Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712203481
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712203481.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa: R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
XXX XX, F. XXXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so
sídlom v Poprade, Mnoheľova 17, proti odporkyni: N. T., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, štátna
občianka SR, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, so sídlom Humenné, ul. 26.
novembra 1510/3, za účasti mal. N. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej u odporkyni, zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o rozvode manželstva a úprave práv
a povinností rodičov k maloletej, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
15P/71/2012-113 zo dňa 14.5.2014 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho prevyšujúcej časti vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zákaze styku otca s N., ako aj vo výroku o náhrade trov a v rozsahu
zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania R. T. a N. T., rod.
E., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode súd upravil rodičovské práva a
povinností k maloletému dieťaťu nasledovne:

Maloletá N. T. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky N. T., bytom V. XX, ktorá
zároveň bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec maloletého dieťaťa, R. T., sa zaväzuje
prispievať na výživu mal. N. sumou 50,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Styk otca s maloletou N. T. súd zakazuje. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v Q.. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo. Už po uzavretí manželstva začali
medzi nimi vznikať konflikty, ktoré súviseli s rôznymi pohľadmi na chod domácnosti súžitie
rodiny. S navrhovateľovou prácou, vodiča nákladnej dopravy, boli spojené jeho dlhodobé pobyty
mimo domácnosti. Navrhovateľovi prekážalo, že odporkyňa sa pri jeho návrate do domácnosti,
nedostatočným spôsobom venuje ich vzájomnému vzťahu ako manželov. Navrhovateľ v dôsledku
tejto situácie nadväzoval známosti cestou internetu. Vzájomné konflikty nakoniec vyústili do odchody
navrhovateľky (zrejme odporkyne) zo spoločnej domácnosti 19.7.2011, kedy aj s maloletou odišla k

svojim rodičom. Od tohto dňa účastníci spolužitie neobnovili. Dňa 19.12.2011 vydal Okresný súd
Humenné predbežné opatrenie č. k. 19P/286/2011-59, ktorým zveril maloletú do osobnej starostlivosti
odporkyne a navrhovateľa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne.
Predbežné opatrenie potvrdil aj Krajský súd v Prešove uznesením č. k. n. 19P/286/2011-91 zo dňa
22.2.2012. Následne Okresný súd Humenné nariadil vo veci znalecké dokazovanie a po jeho skončení
rozhodol dňa 14.8.2013 rozsudkom č. k. 19P/286/2011-264, ktorým zveril maloletú N. do starostlivosti
odporkyne, navrhovateľovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur mesačne a zakázal styk
navrhovateľa s maloletou. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.
k. 12CoP/18/2013-290 zo dňa 26.11.2013. Rozsiahlym dokazovaním vykonaným v uvedenom konaní
Okresného súdu Humenné, kde bol vypracovaný ohľadom styku maloletej s otcom aj znalecký posudok,
bolo preukázané, že najvhodnejšou formou starostlivosti je osobná starostlivosť matky a že styk otca
maloletej N. nie je vzhľadom na jej súčasný psychický stav žiaduci. Maloletá má voči otcovi vzhľadom na
jeho agresívne správanie, negatívny vzťah, na prekonanie ktorého je potrebný čas a odborné vedenie
psychológa, pričom počas tohto obdobia nie je vhodné upraviť jej styk s otcom. Tunajší súd nezistil iné
okolnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností. Nebola
preukázaná žiadna zmena pomerov, či už na strane matky, otca, alebo maloletej. Preto na čas po
rozvode súd zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko matka vytvára vhodné výchovné
prostredie pre maloletú a zakázal styk otca a maloletej N.. Návrh otca na zverenie maloletej N. do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd zamietol, nakoľko táto forma starostlivosti o maloletú nie je
v súčasnosti v jej záujme a osobná starostlivosť matky lepšie zabezpečí v súčasnosti potreby maloletej
N.. Pri určení výživného súd vychádzal z potrieb dieťaťa a súčasne zohľadnil možnosti otca. Otec je
zamestnaný ako vodič spoločnosti Nort Invest s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom 320,- eur.
Vychádzajúc z týchto preukázaných majetkových pomerov súd určil výživné vo výške 50,- eur mesačne.
Táto výška výživného podľa súdu je dostatočná na zabezpečenie potrieb maloletej, keďže vyživovaciu
povinnosť si voči nej plní aj matka. Navrhovateľ žiadal, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v polročných intervaloch. Vychádzajúc z vyššie označeného rozhodnutia
Okresného súdu Humenné pod sp.

zn. 19P/286/2011-264 zo dňa 14.8.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
12CoP/18/2013-290 zo dňa 26.11.2013 súd zistil, že návrh otca nie je dôvodný. Preto súd tento návrh
zamietol. Rozhodnutie o trovách súd zdôvodnil odkazom na § 144 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ (v ďalšom texte otec maloletej -
pretože predmetom odvolacieho konania je už len úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode manželstva, ktorého účastníkmi sú rodičia a maloletá). Tento svojím odvolaním
napadol všetky výroky rozsudku s výnimkou výroku o rozvode manželstva. Navrhol rozsudok zmeniť
a maloletú N. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú
povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v polročných intervaloch. Ako prvý je
v zmysle rozsudku povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť otec, a to v období od kalendárneho dňa
v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do posledného
kalendárneho dňa príslušného mesiaca, ktorým sa bude končiť polročný interval. Rodičia si budú dieťa
odovzdávať zakaždým v čase o 18.00 hod.. Otec je povinný v stanovenom čase prevziať maloletú dcéru
v bydlisku matky a matka je povinná v stanovenom čase prevziať maloletú dcéru v bydlisku otca. Každý
z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú dcéru do osobnej starostlivosti druhého
z rodičov s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. Každý z rodičov bude maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok, pričom súd výživné nikomu z rodičov neurčuje.

Súd pri rozhodovaní nezohľadnil všetky rozhodujúce dôkazy, keď vychádzal z nesprávneho skutkového
stavu zisteného počas konania na Okresnom súde Humenné, ako aj bral zreteľ na závery znaleckého
posudku, ktorý nebol vypracovaný objektívne a nestranne. Počas pôvodného konania poukázal otec
na vypracovaný znalecký posudok predložený otcom v konaní, ktorý bol zo strany súdu odmietnutý
a žiadnym spôsobom sa ním nezaoberal, pričom vyjadrenia a lekárske posudky predložené na
pojednávaní zo strany matky plne akceptoval, dokonca boli podkladom pre rozhodnutie v danej veci.
Znalecký posudok nereflektoval reálny skutkový stav a osobu otca. Tvrdenia vymedzené v znaleckom
posudku, ako aj samotné konštatovanie tak prvostupňového, ako aj krajského súdu v danom konaní,
boli úzko spojené s údajným incidentom medzi otcom a matkou odporkyne, kde tento konflikt bol riešený
ako trestná vec na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 22T/33/2012 proti otcovi ako obžalovanému
pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania, ublíženie na zdraví a výtržníctva.

Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 22T/33/2012-251 zo dňa 16.1.2014 bola predmetná trestná
vec postúpená na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu Okresnému úradu
Humenné. Všetky údajné tvrdenia o osobe otca, jeho charakteristika, povahové črty a vzťahy medzi ním
a maloletou dcérou, ktoré boli zhodnotené a rozanalyzované v napádanom posudku, ako aj neskôr v
odôvodnení predmetných rozsudkov, pramenili a vo väčšine prípadov odkazovali na predmetné trestné
konanie, v ktorom na základe daného uznesenia neboli navrhovateľove skutky, ktoré mu boli kladené za
vinu, ani v jednom prípade dokázané. Naopak, súd ich v plnom rozsahu spochybnil a z toho dôvodu je
rozhodnutie prvostupňového, ako aj krajského súdu v spornom konaní nesprávne, keďže tvrdenia v nich
uvedené sa opierajú o vypracovaný znalecký posudok, ktorý nereflektoval reálne pravdivý skutkový stav
a pravdivé vzájomné vzťahy medzi otcom a jeho dcérou. Odôvodnenia týchto rozsudkov v prevažnej
miere poukazovali na negatívne správanie otca v spojitosti s vyššie uvedeným incidentom, ktorý sa
nikdy nestal. Krajský súd v Prešove
uznesením č. k. 12CoP/19/2013-294 zo dňa 26.11.2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, na
základe ktorého priznal znalkyni PhDr. Q. odmenu 537,86 eur za vypracovanie sporného znaleckého
posudku. V odôvodnení uznesenia krajského súdu bolo uvedené, že na základe odvolania otca
znalkyňa doplnila znalecký posudok v písomnom podaní zo dňa 21.8.2013 ohľadom skutočnosti, či
matka ovplyvňuje negatívne vzťah maloletej N. k otcovi. Odvolací súd konštatoval, že doplnením
znaleckého posudku bola táto otázka zodpovedaná. Takéto konštatovanie, resp. samotný procesný
postup odvolacieho súdu považuje otec za protiprávny, keďže do znaleckého posudku bolo zasahované
a jeho obsah bol účelovo pozmenený a doplnený počas odvolacieho konania samotnou znalkyňou,
namiesto toho, aby odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody otca za relevantné a postupoval
spôsobom obvyklým vyhovením odvolania. Súd v danom prípade nepostupoval správne, keď rozhodol
v intenciách rozsudku Okresného súdu Humenné v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
12CoP/18/2013-290 zo dňa 26.11.2013, ktorým nerozhodol objektívne a nestranne a zároveň vychádzal
z predložených lekárskych posudkov, ktoré taktiež neboli vypracované objektívne, keď znalecký posudok
predložený súdu v pôvodnom konaní sa diamentrálne líšil od znaleckého posudku, ktorým disponoval
otec a ktorého predloženie v konaní bolo z nepochopiteľných dôvodov zamietnuté. Preto mal súd aj z
týchto dôvodov postupovať v otázke úpravy styku otca k maloletej nezávisle v danom rozhodnutí a tieto
nezohľadňovať v tomto konaní.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázala na to, že tie
isté dôvody otec uvádzal už viacnásobne vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam Okresného súdu
Humenné vydaným v konaní sp. zn. 19P/286/2011 a zaoberal sa ním aj Krajský súd v Prešove v
konaniach číslo 12CoP/18/2013, 12CoP/19/2013. Otec za celé obdobie súdneho konania neprejavil o
maloletú záujem. Nevyužil ani možnosť stretnúť sa s maloletou pri vykonávaní znaleckého dokazovania.
Nemal záujem sa s ňou ani osobne, ani telefonicky stretnúť. Nezavolal jej na narodeniny, na meniny,
na Vianoce, neposlal pozdrav, ani akýkoľvek darček. Pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov je nevyhnutné, aby vzťahy medzi rodičmi obsahujúce pocity, sklamania, krivdy, ublíženia,
niekedy až nenávisť, boli už prekonané, aby rodičia dokázali spolu komunikovať a spolupracovať a
predovšetkým, aby dokázali nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov a neprenášať na dieťa
svoje nespracované emócie. V tomto prípade rodičia spolu nedokážu komunikovať, nespracovali ešte
emočný stres z rozvodu a matka aj strach a obavy z konania otca, jeho agresívnych osobnostných
prejavov. V prípade striedavej starostlivosti je ďalej nevyhnutné, aby obaja rodičia mali blízko bydlisko,
aby dieťa mohlo navštevovať totožnú školu, stýkať sa s rovnakým okruhom kamarátov a venovať sa
rovnakým mimoškolským aktivitám. Otec býva v T. a matka v obci V., okres Q.. Vzdialenosť bydlísk
je cca 150 km. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti je aj schopnosť každého
z rodičov postarať sa o dieťa. V znaleckom posudku vypracovanom v konaní vedenom Okresným
súdom Humenné pod č. k. 19P/286/2011 znalkyňa konštatovala, že vzťah otca s maloletou je plytký
a v rámci svojho osobnostného uspôsobenia sa nedokáže postarať a poskytnúť maloletej kompletný
servis starostlivosti počas 24 hodín a dlhšie. Nikdy nemal k dieťaťu blízky vzťah a jeho realizácia styku
s maloletou je problematická vzhľadom na jej odmietavý postoj k nemu a pretrvávajúci strach. U otca
nie sú podľa znalkyne emocionálne a osobnostné predpoklady na to, aby vytvoril pre dieťa atmosféru
citovej pohody a dôvery a aby sa osobne, bez pomoci druhej osoby, postaral o dieťa a zabezpečil jeho
potreby. Otec maloletej nespolupracoval s kolíznym opatrovníkom,
odmietal sa zúčastňovať stretnutí u psychológa a spolupracovať so psychológom ako to odporučila
znalkyňa. K vzájomnému vzťahu medzi maloletou a otcom sa počas súdnych konaní vyjadrovali tak
psychológovia, ako aj znalkyňa a zhodne konštatovali, že vzájomný citový vzťah medzi maloletou
a otcom bol v minulosti veľmi plytký a v súčasnosti je narušený, maloletá sa otca bojí, reaguje

neuroticky, v prítomnosti otca prežíva nadhraničnú úzkosť a strach a vzhľadom na prežité psychické
a psychosomatické ťažkosti z opakovaného stresu je jej emocionalita v súčasnosti labilná s príznakmi
zvýšenej senzitivity, čo môže v prípade stresu maloletej v ďalšom stretávaní sa s otcom mať vážne
následky na jej psychické zdravie. Od vypracovania znaleckého posudku uplynula pomerne krátka
doba a vzhľadom na nezáujem otca o maloletú a skutočnosť, že otec nespolupracoval po túto dobu
so psychológom na zmene svojho správania a svojej psychiky, nedošlo u neho k takej zmene,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o zákaze styku s maloletou. K tvrdeniu otca, že znalecký
posudok, ako aj dôvody prvostupňového a krajského súdu boli úzko spojené s incidentom medzi ním a
matkou odporkyne, pričom v uznesení súdu bola predmetná súdna vec postúpená na prejednanie ako
priestupok, matka uviedla, že v trestnej veci podali proti tomuto uzneseniu sťažnosť tak prokurátor, ako
aj ona. Bez ohľadu na to, ako bude daný skutok kvalifikovaný, z dokazovania je zrejmé, že skutok sa stal.

Kolízny opatrovník maloletej navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. O striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov možno uvažovať, ak sa nevyskytuje žiadna forma ohrozenia alebo násilia
činného v traumatizovaní dieťaťa zo strany rodiča a obaja rodičia primerane plnia svoju rodičovskú
rolu a vytvárajú pozitívnym spôsobom svoju špecifickú väzbu s dieťaťom bez preberania rodičovskej
kompetencie druhého rodiča na seba alebo bez delegovania svojej rodičovskej kompetencie na iné
osoby v rodine - na starých rodičov, svojich súrodencov, súrodencov dieťaťa, svojich životných partnerov
a iné.

Podaným odvolaním otca nebol dotknutý výrok rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletej. Preto
v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania
preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal
bez toho, že by na nariadenom pojednávaní zopakoval, či doplňoval dokazovanie vykonané súdom
prvého stupňa. To má za dôsledok viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom
prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pretože predmetom odvolacieho konania
je už len vec o úprave rodičovských práv, ktorú bolo teoreticky možné začať aj bez návrhu, nie je pri
preskúmavaní tohto rozsudku odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 214 ods. 2 písm.
a) O.s.p.). Aj v tejto veci je však odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania.

Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku
uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 212 os. 1, 3 O.s.p.). Po
takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie otca opodstatnené len čiastočne.

Otec vo svojom odvolaní sa v podstate obmedzil na spochybňovanie zákonnosti postupu a rozsudku
Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. 19P/286/2011-264 zo dňa 26.11.2013, ako aj rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoP/18/2013-290 zo dňa
26.11.2013. Týmito právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami sú viazaní nielen účastníci konania, ale
aj iné súdy (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Je preto bez právneho významu odvolací dôvod tvrdiaci nesprávnosť
iného, skoršieho súdneho rozhodnutia, z ktorého v preskúmavanej veci konajúci súd vychádzal.

Odvolanie otca dieťaťa neobsahuje ani zmienku o tom, že by došlo k akejkoľvek zmene pomerov vo
vzťahu medzi ním a maloletou N., resp. medzi ním a matkou dieťaťa. Pritom len preukázaná podstatná
zmena pomerov môže byť dôvodom pre zmenu súdnej úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu (§ 163 ods. 2 O.s.p.). Otec však naďalej, prinajmenšom formou podaného odvolania,
prejavil záujem o maloletú, ktorý môže byť uspokojený aj formou úpravy styku.

V preskúmavanej veci nie sú splnené podmienky pre navrhované zverenie maloletej N. do
striedavej rodičovskej starostlivosti. Základnou príčinou je nepreukázaná zmena pomerov týkajúcich sa
vzájomného vzťahu otca s maloletou N., ktorá podľa výsledkov vykonaného dokazovania v súčasnosti
spochybňuje čo aj len možnosť bežného obvyklého stretávania sa rodiča s dieťaťom a teda už vôbec
nie zverenie dieťaťa do striedavej rodičovskej starostlivosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku zverenia maloletej N.
do rodičovskej starostlivosti matky a o zamietnutí návrhu otca na striedavú rodičovskú starostlivosť o
maloletú.

Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku o určení výživného zo strany otca. Hlavným dôvodom bola
skutočnosť, že tento výrok nebol odvolaním napadnutý zo strany matky, ani zo strany kolízneho
opatrovníka a zo spisu neboli zistiteľné žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť určenej
výšky výživného.

Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania odvolací súd považuje za predčasné opätovne
rozhodnúť o zákaze styku otca s maloletou aj na čas po rozvode manželstva účastníkov.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, môže súd obmedziť styk rodiča s dieťaťom alebo ho aj
zakázať (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine).

Kým obmedzenie styku sa realizuje zúžením rodičovských práv, pokiaľ ide o časové rozpätie stretnutia
alebo jeho časové intervaly, či podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť (napr. prítomnosť tretej osoby,
ktorej dieťa dôveruje), môže súd pristúpiť k zákazu stretávania sa rodiča s dieťaťom len v krajnom
prípade, keď obmedzenie styku by situáciu neriešili.

Zákaz styku sa preto spravidla určuje na dobu neurčitú, keď sa nepredpokladá relevantná zmena
pomerov v dohľadnej dobe.

V preskúmavanej veci znalkyňa vo svojom posudku vypracovanom ku dňu 25.5.2013 doporučila zakázať
styk dieťaťa s otcom na prechodnú dobu, ktorej dĺžku nevymedzila. Počas tejto doby podľa znalkyne
sa mali realizovať konzultácie oboch rodičov a dieťaťa
s psychológom a rodičia by sa mali emocionálne skonsolidovať. U maloletej mala táto prechodná doba
slúžiť k citovej vyzrelosti a k ústupu negatívnych spomienok.

Od podania posudku uplynula doba 16 mesiacov, čo samo o sebe vedie k záveru o pravdepodobnej
zmene pomerov vo vzťahoch medzi účastníkmi. Bez preverenia, o akú zmenu sa jedná a aký vplyv mala
na možnosti otca stretávať sa s maloletou, nie je možné opätovne rozhodnúť, hoci aj čo len o dočasnom
obmedzení práva otca stretávať sa s vlastným dieťaťom.

Pokiaľ otec má skutočne záujem stretávať sa s maloletou a nebráni tomu jej zdravotný stav, musí súd
urobiť všetko potrebné preto, aby toto zákonom priznané právo, mohol otec aj realizovať.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pod povinnosťou matky pripraviť dieťa na stretnutie sa nemyslí
len primerane dieťa obliecť, no predovšetkým jej povinnosť psychicky pripraviť dieťa na stretnutie. Je
treba aj poukázať, že znemožňovanie stretnutí rodiča s dieťaťom druhým rodičom je dôvodom pre zmenu
rozhodnutia o zverení do osobnej starostlivosti (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine).

Po zohľadnení, že ku skutku, za ktorý by mal byť otec stíhaný, došlo ešte dňa 18.1.2012 pri pokuse otca
o stretnutie s maloletou, ktorému chcela poškodená stará matka Y. E. zabrániť, rozhodol súd prvého
stupňa bez náležitého zistenia skutkového stavu. Preto v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací
súd zrušil rozsudok vo výroku o zákaze styku otca s maloletou a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania v rozsahu uvedenom v tomto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.