Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200884
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515200884.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu:

Raiffeisenbank a.s., IČO: 49240901, Hvězdova 1716/2b, 14078 Praha 4, Česká republika právne
zastúpený:Havel,Holásek&Partnerss.r.o.,advokátskakancelária,IČO:36856584sosídlomMlynské
Nivy 49, Bratislava proti žalovanému: I. Y., nar. XX.X.XXXX, L. XXX, toho času XXX S. R., F., F. Q. S5
XNE, X. V. v konaní o zaplatenie 14.132,62 Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.132,62 Kč s 8,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 12.927,05 Kč od 17.6.2015 do zaplatenia a trovy konania vo výške, pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 14,51 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 133,77

eur, na účet právneho zástupcu žalobcu Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava,
všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur, splatných vždy do 25-tého dňa v tom
ktorom mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky,
má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.2.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 14 132,62 Kč, zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 10.000,- Kč od

26.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 14 132,62 Kč od 26.6.2014
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom
vzťahu žalobcu a žalovaného založeného Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa
25.9.2009, ktorou bol žalobcom pre žalovaného zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a Zmluvou
o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 5.2.2010.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 15.6.2015 písomne

vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.1.2016 a dňa 9.3.2016, pričom poukázal svoj zlý zdravotný
stavvdôsledkuktoréhonemôžepracovať.Jehopríjmomjeinvalidnýdôchodok,apretožiadalomožnosť
uhradiť dlh v splátkach.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 28.4.2016. Pojednávania sa zúčastnil iba
právny zástupca žalobcu. Žalobca na pojednávanie volaný nebol, nakoľko je zahraničnou právnickou
osobou. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho

neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. tak vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazyNa pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe poukazujúc na žalobu a ostatné
predchádzajúce prednesy, pričom možnosť ž splácať dlh žalovaným ponechal na uvážení súdu.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby ako aj vyjadrením žalobcu a vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako banka a žalovaný ako klient uzavreli Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb
dňa 29.5.2009. Cieľom zmluvy bolo vytvoriť podmienky k poskytovaniu bankových a ďalších služieb

prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov. V čl. 2 „Zriadenie a vedenie bežného účtu“
sa zmluvné strany dohodli, že banka zriadi klientovi bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a za bankové
operácie si bude účtovať úhradu nákladov podľa cenníka. Ďalej sa klient a banka dohodli, že klient vloží
na účet pri podpise zmluvy počiatočný vklad, a to najmenej v jednej mene, ktorého výška je stanovená
v cenníku. Klient bol povinný udržiavať na účte kladný zostatok.
Dňa 5.2.2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o povolenom debete k bežnému účtu č.

XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky až do výšky
10.000,- Kč. Podmienkou čerpania povoleného debetu bolo jeho úplné splatenie najneskôr do jedného
roku od prvého čerpania a zároveň udržiavanie minimálneho kreditného príjmu na účte za kalendárny
mesiac vo výške najmenej 25 % z poskytnutého povoleného debetu. Žalobca poskytol žalovanému
povolený debet vo výške 10.000,- Kč. Žalovaný sa zaviazal čerpať povolený debet priebežne, avšak

neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Taktiež sa zaviazal odo dňa čerpania hradiť úrok z čerpanej a
doterz nesplatenej čiastky vo výške 21,90 % ročne. Listom zo dňa 25.6.2014 žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosť z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného a vyzval žalovaného k úhrade dlhu .
Pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 14.132,62 Kč v zmysle špecifikácie predloženej
žalobcom dňa 23.7.2015 tvorí istina vo výške 10.000,- Kč, dlh na zmluvných úrokoch vo výške 1.205,57

Kč, pričom ide o zmluvný úrok do splatnosti úveru teda od 30.11.2013 do 25.6.2014 a dlh na poplatkoch
spojených s vedením a správou bežného účtu a povoleného debetu vo výške 2.927,05 Kč.

Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. V konaní
nebolo jednoznačne preukázané, hoci súčasnému pobytu žalovaného vo Veľkej Británii, že jeho

zámerom je zdržiavať sa tam trvale. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku
právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má
byť použitý na posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku.
Podľa čl. 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje len

na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne
zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže

žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

V zmysle čl. 1 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme
19.6.1980 ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným
prvkom.

V zmysle čl. 3 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme
19.6.1980 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť
dostatočnespoľahlivovyjadrenáalebovyplývaťzustanovenízmluvyalebozokolnostíprípadu.Účastníci
si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre

zmluvné záväzky zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť
urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné
strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.Podľa časti III Záverečné ustanovenia čl. 20 Rozhodné právo bodu 20.1. Všeobecných obchodných
podmienok Raiffeisenbank, a.s. právní vztahy vzniklé mezi Klientem a Bankou na základě techto VOP
se řídí právním řádem Českej republiky.

Keďže žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu má záujem aj napriek skutočnosti, že jeho súčasný pobyt je vo Veľkej Británii sa zdržiavať na
území Slovenskej republiky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ma právomoc vo

veci konať slovenský súd.
SúdaplikovalnaposúdeniepoužiteľnéhohmotnéhoprávapriZmluveoposkytovaníbankovýchaďalších
služieb zo dňa 29.5.2009 Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme
19.6.1980 a pri Zmluve o povolenom debete k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 5.2.2010
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.
Podľa týchto právnych predpisov následne súd aplikoval vo veci hmotné právo Českej republiky, nakoľko

dohoda o aplikácii Českého práva medzi zmluvnými stranami vyplývala z časti III čl. 20 Rozhodné
právo bodu 20.1. Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank, a.s., ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere.

Podľa § 3028 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, tímto zákonem se řídí práva a povinnosti

vzniklé ode dne nabytí jeho účinnosti..

Podľa § 3028 ods. 3 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, není-li dále stanoveno jinak, řídí se
jiné právní poměry vzniklé přede dnem nabytí účinnosti tohoto zákona, jakož i práva a povinnosti z
nich vzniklé, včetně práv a povinností z porušení smluv uzavřených přede dnem nabytí účinnosti tohoto

zákona, dosavadními právními předpisy. To nebrání ujednání stran, že se tato jejich práva a povinnosti
budou řídit tímto zákonem ode dne nabytí jeho účinnosti.

Podľa § 273 od. 1 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb., část obsahu smlouvy lze určit také
odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi

nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu
přiložené.

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb. smlouvou o běžném účtu se zavazuje
banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní

prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.
Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb., účinného do 31. 12. 2013, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb. Je-li dlužník v prodlení se splněním
peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit
z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

Věřitel má vedle úroků z prodlení nárok na úhradu minimální výše nákladů spojených s uplatněním své
pohledávky v rozsahu a za podmínek stanovených nařízením vlády.

Podľa § 563 Občanského zákonníku není-li doba splnění dohodnuta, stanovena právním předpisem
nebo určena v rozhodnutí, je dlužník povinen splnit dluh prvního dne poté, kdy byl o plnění věřitelem

požádán.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa

odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 Nařízení vlády ČR č. 180/2013 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročnvýši repo
sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází
kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.

Podľa § 19 ods. 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov
z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného
správcu a člena orgánu právnické osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného
vestníka a verejných registrov právnických a fyzických osôb, výška úroku z omeškania, ku ktorému došlo
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa spravuje nariadením vlády č. 142/1994Sb., v
znení účinnom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa článku II. ods. 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb., ktorým sa mení nariadenie
vlády č. 142/1994 Sb., účinného od 1. 7. 2013, výška úroku z omeškania, ku ktorému došlo pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa spravuje doterajšími právnymi predpismi.

Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 33/2010 Sb., ktorým sa mení nariadenie vlády č.
142/1994Sb., účinného od 1. 7. 2010, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby
stanovenej Č. F. T. pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v
ktorom došlok omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.

Povykonanomdokazovaníapreskúmanížalobcomuplatnenýchnárokovdospelsúdkzáveru,žežalobe
je možné vyhovieť iba čiastočne.

Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že na základe Zmluvy
o poskytovaní bankových a ďalších služieb dňa 29.5.2009 bol žalovanému zriadený a vedený bežný

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX u žalobcu. Na základe Zmluvy o povolenom debete na bežnom účte č.
4337755001/5500 zo dňa X.X.XXXX bolo dojednané medzi žalovaným a žalobcom poskytnutie úveru
formou povoleného prečerpania na bežnom účte, s výškou úverového rámca XX.XXX Kč. P. žalovaného
bolo vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť dojednaný úrok a poplatky. Z. povinnosť žalovaný
nesplnil, preto mu súd uložil povinnosť vrátiť žalobcovi čerpaný úver vo výške dojednaného povoleného

prečerpania na bežnom účte, t. j. vo výške XX.XXX,- Kč. F. tiež priznal žalobcovi nárok na časť
uplatnenej istiny tvoriacu poplatky spojené s vedením a správou bežného účtu a povoleného debetu, a
tosumu2.927,05Kčatiežsumuvyčíslenýchúrokovod30.11.2013dovyhláseniamimoriadnejsplatnosti
vo výške 1.205,57 Kč. Keďže zmluvný úrok ako odplata (cena) za poskytnuté peňažné prostriedky
prislúcha veriteľovi za dojednanú dobu poskytnutia úveru, v danom prípade do jeho splatnosti, t.j. do

25.6.2014, kedy bola vyhlásená splatnosť poskytnutých finančných prostriedkov povoleného debetu.
Súd tak zamietol žalobu v časti uplatneného úroku vo výške 21,90 % ročne zo sumy 10 000,-
Kč od 26.6.2014 do zaplatenia, nakoľko zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté
peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z
ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so

záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu
s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Žalobcovi preto neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných úrokov po splatnosti úveru.

Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo

žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi, ním uplatnený úrok
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy14.132,62 Kč od 17.6. 2012 do zaplatenia. Súd priznal
žalobcoviúrokzomeškaniazpriznanejsumyistiny,t.j.zosumy14.132,62Kč.Súdvšakpriznalžalobcovi
úrok z omeškania s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka od 17.6.2015 (dňa 15.6.2015 bola
žaloba doručená žalovanému, nasledujúci deň, teda dňa 16.6.2016 mohol žalovaný svoj dlh splniť, odo

dňa 17.6.2016 je v omeškaní). Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 14.132,62 Kč trvá, preto
mu súd uložil zaplatiť žalobcovi popri istine 14.132,62 Kč aj úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne
zo sumy 12.927,05 Kč od 16.6.2016 do zaplatenia. V časti v ktorej súd žalobu zamietol súd nepriznal
žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania. Úroky z omeškania priznal súd iba z nezaplatenejistiny a poplatkov vychádzajúc zo zákazu úročenia úrokov - právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z
príslušenstva /tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov/ potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky
ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky

zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu istiny
14.132,62 Kč, úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 10.000,- Kč od 26.6.2014 do zaplatenia (po

prepočítaní úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. ku dňu 28.4.2016 bol vo výške 4.038,- Kč), úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 14.132,62 Kč od 26.6.2014 do zaplatenia (po prepočítaní
úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. ku dňu 28.4.2016 bol vo výške 2.097,68 Kč), výsledok konania
je taký, že konanie o žalobe bolo v časti zaplatenia úroku vo výške 21,90 % ročne zo sumy 10.000,-
Kč od 26.7.2012 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 14.132,62

od 26.6.2014 do 16.6.2016, vyčíslený vo výške 1.109,62 eur a v časti úroku z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 1205,57 od 17.6.2015 do 28.4.2016, vyčíslený vo výške 84,28 eur bola žaloba
zamietnutá v tejto časti bol úspešný žalovaný bola žaloba zamietnutá v tejto časti bol úspešný žalovaný.
Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny, vyčísleného úroku a poplatkov spolu vo výške
14.132,62 Kč a úroku z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 12.927,05 Kč od 17.6.2015 do zaplatenia

(po prepočítaní úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. ku dňu 28.4.2016 bol vo výške 903,78 Kč), v
ktorej bolo žalobe vyhovené.

Žalobca bol teda úspešný v 74,19 % a žalovaný v 25,81 %. Po odpočítaní od úspechu žalobcu v rozsahu
74,19 % úspech žalovaného v rozsahu 25,81 %, t.j. neúspech žalobcu, čistý úspech žalobcu je 48,38%.

Žalobca by tak mal právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva v rozsahu
48,38 %.

Súd za účelné trovy konania žalobcu potrebné na uplatnenie práva proti žalovanému považoval trovy
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 30,- eur a z trov právneho zastúpenia

vo výške 276,50 eur.

Priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 276,50 eur pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej
službyvovýške(1./prevzatieaprípravazastúpeniavrátaneprvejporadysklientom;2./písomnépodanie
na súd - žaloba doručená súdu 27.2.2015; 3./ účasť na pojednávaní dňa 28.4.2016 pri sume 34,86 eur

za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods.1 a 2 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/, c/ a d/ vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu
vo výške 104,58 eur. K tomu treba pripočítať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné /režijný paušál/ podľa § 16 ods.3 cit. vyhlášky za 5 hore uvedené úkony právnej
služby 2 v roku 2015 vo výške 8,39 eur a 1 v roku 2016 vo výške 8,58 eur spolu vo výške 25,36 eur. Súd

tiež priznal žalobcovi cestovné náhrady podľa § 15 písm. a), §16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 665/2004 Z.z
a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v súvislosti so zastúpením žalobcu na pojednávaní
na Okresnom súde v Starej Ľubovni zo dňa 28.4.2016 vo výške 51,93 eur (vzdialenosť Košice - Stará
Ľubovňa a späť 197,40 km, cena PHM: 1,213 eur/l, spotreba 6,6l/100 km, základná náhrada pre osobné
cestné motorové vozidlá 0,183 eur/1 km). Žalobcovi bola súdom priznaná aj náhrada za stratu času vo

výške 57,20 eur za stratu času súvisiacu s cestou na pojednávanie na Okresnom súde v Starej Ľubovni
dňa 28.4.2016 v trvaní 4 polhodín po 14,30 eur. Keďže advokát zastupujúci žalobcu je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, súd zvýšil jemu priznanú odmenu v zmysle ním predloženého vyčíslenia o daň z
pridanej hodnoty vo výške 37,43 eur podľa § 18 ods.3 cit vyhlášky v zmysle žalobcovho vyčíslenia. Spolu
trovy právneho zastúpenia vo výške 276,50 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného však žalobcovi podľa § 142 ods.2 O.s.p.
patrí len 48,38 % týchto trov, teda patrí mu náhrada trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatkuvo výške 14,51 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 133,77 eur. Trovy konania spolu vo
výške 148,28 eur.

Trovy konania je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd povolil žalovanému splácať žalobcovi prisúdenú sumu a trovy konania v splátkach, nakoľko žalobca
otázku splátok nechal na posúdenie súdu, pričom súd mal preukázanú nepriaznivú finančnú situáciu
spôsobenú nepriaznivým zdravotným stavom žalovaného, preto mu umožnil povinnosť uloženú týmto

rozsudkom splatiť v splátkach tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.