Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Anna Lisá
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/538/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212207
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315212207.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.AnnouLisouvprávnejvecižalobcuCRIF-SlovakCreditBureau,
s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Havel, Holásek & Partners s..r.o.,
advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému E. G., nar. XX.
X. XXXX, R. XXXX/XX, P., t.č. trvale bytom V. XXXX/XX, P., o zaplatenie 1733,90 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal dňa 15. 10. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 1733,90 eur, zmluvného úroku vo výške 15,10% ročne zo sumy 1608,51 eur od 28. 3. 2014 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1608,51 eur od 28. 3. 2014 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, IČO: 00 151
653,nazákladeZmluvyoposkytnutíbalíkuslužiebzodňa4.1.2007,zriadilprežalovanéhobežnýúčetč.
XXXXXXXXXX/XXXX a po splnení podmienok poskytol mu povolené prečerpanie. Dňa 4. 1. 2007 medzi
právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným, bola uzatvorená aj Zmluva
o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej žalovaný mohol realizovať transakcie s
prostriedkami na vyššie uvedenom účte.
Žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie do výšky 1327,76 eur (40 000 SKK) a to oznámením
o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 19. 2. 2007. SLSP, a.s. umožnila čerpať žalovanému úver
tak,žezúčtužalovanéhorealizovalajehoplatobnépríkazynaprevodalebovýberyhotovostižalovaného
a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči SLSP. Žalovaný sa úver zaviazal
splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku SLSP najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom
pohľadávka SLSP v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky SLSP
proti pohľadávke žalovaného z účtu žalovaného a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z
účtu žalovaného a v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
bola dohodnutá odplata - úrok vo výške 15,10% ročne a v prípade poručenia podmienok splácania
úveru, žalovaný bol povinný uhradiť úrok z omeškania. Žalovaný využil možnosť čerpať úver, avšak
nedodržiaval podmienky pre jeho splácanie, preto sa dostal do omeškania. Z tohto dôvodu právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 15. 2. 2013, označeným „Odstúpenie od zmluvy“, vypovedal Zmluvu
a žiadal žalovaného o zaplatenie celého zostatku úveru bezodkladne po doručení výpovede. Dlh
žalovaného predstavoval sumu 1733,90 eur a pozostával z istiny úveru 1608,51 eur, úroku 0,45 eur,
debetného úroku z nepovoleného prečerpania 36 eur a zákonného úroku z omeškania 88,94 eur. Tátosuma 1733,90 eur bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 3. 2014 č. XXXX/XXXX/
M. a Prílohy k tejto zmluve, postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.
Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu a právneho predchodcu
žalobcu, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, zmluvou o vydaní a
používaní platobnej karty, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, všeobecnými obchodnými
podmienkami, obchodnými podmienkami SLSP a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných
úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, sadzobníkom poplatkov a náhrad
SLSP a.s. časť A) pre obyvateľstvo, odstúpením od zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky,
prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, prehľadom transakcií, úrokovými sadzbami a zistil tento
skutkový stav.
Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu je právnickou osobou, ktorá má vo
svojom predmete činnosti bankové činnosti a to okrem iného aj poskytovanie úverov.
Dňa 4. 1. 2007, došlo medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorej predmetom bolo poskytnutie bankových produktov
v kombinácii Balíka EXTRA, t.j. vedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, poskytnutie
elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty VISA Electron a poskytnutie povoleného
prečerpania po splnení podmienok, uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie
splátkovýchakontokorentnýchúverovapovolenýchprečerpanífyzickýmosobámnepodnikateľom.Toho
istého dňa účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili aj Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty.
Listom zo dňa 19. 2. 2007 právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, oznámila žalovanému, že mu poskytuje možnosť prečerpávať sporožírový
účet až do výšky 1327,76 eur (40 000 Sk).
Podmienky zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným, boli bližšie upravené vo Všeobecných
obchodných podmienkach, Obchodných podmienkach SLSP, a.s. pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom a v Sadzobníku
poplatkov a náhrad SLSP a.s. časť A) pre obyvateľstvo.
Podľa čl. 7.6.1. prvý odsek písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient
je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti.
Podľa časti B bodu 7.6.1, druhý odsek písm. b), Všeobecných obchodných podmienok, banka je
oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká
záväzok klienta splatiť pohľadávky banky vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy o úvere
nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy, uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.
Podľa časti C bodu 10.1 a 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, písomnosti banky sa doručujú
osobne, poštou, elektronickými komunikačnými médiami (fax, telex, e-mail alebo iné elektronické
médium). Pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku
tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto
skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.
Podľa časti C POVOLENÉ PREČERPANIA bodu 13.2 Obchodných podmienok SLSP a.s. pre
poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom, ak dôjde k prípadom porušenia (nepovolené prečerpania trvá viac ako 10dní alebo
akékoľvek nepovolené prečerpanie vo výške viac ako 10% z výšky povoleného prečerpania stanovenej
bankou alebo nastane ktorákoľvek zo skutočností podľa bodu 8.1 písm. c) až p)), banka je oprávnenápostupovať podľa bodu 8.2 alebo podľa vlastného u váženia banky zastaviť povolené prečerpanie úplne
alebo až do doby, keď podľa názoru banky pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie
povoleného prečerpania.
Podľa časti B bodu 8.2. písm. b) a c) Obchodných podmienok SLSP a.s. pre poskytovanie splátkových
a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, banka je
oprávnená najmä:
b) vypovedať úverovú zmluvu, účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty dňom
jej doručenia dlžníkovi alebo
c) odstúpiť od úverovej zmluvy; odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť
pohľadávku banky. Odstúpením od úverovej zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené
medzi bankou a dlžníkom, resp. treťou osobou.
Listom zo dňa 15. 2. 2013 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, oznámila žalovanému, že odstupuje od Zmluvy, ktorou bol
žalovanému poskytnutí balík/bankové produkty v balíku č. XXXXXXXXX/XXXX a od Zmluvy, na základe
ktorej žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu. Súčasne žalovaného vyzval
na úhradu dlhu vo výške 1643,62 eur do 7dní od doručenia tohto oznámenia.
Listomzodňa1.4.2014právnypredchodcažalobcu,spoločnosťSlovenskásporiteľňa,a.s.,Tomášikova
48, Bratislava, IČO: 00 151 653, oznámila žalovanému, že pohľadávka z nepovoleného prečerpania na
účte FO, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/M. zo dňa 27. 3. 2014, bola postúpená na
žalobcu.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27. 3. 2014, pohľadávka
z nepovoleného prečerpania na účte FO, na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vo
výške 1733,90 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru 1608,51 eur, úroku 0,45 eur, debetného úroku z
nepovoleného prečerpania 36 eur a zákonného úroku z omeškania 88,94 eur.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní, ako aj vo svojom písomnom vyjadrení, trval na podanej žalobe
v celom rozsahu. Poukázal na to, že z dôvodu sústavného nepovoleného prečerania žalovaného, ku
dňu 15.2. 2013 bol úver zosplatnený a následne dňa 19. 2. 2013 aj zrušený bežný účet žalovaného.
Dňa 19. 2. 2013 došlo k preklopeniu účtu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený len za
účelomúhradydlžnejpohľadávky.Kzánikupovolenéhoprečerpaniadošlodňomúčinnostiodstúpeniaod
zmluvy s tým, že dokumentom „Odstúpenie od Zmluvy“ zo dňa 15. 2. 2013 došlo v súlade s obchodnými
podmienkami k zániku povoleného prečerpania a nie k odstúpeniu od zmluvy. Zároveň poukázal na to,
že v zmysle č. II ods. 4 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace
so Zmluvou, sa budú spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý upravuje
4ročnú premlčaciu dobu. Ak by súd predsa posudzoval daný právny vzťah ako spotrebiteľský, žiadal
žalobca aplikovať 3ročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka s tým, že
dlh žalovaného nie je premlčaný ani v 3ročnej premlčacej dobe. Na základe uvedeného žalobca má za
to, že v danej veci nedošlo k premlčaniu žalovanej sumy. Uplatnil si náhradu trov konania.
Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné v celom rozsahu
zamietnuť.
Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.Podľa ustanovenia §709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v
mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V danej veci súd rozhodoval na základe listinných dôkazov, predložených zo strany žalobcu. Ten
nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a postupníkom -
žalobcom.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zriadila a viedla pre
žalovaného bežný účet a poskytla mu povolené prečerpanie na tomto bežnom účte.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev Z. XXX, XX/X/XXXX, R.. XX-XX).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch M.-XXX/XX, M.-XXX/XX,
M.-XXX/XX, M.-XXX/XX a M.-XXX/XX, S. D. U. R. proti K. H. Q. N. R. U. R. proti E. H.. R. C. J., E.
Z. M. L., H. L. a U. Y. O., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu).
Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a
to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia
§52 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie
nebolo v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS).
Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne
špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane
spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde
neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov a to napriek dohode účastníkov zmluvy,
že daný právny vzťah sa riadi len ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je
síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide
o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté
na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.Súd mal taktiež za preukázané, že žalovaný čerpal finančné prostriedky do výšky povoleného
prečerpania s tým, že tento rámec aj prekročil a dostal sa do nepovoleného prečerpania. Tým porušil
zmluvné podmienky a preto právny predchodca žalobcu v súlade s časťou B bodom 7.6.1, druhý
odsek písm. b), Všeobecných obchodných podmienok, ako aj v súlade s časťou B bodom 8.2. písm.
c) Obchodných podmienok SLSP a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a
povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, listom zo dňa 15. 2. 2013, odstúpil od Zmluvy
o balíku bankových produktov, ako aj od Zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania.
Obrana žalobcu spočívala v tom, že list zo dňa 15. 2. 2013, označený ako „Odstúpenie od zmluvy“, nie
je odstúpením od zmluvy, ale ukončením povoleného prečerpania. Súd súhlasí s tvrdením že uvedeným
listom došlo k ukončeniu povoleného prečerpania a to samotným úkonom odstúpenia od zmluvy, ku
ktorému došlo v zmysle vyššie citovaných ustanovení Všeobecných podmienok, resp. Obchodných
podmienok. Tieto upravujú ukončenie právneho vzťahu pri porušení podmienok zmluvy zo strany dlžníka
a to osobitne zosplatnenie úveru, osobitne výpoveď zmluvy a osobitne odstúpenie od zmluvy. Súd má
za to, že citované spôsoby ukončenia zmluvného vzťahu sú samostatnými právnymi inštitútmi, ktoré
vyvolávajú rôzne právne dôsledky. Citovaný list zo dňa 15. 2. 2013, označený ako „Odstúpenie od
zmluvy“, je podpísaný riaditeľkou odboru riadenia retailového predaja a vedúcou oddelenia vymáhania
nesplácaných pohľadávok spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653. Súd nemá dôvod pochybovať, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653 mala zámer a aj vykonala tento zámer a odstúpila od zmluvy, uzatvorenej
so žalovaným a teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že uvedený list nie je odstúpením od zmluvy. Keďže
žalobca nepredložil súdu doručenku, svedčiacu o tom, kedy uvedený list bol doručený žalovanému,
podľa časti C bodu 10.1 a 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, súd tento list považoval za
doručený najneskôr dňa 20. 2. 2013.
Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj
bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní
premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to v zmysle zásady, že je to na
prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.
Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne
konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa
týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje
podľa Občianskeho zákonníka aj pri zmluve o úvere.
Podľa ustanovenia §48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ustanovenia §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.Podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
O zrušenú zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe
oprávnenia obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Odstúpením od
zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté
inak. Následkom odstúpenia zmluvy je vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pri vydaní bezdôvodného obohatenia má prednosť naturálna reštitúcia, pričom peňažná náhrada
prichádza do úvahy iba subsidiárne.
V danej veci právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, čím došlo k zrušeniu zmluvy a obom
účastníkom zmluvy vzniklo právo požadovať od druhej zmluvnej strany vydanie bezdôvodného
obohatenia. Toto bezdôvodného obohatenie, ktoré mohol žalobca požadovať od žalovaného, spočíva
vo vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške rozdielu medzi čerpanou výškou finančných
prostriedkov a uhradenou výškou finančných prostriedkov.
V súlade s ustanovením §5b Zák. č. 250/2007 Z.z. súd v danej veci skúmal premlčanie žalovanej sumy.
Vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Žalobca podal na súd
žalobu dňa 15. 10. 2015, teda súd považuje za premlčané všetky záväzky žalovaného, ktorých splatnosť
nastala pred dňom 15. 10. 2013 vzhľadom na odstúpenie od zmluvy v danej veci právnym predchodcom
žalobcu. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ešte dňa 20. 2. 2013,
preto súd má za to, že žalovaná suma je premlčaná.
V tomto prípade došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zmluvy, ktorá bola zrušená od začiatku
odstúpením od tejto zmluvy v zmysle ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka a súd skúmal
premlčanie žalovanej pohľadávky ex offo. Preto súd žalobu žalobcu zamietol a to aj vrátane
požadovaného úroku z úveru a úroku z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a teda v konaní bol úspešný žalovaný, ktorému by patrila
náhrada trov konania. Tento si však trovy konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.