Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/427/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109209774
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1109209774.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobcu JUDr. B. G., bývajúceho v U., zastúpeného JUDr.
Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Na Priekope č. 174/13, proti žalovanej Slovenskej
republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
č. 13, o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a iné,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 82/2009, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp. zn. 9 Co 261/2013, 9 Co 343/2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky:
1. o d m i e t a dovolanie v časti, ktorá smeruje proti výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave z
29. októbra 2013 sp. zn. 9 Co 261/2013, 9 Co 343/2013, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného
súdu Bratislava I z 11. októbra 2012 č.k. 26 C 82/2009-84,
2. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp. zn. 9 Co 261/2013, 9 Co 343/2013 z

r u š u j e vo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 27. júla 2012 č.k.
21 C 82/2009-71 v znení opravného uznesenia z 3. septembra 2012 č.k. 26 C 82/2012-82,
3. uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 27. júla 2012 č.k. 21 C 82/2009-71 v znení opravného
uznesenia tohto súdu z 3. septembra 2012 č.k. 26 C 82/2012-82 z r u š u j e vo výroku, ktorým bolo
zastavené konanie v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa odmeňovania žalobcu

v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej uspokojiť
jeho reštitučný nárok na zaplatenie 187 827,24 €.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. júla 2012 č. k. 26 C 82/2009-71 (v znení opravného uznesenia)
zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal, aby súd: a/ určil, že odmeňovanie žalobcu podľa

ustanovení § 67, resp. § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z.z.“) v
porovnaní s odmeňovaním iných sudcov podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je v
rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, b/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu 187 827,24 €.
Rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že žalobcu vyzval, aby zaplatil súdny poplatok
za žalobu vo výške 5 700 € podľa položky 7d písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len

„Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Žalobca v písomnej
reakcii na túto výzvu uviedol, že konanie o jeho žalobe je oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. j/ a k/
zákona č. 71/1992 Zb. Súd prvého stupňa po zistení, že žalobca predmetný súdny poplatok nezaplatil,
konanie zastavil (§ 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.).

Uvedené uznesenie napadol žalobca odvolaním. Zároveň žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby - žiadal,
aby súd: a/ určil, že jeho odmeňovanie podľa § 67, resp. § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnanís odmeňovaním iných sudcov podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania, b/ uložil žalovanej povinnosť upustiť od jeho odmeňovania v rozpore so
zásadou rovnakého zaobchádzania, c/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 287 810 €, alternatívne

mu poskytnúť primerané zadosťučinenie vo výške 287 810 €. V návrhu na pripustenie zmeny petitu
žaloby podal svoje vysvetlenie dôvodov navrhovanej zmeny, pričom poukázal na prostriedky ochrany
vyplývajúce z § 9 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) - ďalej
len „zákon č. 365/2004 Z.z.“. Zdôraznil, že v konaní neuplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, preto sa na

žalobu vzťahuje súdny poplatok podľa položky 7d písm. a/ Sadzobníka vo výške 66 €. Opodstatnenosť
odvolania vyvodzoval z navrhovanej zmeny petitu žaloby, ktorá má vplyv aj na výšku súdneho poplatku,
a zo skutočnosti, že súdny poplatok podľa položky 7d písm. a/ Sadzobníka vo výške 66 € zaplatil. Žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. októbra 2012 č.k. 26 C 82/2009-84 zrušil svoje uznesenie z

27. júla 2012 č.k. 26 C 82/2009-71 v časti, ktorou bolo zastavené konanie o určenie, že odmeňovanie
žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia
uviedol, že žalobca 3. augusta 2012 zaplatil súdny poplatok podľa položky 7d Sadzobníka vo výške
66 €. Poukázal na to, že žalobca v konaní uplatňuje dva samostatné nároky (t.j. jednak na určenie, že
jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, jednak na peňažné plnenie),

ktoré sa spoplatňujú samostatne. Aj toto (zrušujúce) uznesenie napadol žalobca odvolaním, v ktorom
zdôraznil, že v konaní po zmene petitu žaloby zvolil kombináciu nárokov, ktoré umožňuje § 9 ods. 2
zákona č. 365/2004 Z.z. vo viacerých formách - vo forme žaloby určovacej, negatórnej, reštitučnej a
satisfakčnej. Pre vyrubenie súdneho poplatku nie je rozhodujúce, či uplatňuje reštitučný, alternatívne
satisfakčný nárok v imateriálnej podobe alebo v podobe relutárnej, preto výška súdneho poplatku sa má

určovať podľa položky 7d písm. a/ Sadzobníka. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Žalobcapodanímz26.apríla2013zobralžalobuspäťvčasti,ktorousadomáhalzaplateniaprimeraného
zadosťučinenia (satisfakcie) vo výške 284 810 €. Poznamenal však, že zotrváva na svojich nárokoch
vo forme žaloby určovacej, negatórnej a reštitučnej v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z.,

ktorej z hľadiska súdnych poplatkov zodpovedá ním uhradený súdny poplatok podľa položky 7d písm.
a/ Sadzobníka.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. októbra 2013 sp. zn. 9 Co 261/2013, 9 Co 343/2013
dvomi samostatnými výrokmi potvrdil obe odvolaniami napadnuté uznesenia. Stotožnil sa s názorom

prvostupňového súdu, že žalobca v konaní uplatňuje dva samostatné nároky, ktoré sa spoplatňujú
samostatne. Súd prvého stupňa preto po zaplatení súdneho poplatku 66 € (podľa položky 7d písm. a/
Sadzobníka) správne zrušil svoje uznesenie o zastavení konania v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal
určenia, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Správne tiež konanie
zastavil v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 187 827,24 €. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu treba návrh žalobcu na pripustenie zmeny petitu žaloby považovať iba za zmenu právnej
kvalifikácie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu v celej
výške,niejedôvodposudzovaťjehonávrhnazmenužalobyazaoberaťsaprávnoukvalifikácioužalobou
uplatneného nároku o zaplatenia istiny. Peňažné plnenie, ktoré žalobca špecifikoval v alternatívnom
petite ako primerané zadosťučinenie, nemožno považovať za primerané zadosťučinenie v zmysle §

9 ods. 2 zákona č. 365/2005 Z.z., ktoré má charakter nepeňažného plnenia. Uvedené ustanovenie
umožňuje domáhať sa aj peňažného plnenia (náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) len vtedy, ak
primerané zadosťučinenie nie je dostačujúce. Pokiaľ žalobca v zmysle navrhovanej zmeny petitu žaloby
už nepožaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo
výške 287 810 € alternatívne sumy 287 810 €, tieto dva nároky nemožno spoplatniť podľa položky 7d

písm. b/ Sadzobníka, ale podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu - v obidvoch výrokoch - napadol žalobca dovolaním. Uviedol,
že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že napadnuté
rozhodnutiejenepreskúmateľnéaarbitrárne.Nevyplývaznehototiž,zakéhodôvoduuplatnenýnárokna

sanáciu diskriminácie vo forme reštitučného nároku podlieha poplatkovej povinnosti podľa všeobecnej
položky 1 písm. a/ Sadzobníka a za aký návrh považuje súd žalobu v bode 3/ navrhnutej zmeny petitu
žaloby po späťvzatí žaloby v časti uplatňujúcej satisfakčný nárok, ktorý už žalobca v čase rozhodovania
odvolacieho súdu neuplatňoval. Zdôraznil, že v konaní uplatňuje nároky podľa § 9 ods. 2 zákonač. 365/2004 Z.z., ako ich špecifikoval v návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby v podaní z 21.
augusta 2012 a tiež v neskorších procesných úkonoch. V konaní použil kombináciu viacerých nárokov
(určovacieho, negatórneho a reštitučného), súdy mu však svojvoľne nanucujú také hmotnoprávne

hodnotenie jeho nárokov, ktoré je v rozpore s jeho právom na súdnu ochranu. Poznamenal, že rovnaký
právnynázorzaujalÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvnálezezo16.apríla2014sp.zn. IV.ÚS34/2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p.
(poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1.

januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený advokátkou (§ 241
ods. l O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či na podklade
dovolania žalobcu možno uskutočniť dovolací prieskum.

Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného

prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je
dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 236 až § 239
O.s.p.). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa
a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje
podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či

dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999).

Výroková časť uznesenia odvolacieho súdu, ktoré je v preskúmavanej veci napadnuté dovolaním,
obsahuje dva výroky. Dovolateľ napadol uznesenie odvolacieho súdu v oboch výrokoch. Prípustnosť
jednotlivých častí dovolania žalobcu preto dovolací súdu posudzoval samostatne.

1. Časť dovolania žalobcu smeruje proti výroku uznesenia odvolacieho súdu potvrdzujúcemu uznesenie
súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. zrušil čiastočne
svoje skoršie uznesenie o zastavení konania vzhľadom na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66
€. Týmto potvrdzujúcim výrokom uznesenia odvolacieho súdu („aprobujúcim čiastočné znovuotvorenie“

konania) nebolo z procesného hľadiska negatívne zasiahnuté do právneho postavenia žalobcu; žalobca
bol v tomto smere procesne úspešný, lebo dosiahol to, o čo mu išlo.

So zreteľom na to najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu v časti smerujúcej proti výroku uznesenia
Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp. zn. 9 Co 261/2013, 9 Co 343/2013, ktorým tento súd

potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 11. októbra 2012 č.k. 26 C 82/2009-84. Dovolanie v
tejto časti bolo totiž podané tým, kto nie je subjektívne oprávnený v tejto časti podať dovolanie (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

2. Vo zvyšnej časti je dovolanie žalobcu podané tým, kto je naň subjektívne oprávnený. Pri skúmaní, či

je dovolanie žalobcu aj objektívne prípustné, vychádzal dovolací súd z nasledovného:

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.). Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je
dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolaním je v prejednávanej veci napadnuté

uznesenie, ktoré nie je uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto
ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd v ďalšom skúmal, či v konaní nedošlo k
procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a v dovolacom konaní vady
tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.Žalobca namieta, že v konaní mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm.
f/ O.s.p.).

Dôvodom,ktorýzakladáprípustnosťdovolaniapodľa§237písm.f/O.s.p.,jenesprávnyprocesnýpostup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O odňatie možnosti
účastníka konania konať pred súdom ide tiež v prípade nesprávneho postupu súdu, ktorý zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb.) napriek tomu, že nebol zákonný dôvod pre zastavenie konania (R 50/1997).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal

zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,

spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo

základu poplatku alebo pevnou sumou.

Podľa položky 7d písm. a/ Sadzobníka z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona
bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 66 €.

Podľa položky 7d písm. b/ Sadzobníka z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona
s náhradou nemajetkovej ujmy 66 € a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy.

V danom prípade žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť realizovať jeho procesné oprávnenia, lebo
došlo k zastaveniu konania napriek tomu, že zaplatil súdny poplatok 66 € podľa položky 7d písm. a/
Sadzobníka. V dovolacom konaní bolo preto potrebné posúdiť, či pre namietaný postup súdov boli dané
zákonné predpoklady.

Najvyšší súd už konal a rozhodoval v iných skutkovo a právne podobných veciach (viď napríklad
uznesenia sp. zn. 5 Cdo 24/2014, 6 Cdo 111/2013, 4 Cdo 124/2014), v ktorých boli riešené otázky
obdobné tým, ktoré boli nastolené v preskúmavanej veci.

V uznesení z 8. januára 2015 sp. zn. 5 Cdo 24/2014 najvyšší súd uviedol, že zákon č. 71/1992 Zb.

reflektoval na zákon č. 365/2004 Z.z. v ustanoveniach Sadzobníka, a to položkou 7d rozčlenenou
na písmeno a/ a písmeno b/. Vysvetlil, že súdnym poplatkom určeným podľa položky 7d písm. a/
Sadzobníka sa spoplatňujú žaloby, ktorými sú uplatnené nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9 ods. 2 zákona
č. 365/2004 Z.z. Súdnym poplatkom určeným podľa položky 7d písm. b/ Sadzobníka sa spoplatňujú
žaloby, ktorými sú uplatnené nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9 ods. 2 a tiež 3 zákona č. 365/2004 Z.z.

(to znamená vtedy, ak sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy). Pre posúdenie konkrétnej
poplatkovej povinnosti je rozhodujúce, akú formu ochrany svojich práv zvolil žalobca. Zákon č. 365/2004
Z.z. počíta výslovne s tromi typmi žalôb (negatórnou, reštitučnou a satisfakčnou), ide však len o
ich demonštratívny výpočet. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. sa môže žalobca okrem
iného domáhať formou reštitučnej žaloby napravenia protiprávneho stavu (diskriminácie) a odstránenia

následkov protiprávneho konania. Ak v dôsledku diskriminačného konania zamestnávateľa dôjde k
rozdielu v odmeňovaní, treba nárok zamestnanca na zaplatenia určitej sumy, ktorá v peniazoch vyjadruje
rozdiel v mzde, považovať za nárok reštitučný v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z.Najvyšší súd v uznesení z 23. júna 2015 sp. zn. 6 Cdo 111/2013 dospel k záveru, že ak žalobca uplatňuje
žalobou len nároky, na ktoré sa vzťahuje § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., spoplatní sa žaloba podľa
položky 7d písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. Ak však okrem nárokov v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.

365/2004 Z.z. uplatní v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. aj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy (nárok satisfakčný), spoplatní sa jeho žaloba podľa položky 7d písm. b/ zákona č. 365/2004 Z.z.

V uznesení z 23. júna 2015 sp. zn. 4 Cdo 124/2014 najvyšší súd konštatoval, že ak sú žalobou uplatnené
len nároky v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. (t. j. nejde v nich aj o nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy), platí sa za žalobu súdny poplatok vo výške 66 € (položka 7d písm. a/ Sadzobníka).
Ak sú však žalobou uplatnené tak nároky podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., ako aj podľa § 9 ods.
3 zákona č. 365/2004 Z.z. (t.j. ak je žalobou uplatnený aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy), je súdny
poplatok66€a3%zvýškyuplatnenejnáhradynemajetkovejujmy(položka7dpísm.b/Sadzobníka).Pre
posúdenie toho, či predmetom konania sú právne prostriedky ochrany podľa zákona č. 365/2004 Z.z., je
rozhodujúci prejav vôle žalobcu obsiahnutý v ním podanej žalobe alebo v jeho neskorších procesných

úkonoch (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 34/2014). Pokiaľ sa žalobca
žalobou domáha určenia, že: a/ jeho odmeňovanie je rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania,
b/ uloženia povinnosti upustiť od takéhoto diskriminačného odmeňovania a c/ zaplatiť mu určitú sumu,
vyjadrujúcu v peniazoch jeho reštitučný nárok, podaním žaloby mu vzniká povinnosť zaplatiť súdny
poplatok 66 €.

Vyššie uvedené právne závery zastáva najvyšší súd aj v prejednávanej veci. Konštatuje, že žalobca v
konaní uplatnil nároky podľa zákona č. 365/2004 Z.z. (čo výslovne uviedol v podaní z 21. augusta 2013
a tiež v odvolaniach), a to nároky podľa § 9 ods. 2 zákona č. 345/2005 Z.z. [domáhal sa určenia, že jeho
odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ďalej uloženia povinnosti žalovanej

upustiť od jeho odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a napokon uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 287 810 €, ktorou vyčíslil svoj reštitučný nárok (napravujúci
protiprávny stav)]. Dovolací súd preto vo vecnej zhode s konštatovaním najvyššieho súdu, ktoré je
obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 124/2014 uzatvára, že žalobcovi v preskúmavanom prípade
vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 €, ktorý aj zaplatil.

Skutočnosť, že aj po zaplatení súdneho poplatku 66 € sa konanie v zmysle rozhodnutí prvostupňového
a odvolacieho súdu malo viesť o žalobcovej žalobe iba v časti týkajúcej sa (1) určenia, že jeho
odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, avšak zastavené malo zostať v
časti, ktorou sa žalobca domáhal (2) upustenia od jeho ďalšieho odmeňovania v rozpore so zásadou

rovnakého zaobchádzania, resp. v časti, ktorou sa domáhal, aby (3) žalovaná uspokojila jeho reštitučný
nárok zaplatením sumy 187 827,24 €, opodstatňuje záver, že žalobcovi bola odňatá možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Aj v zmysle záverov zaujatých najvyšším súdom v jeho skorších
rozhodnutiach (viď vyššie) neboli totiž v čase rozhodovania odvolacieho súdu dané predpoklady pre
zastavenie konania v oboch [(2) a (3)] uvedených častiach.

Najvyšší súd preto uznesenia odvolacieho súdu a prvostupňového súdu zrušil v rozsahu, ktorý je
vymedzený vo výroku tohto uznesenia, a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Bratislava I na
ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd
znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.