolo vedené na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, vec bola prevedená na Okresný súd
Košice - okolie, konanie bolo vedené pod č. 2T 11/06. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie č. 2T
11/06 zo dňa 9.4.2009 súd vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Okresná prokuratúra Košice - okolie

uznesením č. 2Pv 826/2006 zo dňa 24.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2011 rozhodla
tak, že trestné stíhanie zastavila, keďže skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
V uvedenom trestnom konaní si žalobkyňa zabezpečila obhajobu prostredníctvom advokáta JUDr.
Marcela Mašana, ktorému zaplatila za poskytnutie právnych služieb sumu 4 378,11 Eur, ktorá bola
vypočítaná v zmysle advokátskej tarify a zaplatená.
Zároveň si uplatňuje nemajetkovú ujmu, pričom za primeranú výšku náhrady považuje sumu 5 000,- Eur
vzhľadom na dĺžku trestného konania, ktoré predstavovalo 10 rokov ako aj z dôvodu, že keďže voči nej

bolo vedené trestné stíhanie, firma O. s.r.o. Spišská Nová Ves, ktorej je konateľkou sa nemohla zapájať
do výberových konaní a verejných obstarávaní. Skutočná škoda je však nevyčísliteľná a dosahuje
niekoľko desiatok mil. Eur. Trestné stíhanie znížilo v okruhu známych jej vážnosť a teda pri rozrátaní
tejto sumy na dĺžku konania je takáto náhrada nemajetkovej ujmy primeraná. Aj keď trestné stíhaniebolo následne zastavené, obnovenie dôvery v jej osobu si vyžadovalo ďalších niekoľko rokov, pričom
niektoré škody vo vzťahu k jej podnikateľskej činnosti sú nezvratné.
Listom zo dňa 14. 7, 2011 žiadala žalovaného o prerokovanie nároku, pričom si uplatnila škodu vo výške

4 378,11 Eur z titulu zaplatených trov právneho zastúpeniu a nemajetkovú ujmu vo výške 5 000,- Eur.
Žalovaný jej listom zo dňa 9. 2. 2012 oznámil, že žiadosť vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože nebolo
preukázané splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody. Nebolo preukázané
vydanie nezákonného rozhodnutia, ako i prípadný nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Je potrebné rozlíšiť, či ide o škodu objektívne spôsobenú nedôvodným trestným stíhaním a daným
stavom ochrany osobnosti. Orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie bez zabezpečenia
dôkazov. Nárok žalobkyne smeruje ako náhrada škody v dôsledku toho, že sa musela brániť kvôli
nedôvodnému obvineniu. Na ten účel použila žalobkyňa služby advokáta, a keďže úlohou štátu je
zabezpečiť ochranu práv, žalobkyňa týmto konaním utrpela škodu, pretože pokiaľ by si orgány činné v
trestnom konaní zabezpečili riadne dôkazy a trestné stíhanie by netrvalo toľko rokov, neboli by takéto

škody vznikli. V danom prípade aj keď štát má právo takto postupovať, nevyplýva z toho, že toto jeho
konanie môže byť beztrestné a tým štát nenesie zodpovednosť za škodu, pokiaľ je postup nezákonný,
lebo je zrejmé, že trestné konanie neskončilo odsúdením, pretože bolo vedené nedôvodné, a teda ide
o objektívnu zodpovednosť štátu, lebo ju vykonával v rozpore so zákonom. Teda aj zdanlivo zákonný
postup môže zakladať nárok na náhradu škody týmto zdanlivo zákonným postupom, pretože si treba

uvedomiť, že nezákonnosť vznikla v počiatočnom štádiu a to predčasným vznesením obvinenia, Teda
pokiaľ aj ostatné úkony boli urobené zákonným spôsobom, týmto sa prvotná nezákonnosť nezhojila, a
teda týmto prvotným úkonom sú všetky úkony nezákonné.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, nárok ma primerane zadosťučinenie a nemajetkovú ujmu v prvom rade
zakladá ustanovenie čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Túto otázku

prejudikovalužNSČRvosvojomrozhodnutíč.31Cdo3916/2008,ktorývychádzazrovnakéhoprávneho
základu, ktorý je pre CR a SR identický, keďže ide o identickú právnu úpravu a Dohovorom je viazaná
ako SR tak aj ČR, pričom rozhodnutie NS ČR vychádza z judikatúry európskeho súdu pre ľudského
práva, ktorý aplikovalo na právny režim, ktorý je identický s právnym režimom v SR. Nemajetkovú ujmu
si uplatňuje podľa § 11, 13 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná uviedla, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie
je absolútna, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim

predpoklady na jej uplatnenie. Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky
vymedzené v zákone č. 58/1969 Z.z.. Zodpovednosť štátu za škodu je jednou z foriem objektívnej
zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia
zákonných podmienok, ktorými sú: nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným

rozhodnutím orgánu štátu.
Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len
pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na
poškodenom. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou vyplýva, že svoj nárok na náhradu škody odvodzuje
od nezákonného rozhodnutia, za ktoré označila uznesenie o vznesení obvinenia. Nie je možné

automaticky každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok, pokladať
za nezákonné rozhodnutie. To, či v okamihu vznesenia obvinenia boli splnené podmienky na vznesenie
obvinenia, nie je možné posudzovať len s ohľadom na výsledok konania. Uznesenie o vznesení
obvinenia voči žalobkyni nie je nezákonným rozhodnutím, ak bolo vydané v súlade s Trestným
poriadkom. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní aplikujú ustanovenia Trestného poriadku a postupujú

počas trestného stíhania v súlade so zákonom, nejde o neoprávnený zásah do práv obvineného.
Pri objasňovaní trestných činov prevláda nad individuálnymi záujmami fyzickej osoby vyšší záujem
na tom, aby bol trestný čin riadne zistený a jeho páchateľ podľa zákona spravodlivo potrestaný. V
žiadnom prípade nie je možné simplifikovať proces posúdenia predpokladov pre priznanie nároku na
náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. prezumovaním záveru, že skutočnosť, že proti jedincovi

bolo vedené trestné stíhanie, ktoré neskončilo jeho právoplatným odsúdením, automaticky znamená
odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody. V tomto prípade bolo vzhľadom na závažnosť šetreného
skutku dôvodné vzniesť voči žalobkyni obvinenie, vykonať všetky úkony za účelom dôsledného zistenia
skutkového stavu, riadne zaobstarať a vyhodnotiť dôkazy, posúdiť skutok a vyvodiť závery.Zo znenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nie je možné vyvodiť, že by štát zodpovedal za škodu
spôsobenú rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené pre nezákonnosť. Podmienkou priznania nároku je to,
že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zrušil. Nakoľko rozhodnutie, ktorého nezákonnosť žalobkyňa

namieta, nebolo zrušené pre nezákonnosť, nie je možné stotožniť sa s tvrdením, že ide o nezákonné
rozhodnutie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala v predmetnej
veci existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona 58/1969 Zb..
Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody v sume 4.378,11 titulom trov
obhajoby.Vzmyslezákonač.58/1969Zb.jepovinnosťoužalobcupreukázaťexistenciuškodyvzniknutej

v príčinnej súvislosti s napadnutým nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Skutočnosť, že
žalobkyňa vynaložila v predmetnom konaní finančné prostriedky na svoju obhajobu, neznamená, že ich
náhradu si môže automaticky dôvodne uplatňovať ako škodu.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Keďže orgány činné v trestnom konaní zabezpečujú dôkazy aj v prospech obvineného a v tomto prípade
nešlo o prípad nutnej obhajoby, nebolo nevyhnutné, aby žalobkyňa vynakladala prostriedky na svoju

obhajobu. Bolo teda jej slobodným rozhodnutím zvoliť si právneho zástupcu a takýmto spôsobom naložiť
so svojím majetkom. Pri skúmaní existencie škody je potrebné posúdiť žalobkyňou vynaložené finančné
prostriedky tak z hľadiska nutnosti ako aj účelnosti.
Nešlo o prípad nutnej obhajoby, preto nie je možné posúdiť výdavky žalobkyne na obhajobu s
prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku ako nevyhnutné. Ak by aj šlo o prípad nutnej

obhajoby, zostávala by tu ešte povinnosť preukázať, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v
trestnom konaní podmienili úkony nutnej obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané
nezákonným rozhodnutím. Orgány v činné v trestnom postupovali v predmetnom konaní v súlade s Tr.
poriadkom a teda nedalo by sa prikloniť ani k názoru, že vynaloženie týchto prostriedkov na obhajobu
by bolo posúdené ako účelné.

Žalobkyňa na preukázanie uplatneného nároku v tejto časti predložila ako dôkaz príjmové pokladničné
doklady a to č. 0073 zo dňa 24.11.2004, neuvedené číslo zo dňa 2.9.2005, č. 38 zo dňa 1.9.2006
spolu na sumu 75.000,- Sk t.j. 2 489,54 Eur vystavené JUDr. Marcelom Mašanom, čo však nie je
možné považovať za dostatočný dôkaz o skutočnej úhrade predmetnej čiastky a nie je nimi preukázaná
súvislosť ani s predmetným trestným stíhaním, keďže účel je špecifikovaný iba ako právna pomoc.

Žalobkyňa síce predložila vyúčtovanie, ktoré je zo dňa 15.2.2011, avšak bez predloženia riadnych
faktúr a dokladov o zaevidovaní súm v peňažnom denníku právneho zástupcu nie je možné v prípade
nárokovania náhrady trov dospieť k záveru o ich reálnej úhrade. Až ďalším krokom by mohlo byť
posúdenie ich oprávnenosti a odôvodnenosti vo vzťahu k uplatnenej škode. Čo sa týka úhrady časti
trov obhajoby vo výške 1.888,57 Eur, ktorú žalobkyňa preukazovala výpisom z účtu svojho právneho

zástupcu, kam bola dňa 24.02.2011 prevedená čiastka 1.888,57 Eur z účtu 413168303/7500, pričom
tento účet patrí spoločnosti O. s.r.o., táto nebola hradená žalobkyňou (z jej účtu) a teda nie je možné
považovať túto čiastku za škodu vzniknutú žalobkyni.
Čosatýkažalobkyňouuplatnenéhonárokunanáhradunemajetkovejujmyvsume5.000,-Eur,zpodanej
žaloby nie je zrejmé, od čoho odvodzuje tento svoj nárok, nakoľko inštitút odškodnenia za nemajetkovú

ujmu nebol v zákone č. 58/1969 zakotvený a ustanovenie čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd nie je možné vzťahovať na túto vec, keďže sa týka nezákonného obmedzenia
osobnej slobody, ku ktorému v tejto veci nedošlo. Aj judikát NSČR sp. zn. 31Cdo 3916/2008, na ktorý
sa odvoláva žalobca, sa vzťahuje na väzbu a výkon trestu odňatia slobody. Je potrebné, aby žalobkyňa
spresnila, od akej právnej úpravy odvíja svoj nárok.

Uplatnený úrok z omeškania nie je opodstatnený, žalobkyňa nemá právo na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa 15.07.2011, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovanej voči žalobkyni,
ktorý by bol splatný. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle z.č. 58/1969 Zb. sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.

Súdrozsudkom1C/208/2013-117zodňa26.11.2013žalovanúzaviazalzaplatiťžalobkynisumu3985,29
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 6.8.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali
obidvaja účastníci konania odvolanie. Odvolací súd uznesením 1Co/32/2014-156 zo dňa 14.10.2014zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva,
ktoré konkrétne úkony právnej služby súd priznal, na základe akých skutkových zistení dospel súd k
záveru, že išlo o finančné prostriedky patriace žalobkyni. Ďalej uviedol, že žalovaná sa mohla dostať do

omeškania, ak by svoju povinnosť nahradiť škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nesplnil včas
t.j. do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Čo
sa týka nemajetkovej ujmy, bude potrebné uviesť z akých dôvodov nemal súd preukázanú existenciu
ďalších zákonných podmienok, t.j. existenciu nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a nemajetkovou ujmou.

Žalobkyňa po zrušení rozsudku zobrala návrh čiastočne späť, čo do náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 5 000,- Eur, a tiež aj v časti nepriznanej náhrady škody vo výške 392,82 Eur, spolu 5 392,82
Eur. Ako dôvod uviedla, že už nemá síl 15 rokov bojovať s týmto štátom o svoje práva, je z toho tak
psychicky vyčerpaná, že nemá záujem v tejto spornej časti ďalej pokračovať. Žalovaná so späťvzatím
návrhu súhlasila, preto súd v tejto časti konanie zastavil. Predmetom sporu zostala náhrada škody vo

výške 3 985,29 Eur s prísl..

Účastníci boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení v uznesení zo dňa 13.7.2012.

Súd vykonaným dokazovaní, z predložených dokladov, z pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Košice

- okolie číslo XPv/XXX/XX, z vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní vedenému proti žalobkyni
zo dňa 15.2.2011, z príjmových pokladničných dokladov Advokátskej kancelárie JUDr. Marcel Mašan,
z výpisu z Peňažného denníka podnikateľa advokáta JUDr. Marcela Mašana, z výpisov z pokladne
tejto advokátskej kancelárie, z výpisov z účtu, zo Žiadosti o prerokovanie nároku zo dňa 14.7.2011,
odpovede na túto žiadosť zo strany žalovaného právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 9.2.2012, z

výpovede žalobkyne v tomto konaní ako účastníka konania, z prednesov právneho zástupcu žalobkyne
i splnomocnenej zástupkyne žalovaného v tomto konaní, doplneným dokazovaním podľa zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Košiciach zistil tento skutkový a právny stav veci:

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, ÚJaKP pracovisko Levoča, sp. zn. ČVS:

E.-XXX/XX-F.-XXXX zo dňa 15.3.2004 bolo začaté trestné stíhanie žalobkyne pre trestný čin skrátenia
dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods. 1,4 Trestného zákona, pretože
ako ekonomicko-obchodný riaditeľ firmy O. s.r.o. Spišská Nová Ves v dobe od 12.1.1999 do 27.10.1999
na základe fiktívnej zmluvy podpísala 31 dodacích listov, aj keď práce neboli vykonané a na základe
týchto dodacích listov vystavila a podpísala dodávateľské faktúry v celkovej čiastke 1 907 287,20 Sk,

tieto faktúry boli uhradené firmou X. D. Y..X.. D. a zaúčtované v účtovníctvach oboch firiem, čím došlo
na strane X. D. Y..X.. D. ku skráteniu dane z príjmov právnických osôb vo výške 501 480,- Sk a k
neoprávnenému odpočtu dane pridanej hodnoty na strane X. D. Y..X.. D. vo výške 356 647,20 Sk.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry X F.

XXX/XX-XX zo dňa 30.4.2004 zamietnutá.

Okresný súd Košice - okolie uznesením sp. zn. XT/XX/XX zo dňa 9.4.2009 podľa § 221 ods. 1 Trestného
poriadku - zákona č. 141/1961 Zb., platného a účinného do 31.12.2005, vrátil vec prokurátorovi
na došetrenie. V odôvodnení tohto uznesenia súd uvádza, že na hlavnom pojednávaní boli zistené

podstatné zmeny okolností prípadu a záver o fiktívnych zmluvách je predčasný, lebo podľa doterajších
zistení skutočne malo dôjsť k realizácii dojednaných prác a s tým zámerom boli zmluvy podpísané.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie uznesením zo dňa 24.1.2011 sp. zn. XPv XXX/XXXX,
právoplatným dňa 15.2.2011, trestné stíhanie žalobcu zastavil, keďže skutok nie je trestným činom a
nie je dôvod na postúpenie veci.

Listom zo dňa 14.7.2011 žalobca požiadal žalovaného o prerokovanie nároku na náhradu škody a svoj
nárok oprel o ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a uplatnil si škodu z titulu trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní 4.378,11 Eur a 5.000,- Eur náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný mu listom zo dňa
9.2.2012 oznámil svoje negatívne stanovisko, z listu je zrejmé, že žalovanému bola žiadosť doručená

dňa 2.8.2011.

Dňa 11.8.2005 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni obžalobu sp. zn. F. XXX/XX za
spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 9 ods. 2, § 148 ods.1, 4 Trestnéhozákona, ktoré trestné konanie bolo vedené na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi. Vec bola prevedená
na Okresný súd Košice - okolie, konanie bolo vedené pod č. XT XX/XX. Uznesením Okresného súdu
Košice - okolie uznesením č. XT XX/XX zo dňa 9.4.2009 súd vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.

Okresná prokuratúra Košice - okolie uznesením č. XPv XXX/XXXX zo dňa 24.1.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.2.2011 rozhodol tak, že trestné stíhanie zastavil, keďže skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

V uvedenom trestnom konaní si zabezpečila obhajobu prostredníctvom advokáta JUDr. Marcela

Mašana, ktorému zaplatila za poskytnutie právnych služieb sumu 4 378,11 Eur, ktorá bola vypočítaná
v zmysle advokátskej tarify a zaplatená.

Žalobkyňa uviedla, že bola trestne stíhaná ako konateľka spoločnosti O. Spišská Nová Ves, na základe
anonymu, ktorý niekto podal na políciu, že v strojárňach práce, ktoré fakturovala neboli vykonané. Bola
trestne stíhaná na slobode. Trestné stíhanie malo za následok, že spoločnosť nemohla sa zúčastňovať

verejno-obchodných súťaži, nemohli podať žiadosť o finančný príspevok, rozširovať podnikanie. Mali
problém aj pri jednaní s obchodnými partnermi, nakoľko vedeli že sú trestne stíhaný obidvaja konatelia.
Ani manželovi a deťom to nebolo jedno. Vyšetrovali aj zamestnancov firmy, vec bola aj medializovaná.
V rámci prípravného konania žiadali, aby sa trestné konanie zameralo aj na ďalšie stránky činnosti a
to ekonomickú činnosti, pričom vychádzali zo správ a kontrol daňových úradov, kde v rámci kontrol u

všetkých troch subjektov neboli zistené žiadne porušenia daňových predpisov. Preto trvali na tom, aby
sa vyšetrovanie viedlo aj iným smerom, toto bolo v prípravnom konaní zamietnuté. opakovane. V rámci
predkladaných dôkazov súd dospel k tomu, že vec vrátil do prípravného konania a v prípravnom konaní
po doplnením dokazovania bolo trestné stíhanie po viac ako 6 rokov zastavené.
Trovy sú uplatnené tak, ako majú byť uplatnené pri spoločnej obhajobe viacerých osôb. Celkové trovy

obhajoby, dosiahli výšku 4 378,11 Eur s tým, že bolo použité zvýšenie odmeny na dvojnásobok pre
zvláštnu obťažnosť veci z dôvodu použitia daňových a účtovných zákonov pri obhajobe. Takto vyčíslená
odmena bola riadne zaplatená čiastočne prevodom na účet a čiastočne v hotovosti. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovanej, že medzi platbami je aj platba zo spol. O. nie od p. M. ide o platbu, ktorá bola skutočne
poukázaná z firmy Kovozber, ide však o finančné prostriedky, ktoré patrili žalobkyni, keďže išlo o

časť zisku, ktorý jej mal byť vyplatený na základe hospodárskych výsledkov a rozhodnutia valného
zhromaždenia. Len kvôli rýchlosti, aby neprechádzali cez niekoľko účtov boli tieto finančné prostriedky
poukázané na jeho účet.

Žalovaná poukázala na to, že zápisnica z rokovania valného zhromaždenia kde došlo k rozdeleniu

čistéhoziskujezodňa26.4.2011asuma1888,57Eurbolapoukázanázúčtuspoločnosti24.2.2011,čiže
ešte v tom čase táto finančná čiastka bola majetkom spoločnosti. Neexistuje zmluva medzi žalobkyňou a
advokátom o zmluvnej odmene, teda išlo o tarifnú odmenu. Boli účtované aj právne služby, ktoré neboli
reálne vykonané a to pojednávanie dňa 17.1.2008, ktoré sa neuskutočnilo a úkony, ktoré PZ vykonal
iba pre iného klienta a to p. T. Y. to sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 4.11.2004 a sťažnosť o postupu

vyšetrovateľa zo dňa 15.4.2004. Nie je možné na tieto úkony zaviazať štát. Podmienky pre zvýšenie
tarify neboli splnené, pretože podstatná časť úkonov bola realizovaná koncipientom PZ. Podstatou bolo
zistiť či ide o fiktívne faktúry alebo nie, čo nebolo právne náročné, možno skutkovo. Preto nie sú splnené
podmienky pre zvýšenie tarify.
Vzhľadom k tomu, že bol namietaný aj nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní,

poukazuje na to, že súd v civilnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v
trestom konaní, nemá oprávnenie vyjadrovať sa k postupu týchto orgánov, ustáliť alebo posúdiť či v
trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím by aproboval postup orgánov činných v
trestnom konaní z hľadiska správnosti alebo účelnosti konania.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Podľa čl. 50 ods. 3 obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na

prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a ktorým bol zrušenýzákon č. 58/1969 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobkyňou tvrdenej

škode malo dôjsť nezákonným rozhodnutím pred 1. júlom 2004, je potrebné vec posudzovať podľa
zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za rozhodnutie orgánu štátu majúci za
následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú
úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).

Podľa § 1 zák. č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v
občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní
pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo
treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá
taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri

plneníúlohštátnehoorgánu,ktorénatútoorganizáciuprešli.Zodpovednostipodľaodseku1sanemožno
zbaviť.

Podľa § 2 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 4 ods. 1, zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa ods. 2, ako výnimku z ustanovenia
odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným

bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3)
zrušené alebo zmenené.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči
štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod

obžaloby oslobodený.

Podľa čl. 5 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v Zbierke zákonov SR
Oznámený pod číslom 209/1992), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno
pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným

zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;
zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému
súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;
zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny

orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať
sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;
iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;
zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,

alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa bodu 5. tohto článku, každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami
tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Podľa § 9 zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať
s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom

Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa § 10 zák. č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenejčasti na súde. Žalobkyňa podala žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava listom zo dňa
14.7.2011, ktorý bol doručený 2.2.2011 a dňa 7.6.2012 podala žalobu na súd.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia
nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných
prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá,

že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.
Podľa ustálenej súdnej praxe, zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby majú
rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, keďže predpoklad
o spáchaní trestného činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nebol potvrdený. Preto ten, voči
ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, resp. bol oslobodený spod obžaloby, ak spĺňa ďalšie zákonné
predpoklady, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

Pojem škody zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba
v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka)
a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňažného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a

ktorápredstavujemajetkovéhodnoty,ktorétrebavynaložiťpreuvedenievecidopredošléhostavu(pokiaľ
niejevylúčené).Ušlýziskpredstavujezmarenýmajetkovýprospech(prekazenézväčšeniealebobudúce
rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným

rozhodnutím a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená

len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody
spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa

tohto zákona sa ustálilo na názore že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto
bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších
zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody

spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo ma aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím
organu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonmi, vynaložil náklady na trovy nutnej
obhajoby.Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody, predstavujúcu zaplatené trovy právneho zastúpenia
svojmu obhajcovi v trestnom konaní. Základ tohto nároku žalobcu súd považuje za daný a teda, čo do
základu oprávnený. Už Ústava SR zaručuje právo obvineného zastupovať sa pred orgánmi činnými v

trestnomkonanísamémualeboprostredníctvomobhajcu.Žalobkyňasivtrestnomkonanízvolilaobhajcu
napriek tomu, že nešlo o prípad nutnej obhajoby, mala na to právo a vynaložila finančné prostriedky ako
fyzická osoba, za účelom odstrániť nežiaduce právne následky rozhodnutia o začatí trestného stíhania.
Pokiaľ by nebolo začaté trestné stíhanie, ani by neprebiehalo, finančné prostriedky na obhajcu by nebolo
potrebné vynaložiť. Žalobkyňa teda preukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody

a rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní o začatí trestného stíhania. Nemožno dať za pravdu
žalovanej,ženešloonezákonnérozhodnutieaanionesprávnyúradnýpostup,lebototorozhodnutieako
nezákonné nebolo zrušené. Súd má za to, že zastavenie trestného stíhania z dôvodov, ktoré sú uvedené
v tomto rozhodnutí, je potrebné vykladať v konečnom dôsledku ako zrušenie rozhodnutia o začatí trestné
stíhania, pretože trestné konanie začaté uznesením o začatí trestného stíhania sa zastavením skončilo.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda i zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je

neskorší výsledok, ktorý v tomto prípade bolo zastavenie trestného stíhania. Súd si uvedomuje, že
nemožno paušálne považovať každé začatie trestného stíhania, ktoré nevyústilo v odsudzujúci rozsudok
za nezákonné a v každom jednotlivom prípade je potrebné postupovať individuálne a pozorne zvážiť
všetky okolnosti prípadu. Súd zastáva názor, vzhľadom na priebeh a dôvody zastavenia trestného
stíhania,žepokiaľbyorgányčinnévtrestomkonaníodzačiatkubolivykonalivšetkydôkazyaposúdiliich

nielen v neprospech, ale i v prospech obvineného, nebolo by trestné stíhanie začaté a nebolo by trvalo
sedem rokov. Súd poukazuje hlavne na dôvody uvedené v uznesení o zastavení trestného stíhania,
kedy vo firme, kde bol žalobkyňa konateľom prebehli daňové kontroly, pričom neboli zistené žiadne
nedostatky, práce boli vykonané a faktúry uhradené. Žalobkyňa teda preukázala existenciu všetkých
zákonných podmienok na priznanie nároku na náhradu škody, podľa vyššie uvedených ustanovení

zákona č. 58/1969 Zb.

Žalobkyňa v konaní preukázala, že v súvislosti s trestným stíhaním jej vznikli trovy obhajoby, ktoré
právnemu zástupcovi v trestnom konaní uhradila. Žalobou si uplatnila sumu 4 378,11 Eur, v prvom
rozsudku jej súd priznal sumu 3 985,29 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Po zrušení rozsudku

odvolacím súdom žalobkyňa zobrala čiastočne návrh späť v zamietnutej časti, žalovaná s čiastočným
späťvzatím návrhu súhlasila. Súd v tejto časti uznesením konanie zastavil.

Súd preskúmal dôkazy žalobkyne predložené v súvislosti s preukazovaním výšky škody. V prvom rade
súd konštatuje, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala a to Peňažným denníkom podnikateľa

Advokátskej kancelárie JUDr. Mašana, že skutočne uhrádzala po čiastkach zálohy na právnu pomoc
v celkovej výške 4.378,11 Eur tak, ako je to uvedené vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia zo dňa
15.2.2011. Okrem peňažného denníka súd mal k dispozícií príjmové pokladničné doklady a výpisy
z pokladne. Posledná úhrada vo výške 1.888,57 Eur bola podľa výpisu z účtu právnemu zástupcovi
uhradená dňa 24.2.2011. Po zrušení rozsudku žalobkyňa špecifikovala jednotlivé úkony právnej služby

a doplnila doklady. Zo zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti O.
s.r.o., konaného 24.1.2011 mal súd preukázané, že spoločníci sa rozhodli za rok 2006 a 2007 vyplatiť
podiel na čistom zisku, a pre žalobkyňu to bola suma 200 000,- Eur. Táto suma nebola vyplácaná
jednorázovo, najprv dňa 24.2.2011 bola uhradená suma 1 888,57 Eur, dňa 26.4.2011 suma 137 788,27
Eur, dňa 31.5.2011 suma 60 000,- Sk. Z predloženého stavu účtov je zrejmé, že žalovanej boli postupne

vyplácané ďalšie sumy - podiel na zisku aj za iné roky, za rok 2010 bol vyplatený zisk spolu 300 000,-
Eur. Žalobkyňa teda preukázala, že aj keď platba išla z účtu firmy, boli to peniaze ktoré jej ako konateľke
spoločnosti patrili.

Súd preskúmal nahliadnutím do trestného spisu, či skutočne tieto úkony vykonané boli a či boli účelne na

vykonanie obhajoby so všetkou odbornou starostlivosťou. Po skontrolovaní trestného spisu dospel súd k
záveru, že všetky vyúčtované úkony v trestnom spise sa skutočne aj nachádzajú. Jedná sa o tieto úkony:
Príprava a prevzatie obhajoby 25. 3. 2004 2 720,- Sk 90,29 Eur
Sťažnosť proti uzneseniu 26. 3. 2004 2 176,- Sk 72,23 Eur
Sťažnosť proti postupu vyšetrovateľa 15. 4. 2004 2 176,- Sk 72,23 Eur

Výsluch obvinenej 26. 4. 2004 2 720,- Sk 90,29 Eur
Výsluch svedka 11. 5. 2004 /M./ 2 176,- Sk 72,23 Eur
Výsluch svedkov 25. 5. 2004 /P., M., C./ 2 176,- Sk 72,23 Eur
Výsluch svedkov 23. 6. 2004 4 352,- Sk 144,46 Eur/W., C., C., D., F., Š./
Výsluch svedkov 24. 6. 2004 viac ako 2 hodiny 4 352,- Sk 144,46 Eur
Výsluch svedkov 30. 6. 2004 /X., S./ 2 176,- Sk 72,23 Eur

Výsluch svedkov 1. 7. 2004 2 176,- Sk 72,23 Eur
Sťažnosť proti uzneseniu 26. 8. 2004 2 176,- Sk 72,23 Eur
Výsluch svedka 7. 9. 2004 /L./ 2 176,- Sk 72,23 Eur
Výsluch svedkov 8. 9. 2004 /U., X., F., F./ 2 176,- Sk 72,23 Eur
Výsluch svedkov 14. 10. 2004 /D., O.,/ 2 176,- Sk 72,23 Eur Výsluch svedkov 27. 10. 2004 2

176,- Sk 72,23 Eur
/F., Š., W.. C., Y.. C./
Výsluch svedkov 28. 10. 2004 /M., D., L./ 2 176,- Sk 72,23 Eur
Výsluch svedkov 3. 11. 2004 2 176,- Sk 72,23 Eur /O., L., P., C., F./
Výsluch svedka 15. 11. 2004 /M./ 2 176,- Sk 72,23 Eur
Spolu 1 480,72 Eur

Podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 4. 1. 2005 1 500,80 Sk 49,82 Eur
Výsluch svedka 8. 2. 2005 /Ing. A. I./ 1 500,80 Sk 49,82 Eur
Výsluch znalca 29. 6. 2005 /Q./ 1 500,80 Sk 49,82 Eur
Hlavné pojednávanie 17. 1. 2008 OS Košice - okolie 1 1 905,60 Sk 15,81 Eur
Hlavné pojednávanie 13. 3. 2008 OS Košice - okolie 1 905,60 Sk 63,25 Eur

Hlavné pojednávanie 5. 6. 2008 OS Košice - okolie 1 905,60 Sk 63,25 Eur
Hlavné pojednávanie 11. 9. 2008 OS Košice - okolie 1 905,60 Sk 63,25 Eur
Zvýšenie tarifnej odmeny v zmysle § 17 ods. 3 Zákona č. 163/2002 Z. z., úkony do 31. 12. 2004 -
dvojnásobok tarifnej odmeny, obzvlášť náročná vec pre použitie daňových, účtovných zákonov
1 480,72 Eur x 2 = 2 961,44 Eur

Zvýšenie tarifnej odmeny v zmysle § 14f ods. 2 Zákona č. 655/2004 Z. z., úkony od 4. 1. 2005 do 11. 9.
2008 - dvojnásobok tarifnej odmeny, obzvlášť náročná vec pre použitie daňových, účtovných zákonov
355,02 Eur x 2 = 710,04 Eur

Režijný paušál 18 á 136,- Sk 2 448,- Sk 81,26 Eur

Režijný paušál 3 úkony á 150,- Sk 450,- Sk 14,94 Eur
Režijný paušál 4 úkony á 190,- Sk 760,- Sk 25,23 Eur

Cestovné Poprad-Levoča-Poprad 27. 4. 2004
osob. mot. vozidlom Opel Vectra, F.-XXXAV

(50 km x 5,40 Sk) 270,-- Sk
spotreba PHM: 6 l/100 km x 33,40 Sk/l x 50 km 100,20 Sk
náhrada za stratu času 1 hod. (2 x567,-- Sk) 1 134,-- Sk
cestovné spolu 1 504,20 Sk / 49,93 Eur

Cestovné Poprad-Levoča-Poprad
osob. mot. vozidlom Opel Vectra, F.-XXXAV
(50 km x 6,20 Sk) 310,-- Sk
spotreba PHM: 6 l/100 km x 33,40 Sk/l x 50 km 100,20 Sk
náhrada za stratu času 1 hod. (2 x 567,-- Sk) 1 134,-- Sk

cestovné spolu 1 544,20 Sk x 14 ciest/r. 2004/ 21 618,80 Sk/ 717,61 Eur

Cestovné Poprad-Levoča-Poprad
osob. mot. vozidlom Opel Vectra, F.-XXXAV
(50 km x 6,20 Sk) 310,-- Sk

spotreba PHM: 6 l/100 km x 36,10 Sk/l x 50 km 108,30 Sk
náhrada za stratu času 1 hod. (2 x 250,-- Sk) 500,-- Sk
cestovné spolu 918,30 Sk x 2 ciest /r. 2005/ 1 836,60 Sk / 60,96 Eur

cestovné Poprad-Košice-Poprad

os. mot. vozidlom ALFA ROMEO, 1,9 JTD, ev. č. F.-XXXBL
230 km x 0,21 Eur 48,30 Eur
spotreba PHM: 7,1 l/100 km x 1,32 Eur/l x 230 km 21,55 Eur
náhrada za stratu času 3 hodiny (6 x 10,52 Eur) 63,12 Eurcestovné spolu 132,97 Eur x 2 cesty r. 2008 265,94 Eur

cestovné Poprad-Košice-Poprad

os. mot. vozidlom ALFA ROMEO, 1,9 JTD, ev. č. F.-XXXBL
230 km x 0,18 Eur 41,40 Eur
spotreba PHM: 7,1 l/100 km x 1,32 Eur /l x 230 km 21,55 Eur
náhrada za stratu času 3 hodiny (6 x 10,52 Eur) 63,12 Eur
cestovné spolu 126,07 Eur x 2 cesty r. 2008 252,14 Eur

cestovné celkom 1 346,58 Eur; cestovné na jednu osobu 192,37 Eur
Spolu 3 985,29 Eur
Súd preto z titulu náhrady škody - náhrady zastupovania obhajcom v trestnom konaní priznal žalobkyni
3.985,29 Eur.

Žalobca si uplatnil žalobou aj úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať po spresnení a čiastočnom

späťvzatí žaloby od 2.2.2011. Žalovaný uviedol, že nárok na úroky z omeškania vzniká až nasledujúci
deň t.j. od 3.2.2011.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa nariadenia vlády č. 87/1995, § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 1%, čo po zvýšení je 9%.

Úroky z omeškania je potrebné posudzovať aj v zmysle § 10 zák.č. 58/1969 Zb., podľa ktorého
ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti o
predbežné prerokovanie na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde. Žiadosť bola žalovanému doručená 2.2.2011, 6 mesačná lehota skončila
2.8.2011 a nasledujúci deň t.j. od 3.2.2011 sa dostal do omeškania.
Súd v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške od
3.2.2011 a v prevyšujúcej časti čo sa týka úroku z omeškania za deň 2.2.2011 žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovanú, ktorá v konaní nemala
úspech nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených v
zmysle § 10 ods. 1 a §13a vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:
1. prevzatie a príprava zastúpenia 151,05 Eur
2. návrh na začatie konania 151,05 Eur

3. účasť na pojednávaní 14.9.2012, odročené
bez prejednania veci 1 37,76 Eur
4. odvolanie proti uzneseniu 1/2 75,52 Eur
5. pojednávanie 15.10.2013 151,05 Eur
6. pojednávaní 12.11.2013 151,05 Eur

7. odvolanie 151,05 Eur
8. vyjadrenie k odvolaniu žalovanej 151,05 Eur
9. pojednávanie 23.4.2015 151,05 Eur
Spolu 1 170,63 Eur
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.

4 x 7,63 Eur, 3 x 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur, spolu 70,38 Eur
Cestovné osobným motorovým vozidlom podľa § 16 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z
Dňa 15.10.2013, Poprad - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených km 50, spotreba 10,7 l/100 km, cena
PHM 1,468 Eur/l, spolu 17,- Eur
Dňa 12.11.2013, Poprad - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených km 50, spotreba 10,7 l/100 km, cena

PHM 1,443 Eur/l, spolu 16,85 Eur
Dňa 23.4.2015, Poprad - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených km 50, spotreba 10,7 l/100 km, cena
PHM 1,429 Eur/l, spolu 16,79 Eur
spolu 50,64 EurNáhrada straty času za cestu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z
15.10.2013 - 2 polhodín po 13,01 Eur, spolu 26,02 Eur
12.11.2013 - 2 polhodín po 13,01 Eur, spolu 26,02 Eur

23.04.2015 - 2 polhodín po 13,98 Eur, spolu 27,96 Eur
Spolu 80,- Eur
20% DPH zo sumy 1 371,65 Eur, t.j. 274,33 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia 1 645,98 Eur (1 170,63 +70,38 +50,64+80+274,33 )
Súd nepriznal úkon - doplnenie žaloby, nakoľko táto časť mala byť súčasťou žaloby. Súdny poplatok

z návrhu a odvolanie po 66,- Eur bol vyčíslený podľa položky 7b sadzobníka súdnych poplatkov z.č.
71/1992 Zb., nie z návrhu na náhradu škody, toto konanie bolo v čase podania žaloby oslobodené od
platenia súdnych poplatkov.

Súd poukazuje aj na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6C/23/2013 zo dňa 14.11.2013, potvrdený
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 5Co/223/2014 zo dňa 20.11.2014, ktoré sa týkalo toho istého

trestného stíhania a odvolací súd potvrdil pre žalobcu náhradu škody vo výške 3 985,29 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.