Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/386/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511219226
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7511219226.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1) F. M., W. L. XX a 2) L. M., W. L. XX, zastúpenému opatrovníčkou
JUDr. Petrou Valúchovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 8 432,87 € s

prísl., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO 42 176
778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária, Svidník, Sovietskych
hrdinov 163/66, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO
42 176 778 proti uzneseniu 10C/167/2012-107 z 17.5.2016 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobcovi a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO 42 176 778 sa

nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO 42 176 778 (ďalej len Združenie) nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol: 21.12.2011 bola mu doručená žaloba, v ktorej žalobca
žiadal zaplatiť 8 432,87 € s prísl. a trovy tohto konania. 20.2.2012 vstúpilo do konania Združenie,

zastúpené advokátom. 22.10.2012 doručil žalobca späťvzatie žaloby v celom rozsahu, vzhľadom na
nepripustenie zmeny žalobného návrhu. Citoval znenie § 146 ods.1 písm. c) O. s. p. Náhradu trov
konania Združeniu nepriznal okrem dôvodu podľa § 146 ods.1 písm. c) O. s. p. aj z dôvodu, že nezistil
vznik účelnosti trov právneho zast. Združenie je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda sa
prioritne predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného
zástupcu združenia. Účelom združenia je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských

práv v konaní pred súdom, resp. ich podpora formou vedľajšieho účastníctva. Združenia na ochranu
spotrebiteľa majú možnosť využívať aj podporu ministerstva. Z uvedeného dôvodu má za to, že ak sa
Združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy znášať samo
z vlastných prostriedkov. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne obtiažnych
právnych veciach. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť
by spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia

odmeny. Tým združenie namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, vstupuje do konania už zastúpené
zástupcom. Taktiež nie je obvyklé, aby Združenie ihneď po oznámení vstupu do konania, o ktorého
priebehu nemá žiadnu vedomosť, splnomocnilo advokáta na jeho zastupovanie. Je všeobecne známe,
že Združenie pravidelne vstupuje do množstva konaní, bez ohľadu na ich stav a vôľu žalovaného,
pričom je to len jednoduchým oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie
žaloby, pričom sa len domnieva, že tieto konania sa tykajú spotrebiteľských vecí, ďalej nahliada do

spisov, a to v takom štádiu konania, v ktorom ešte nebol o jeho vstupe do konania upozornený ani
žalobca, ani žalovaný. Reprodukoval časť odôvodnenia uznesenia Krajského súdu (ďalej len KS) vKošiciach 5Co/546/2013 z 15.7.2014. K zastaveniu konania došlo na základe naplnenia zákonného
dôvodu, bez zjavného pričinenia Združenia, ktoré svojím konaním ani nemohlo toto zastavenie konania
zaviniť,nakoľkoknemudošlonazákladesprávaniasažalobcu,malzato,žetobolisvojvoľnéaneúčelné

úkonyZdruženia,beztoho,abybolisplnenépodmienkynazačatiekonaniat.j.zaplatenýsúdnypoplatok,
a preto na základe uvedeného rozhodol aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov v obdobných
veciach tak, že trovy právneho zast. Združeniu nepriznal.
3. Proti uzneseniu podalo včas odvolanie Združenie a uviedlo: Súd predovšetkým nesprávne vec právne
posúdil, keď rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c) O. s. p., aj keď žalobca zavinil zastavenie konania. V

situácii,keďžalobcazavinilzastaveniekonania,súdmalrozhodnúťpodľa§146ods.2vetaprváO.s.p.a
náhradu trov konania mu mal priznať. Osobitne dáva do pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok
Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012, autorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných
zákonov, nakladateľstva CH.Beck, str.521-525, z ktorého citoval vybratú časť. K tomu citoval z nálezu
Ústavného súdu I. ÚS 463/2012 z 12.12.2012. KS Košice už opakovane rozhodol, že vedľajší účastník
má vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania. V súvislosti s rozhodnutiami senátu

10C Okresného súdu (ďalej len OS) Košice - okolie poukázal na rozhodnutia KS Košice: uznesenie
3Co/189/2012 z 8.6.2012, 3Co/290/2012 z 26.4.2013 a 11Co/600/2013 z 30.9.2014. S argumentáciou
súdu, že nezistil vznik účelnosti trov právneho zast. sa už rozhodovacia prax KS vysporiadala. Poukázal
na výstižné uznesenie KS Prešov 20Co/l27/2013 z 30.8.2013, z odôvodnenia ktorého citoval. Podľa jeho
názoru by malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmom, ku ktorému by mali prispieť

aj súdy, aby sa predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení a aby v každom
konaní vystupoval za združenie advokát a aby týmto spôsobom sa čo najskôr táto agenda zredukovala
na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdené dopredu na neúspech.
Ak však neriskujú ani len náhradu trov konania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a
zahlcovaťsúdytisíckamižalôb,ktorébyinakpodanénikdyneboli.Jemuideovyčisteniespotrebiteľských

právnych vzťahov od nečestnosti a nemorálnosti a súdy by mu v tom nemali brániť, ale by ho v tom mali
podporiť.Cieľomštátuajehoorgánov,bymalobyťvniesťdospotrebiteľskýchprávnychvzťahovčestnosť
a morálnosť. Vzhľadom na státisíce konaní, ktoré vyvolávajú ekonomicky, materiálne a personálne
vybavení dodávatelia a vymáhačské spoločnosti, nemajú neziskové združenia šancu držať so žalobcami
krok, čo dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam maximálne vyhovuje, lebo majú na súdoch voľné

pole pôsobnosti. Spotrebiteľ sa sám brániť nevie a súd mu ochranu neposkytne. Archívy súdov sú plné
dôkazov. V tom momente, ako sa nájde efektívny spôsob pre činnosť združení, s pomocou advokátskych
kancelárií, vynoria sa ihneď úvahy o nehospodárnosti, nadbytočnosti a účelovosti právneho zast., s
poukazom na množstvo vecí a náhradu trov právneho zast.. Ale veď o to ide, aby sa nečestným
dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam neoplatilo skupovať premlčané pohľadávky, ktoré v sebe

obsahujú nemorálne úroky, neprijateľné a teda absolútne neplatné zmluvné podmienky a znásobené
sankčné mechanizmy, spoliehajúc sa na to, že neinformovaní a rezignovaní spotrebitelia sa brániť
nebudú a súd spotrebiteľom ochranu ex offo neposkytne. Pri takomto rozhodovaní o náhrade trov
konania sa dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam stále oplatí zahlcovať súdy na Slovensku
tisícami ďalších žalôb. Nič neriskujú. Citoval znenie čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl.38 a 47

Charty základných práv EÚ. Žiadna norma, upravujúca jeho právny status neobmedzuje, a ani nemôže
obmedzovať jeho ústavné právo na právne služby a ani s tým spojené práva na náhradu trov konania.
Konštatovania súdu o neúčelnosti ním vynaložených „nákladoch“ na zastupovanie, objektívne prispejú
k ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií, ktorých hospodárska
politika je založená na používaní neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík

a v masovom uplatňovaní premlčaných pohľadávok. Diametrálne rozdielne posudzovanie tých istých
skutočností, pri úvahách o náhrade trov konania uňho a u vymáhačskej organizácie je zjavné a pre
neho ťažko pochopiteľné. Pritom on, pri ochrane spotrebiteľov, môže vstúpiť len do tých súdnych
konaní, ktoré dodávateľ, resp. vymáhačská spoločnosť, podaním žaloby, iniciuje. Jeho konanie je len
logickým a primeraným následkom príčin vyvolaných dodávateľmi a vymáhačskými spoločnosťami.

Súdy majú nezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej agende pri zvyšovaní životnej úrovne spotrebiteľov,
ktorými sú vlastne všetci občania a takto majú možnosť prispievať k prosperite celej spoločnosti. On
chce byť v tomto procese nápomocný, pokiaľ mu v tom súdy SR nebudú brániť. Vstupom Združenia,
zastúpeného advokátom do konania, sa žalobca zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v
ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi,

pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Jeho účasť v konaní, je pre spotrebiteľa
efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je založený. Svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov, ako na to poukazuje (čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl.38
Charty základných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ, vnútroštátnaprávna úprava, najmä zák. o ochrane spotrebiteľov). Ak by sa držal línie rozhodnutia súdu, znamenalo
by to, že žalobca je oprávnený bez sankcií uplatňovať státisíce žalôb na súdoch SR, proti málo
informovaným spotrebiteľom, ktorí veľa krát vôbec nevedia prečo ich žaluje práve žalobca, pretože s

ňou žiadne zmluvy uzatvorené nemali. Ak bude žalobca úspešný, uplatní si aj náhradu trov konania
za formulárové žaloby, ktoré ako vyplýva z viacerých súdnych konaní, generuje softvér. Ak úspešný
nebude, súd ho na náhradu trov konania nezaviaže. K tvrdeniu súdu, ktorým konštatuje, že prioritne sa
predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zástupcu združenia,
je prinajmenšom v rozpakoch, ako treba túto argumentáciu vnímať, lebo - podľa jeho názoru - pri

správnom pochopení inštitútu vedľajšieho účastníctva a správnom pochopení právneho zastúpenia by
nemalo byť sporné, v akom postavení vystupuje on ako vedľajší účastník na strane žalovaných a v akej
pozícii a vo vzťahu spotrebiteľovi vystupuje jeho zástupca. Pomoc teda v pozícii vedľajšieho účastníka
poskytuje spotrebiteľovi bezpochyby on a robí tak v súdnom konaní „zastúpení“ svojim zástupcom.
Mimoriadne obtiažne právne veci. Tak pomenúva súd dôvod, kedy by bolo jeho „zastúpenia“ účelné.
To, že nie je nutné zaoberať sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami, či už z dôvodu premlčania

celého nároku alebo nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, uľahčuje prácu súdom. Za tento
stav si môže žalobca sám, keďže podal na súd vlastnou vinou žalobu, ktorá bola vopred odsúdená na
neúspech. Naviac aj žalobca je zastúpený advokátom. Zrejme považuje svoju povrchnú formulárovú
žalobu za mimoriadne obtiažnu. Zdá sa mu nanajvýš jednostranné, a najmä nespravodlivé, ak súd jeho
zákonný postup pomenúva tak, že účelom jeho vstupu do toho konania nebolo pomôcť konkrétnemu

spotrebiteľovi, ale dosiahnuť odmenu. Podstata je ale v tom, že spotrebiteľ bol v konaní na základe aj
jeho aktivity (Vyjadrenie z 27.9.2012) plne úspešný. Ako chce teda súd odôvodniť svoje tvrdenie, že
účelom jeho vstupu do konania nebola ochrana spotrebiteľa. Pokiaľ súd poukazuje na vôľu spotrebiteľov,
len úplne ojedinele z tisícok vecí sa stalo, aby spotrebiteľ nesúhlasil s jeho podporou a ak sa tak stalo,
tak sa to stalo v dôsledku nedostatočného vysvetlenia zo strany súdu a bez toho, aby spotrebiteľovi

bolo doručené jeho vyjadrenie vo veci samej, v ktorej spravidla vznáša námietky premlčania, nakoľko
dodávatelia a inkasné spoločnosti zaplavujú súdy SR premlčanými nárokmi, ktoré vo väčšej alebo
menšej miere obsahujú aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok (zmluvné pokuty, poplatky za
zmluvu, poplatky za vedenie úverového účtu a rôzne ďalšie neplatné poplatky, sankčné mechanizmy
rozporné s právnou úpravou a p.). Žaloby, ktorými títo žalobcovia súdy zaplavujú, sú pritom povrchnými

žalobami formulárového typu, keď v nich žalobca mení len označenie svojich právnych predchodcov,
označeniespotrebiteľaačíselnéparametreuplatnenéhonároku.Aksúdpovažujezdruženiezaprofesnú
organizáciu,takbyuvítalbližšievysvetlenie,nazákladeakýchskutočnostídospelktomutopomenovaniu
vo vzťahu k nemu. Dáva do protikladu svoj status, ako neziskového občianskeho združenia bez
akéhokoľvek majetku, ktoré je schopné vyvíjať početnejšiu činnosť len vďaka spolupráci s ochotnými

advokátmi, so statusom žalobcu, ktorý patrí k najväčším spoločnostiam v Európe a podľa svojej
internetovej stránky, len na Slovensku zamestnáva 230 zamestnancov. Prečo súdu nevadí, že táto
profesná spoločnosť, ktorá v rámci svojho predmetu činnosti uplatňuje pohľadávky, sa dáva zastupovať
silnou špecializovanou advokátskou kanceláriou a súd jej náhradu trov konania priznáva. V závere
odôvodnenia súd uvádza, že k zastaveniu konania došlo na základe naplnenia zákonného dôvodu,

bez jeho zjavného pričinenia, ktorý svojím konaním ani nemohol toto zastavenie konania zaviniť,
nakoľko k nemu došlo na základe správania sa žalobcu. Argumentácii súdu však zjavne chýba logika.
Je evidentné, že ak súd mal zastaviť konanie, muselo dôjsť k naplneniu zákonného dôvodu, a v
tomto prípade sa tak stalo na strane žalobcu. V takejto situácii, čo sa týka trov konania, je dôvodné
použitie § 146 ods.2 veta prvá O. s. p. Súd sám uvádza, že k zastaveniu konania došlo na základe

správania sa žalobcu. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že k zastaveniu konania došlo bez jeho pričinenia.
Žalobu podal žalobca na súd 21.12.2011. On k žalobe zaujal stanovisko prostredníctvom svojho
Vyjadrenia z 27.9.2012, ktoré bolo súdu doručené 4.10.2012. Až následne 22.10.2012 žalobca doručil
súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Prečo tak žalobca nespravil skôr, ale až po tom ako sa
k žalobe vyjadril a vzniesol námietku premlčania? V konaní neboli z jeho strany vykonané žiadne

svojvoľné ani neúčelné úkony. Obmedzil sa na minimum a aj to stačilo na to, aby boli žalovaní v
konaní úspešní. Čo sa týka toho, že žalobca nezaplatil súdny poplatok, možno použiť argumentáciu
vyjadrenúvuzneseníKSBanskáBystrica41Cob/99/2012z27.1.2012.Kprávuintervenientananáhradu
trov konania poukázal zo stoviek rozhodnutí, podľa jednotlivých senátov KS, príkladmo aspoň na
jedno z toho ktorého senátu, a to na: rozsudok KS Košice 2Co/127/2012 z 15.11.2012, uznesenie KS

Košice 1Co/78/2012 z 13.6.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, 3Co/79/2013 z 22.4.2013, 3Co/125/2013
z 30.5.2013, 3Cob/148/2012 z 31.8.2012, 4Co/53/2012 z 19.7.2012, 4Cob/90/2012 z 31.7.2012,
5Co/126/2013 z 30.9.2013, 6Co/10/2013 z 28.2.2013, 6Co/89/2013 z 31.10.2013, 9Co/96/2012 z
24.5.2012, 11Co/160/2013 z 27.9.2013, 11Co/281/2012 z 19.7.2013, rozsudok KS Prešov 1Co/27/2012z 30.5.2012, 3Co/26/2012 z 23.5.2012, 4Co/16/2012 zo 7.9.2012, 7Co/36/2012 z 21.6.2012,
11Co/37/2012 zo 7.6.2012, 15Co/34/2013 z 27.9.2013, 16Co/33/2012 zo 16.4.2012, uznesenie KS
Prešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, 5Co/63/2012 z 22.5.2012, 6Co/16/2012 z 31.5.2012, 8Co/21/2012

z 21.5.2012, 9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 10Co/56/2012 zo 6.7.2012, 12Co/9/2012 z 29.5.2012,
13Co/47/2012 z 10.7.2012, 14Co/37/2012 z 27.8.2012, 17Co/60/2012 z 15.5.2012, 18Co/16/2012
z 23.2.2012, 19Co/13/2012 z 3.4.2012, 20Co/53/2012 z 31.5.2012, rozsudok KS Banská Bystrica
16Co/187/2012 z 28.6.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 13Co/200/2012 z 8.8.2012, 14Co/240/2012
z 20.6.2012, 15Co/92/2012 z 10.5.2012, 17Co/87/2012 z 25.4.201, 41Cob/99/2012 z 27.6.2012,

rozsudok KS Bratislava 9Co/352/2012 zo 14.3.2013, uznesenie KS Trnava 10Co/93/2012 z 21.3.2013,
23Co/305/2012 zo 17.4.2013, 24Co/106/2013 z 30.4.2013, rozsudok KS Nitra 9Co/204/2012 zo
16.8.2012, uznesenie KS Nitra 7Co/194/2012 z 31.8.2012, 8Co/201/2012 z 30.11.2012, 25Co/179/2012
z 31.7.2012, uznesenie KS Žilina 7Co/361/2012 z 12.12.2012, 8Co/258/2012 z 31.7.2012, uznesenie
KS Trenčín 4Co/270/2012 z 28.9.2012, 6Co/235/2012 z 27.11.2012, 17Co/179/2012 z 31.7.2012 a
19Co/280/2012 z 27.12.2012. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu (ďalej len NS)

SR 7Cdo 93/2012 z 19.7.2012 a z neho citoval. Na požiadanie ktorékoľvek z rozhodnutí, na ktoré v tomto
odvolaní poukazuje súdu zašle. Žalobca ich, ako účastník konaní, má všetky k dispozícii. Do pozornosti
dáva aj znenie § 137 O. s. p. (citoval ho). Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť
a priznať mu náhradu trov celého konania v plnej výške. Doterajšie trovy konania pozostávajú: - z trov
právneho zast. z hodnoty 8 432,87 €, čo predstavuje podľa vyhl.č.655/04 Z. z. (ďalej len AT; poznámka

intervenienta), za 1 úkon právnej služby odmenu 253,93 € a príslušný paušál, za polovičný úkon odmenu
126,97 € a príslušný paušál pri vykonaných úkonoch: - prevzatie a príprava zast., vrátane prvej porady
s klientom 253,93 € (§ 14 ods.1 písm. a/AT), paušál 7,63 €, - vyjadrenie z 27.9.2012 253,93 € (§ 14
ods.1 písm. b/AT), paušál 7,63 €, odvolanie z 13.12.2012 126,97 € (§ 14 ods.3 písm. b/AT), paušál 7,63
€, odvolanie zo 7.6.2016 126,97 € (§ 13a ods.2 písm. b/ AT), paušál 8,58 €. Odmena advokáta spolu

(bez DPH): 793,27 €, DPH 20 % 158,65 €). Odmena advokáta spolu (aj s DPH): 951,92 €. Osvedčenie
o registrácii svojho zástupcu pre DPH, v prílohe predložil.
4. Žalobca v svojej právnej veci proti žalovanej Tomková B. a spol. o zaplatenie 8 432,87 € s
„príslušenstvom“ za účasti osobitného subjektu podľa § 95 ods.1 zák.č.160/15 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP; poznámka žalobcu) Združenia, k odvolaniu podanému Združením uvádza

vo Vyjadrení k odvolaniu nasledovné: Stotožňuje sa s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal Združeniu
náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaloženýchnauplatneniealebobráneniepráva.Citovalznenie§251CSP.Účelnosťjevlastnosť,ktorá
sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
jej medze, pričom by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na

náhradu trov právneho zast. však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočné opakuje
bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania Združenia sú abstraktné, všeobecné
bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania.
Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd (ďalej len NS) SR v rozhodnutí 7MCdo 15/2014 z
24.3.2015 (citoval, čo v ňom uviedol). NS SR sa právom Združenia na náhradu trov konania zaoberal

aj v uznesení 6MCdo 5/2013 z 19.3.2014 (aj z neho citoval). Združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je, o. i., kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii osobitného
subjektu podľa § 95 ods.1 CSP. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania

a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a
návrh na priznanie trov konania Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, Združenie
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia strán sporu usudzuje, že ide
o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup Združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu

nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na získanie náhrady trov konania je v rozpore s
účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným, subjektívnym
hmotným právam a právom chráneným záujmom. Má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení
vstupu právnickej osoby do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel

zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú
v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Zároveň si si dovoľuje
poukázať na to, že nepriznaním náhrady trov konania „súd“ nedochádza k porušeniu základného práva
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovykonania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom Združenia
k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03. V zmysle
uvedeného nevidí význam v právnom zastúpení Združenia a zastáva názor, že konaním Združenia v

podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a Združeniu náhradu trov konania nepriznal. Na
základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách konania preskúmať a v zmysle § 387 ods.1 CSP
ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní 162,66 € s DPH pozostávajúce z jednej
polovice úkonu právnej služby 152,36 € s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 10,30 € s DPH.

5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a uznesenie potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a nepovažuje za potrebné k nemu čokoľvek
dodávať.
8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto by mal právo na náhradu jeho trov a to

za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jeho zástupcu mu nebola
priznaná, lebo ide o neodôvodnené a neúčelne vynaložené výdavky, pretože vyjadrenie neobsahuje
nijaké procesne významné skutočnosti, ktoré by neboli odvolaciemu súdu už známe.
12. Združenie od 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť zák.č.160/15 Z. z. Civilný sporový poriadok, stratilo
postavenie intervenienta, lebo nemá právny záujem na výsledku konania (§ 81 CSP) a nie je podľa §

291 ods.1 CSP ani zástupcom žalovaných ako spotrebiteľov, preto už z tohto dôvodu nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, nehľadiac na to, že v odvolacom konaní nemalo úspech.
13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.