Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212207
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315212207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: CRIF- Slovak Credit Bureau,
s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: E. G., nar.
XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, P., t.č. trvale bytom V. XXXX/XX, P., o zaplatenie 1733,90 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/538/2015-67 zo dňa 29.02.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 1733,90 eur s
príslušenstvom. Predmetné rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že z vykonaného dokazovania bolo
preukázané uzavretie zmluvy o poskytnutí balíku služieb medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným na základe ktorej a následne vydanej zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty bolo
žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie na účte žalovaného. Žalovaný sa predmetný úver
poskytnutý formou povoleného prečerpania zaviazal splácať v deň konečnej splatnosti úveru. Z dôvodu

neplnenia jeho zmluvných povinností právny predchodca žalobcu listom označeným „odstúpenie od
zmluvy“ vypovedal zmluvu a žiadal žalovaného o zaplatenie zostatku úveru bezodkladne po doručení
výpovede. Súd prvej inštancie poukazujúc na §§ 48, 107, 457, 451, 458, 524 Občianskeho zákonníka,
§§ 497, 708, 709, 710 Obchodného zákonníka, § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., aplikujúc Smernicu
Rady č. 93/13/EHS a po zistení relevantných skutočností ustálil, že v danom prípade sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej je nutné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravených v Občianskom zákonníku, bez ohľadu na určenie typov zmlúv. K predmetnému záveru

dospel s poukazom na skutočnosť, že na strane dodávateľa vystupuje veriteľ, finančná inštitúcia a
na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť vopred pripravený obsah
návrhu na uzavretie zmluvy. Následne posúdil odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia Občianskeho
zákonníka pričom ex offo prihliadol na inštitút premlčania a zistil, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené
najneskôr do 20.02.2013 a keďže bola žaloba podaná po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej
doby, nárok žalobcu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy je nutné posúdiť v
zmysle Občianskeho zákonníka a v zmysle Občianskeho zákonníka sú si strany povinné vydať to,

čo vzájomne plnili, pričom premlčacia doba v takomto prípade je dvojročná. Odstúpením od zmluvy
táto bola zrušená a účastníkom zmluvy vzniklo právo požadovať od druhej zmluvnej strany vydanie
bezdôvodného obohatenia teda u žalobcu rozdiel medzi čerpanou výškou finančných prostriedkov a
uhradenou výškou finančných prostriedkov.2. Súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
ako úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.
3. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietol, že

súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia. Namietol záver súdu prvého stupňa v tom, že v súlade s právnymi predpismi Slovenskej
republiky účinnými v čase uzavretia zmluvy nie je možné posudzovať tento právny vzťah ako
spotrebiteľský. Poukázal na to, že smernica v súlade s právom Európskej únie nemá priamu účinnosť a
nemožnojejustanoveniapriamoaplikovaťnaprávnevzťahymedzijednotlivcami.Poukázal nato,žesúd

vychádzal z neprípustnej právnej analógie. Pokiaľ sa týka dokumentu s názvom Odstúpenie od zmluvy,
tento je nutné posudzovať z hľadiska jeho obsahu a v danom prípade právny predchodca len vyčíslil
dlžnú sumu a upozornil žalovaného na možnosť navýšenia tejto sumy z dôvodu zúčtovania úrokov a
poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval podľa ustanovenia § 506
Obchodnéhozákonníkavdanomprípade.Akbyajišlooodstúpenieodzmluvy,vdanomprípadejenutné
aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu v zmysle Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že ak by veriteľ

využil oprávnenie dané mu zákonu a od zmluvy odstúpil, a tým by sa dostal do horšieho postavenia
ako k tomu dospel súd prvého stupňa , bola by táto situácia neprijateľná. Z týchto dôvodov žiadal aby
súd posúdil nároky z tejto zmluvy podľa Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.
Poukázal na to, že jedná sa o absolútny obchod uzavretý medzi účastníkmi konania a nie je relevantné
to,žežalovanýniejepodnikateľom,napriektomujenutnéaplikovaťobchodnoprávneustanoveniavtejto

veci. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní nie sú ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a
takýmto postupom sa vytráca zmysel kategórie absolútneho obchodu. Obchodným zákonníkom by sa
mali vzťahovať aj právne vzťahy vzniknuté zo zosplatnenia úveru. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu a vyhovel žalobe a priznal náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok pričom bol viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
ods.1 C. p. s. ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 C. p. s. a dospel k záveru , že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov a taktiež správne
právne posúdil vec tak, že na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne

interpretoval a vyložil.
7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s vyjadreniami strán v odôvodnení
svojho rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na jeho
presvedčivosť a podrobnosť.
8. Pokiaľ sa týka podstatných tvrdení uvedených v odvolaní, odvolací súd k týmto považuje za potrebné

uviesť, že v danej veci nepochybne sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným . Tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, pokiaľ na jednej strane stoji
dodávateľ, ktorý profesionálne poskytuje svoje služby v danom prípade pri poskytovaní úverov a
na strane druhej spotrebiteľ fyzická osoba, ako to vyplýva z jeho označenia v zmluve, ktorá nemá
možnosť individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy,

niet pochybnosti o tom, že sa jedna o spotrebiteľský vzťah napriek tomu, že tento právny vzťah medzi
účastníkmi konania je absolútnym obchodom. Nepochybne teda je nutné uplatňovať právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa v tomto prípade tak, ako to správne aplikoval súd prvej inštancie.
9. Pokiaľ sa týka posúdenia listiny označenej ako Odstúpenie od zmluvy ( č.l. 30 spisu ) aj v zmysle
§ 48 ods.1 Občianskeho zákonníka ako aj § 34 Občianskeho zákonníka či výkladových pravidiel

uvedených v § 35 Občianskeho zákonníka nepochybne sa jedná o prejav vôle právneho predchodcu
žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy, čo vyplýva nielen z názvu, ale aj z obsahu tohto dokumentu. Právny
predchodca žalobcu v názve, ale aj v samotnom texte oznámil, že odstupuje od zmluvy, ktorá je tam
presne špecifikovaná, čo korešponduje s ustanovením § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri použití
noriem občianskeho práva v takýchto právnych vzťahoch. Ani toto tvrdenie žalobcu teda odvolací súd

nepovažoval za dôvodné
10. Pokiaľ sa týka odvolacích tvrdení ohľadom použitia ustanovení Obchodného zákonníka a v tej
súvislosti aj štvorročnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21.04.2015 pod spisovou značkou 3NCdo14/2014 z ktorého je zrejmé, že
ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď
by sa inak mali použiť normy Obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. Aj s poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je
zrejme, že odvolacie tvrdenia žalobcu nie sú dôvodné. Bolo ustálené, že sa jedná o spotrebiteľskývzťah medzi účastníkmi konania, kedy aj napriek tomu, že táto zmluva bola založená pred účinnosťou
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, požijú sa prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto
súd prvej inštancie správne použil inštitút dvojročnej doby premlčania pri platnom odstúpení od zmluvy.

Účinnosťou citovaného zákona sa vzťahuje tento zákon aj na právne vzťahy, ktoré boli založené aj
pred dňom jeho účinnosti. Odvolací súd poukazuje tiež na obdobné rozhodnutia či už Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod spisovou značkou 5Mcdo/20/2009, alebo Krajského súdu v Prešove vo veci
6Co/26/2012.
11. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné,

preto rozsudok prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a v odvolaní úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.