Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, August 22, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214219558
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214219558.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený: JUDr.
Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanej: K. O., C., XX.XX.XXXX, S.
O. X, Košice, zastúpená opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice II,
v spore o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 62,30 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 60,60 Eur od 31.7.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, podanou na súde dňa 8.7.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej, zaplatiť

mu sumu vo výške 62,30 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 60,60 Eur
od 31.7.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v
žalobe, čo do sumy 60,60 Eur cestovné a úhradu (prirážku) k cestovnému za cestovanie dopravným
prostriedkom žalobcu (električkou) bez platného cestovného lístka a čo do sumy 1,70 Eur náhradu
nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s uplatnením pohľadávky voči žalovanej. V žalobe žalobca
tvrdil, že dňa 30.7.2013 žalovaná cestovala v prostriedku mestskej hromadnej dopravy, že pri kontrole,

vykonanej jeho kontrolným pracovníkom sa nepreukázala platným cestovným dokladom, následkom
čoho jej v zmysle zák. č. 514/2009 Z. z. vznikla povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,60 Eur a úhradu
(prirážku) k cestovnému v sume 60,- Eur podľa úpravy v platnom prepravnom poriadku a tarife. Žalovaná
podľa tvrdenia žalobcu cestovné a prirážku k cestovnému spolu v sume uplatnenej istiny pohľadávky
dobrovoľne nezaplatila ani bezprostredne po prepravnej kontrole, ani po dodatočnej písomnej výzve, s
ktorou mal náklady vo výške 1,70 Eur, a ani neskôr. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil

listiny (hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok a písomnú výzvu na úhradu s dokladom
o jej podaní na poštovú prepravu); iné dôkazné prostriedky žalobca neoznačil.

2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového

procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného
(§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

3. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 23.10.2014 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej,

aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy
konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanejdoručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 13.1.2016 v súlade s ust. § 173 ods. 2 zák. č. 99/1963
Zb. O.s.p., zrušil.

4. Pobyt žalovanej zostal napriek šetreniu vykonanému prostredníctvom dostupných evidencií pobytu
obyvateľov neznámy, preto súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanej opatrovníčku,
ktorá ju v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe písomne nevyjadrila a pasívnou ostala v celom
priebehu konania.

5. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o preprave, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
naopak žalovaná ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupovala (bola teda
spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto
súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle
ust. § 290 a nasl. C.s.p.

6. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p.,
vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne
vyhlásený dňa 22.8.2016.

7. Z hlásenia prepravného kontrolóra zo dňa 30.7.2013 mal súd za preukázané, že žalovaná uvedeného
dňa cestovala dopravným prostriedkom žalobcu na trase električkovej linky č. 9 v Košiciach, že pri
kontrole vykonanej prepravným kontrolórom (revízorom) sa nepreukázala platným cestovným lístkom
a že na výzvu revízora žalovaná cestovné vo výške 0,60 Eur a prirážku k cestovnému v sume 60,-

Eur nezaplatila. Z vlastnej činnosti (desiatky obdobných žalôb) bolo súdu známe, že ku dňu vykonanej
prepravnej kontroly, predstavovala hodnota základného časového cestovného lístka v tarifnom pásme
T1, zakúpeného v predpredaji podľa tarify žalobcu 0,60 Eur, ako aj, že na základe zákonného zmocnenia
žalobca v tarife stanovil výšku úhrady za cestovanie bez zaplateného cestovného vo výške sto násobku
základnéhocestovného.Listomzodňa5.8.2013(čl.3)žalobcadodatočnevyzvalžalovanúnazaplatenie

žalovanej sumy. Súd mal súd za preukázané, že žalobca tento list riadne zveril poštovému podniku na
prepravu ako aj, že za túto poštovú službu zaplatil sumu 1,70 Eur.

8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 488 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah,

z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.
Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, ak z tarify cestovného alebo
prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením
prepravy.

Podľa ust. § 8 ods. 5 cit. zákona, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne
po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej
kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej
len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa
tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na

vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený
z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a
cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
Podľa ust. § 8 ods. 6, 7 cit. zákona, prirážkou je v železničnej doprave najviac stonásobok základného
cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok

základného cestovného. Základným cestovným v železničnej doprave sa rozumie cestovné v druhej
vozňovej triede vlaku osobnej dopravy bez príplatkov a zliav.Podľa ust. § 16 ods. 2 písm. b) cit. zákona dopravca je oprávnený zisťovať totožnosť cestujúcich na
účely vymáhania cestovného a prirážky k základnému cestovnému, ktoré neboli zaplatené na mieste a
na účely zisťovania nároku na zľavu základného cestovného.

Podľa ust. § 16 ods. 4 písm. c), d) cit. zákona cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo
bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným
kontrolovať prepravné doklady, preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej
kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom
a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste.

Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený

nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. V tomto závere súd vyšiel z preukázania, že žalovaná
cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka, následkom čoho jej vznikla
právna povinnosť uhradiť žalobcovi jednak cestovné vo výške 0,60 Eur a jednak i prirážku k cestovnému
vo výške 60,- Eur v zmysle Tarify pre mestskú hromadnú dopravu žalobcu, ktorú si voči žalobcovi
dobrovoľne nesplnila. Podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o cestnej doprave bola žalovaná

povinnázaplatiťcestovnéasankčnúúhradurevízorovibezprostrednepozistenícestovaniabezplatného
cestovného lístka („... je povinný na mieste zaplatiť...“), čo znamená, že z hľadiska počítania času
splatnosť pohľadávky žalobcu nastala dňom vykonania prepravnej kontroly. Počnúc nasledujúcim dňom
(31.7.2013) sa tak žalovaná s plnením záväzku na peňažné plnenie dostala do omeškania, následkom
čoho vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Dôvodný bol preto i žalobcom uplatnený nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania v percentuálnej výške 5,5% ročne, zodpovedajúcej základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
Nakoniec za dôvodný posúdil súd tiež nárok žalobcu smerujúci k náhrade poštovného v sume 1,70 Eur,
skutkovo majúc za preukázané, že žalobca za poštovú prepravu písomnej výzvy žalovanému túto sumu
uhradil a právne posúdiac tento výdavok ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, predstavujúci

podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, jej príslušenstvo.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi
priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.),
ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).

V Košiciach 22. augusta 2016

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Martin Kolesár
Mgr. Eva Húsková sudca