Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 24, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/225/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010778
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813010778.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 24. 08. 2015 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému D. B.

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. B., nar. XX. XX. XXXX v U., okres H.
bytom U., P. XXX/X

j e v i n n ý, ž e:

v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2012 v predajni spoločnosti D., spol. s. r. o.; v H. na ulici F.
O.. D. M. predstieral, že je oprávnený konať v mene spoločnosti I., s. r. o., O.: XX XXX XXX, sídlo: U.,
Československej armády XXX/XX a na jej meno a účet od spoločnosti D., spol. s. r. o., zabezpečil dňa
XX. XX. 2012 dodanie a namontovanie dvoch kusov garážových brán pre zákazníkov M. W. a E. P.,
od ktorých žiadal za brány zaplatiť v prospech bankového účtu spoločnosti I. s. r. o., ku ktorému mal
dispozičné právo, títo mu dňa XX. XX. XXXX za garážové brány zaplatili spolu sumu vo výške 2 153,-

€, tieto peniaze od 13. 08. 2012 do dňa 06. 09. 2012 z bankového účtu vybral, ale spoločnosti D., spol.
s. r.o. za dodávku a montáž predmetných garážových brán ním prevzatú faktúru č. XX/XXX zo dňa 06.
08. 2012 splatnú dňa 13. 08. 2012 celkovo v sume 1 870,-€ vôbec nezaplatil, peniaze od zákazníkov
použil pre svoju potrebu, pričom nikoho zo spoločnosti I.. o predmetnom obchode neinformoval a nemal
súhlas, aby v jej mene konal, čím poškodenej spoločnosti D. spol. s. r. o. , O.: XX XXX XXX, sídlo: H.,
H. XX spôsobil škodu vo výške X 870,-€

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že niekoho uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu

t ý m s p á c h a l

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z. (ďalej
Tr. zák.)

a z a t o s a

o d s u d z u j e:Podľa § 221 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého
sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný D. B. je p o v i n n ý uhradiť spoločnosti D. spol. s. r. o., O.:
XXXXXXXX, sídlo: Prievidza, H. XX, škodu 1 870,-€.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, vypočul obžalovaného, svedkov O.. M., O.. W., P., G., M.; podľa § 269
Trestného poriadku bola oboznámená konfrontácia číslo listu 18 - 22, sťažnosť číslo listu 8 - 9, protokol

o prevzatí číslo listu 46, faktúry číslo listu 47, 51 - 56, odpoveď číslo listu 50, správa číslo listu 59 - 68,
výpis z účtu číslo listu 69 - 76, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 81, register trestov číslo listu 82,
135, trestný rozkaz číslo listu 90, odpor číslo listu 92 - 93.

Obžalovaný ku skutku, okrem iného uviedol, že nie je pravda, že konal bez vedomia firmy I.. Všetky

kroky boli robené s vedomím tejto firmy a svedka M.. Tento ho poveril vykonaním určitých prác a
za týmto účelom zriadil bankový účet. Mal právo s týmto účtom spoludisponovať. Mal k dispozícii
razítko firmy a mal právomoc konať v mene spoločnosti I.. J. M. ho splnomocnil ústne konať v
týchto veciach. Tento svedok nenamietal jeho konanie vo veciach, ktoré boli preňho finančne výhodné.
Spolupráca so svedkom M. začala tak, že na začiatku spolupráce sa podieľal na modernizácii bytového

domu v Lehote pod Vtáčnikom. V prípade tejto zákazky bolo všetko v poriadku, neskôr v prípade
ďalších zákazok vznikli problémy. Na realizáciu zakázky založil svedok M. bankový účet, vybavil ho
potrebnými splnomocneniami, kompetenciami, razítkom, právo konať v jeho mene, keďže sa vyskytli
určité problémy, na dobu, kým sa vyriešia, bola zabezpečená zákazka, ktorá je predmetom obžaloby.
V súvislosti s tým, poukazuje na to, že predtým poznal svedka W., ktorý mal záujem realizovať túto

zákazku. Chcepoukázaťnatúskutočnosť,ženikdynetvrdilpredW.,P.M.žejekonateľomspoločnostiI..
Písomné poverenie konať nemal, mal prísľub, že ho dostane, mal ústny súhlas. Mal prístup na bankový
účet, bol vybavený bankomatovou kartou. V tom období objednal garážové brány. Keď prišli peniaze
na bankový účet, povedal mu svedok M., že potrebuje, aby sa z tých peňazí pokryli iné veci, že tie
garážové brány sa zaplatia neskôr. Požiadal ho, aby išiel do firmy pána M. požiadať ich, aby počkali so

zaplatením peňazí. Bolo povedané, že to bude zaplatené z ďalšej platby, ktorá príde na účet. Keď prišla
tá platba, volal svedkovi M., že peniaze prišli, že peniaze posielajú. Prostredníctvom internetbankingu
chcelzaplatiťsvedkoviM.peniaze.Vtedyzistil,ženemádispozičnéprávonaprístupkúčtu. Taktiežzistil,
že mu nefunguje ani bankomatová karta. Svedok M. mu zrušil dispozičné právo na prístup k účtu. Túto
skutočnosť oznámil svedkovi M., že nemôže disponovať s finančnými prostriedkami spoločnosti. Chcel

byuviesť,žesvedokM.siponechalfinančnéprostriedky,ktorémalibyťurčenénazaplateniepohľadávky
za tiegarážovébrány.Naotázkuprokurátora,abysavyjadrilzaakýchokolnostíboliobjednanégarážové
brány, uviedol, že pri výbere garážových brán boli prítomní W., P.. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril
k platobným podmienkam, k otázke zaplatenia uvedených garážových brán, uviedol, že tam bola len
otázka, či sa to môže vystaviť na jednu firmu. Povedal na to, že nie je problém, aby faktúra bola

vystavená na firmu I.. Bolo im povedané, že spolu so stavebnými prácami im bude vyfakturovaná celá
suma. Na otázku prokurátora, čo prebiehalo potom, keď sa tie garážové brány namontovali, uviedol
že po vykonaní prác, vystavili faktúru. Časť faktúry predstavovali práce na osadení garážových brán
a časť predstavovali stavebné práce. Faktúru vystavil on so súhlasom svedka M.. Faktúry odovzdal
na protipodpis svedkovi M.. Taktiež ich predložil svedkovi W. a svedkovi P.. Originál faktúry, spolu s

ďalšími dokladmi, si prevzal svedok M.. Preplatenie faktúr, ktoré dal svedkovi W. a svedkovi P. prebehlo
preplatením z účtu. Nie je pravdou, že by žiadal preplatenie faktúr v hotovosti. Tieto faktúry boli riadne
preplatené a keď prišli finančné prostriedky, povedal mu svedok M., aby tieto zatiaľ nepreplatil svedkovi
M., že peniaze sú potrebné na iné veci. Svedok M. ho poveril, aby vybral tieto finančné prostriedky.
Tieto finančné prostriedky nevybral naraz, vybral ich postupne, podľa toho ako ho svedok M. požiadal.

Tieto pokyny mu dával svedok Franc buď osobne alebo telefonicky. Urobil tak napriek tomu, že mal
sám prístup ku účtu. Finančné prostriedky použil na účel, aký mu uviedol svedok M.. Nemá možnosť
teraz to preukázať dokladmi, tieto má svedok M.. Je pravda, že od firmy D. bola vystavená faktúra
za vyhotovenie garážových dverí. Faktúru prevzal na protipodpis svedok P. a svedok W.. Na otázku
prokurátora, uviedol, že tieto faktúry prevzal on, nie títo svedkovia. Mal vedomosť o tom, aká suma

je uvedená na faktúre a dokedy ju treba zaplatiť. Na otázku prokurátora, aké úkony na zaplateniefaktúry urobil, uviedol, že povedal o tom svedkovi M., tento povedal, že je konateľom a rozhoduje, čo
sa uhradí a že teraz treba uhradiť iné veci. Po lehote splatnosti, rokoval so svedkom M., vysvetlil mu,
že majú problém so zaplatením a že to zaplatia, keď príde najbližšia platba. Keď platba prišla, chcel

to uhradiť, vtedy však zistil, že už nemôže disponovať s finančnými prostriedkami na účte. Na otázku
prokurátora, či mu svedok M. vysvetlil, prečo nemôže disponovať s finančnými prostriedkami na účte a
čo sa potom stalo v súvislosti so zaplatením faktúry, uviedol, že ostatné operácie, ktoré sa robili, robil
svedok M.. Na ďalšiu otázku prokurátora aby sa vyjadril ako ho splnomocnil svedok M. na to, že môže
uzatvárať zmluvy, podpisovať zmluvy, disponovať s finančnými prostriedkami uviedol, že dostal verbálne

splnomocnenie od svedka M.. Okrem predmetu obžaloby, takto konal aj v iných veciach. Podnikateľskú
činnosť vykonáva asi 20 rokov. Na otázku obhajcu, či svedok M. vedel o realizácii zákazky pre svedka
W. a svedka P. uviedol, že vedel o tom od začiatku. Svedok M. sa osobne zúčastnil niektorých úkonov,
niektorých prác pri realizácii tejto zákazky. Nemal v úmysle vystavené faktúry neuhradiť. Na otázku
samosudcu uviedol, že v období od 13. 08. 2012 do 06. 09. 2012 finančné prostriedky v sume 2 153
eura vybral z bankového účtu, avšak nedal ich svedkovi Francovi, s týmito peniazmi postupoval podľa

pokynov svedka M.. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde
uviedol, že časť peňazí použil na zaplatenie faktúry svedka Zlochu a svedka P. a časť peňazí dal do rúk
svedkovi M., pričom o tom nemá žiadne potvrdenie, pretože mu dôveroval, bolo poukázané na rozpory
vo výpovediach, obžalovaný uviedol, je to tak, avšak nebolo to všetko naraz. Je však pravdou, že všetky
peniaze vybral on. Nevie prečo časť peňazí nevybral svedok M., možno mal s tým nejaký úmysel. Na

otázku samosudcu, prečo mu bol zablokovaný prístup na účet uviedol, že na to nedostal odpoveď. Podľa
jeho názoru, bol v tom úmysel svedka M. získať profit.
Svedok O. okrem iného uviedol, že súhlasí s podanou obžalobou. J. W. a P. mali záujem o garážové
brány, vybrali si určitý typ brány, prišli spolu s obžalovaným, ktorý im tam mal robiť stavebné práce.
Súhlasil s tým, aby obžalovaný urobil prípravné práce, aby sa potom mohli brány osadiť. Obžalovaný

navrhol, keďže tam bude robiť viacero prác, že by sa to celé mohlo fakturovať cez neho. Svedkovia W.
a P. s tým súhlasili. Súhlasili s tým aj oni, často sa postupuje takýmto spôsobom. Celá vec bola takto
zrealizovaná, svedkovia W., P. podpísali preberací protokol. Potom obžalovaný nadiktoval na akú firmu
sa to má fakturovať, je pravda, že si predtým túto firmu nepreveril. Keď potom dlhšiu dobu finančné
prostriedky nechodili, poslal upomienku, potom prišla odpoveď od firmy I., že si neobjednali žiadne

brány. Táto skutočnosť ho trošku zoskočila, reagoval tak, že podal trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa. Na otázku prokurátora uviedol, že predtým ako dodali garážové brány boli urobiť ohliadku,
kde budú osadené. Bol tam prítomný obžalovaný, on, svedkovia W., P.. Na otázku prokurátor uviedol,
že prvýkrát zaznelo meno firmy I., keď prišiel nadiktovať obžalovaný fakturačné údaje. Potom, čo
bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že obžalovaný v podstate

vystupovalakozástupcafirmy,bolopoukázanénarozporyvovýpovediach,svedokuviedol,ževzhľadom
na to ako pri jednaniach vystupoval obžalovaný, predpokladal, že je majiteľom firmy. Keď potom
nadiktoval fakturačné údaje, nepredpokladal, že s uvedenou firmou nemá nič spoločné. Pri vystavení
faktúry obžalovaný nežiadal dlhšiu lehotu splatnosti. Nehovoril nič také, že by firma mala problémy so
zaplatením faktúry. Povedal, že hneď ako nabehnú peniaze na účet ich firmy, faktúru zaplatí. Ešte chce

uviesť, že keď do týždňa peniaze nenabehli na účet, volal svedkom W.i a P. či to uhradili, povedali, že
to zaplatili na druhý alebo tretí deň. Následne urgoval preplatenie faktúry telefonicky u obžalovaného,
tých telefonátov bolo viac, možno 8 až 10, vyhováral sa, že nejaké peniaze majú nabehnúť z nejakej
stavby, prvé tvrdenie obžalovaného bolo také, že peniaze odoslal z účtu, ale že si neuvedomil, že tam
nemá dostatok finančných prostriedkov, takže peniaze z účtu neodišli. Pri nasledujúcich urgenciách si

obžalovaný vždy našiel nejakú výhovorku. Na otázku prokurátora uviedol, že prvýkrát sa dozvedel o
existencii svedka M., keď prišla odpoveď od firmy I., že si neobjednali žiadne garážové brány. Keď potom
osobne telefonicky kontaktoval svedka M., prvé čo mu tento povedal bolo, že obžalovaný má finančné
prostriedky na zaplatenie. Pri nasledujúcich urgenciách firmy I., svedok Franc už nechcel s tým mať
nič spoločné. Obžalovaný mu už potom nedvíhal telefóny, riešil to tak,, že podal trestné oznámenie. Na

otázku obhajcu uviedol že svedok M. pri prvom telefonáte uviedol, že peniaze prišli a peniaze vybral
obžalovaný, čudoval sa, že peniaze ešte nemá zaplatené. Na ďalšiu otázku uviedol, že v súvislosti s tým
možno prišiel obžalovaný aj osobne, vtedy sa začal vyhovárať na inú zákazku v Lehote pod Vtáčnikom.
Naotázkusamosudcuuviedol,žesosvedkomM.neriešilotázkuaképostavenievofirmemáobžalovaný,
na internete si následne overil, že nie je majiteľom firmy I..

Svedok Ing. Zlocha, okrem iného uviedol, že s obžalovaným sa spoznal tak, že tento prišiel za ním
ako zákazník. V súvislosti s tým požičal obžalovanému určité náradie, ktoré mu obžalovaný doteraz
nevrátil. V čase, keď ešte dôveroval obžalovanému, spolu so susedom P. chcel meniť garážové brány.
Všetci traja spolu išli do firmy D., so svedkom O.. M. riešili technické záležitosti. Keď prišla do rečiotázka platenia, či sa bude platiť kartou, prípadne faktúrou, obžalovaný to počul. Obžalovaný potom
navrhol, aby to nechal tak, že tie brány zoberie on, že sa to bude riešiť kompletne spolu s ďalšími
prácami. Keď boli práce ukončené, boli vystavené faktúry, obžalovaný už predtým povedal, že sa rozišiel

s firmou, že má svoju firmu, že bude podnikať sám. Chce uviesť, že obžalovaný si u neho objednal
ďalší materiál, ktorý doteraz nezaplatil. Na otázku prokurátora uviedol, že predtým ako boli garážové
brány osadené, bola uskutočnená ohliadka terénu, prítomní boli oni dvaja, obžalovaný, nespomína si,
či za firmu obžalovaného bol prítomný aj niekto ďalší. Určite tam nebol nikto taký, ktorý by povedal,
že je to jeho firma, že podniká spolu s obžalovaným. Obžalovaný chcel vyplatiť faktúry v hotovosti,

povedal,ževhotovostipeniazenemákdispozícii,povedalmu,žetovyplatícezinternetbanking.Takýmto
spôsobom vyplatil prvú faktúru cez internetbanking. Zaplatenie faktúry v hotovosti zdôvodnil tým, že
potrebuje finančné prostriedky pre syna v súvislosti s jeho športovaním. Potom, čo boli vykonané ďalšie
práce a obžalovaný priniesol ďalšiu faktúru, ktorú chcel tiež vyplatiť v hotovosti, odmietol to, navrhol
mu, že mu zaplatí peniaze na účet v Tatrabanke, potom čo obžalovaný s niekým telefonoval, vrátil sa a
súhlasil s tým, že peniaze budú vyplatené na účet v Q.. Takýmto spôsobom potom peniaze previedol na

účet v Q., bol to iný účet ako v prvom prípade. Medzi vyplatením prvej a druhej faktúry volal svedok M., či
zaplatili za tie garážové brány. H. mu, že zaplatili. Tento na to reagoval tak, že obžalovaný mu hovoril, že
nezaplatili. Uviedol mu, že sa to muselo niekde zdržať. Ďalej chce uviesť, že potom prišli dvaja robotníci,
ktorí pracovali na tej zákazke a chceli, aby zaplatil peniaze. Tvrdili, že oni pracujú, ale nedostali peniaze,
povedali im, že platia obžalovanému. Neskôr bol požiadaný manželkou svedka M., s ktorou sa poznajú,

či by im nedal kópiu tej faktúry. Svedka M. pozná, spoznal ho v priebehu vykonávaných prác, prišiel tam.
Tento mu potom povedal, že peniaze neboli vyplatené na jeho účet. Na otázku prokurátora uviedol, že
v súvislosti s tou zákazkou, nerokoval s firmou I. svedka M.. Na otázku obhajcu uviedol, že v súvislosti
s touto zákazkou, rokoval len s obžalovaným. Prvá etapa realizácie prác bolo osadenie garážových
brán. Druhá etapa bolo zatepľovanie objektu. Pri tejto druhej etape, obžalovaný znehodnotil materiál,

nakoniec si musel zavolať inú firmu, aby mu to urobila. Prvá etapa prác prebehla v poriadku.
Svedok P., okrem iného uviedol, že predpokladá, že Ing. W. sa k celej veci vyjadril. Chceli zrealizovať
zatepľovanie domu a spolu s tým výmenu garážových brán. Technicky vyhovovali brány od firmy svedka
M.. Pri rokovaní s touto firmou bol prítomný aj obžalovaný. Keď sa riešila otázka zaplatenia, obžalovaný
povedal, že to zaplatí všetko on. Na otázku prokurátora uviedol, že obžalovaný vystupoval ako dodávateľ

prác. Bližšie sa o to nezaujímal, tieto otázky riešil Ing. W.. Je pravdou, že pri ohliadke terénu boli prítomný
okrem neho, Ing. W., obžalovaného aj pracovníci, ktorí to mali realizovať. Bol tam prítomný aj O. Po
vykonaní stavebných úprav, garážové brány namontoval O.. M.. Potom doniesol obžalovaný faktúry,
tieto faktúry uhradili cez banku. Faktúry boli takýmto spôsobom behom niekoľkých dní uhradené. Tieto
faktúry boli vystavené na firmu. Postavenie obžalovaného v tejto firme im nebolo vysvetlené. Svedka M.

v súvislosti s touto zákazkou pozná tak, že doviezol materiál.
Svedkyňa G. okrem iného uviedla, že zdravotný stav otca svedka M. nie je dobrý, v najbližšom období
má absolvovať operáciu srdca, potom má absolvovať ďalšiu operáciu. Svojmu otcovi, odvtedy čo začal
podnikať, robí účtovníctvo. Peniaze v súvislosti s touto zákazkou prišli na účet firmy I. obžalovaný si ich
však bankomatovou kartou vybral. Neskôr, keď obžalovanému otec zablokoval prístup na účet, vyplácal

mu peniaze v hotovosti na základe príjmových dokladov. Obžalovaný mal poverenie riešiť len zákazku
v D. A., žiadne iná splnomocnenie mu otec nedal. Otec vedel, že obžalovaný podniká, rieši zákazku,
ktorá je predmetom obžaloby, Nevedel však, že podniká v mene firmy I.. Obžalovaný má svoju firmu.
Nepredpokladali, že obžalovaný bude taký drzý a bude podnikať v mene firmy I.. Aj v prípade zákazky v
Janovej Lehote mal podpísať zmluvu o dielo nakoniec otec. Všetky faktúry za spoločnosť I. vystavovala

ona. Zistili však, že obžalovaný vystavoval faktúry na firmu I. a peniaze boli zasielané na iný účet,
pretože už nemal prístup k peniazom. Takto to bolo v prípade zákazky, ktorá je predmetom obžaloby. Na
otázku samosudcu uviedla, že nevie o tom, že by v prejednávanom prípade mal obžalovaný oprávnenie
konať za firmu AFUP. Na otázku samosudcu prečo mal obžalovaný v určitom období prístup na účet
firmy, uviedla, že otec mal zdravotné problémy, ona bola určitú dobu v Českej republike, otec sa takto

rozhodol. Bolo to dohodnuté tak, že obžalovaný mal len sprostredkovať zákazky pre otca. Tiež bolo
dohodnuté, že obžalovaný nebude používať bankomatovú kartu, keď to zistil otec, zablokoval účet. Má
vedomosť o tom, že pri osadzovaní garážových brán v prejednávanom prípade bol prítomný aj otec. Tak
isto ako ona, aj otec si myslel, že obžalovaný podniká na svoju firmu. Na otázku samosudcu uviedla,
že nie je pravdou, že by otec potom čo boli vyplatené za túto zákazku peniaze, povedal obžalovanému,

aby nezaplatil za tie garážové dvere, nikdy by nič také nepovedal. Na otázku prokurátora uviedla, že o
existencii faktúr vystavených na firmu I. sa dozvedeli až keď prišla upomienka od firmy D.. Na vystavenie
faktúr na firmu I. má oprávnenie len ona. Nevie o tom, že by sa stal prípad, kedy by otec, okrem nej,splnomocnil niekoho konať za firmu. Zdravotný stav otca nebol nikdy taký zlý, že by si nebol schopný
vybrať peniaze z účtu .
Svedok M., okrem iného uviedol, že obžalovaného pozná viac rokov, je o ňom známe, že je podvodník.

V prípade zateplenia bytovky v D. A., spočiatku váhal, či do toho ísť. Nakoniec súhlasil s tým, že do
toho pôjde, v tej dobe jeho zdravotný stav nebol dobrý. Súhlasil s tým, že v mene firmy I. môže dojednať
zateplenie bytovky v Janovej Lehote. Bolo to tak, že ak s tým bude súhlasiť on, pôjde to potom podpísať.
Skutočnosť, že firma AFUP nie je platcom s DPH, obžalovaný využil. Potom zistil, že prišli peniaze od
svedka P., W. na účet. Vysvetľoval to, obžalovaný, tým spôsobom, že P. ešte bude potrebovať. Keď

potom zistil, že v tomto konkrétnom prípade nezaplatil faktúry, zrušil obžalovanému prístup na účet.
Neskôr sa dozvedel od polície, že obžalovaný vystavoval faktúry, pritom faktúry v jeho firme vystavovala
len dcéra. Jeho dcéra mala poverenie na ten ktorý úkon vystavovať faktúry. D. konateľom filmy I. je on,
nikto iný nemal poverenie vystupovať v mene firmy. Obžalovaný bol jedine ústne poverený vypracovať
cenovú ponuku na akciu v Janovej Lehote. Obžalovaný si dával posielať peniaze aj na iný účet ako bol
účet firmy I.. Na otázku prokurátora uviedol, že keď sa dozvedel o tých garážových bránach, išiel so

svedkom Zlochom za konateľom firmy JaTiF, ktorá dodala garážové brány. Od svedka W. sa dozvedel,
že chcel zaplatiť tie garážové brány, avšak obžalovaný navrhol, aby peniaze zaslal na účet, že on to
potom zaplatí. Keď sa pýtal konateľa poškodenej spoločnosti, prečo si neoveril skutočnosti, ktoré uviedol
obžalovaný na internete, uviedol že obžalovaný ukázal razítko firmy. Na otázku prokurátora uviedol,
že o tých garážových bránach sa dozvedel od svedka Zlochu. Už si celkom presne nespomína, či

to bolo pred alebo po montáži tých brán. Ak to bolo pred montážou, určite nevedel, že sa to robí na
jeho firmu. Je pravda, že na montáž poskytol svojich zamestnancov. Obžalovaný to mal premyslené
dopredu pretože firma I., ako uviedol, nie je platcom DPH, obžalovaný mal taktiež firmu, ktorá nebola
platcom DPH. Nevie prečo obžalovaný túto zákazku neurobil na svoju firmu. Na otázku prokurátora,
komu bola doručená faktúra od firmy D. uviedol, že faktúra mu bola zaslaná, nevie si to však dať do

časovej súvislosti, keď mu prišla faktúra na zaplatenie garážových brán odpísal, že si nič neobjednal
a nebude tak nič platiť. Peniaze z tejto zákazky boli poukázané na účet firmy I., niektoré však boli
zaslané na súkromný účet nejakého G.. Na otázku prokurátora uviedol, že firma I. mala zriadený účet v
M. banke, je pravda, že prístup na účet mal aj obžalovaný. Je pravda, že v období august až september
2012 mal obžalovaný prístup na účet. Vtedy obžalovaný vyberal peniaze a nezaplatil nič. Môže uviesť,

že obžalovaný ho neinformoval o zákazke garážových brán a o priebehu montáže týchto brán. Mal
vedomosť, že prišli peniaze z tejto zákazky na účet, obžalovanému nehovoril, aby tieto peniaze vyberal
a použil na iný účel. Žiadne doklady z tejto zákazky mu obžalovaný neodovzdal. Nie je pravda, že
by obžalovaného splnomocnil v tejto veci konať. Je pravda, že v rámci tejto zákazky sa stretával so
W., P., tí však nevedeli, že je majiteľom firmy I.. Obžalovaný, aj keď prišla faktúra za garážové dvere,

sľuboval, že všetko dá do poriadku. Na otázku obhajcu uviedol, že razítkom firmy disponoval preto, aby
mohol po odsúhlasení zákazky v D. A. nakupovať potrebný materiál v stavebninách. Na otázku obhajcu
uviedol, že si už nepamätá, aká suma nabehla na účet v súvislosti s garážovými bránami. Potom,
čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde okrem iného uviedol, že 10. 08.
2012 nabehli na účet dve platby po 1 076,50 eura, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok

uviedol, že vtedy si to lepšie pamätal. Na otázku samosudcu uviedol, že ešte ani tieto peniaze nenabehli
dobre na účet a obžalovaný ich vybral. Je možné, že tieto peniaze obžalovaný nevyberal naraz, zdá sa
mu, že obžalovaný tou kartou v jednom prípade platil v Čechách. Na otázku samosudcu uviedol, že
mal vedomosť, že obžalovaný bude robiť tie garážové dvere, ale nevedel, že ich robí cez firmu AFUP.
Nevie uviesť, či obžalovaný, keď by chcel vybrať peniaze z banky musel by to urobiť cez jeho osobu,

na vyberanie peňazí mal k dispozícii bankomatovú kartu. Na otázku obhajcu uviedol, že obžalovaný
neodovzdával žiadne doklady na dvore v prítomnosti jeho manželky.
Na čísle listu 18 - 22 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom M. v prípravnom konaní
dňa 14. 11. 2013. V rámci konfrontácie, obžalovaný uviedol, že svedok M. mal vedomosť o tom, že
zákazka garážových brán je realizovaná firmou I.. Túto skutočnosť svedok M. v rámci konfrontácie

poprel. Takisto poprel tvrdenie obžalovaného, že spoločnosť I. mala uhradiť spoločnosti D. faktúru
za dodávku a montáž garážových brán. Svedok Franc ďalej poprel tvrdenie obžalovaného, že ho
svedok požiadal o vybratie peňazí v súvislosti s tým, že ich potrebuje na vykrytie nejakých aktivít.
Uviedol, že vôbec nemal vedomosť o tom, že obžalovaný vybral peniaze z účtu spoločnosti I.. Svedok
M. uviedol, že obžalovanému nedával žiadne splnomocnenie na zastupovanie jeho firmy, dal mu len

prísľub, že splnomocnenie mu dá len vtedy, keď sa jeho zdravotný stav zhorší tak, že bude musieť byť
hospitalizovaný v nemocnici. Uviedol tiež, že s obžalovaným bol dohodnutý len v súvislosti so zákazkou
v D. A..Na čísle listu 47 sa nachádza faktúra dodávateľa D. zo dňa 06. 08. 2012 s dátumom splatnosti 13. 08.
2012 na sumu 1 870 eura, kde ako odberateľ figuruje firma I..
Na čísle listu 50 a sa nachádza oznámenie konateľa firmy I., svedka M., spoločnosti D. zo dňa 12. 12.

2012, z ktorého vyplýva, že svedok M. si nič neobjednal ani ako súkromná osoba, nikoho nesplnomocnil
ani nepoveril, aby si u predmetnej firmy niečo objednal.
Na čísle listu 51 sa nachádza faktúra číslo 21/2012, ktorú vyhotovil obžalovaný, ako dodávateľ je
uvedená firma I., príjemca O.. W., faktúra je vystavená na sumu 1 076,50 euro.
Na čísle listu 55 sa nachádza faktúra číslo 22/2012, ktorú vyhotovil obžalovaný, ako dodávateľ je

uvedená firma I., príjemca E. P., faktúra je vystavená na sumu 1 076,50 euro.
Na čísle listu 69 - 76 sa nachádza výpis z účtu firmy AFUP v ČSOB banke, z ktorého vyplýva, že dňa
10. 08. 2012 bola prijatá platba od M. W. 1 076,50 eura a toho istého dňa 10. 08. 2012 bola prijatá
platba od Márie Šimkovej, označená ako garážová brána, na sumu 1076,50 eura. Dňa 13. 08. 2012
bol uskutočnený výber platobnou kartou vo výške 940 euro, dňa 16. 08. 2012 výber sumy 200 euro
platobnou kartou, dňa 20. 08. 2012 výber platobnou kartou vo výške 500 euro, dňa 20. 08. 2012 výber

platobnou kartou vo výške 200 euro.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pretože na
škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že niekoho uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku malú škodu. Súd v skutkovej časti rozsudku opravil pisársku chybu, ktorá sa vyskytla v
podanej obžalobe a namiesto od 13. 08. 2013 uviedol od 13. 08. 2012. Aj keď obžalovaný spáchanie
trestnej činnosti poprel, súd považuje obranu obžalovaného za účelovú, vedenú snahou zbaviť sa
trestnej zodpovednosti. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná sústavou priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuju. Za priamy dôkaz považuje

súd výpoveď svedka M. na hlavnom pojednávaní, ktorý jednoznačne potvrdil, že obžalovaný bez jeho
vedomia v mesiaci júl 2012 predstieral v predajni spoločnosti D., pred svedkom M. že je oprávnený
konať v mene spoločnosti I., čo nebola pravda. Taktiež bolo preukázané výpoveďami vypočutých
svedkov, že to bola iniciatíva obžalovaného, aby svedkovia Zlocha, Košovský zaplatili za garážové
brány, ktoré dodala spoločnosť D., prostredníctvom firmy I., bolo preukázané, že obžalovaný už v tej

dobe mal v úmysle finančné prostriedky za garážové brány, potom čo budú na účte spoločnosti I.
na ktorý v tej dobe prostredníctvom platobnej karty mal prístup, vybrať, ako o tom svedčia aj vyššie
konštatované výbery vyšších finančných čiastok krátko potom ako finančné prostriedky prišli na účet.
Tiež treba poukázať na tú skutočnosť, že svedok M. potvrdil, že obžalovaný v súvislosti so zákazkou
garážových brán nemal oprávnenie konať v mene spoločnosti I., pričom tak skutočne konal a predstieral

v rámci uvedenej zákazky, že je oprávnený v mene tejto spoločnosti konať. V tej súvislosti treba
poukázať na skutočnosť, ktorú uviedol svedok M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a ktorá
podľa názoru súdu nepriamo usvedčuje obžalovaného z podvodného motívu jeho konania. Je tým
skutočnosť, že v rovnakej dobe mal obžalovaný, taktiež ako svedok M. firmu I., firmu, ktorá nebola
platcom DPH. Ak uvedenú zákazku obžalovaný nevykonal cez svoju firmu, svedčí to podľa názoru súdu

o podvodných úmysloch obžalovaného vyľakať finančné prostriedky, tieto nechať vyplatiť na účet firmy I.
prostredníctvom bankomatovej karty finančné prostriedky vybrať a nezaplatiť spoločnosti D. za dodané
garážové brány. Trestná činnosť obžalovaného, okrem výpovedí svedkov M., M., P., Zlochu, G. je
preukázanáajobsahomlistinnýchdôkazov,ktorébolizabezpečenévprípravnomkonaní aoboznámené
na hlavnom pojednávaní. Všetky vykonané dôkazy vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania

trestnej činnosti usvedčujú.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz trikrát súdne trestaný, v roku 2001 bol odsúdený
za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona, v prípade tohto odsúdenia
sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. V roku 2009 bol odsúdený za prečin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, bol mu uložený podmienečný trest. Od roku 2010 bol postihnutý

za štyri priestupky oblasti dopravy.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia
§ 38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej
sadzby v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania

obžalovaného a je potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej
činnosti. Obžalovaný sa počas skúšobnej doby nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, prípadne
priestupku,lebovopačnomprípadebymohlobyťrozhodnuté,žepodmienečneodloženýtrestvtrvaní10mesiacov vykoná. Súd zároveň rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť spoločnosti D. spôsobenú
škoduvovýške1870euro,tátoškodabolavkonaníriadneuplatnenáajejvýškabolariadnepreukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.