Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Viera Malinowska
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/76/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203451
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1616203451.1
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa : AURIS REAL INVEST s.r.o., so sídlom Trnavská
cesta 34, 821 02 Bratislava, IČO: 43 963 200, zastúpeného ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom
Seberíniho l, 821 03 Bratislava, IČO: 47 506 946, proti odporcom 1/ X., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX,
XXX XX T., 2/ Q., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX U., o nariadenie predbežného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Odporcovi 1/ a odporcovi 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ doručil Okresnému súdu Malacky dňa 19.04.2016 návrh, ktorým sa voči odporcom domáhal
nariadením predbežného opatrenia uložiť zákaz „vykonávať, pokračovať v akýchkoľvek zásahoch do
právanavrhovateľaakostavebníkavpodobeakýchkoľvekzásahov,terénnychúpravalebovykonávania,
pokračovania, stavebnej činnosti na pozemku parcely registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné
plochy o výmere XXX m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. pre katastrálne územie T., obec: U.,
okres T., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“.
Návrh odôvodnil tým, že odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku
parcely registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku Ostatné plochy o výmere XXX. m2 zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., obec U., okres T., evidovaného Okresným úradom
Malacky, katastrálnym odborom, každý v 1 k celku, nehnuteľnosť nadobudli od predchádzajúcich
vlastníkov, a to L., rod. W., T. XXXXX/XX, XXX XX X., nar. XX.XX.XXXX. s manželom L., rod. V., T.
XXXXX/XX., XXX XX. X., nar. XX.XX.XXXX, na základe Rozhodnutia Okresného úradu T., katastrálneho
odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy, ktorá nadobudla právne účinky
vkladu dňa 17.03.2016 pod číslom P..
Odporcovia začali uskutočňovať na nehnuteľnosti stavbu bez stavebného povolenia. Na nehnuteľnosť
bolo síce dňa 13.01.2009 vydané Rozhodnutie Mesta U., č. j.: U., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.02.2009, ktorého predmetom bolo povolenie stavby "Dva rodinné domy" na pozemku parc. č. XXXX/
XX., XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX pre k. ú. T., práva zo Stavebného rozhodnutia však na odporcu
1/ a 2/ neprešli. Stavebné rozhodnutie bolo vydané v prospech navrhovateľa ako stavebníka, ktorý bol
v čase vydania Stavebného rozhodnutia zároveň vlastníkom nehnuteľnosti.
Právni predchodcovia odporcov nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy,
ktorej účinky vkladu nastali dňa 10.02.2016 pod číslom P. a v zmysle § 70 stavebného zákona sa stali
právnymi nástupcami predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti ako stavebníka. Dňa 19.02.2016 došlo
medzi I. a G. ako prevádzajúcimi a navrhovateľom ako nadobúdateľom k uzatvoreniu Zmluvy o prevode
práv stavebníka, predmetom ktorej bol prevod všetkých práv a povinností stavebníkov vyplývajúcich zostavebného rozhodnutia v rozsahu povolenia výstavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/XX
a XXXX/XX k.ú. T. z I. a G. na navrhovateľa.
Napriek tomu, že I. s G. previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na odporcov ako kupujúcich, spolu s
vlastníckym právom na odporcov nepreviedli v zmysle § 70 stavebného zákona aj práva zo stavebného
rozhodnutia, a to z dôvodu, že v čase realizácie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti už nimi
nedisponovali. S ohľadom na uvedené odporcovia realizáciou stavby podľa stavebného rozhodnutia,
ku ktorému nemajú žiadne práva, zasahujú do práv navrhovateľa ako stavebníka zo stavebného
rozhodnutia, nakoľko jediným subjektom oprávneným zo stavebného rozhodnutia je navrhovateľ ako
stavebník. Podľa názoru navrhovateľa z odôvodnenia návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ vidí v tom, že odporcovia bez akéhokoľvek právneho titulu
začali realizáciou stavby rodinného domu na nehnuteľnosti vykonávať výlučné práva navrhovateľa ako
stavebníka, ktorému z dôvodu pokračujúcich stavebných prác každým dňom vzniká škoda (už začatím
realizácie stavby rodinného domu z titulu, že ju realizujú podľa projektovej dokumentácie overenej v
stavebnom konaní, ku ktorej nemajú žiadne práva). S poukazom na tieto skutočnosti jednoznačne
existuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplývajúca v prvom rade z potreby zachovania
stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva do skončenia konania vo veci a práve z tohto dôvodu
je preto potrebné výkon stavebných prác na nehnuteľnosti zastaviť.
Vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať uloženia zákazu realizovať stavbu rodinného domu na
pozemku parcely registra "C" č. XXXX/XX pre katastrálne územie T. podľa Rozhodnutia Mesta U.,
č.j.: U., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2009, zdržania sa zásahov do práv navrhovateľa
ako stavebníka vyplývajúcich z Rozhodnutia Mesta U., č. j.: U., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.02.2009 a odstránenia všetkých neoprávnene vykonaných stavieb a iných úprav.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa§54zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(Stavebnýzákon)stavby,
ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo
na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa § 58 ods. 2 veta prvá a tretia zákona č. 50/1976 Zb. stavebník musí preukázať, že je vlastníkom
pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona , ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To
neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia
nedošlo k zmene.
Podľa § 70 zákona č. 50/1976 Zb. stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú
záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho príloh a dospel k
záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
Predbežné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní
predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný
stav, aby sa navrhovateľ mohol nerušene domáhať svojho práva. Nariadenie predbežného opatreniavšak predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy. Navrhovateľ dostatočne v danom štádiu konania nepreukázal základné podmienky
pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Z obsahu spisu nemal súd za osvedčenú
pravdepodobnosť nároku, ktorému by mal poskytnúť ochranu a neosvedčil existenciu neoprávneného
zásahu zo strany odporcov.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa
§ 120 a nasl. O. s. p., ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie
smeruje a či je predbežné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Navrhovateľ sa domáha dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá má spočívať v uložení zákazu
odporcom „vykonávať, pokračovať v akýchkoľvek zásahoch, terénnych úprav alebo vykonávania,
pokračovania, stavebnej činnosti na pozemku parcely registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné
plochy o výmere XXX. m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. pre katastrálne územie T., obec:
U., okres T..“
Pozemok parcela registra "C" č. XXXX/XX., k.ú. T. je však práve vo vlastníctve odporcov. Občiansky
zákonník ako aj Ústava SR garantuje nedotknuteľnosť vlastníctva ( § 1 Občianskeho zákonníka).
Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo, ktoré predstavuje právo vlastníka vec držať,
užívať a disponovať ňou, obmedzenie vlastníckeho práva je možné len na základe zákona. Podstatou
vlastníctva je neobmedzená moc vlastníka nad vecou, ktorú vlastní.
Stavebné povolenie je individuálnym správnym aktom. Verejnoprávne oprávnenia vyplývajúce z
individuálnych správnych aktov sú v zásade neprevoditeľné súkromnoprávnym úkonom. Ako vyplýva aj
z publikovaných právnych stanovísk stavebné povolenie je správny akt in rem. Práva alebo povinnosti,
ktoréztakéhotorozhodnutiavyplývajú,súprenositeľnénainúosobuspolusvecou,naktorúsavzťahujú.
(T.: Všeobecné správne právo. Eurokódex rok vydania 2007, Žilina, s. 173). Uvedený právny názor
vyplýva aj z § 70 zákona č. 50/1976 Zb. Občiansky zákonník v § 120 ods. 2 výslovne uvádza, že stavby
nie sú súčasťou pozemku. Preto podľa aktuálneho právneho stavu je možné, aby vlastníkom pozemku
a stavby, ktorá je na ňom zriadená, boli rozdielne osoby. Právo stavby je osobitným vecným právom
stavebníka mať stavbu na pozemku iného vlastníka. Je to právo zmluvne prevoditeľné a zdediteľné.
Slovenský právny poriadok preto v súčasnosti umožňuje kolíziu tvrdeného práva navrhovateľa
vyplývajúceho zo stavebného povolenia a práva odporcov z titulu vlastníctva pozemku, na ktorom sa má
stavba podľa stavebného povolenia realizovať, ktorá kolízia bude predmetom skúmania a dokazovania
vo veci samej, nakoľko presahuje rámec konania o nariadení predbežného opatrenia.
Podľa názoru súdu v prejednávanej veci je nutné túto kolíziu predbežne do rozhodnutia v merite
rozhodnúť v prospech odporcov ako vlastníkov pozemku, ktorí jediní majú ako vlastníci právo s
vecou nakladať, teda aj rozhodovať, či na ich pozemku môže alebo nemôže realizovať stavbu tretia
osoba, ktorej už nesvedčí vlastnícke právo k pozemku, ktorým disponovala v čase vydania stavebného
povolenia. Tvrdené oprávnenie navrhovateľa vyplývajúce z individuálneho správneho aktu nemôže bez
právneho dôvodu nielenže „presahovať“ vecné právo odporcov ako vlastníkov, ani zasahovať do práva
a oprávnených záujmov odporcov ako vlastníkov pozemku, ku ktorému patrí aj právo zriadiť si na
svojom pozemku stavbu. Nie je preto možné uložiť odporcom všeobecný zákaz „akýchkoľvek terénnych
úprav alebo vykonávania, pokračovania, stavebnej činnosti“, s ohľadom na neadekvátnosť takéhoto
obmedzenia, ktoré nie je odôvodnené právnym postavením navrhovateľa ako stavebníka, ktorý však
nemá k pozemku na ktorom sa má realizovať stavba, žiadny právny vzťah.
Navrhovateľ napokon ani neosvedčil existenciu neoprávneného zásahu odporcov do jeho práva ako
stavebníka, neosvedčil, že odporcovia realizujú na pozemku stavbu práve na základe vydaného
RozhodnutiaMestaU.,č.j.:U.zodňa13.01.2009(stavebnépovolenienastavbu„Dvarodinnédomy"na
pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX pre k. ú. T.) resp. práve podľa projektovej
dokumentácie schválenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
Pokiaľ by aj akúkoľvek stavbu realizovali odporcovia bez stavebného povolenia alebo v rozpore s
ním, ako tvrdí navrhovateľ, táto skutočnosť by bola predmetom šetrenia orgánov štátneho stavebnéhodohľadu, pričom zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov stavebného konania
stavebnému úradu, ktorým je obec a súd nemá právomoc o zastavení stavby konať a rozhodnúť.
Navrhovateľ sa preto musí primárne obrátiť na príslušný stavebný úrad.
Z uvedených dôvodov potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil dostatočne právo, ktorému
má súd poskytnúť predbežnú ochranu ani existenciu neoprávneného zásahu, ktorý by odôvodňoval
uloženie zákazu vykonávať, pokračovať v akýchkoľvek zásahoch, terénnych úprav alebo vykonávania,
pokračovania, stavebnej činnosti na pozemku v ich vlastníctve, preto návrh navrhovateľa zamietol.
Návrh na predbežné opatrenie bol podaný pred začatím konania vo veci samej, preto súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov konania keď plne úspešným odporcom by patrila náhrada trov, z
obsahu spisu mu vyplýva, že odporcom žiadne trovy konania nevznikli, preto im súd ich náhradu voči
navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.