Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213250
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414213250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

W. E., nar. X.X.XXXX, bytom J., H. C. XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa
JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 2.879,18 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.879,18 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne, počítaný od 14.11.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úver
k Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 6370650 dňa 23.6.2006 v bode 19 v znení:
„Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne
vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“ je n e p r i j a t e ľ n á .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
žalobcu, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., IČO: 47234466, konajúca prostredníctvom

advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára vo výške 957,05 €, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal vydania od
žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 2.879,18 € € s úrokom z omeškania s poukazom na
to, že zmluva, ktorú dňa 23.6.2006 uzatvoril so žalovaným, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti,
a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto je nutné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Konštatoval, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 €), kde bola dohodnutá
odplata vo výške 19.120,-Sk (634,67 €), pričom žalobca zaplatil spolu na poskytnutom úvere sumu

3.543,06 €. Právny zástupca žalobcu konštatoval, že zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania je
nutné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto je nutné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z. z. Uviedol, že vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, na základe
ktorého sa vedie exekúcia a žalobcovi sú zrážané zrážky exekučne.

Žalovaný sa na prvé pojednávanie vo veci nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, požiadal o odročenie
pojednávania s poukazom na to, že nebolo rozhodnuté o jeho námietke miestnej nepríslušnosti

Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Na druhé pojednávanie sa žalovaný opätovne nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil a uviedol, že súhlasí, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Z obsahu
písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom, nie je možné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva, ktorábola uzavretá, bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom účastníci konania si
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy
dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú

spravovať Obchodným zákonníkom. Zároveň konštatoval, že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. V písomnom vyjadrení poukázal na to, že
zmluvabolauzavretávzmysle§467anasl.Obchodnéhozákonníka.Pokiaľsatýkapríslušnéhopoplatku
zaposkytnutieúveru,atov1/3-inepredstavujeúrokav2/3-ináchnákladynavypracovanieauzatvorenie
zmluvy o úvere, spolu s administratívou s tým spojenou, tak sa jedná iba o časť nákladov žalovaného,

pričom klienti neuhrádzajú celkové náklady, spojené so spotrebiteľským úverom. Vzniesol aj námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalobcu,
oboznámil sa s podaným návrhom, s písomným vyjadrením žalovaného, so Zmluvou o úvere, s
prehľadom splátok a pokút, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 0980/07, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3tohoistéhozákonaspotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 toho istého zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 toho istého zákona ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo
cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 toho istého zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 toho istého zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Žalovaný namietal príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Súd oznámil žalovanému, že je toho

názoru, že v danej veci je daná príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom s poukazom na to, že
podľa dôvodovej správy k novelizovanému zneniu § 87 písm. f/ Zákonom č. 384/2008 Z. z. je rozšírenie
miestnej príslušnosti, danej na výber, príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi
orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobca je spotrebiteľom v zmysle § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V takomto prípade je významné len to, že tento spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f/ OSP umožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného
súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko. Keďže žalobca toto právo voľby
miestnej príslušnosti využil, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu v Žiari nad
Hronom.

Ochranu spotrebiteľovi zaručuje aj znenie § 53a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia
zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, v znení, účinnom do
31.12:2007, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava

spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u
zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je však zjednodušený a
nesprávny.Privýkladetejtoobčianskoprávnejúpravyjepotrebnérešpektovaťskutočnosť,žetátoúprava
je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval
Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34,
ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom
tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov,
ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom

a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, uzavretú
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné
ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka,
definovaná Zákonom č. 102/2004 Z: z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 23.6.2006
Zmluvu o úvere č. 6370650. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančnú čiastku

20.000,-Sk (663,88 €), ktorú sa žalobca zaviazal veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 19.120,-Sk (634,67 €), čiže celkovú čiastku 39.120,-Sk ( 1.298,55 €), a to v 12 mesačných
splátkach po 3.260,-Sk (108,21 €), počnúc dňom 20.7.2006 na účet veriteľa, alebo v hotovosti
mandatárovi. Zo zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že žalobcovi boli finančné prostriedky vyplatené vhotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca ako fyzická osoba bol
spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že účastníci konania
uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom žalobcovi bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania ani podnikania. Žalovaný žalobcovi poskytol finančné prostriedky v hotovosti
pri podpise zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa

na účely Zákona č. 258/2001 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy,
avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať.
Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001
Z. z., a preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zpredloženéhorozpisusplátokapokútsúdzistil,žežalobcazaplatilvobdobíod18.7.2006do30.9.2014
spolu sumu 3.543,06 €. Vzhľadom na to, že je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla
povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, čiže
663,88 €. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
2.879,18 € (3.543,06 - 663,88 €). Vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov,

s poukazom na hospodárnosť konania sa súd nezaoberá vykonávaním dokazovania, pokiaľ sa týka
výšky poplatku za poskytnutie úveru.

Podľa § 517 ods. 2 OSP ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013.

Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 14.11.2014. Žalobca predložil súdu
výzvu, ktorú zaslal žalovanému na zaplatenie sumy 2.879,18 €, v ktorej výzve žiadal zaplatiť finančné
prostriedky najneskôr do 13.11.2014. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 14.11.2014, čiže
počnúc dňom, nasledujúcom po dni určenom v predžalobnej výzve.

Súd vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi
účastníkmi konania v zmysle bodu 19 je stanovené, že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Súd je toho názoru, že uvedená zmluvná podmienka, pokiaľ sa týka aplikácie Obchodného

zákonníka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 19 je neprijateľná zmluvná
podmienka.

Zmluva medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy s tým, že žalovaný uzatvoril
túto zmluvu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca bol pri uzatváraní

zmluvy spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s dojednaním účastníkov
zmluvného vzťahu v rámci Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluva
uzatvára podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj s poukazom

na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú neprijateľné podmienky, upravené
v spotrebiteľskej zmluve neplatné a v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky,
upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Uvedená zmluvná podmienka, obsiahnutá vo výroku tohto rozhodnutia, nebola dojednaná individuálne,žalobca nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tejto časti, pričom
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalobcom neboli ani podpísané. Z uvedeného je zrejmé, že
dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, tvoriace súčasť

Všeobecných podmienok, súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a považoval ju za neplatnú.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je
povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.

Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v čl. 19 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná, s poukazom na to, že spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nejedná sa o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli zo strany
žalobcu podpísané. Vzhľadom na to súd ju určil vo výroku tohto rozhodnutia za neprijateľnú.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinný v čase uzavretia zmluvy

o úvere rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť

vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Súd zistil, že Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava

rozhodol rozsudkom dňa 27.2.2007, právoplatný dňa 26.3:2007, vykonateľný dňa 29.3.2007 tak, že
zaviazalžalobcu(vtomkonanížalovaného)zaplatiťžalovanému(vtomkonanížalobcovi)sumu36.020,-
Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 35.840,-Sk od 25.9.2006 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania v sume 8.185,-Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodneniarozsudku je zrejmé, že plnenie bolo priznané na základe Zmluvy o úvere zo dňa 23.6.2006, uzavretej
medzi účastníkmi konania. Otázku, či môže byť právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského
súdu prekážkou veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že

spotrebiteľská zmluva je neplatná, sa zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení z 29.1.2015, sp. zn. 3Cdo
27/2011.Najvyššísúdvtomtorozhodnutívysvetlil,žeoprávneniesúduskúmať,čirozhodcovskékonanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky
má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, v občianskom súdnom konaní predložený

rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (§ 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) môže súd pristúpiť k
riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných
konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne
konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský
rozsudok, ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku

veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská
zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba
platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR je aplikovateľné aj v súdenej veci, ktorej predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia,
vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, keď je potrebné vyriešiť otázku, či žalobca plnil žalovanému
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý má podľa § 35 Zákona č.
244/2002 Z. z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn 17Co 275/2014 zo dňa 20.5.2015). Rozhodcovský rozsudok je súčasťou pripojeného

spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 11Er 2557/2007.

Súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania pri uzatváraní Zmluvy o úvere
č. 6370650 dňa 23.6.2006 nebola platne uzavretá z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma. V
texte zmluvy o úvere je síce vyhlásenie žalobcu ako dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru, ktoré sa zaväzuje dodržiavať, ale Všeobecné podmienky, v ktorých je v článku
17 predformulovaná dohoda o rozhodcovskej doložke nie sú podpísané účastníkmi zmluvy o úvere.
Nedostatok podpisu na Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, obsahujúcich rozhodcovskú
doložku, vyhodnotil už NS SR v uznesením z 30.11.2011, sp. zn 2Cdo 245/2010 tak, že rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá. Bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky, alebo rozhodcovskej

zmluvy, nie je možné rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a. s. Bratislava, sp. zn. SR 5628/06 z 15.11.2006 považovať za rozhodcovský rozsudok s
účinkami právoplatného rozsudku súdu, a z tohto dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku
veci rozsúdenej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia

za štyri úkony po 111,21 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaniach dňa
9.2.2015 a 29.6.2015), dvakrát režijný paušál po 8,04 € (úkony v r. 2014) a dvakrát režijný paušál 8,39 €
(úkony v r. 2015), spolu uvedené trovy právneho zastúpenia vo výške 477,70 €. Uvedené trovy právneho
zastúpenia sú priznané v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/,
c/, d/, § 16 ods. 3. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a

to za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 9.2.2015, cesta Košice - ZH a späť, 14x začatá polhodina
po 13,98 €, suma 195,72 €, pričom z uvedenej sumy si právny zástupca žalobcu uplatnil stratu času
len vo výške 1/2-i, čiže sumu 97,86 € s poukazom na to, že sa zúčastnil aj na ďalšom pojednávaní na
tunajšom súde sp. zn. 5C 186/14. Súd priznal stratu času aj za účasť na pojednávaní dňa 29.6.2015
pri rovnakej ceste aj trvaní, a to spolu vo výške 195,72 €. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj

cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 9.2.2015 z Košíc do ZH, 466 km, pri spotrebe 6,20
litra/100 km, cena 1,224 €/liter, paušálna náhrada za kilometer 0,183 €, spolu 120,64 €. Z uvedenej sumy
si zástupca žalobcu uplatnil len 1/2-u vo výške 60,32 € s poukazom na to, že v uvedený deň sa zúčastnil
aj na inom pojednávaní na tunajšom súde. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné zacestu na pojednávanie dňa 29.6.2015 pri cene 1,409 €/km a rovnakej paušálnej náhrade za kilometer,
spolu sumu 125,45 €. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu spolu trovy právneho zastúpenia vo
výške 957,05 € (477,70 € plus 97,86 € plus 195,72 € plus 60,32 € plus 125,45 €).

O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalobcu súd rozhodol v zmysle
§ 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.