Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010369
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714010369.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2016 v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Petra Chovanku,
o odvolaní obžalovaného M. C. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/87/2014 zo dňa
13.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného M. C. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu
Brezno sp. zn. 1T/147/2013 zo dňa 28.10.2013 vo výroku o vine v bodoch 1 až 5 a tiež celý výrok o
treste vo vzťahu k obžalovanému M. C., ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody na 6 mesiacov a tiež ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Pri viazanosti skutkovými zisteniami zo zrušeného rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn.
1T/147/2013 zo dňa 28.10.2013 bol obžalovaný M. C. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák., z toho v bodoch 2 až 6 formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák. a v bodoch 2 až 4 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Bol tiež uznaný vinným z
pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., z toho v bodoch 2, 3,
4, 5, 6 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Trestnej činnosti sa dopustil tak, že v bodoch 1 až 6 v dopoludňajších hodinách dňa 28.05. až 29.05.2013
sa vlámal alebo pokúsil vlámať sčasti sám, sčasti so svojou priateľkou do šiestich rôznych bytov v V.,
K. a O., pričom z bytov odcudzil rôzne veci v hodnote najmenej 1.925,- Eur a poškodením zariadenia
spôsobil celkovú škodu viac ako 125,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4, § 41
ods. 1,3 § 42 ods. 1, § 46 Tr. zák. na spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov a 4 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 22T/183/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/183/2013 zo dňa 21.11.2013 neboli
zrušením dotknuté.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný tiež zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej Z. I. škodu
vo výške 53,81 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný a odsúdená K. Y. zaviazaní k povinnosti spoločne a
nerozdielne nahradiť škodu poškodeným, a to:

-B. K. vo výške 21,25 Eur
-M. C. vo výške 31,25 Eur
-B. K. vo výške 500,- Eur
-P. K. vo výške 37,50 Eur
-M.. J. P. vo výške 22,50 Eur
-Q. O. vo výške 187,87 Eur a 50,- Kč

- M.. B. A. škodu vo výške 361,50 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení M. C., P. K., M.. J. P., Q. O. a M.. B. A. so zvyškami nároku
na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odvolanie do výroku
o treste. V odvolaní uviedol, že od začiatku trestného stíhania sa dobrovoľne priznal k skutkom, ktoré
sú súčasťou trestného konania. Ich spáchanie oľutoval, pričom uvádza, že sa ich dopustil so svojou
priateľkou K. Y.. Uložený trest nepovažuje za spravodlivý. Podľa jeho názoru na ochranu spoločnosti
by postačoval aj trest kratšieho trvania a má za to, že sú splnené zákonné podmienky na použitie

zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože použitie zo zákona upravenej sadzby je
neprimerane prísne. Podľa neho vzhľadom na závažnosť čiastkových útokov by mohli byť splnené
podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu.

Poukazuje tiež na to, že medzi skutkami 1, 2 a 3 až 6 je jednoznačná objektívna a subjektívna súvislosť a

skutky mali byť stíhané v jednom konaní a nie v dvoch samostatných konaniach, čím došlo k sprísneniu
trestnej sadzby. Podľa jeho názoru tieto veci sa mali spojiť, malo sa viesť spoločné konanie. Poukazuje
na to, že hmotno-právnym dôsledkom mnohosti trestnej činnosti toho istého páchateľa je najmä postih
uložením úhrnného alebo súhrnného trestu. Dôvodil tiež tým, že má malú dcéru, pričom družka a
spolupáchateľka Y. sa ukrýva na neznámom mieste a jemu uložený trest sa nepriamo vzťahuje na jeho

dcéru. Podľa Trestného zákona má pritom trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na rodinu.

V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, vec vrátiť prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, najmä pokiaľ ide o zákonné a spravodlivé uplatnenie zásad na

ukladanie trestu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým smerovalo odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo

a zistil, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné.

Je potrebné uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo žalovaného
skutku, súd jeho vyhlásenie prijal a vykonal dokazovanie len vo vzťahu k trestu.

Napokon aj prieskumná povinnosť krajského súdu bola zameraná vo vzťahu k trestu vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine a tiež vzhľadom na jeho odvolanie namietajúce výšku trestu.

Z predloženého spisového materiálu pre krajský súd nepochybne vyplynulo, že čiastkové konanie,
ktoré vykazovalo znaky trestného činu, spáchal obžalovaný skôr, ako bol odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/147/2013 zo dňa 28.10.2013 a tiež ako bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/183/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorým bol zrušený výrok o
treste zo spomínaného rozsudku Okresného súdu Brezno. Prejednávaný čiastkový skutok tvoril súčasťpokračovacieho konania trestného činu, za ktoré čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok.

Správne si počínal okresný súd, keď potom ukladal jednak spoločný a jednak súhrnný trest. Zákonne
postupoval tiež okresný súd, keď zrušil výrok o vine a treste z rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn.
1T/147/2013 a výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/183/2013, ako aj ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce. Okresný súd vo výroku uviedol, že ukladá súhrnný
aj úhrnný trest. Úhrnný, ako aj súhrnný trest sa ukladá v prípade mnohosti trestných činov, túto mnohosť

obsahuje aj trest súhrnný, pričom tento pojem je širší a zahŕňa v sebe aj úhrnný trest.

Okresný súd potom ukladal trest v zmysle najprísnejšieho ustanovenia za zbiehajúce sa trestné činy,
ktorým bol trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., pričom za tento trestný čin je hrozené trestom
odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov.

Obžalovanému súd pritom priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle§ 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa k
trestnej činnosti doznal a túto úprimne oľutoval. Na druhej strane obžalovanému musel k ťarche pričítať
priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák. a tiež že bol za trestný čin
odsúdený, keďže od roku 2003 až do konca roku 2011 bol 7- krát odsúdený súdmi Českej republiky, a
to i k nepodmienečným trestom odňatia slobody najmä za krádeže.

V zmysle § 7b ods. 2 Tr. zák. právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie
(ktorým je aj ČR) v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadňuje rovnako, ako keby bolo
vydané súdmi SR, ak bolo vydané pre trestný čin aj podľa Právneho poriadku Slovenskej republiky.
Obžalovaný bol v Českej republike odsúdený za trestné činy krádeže, pritom tieto činy sú trestné aj v

Slovenskej republike.

V zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu medzi vrchnou sadzbou a spodnou
sadzbou, čo predstavuje 28 mesiacov, teda 2 roky a 4 mesiace. Správne si počínal okresný súd,

keď potom uložil obžalovanému trest na 5 rokov a 4 mesiace. Tento trest aj krajský súd vzhľadom
na kriminálnu minulosť obžalovaného považuje za zákonný a správny. Pre výkon okresný súd zaradil
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, hoci vzhľadom na to, že bol
vo výkone trestu v Českej republike v zmysle spomínaného ustanovenia 7b ods. 2 Tr. zák., mal byť
pre výkon trestu zaradený do prísnejšej skupiny. Toto pochybenie však krajský súd nemohol napraviť,

pretože podal odvolanie len obžalovaný, pričom absentovalo odvolanie prokurátora a takéto rozhodnutie
by bolo v neprospech obžalovaného (§ 322 ods. 3 Tr. por.)

Čo sa týka rozhodnutia o náhrade škody, krajský súd pochybenie zo strany okresného súdu nezistil.

Vzhľadom na uvedené preto krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.