Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/637/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206845
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: R. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanej:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 532,46
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08. 04. 2015
č. k. 10C/76/2014 - 92, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 532,46 Eur spolu s úrokom z omeškania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia.
K bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť tým, že žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovanej
predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku uhradila na jej účet sumu podľa
zmluvy vo výške 1.063,56 Eur, teda o 532,46 Eur viac, než mala žalovaná nárok. Pretože žalovaná
napriek výzve žalobkyne dlžnú sumu nevrátila, uplatnila si aj zákonný úrok z omeškania o 8 %-uálnych

bodov viac, ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že medzi stranami
sporu bola uzavretá zmluva o úvere v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, je teda
považovaná za absolútny obchod, a preto je potrebné na právny vzťah aplikovať ustanovenia tretej
časti Obchodného zákonníka v prípade, že niektorá otázka nie je riešená v Zákone č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Obrana žalovaného spočívala vo vznesení námietky premlčania nároku,
ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere bola

uzavretá dňa 26. 09. 2007, žaloba bola na súde podaná dňa 14. 05. 2014. V prípade premlčania ide o
hmotnoprávne ustanovenie. Otázku premlčanie preto riešil podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Poukázal na to, že úprava premlčania je v Obchodnom zákonníku komplexne riešená, a preto nie
je možné pri otázke premlčania ani podporne použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka. Výnimkou
nie je ani nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože aj na riešenie otázky, či premlčanie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa riadi právnou Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka, je rozhodujúca povaha právneho vzťahu účastníkov, z ktorého vzniklo plnenie z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, resp. prijatie plnenia bez právneho dôvodu. Pretože Obchodný zákonník tvorí vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálny právny predpis, pri riešení otázky určenia právneho režimu
premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije úprava
obsiahnutá v Obchodnom zákonníku a použitie Občianskeho zákonníka by prichádzalo len tam, kdeurčitú otázku nie je možné podľa Obchodného zákonníka riešiť vôbec, napríklad pojem bezdôvodného
obohatenia, jeho vznik atď. Pretože súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok bol uplatnený po
uplynutí 4-ročnej premlčacej doby, žalobu ako bezdôvodnú zamietol a nevysporadúval sa s ďalšou

obranou žalovanej v konaní.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. K
posúdeniu zmluvy o úvere poukázala na jej znenie a na znenie všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, keď z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere

žalobca ustanoveniam zmluvy o úvere bez príslušného vzdelania, prípadne skúseností nemohol
rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Zásadnou skutočnosťou v prejednávanej
veci je tá, že vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka). Okrem spotrebiteľského charakteru predmetnej zmluvy danej ustanoveniami § 52 ods. 3, 4
Občianskeho zákonníka je tento daný aj ustanovením § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné v danej veci aplikovať

ustanoveniaprávnychpredpisovnaochranuspotrebiteľaanieustanoveniaObchodnéhozákonníka,ako
tvrdí žalovaná a ako odôvodnil aj súd prvej inštancie. K námietke premlčania poukázal na ustanovenie
§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého okrem iného sa najneskoršie právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V prejednávanom prípade podľa názoru žalobcu

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, čo odôvodňuje tým, že žalovaná od 14. 03.
2001 podniká v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa
26. 09. 2007, to znamená po šiestich rokoch podnikania v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas
platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. To, že
dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné

hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu,
potvrdili aj rôzne senáty Krajského súdu v Prešove (7Co/84/2011, 3Co/178/2013, 3Co/89/2013), ako aj
ďalšiekrajskéčiokresnésúdySR.Zvýpisusplátokjezrejmé,žežalobkyňauvedenímdoomyluzostrany
žalovanej uhradila na účet sumu podľa zmluvy o úvere o 532,46 Eur viac, ako mala žalovaná nárok,
čím došlo v rozsahu tejto sumy k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. K bezdôvodnému

obohateniu došlo ku dňu 09. 12. 2008 a pretože neuplynula premlčacia doba podľa § 107 ods. 2, bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu
zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 44,91 Eur.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok okresného súdu podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

5. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, rozsah odvolania
a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie,

ktorým bol návrh v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu premlčania. Odvolací súd považuje záver
súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby z dôvodu premlčania nároku za vecne správny, preto
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súd prvej inštancie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
žalovanou skúmal dôvodnosť procesnej obrany žalovanej. Plynutie premlčacej doby právne posúdil
podľa ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že vychádzal zo 4-ročnej premlčacej doby. Žalobkyňa v

odvolanínamietalavočiprávnemuposúdeniužalobnéhonávrhutvrdiac,ženárokmalbyťpovažovanýza
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktoré mala žalovaná získať úmyselne, v dôsledku čoho bol
nárok uplatnený včas v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe a 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe
v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nepovažuje za správnya udržateľný názor žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej. Úmysel,
či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať
už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané

neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Občiansky zákonník napriek tomu, že má
vo svojich ustanoveniach vymedzené úmyselné bezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného konania
nevymedzuje. Pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby sa preto vychádza z právnej úpravy zavinenia
obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách
- vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O

priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že
ho získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide, ak ten, kto sa na úkor
iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak
stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné
obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovanej pri uzatváraní spotrebiteľských

zmlúv, resp. jej vedomosť, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej
kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné, prípadne úvery poskytnuté spotrebiteľom
považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu odporcu
bezdôvodne sa obohacovať by bolo nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom

na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými stranami preukázať, že
žalovaná, ako úverová veriteľka, v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy
skutočne vedela alebo aspoň bola uzrozumená s tým, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor dlžníka.
Žalovaná uzavrela so žalobkyňou zmluvu o úvere podľa jej obsahu v zmysle § 497 a nasl. Zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej sume a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaná skutočne chcela získať odplatu vo
forme úrokov za poskytnutý úver, avšak táto skutočnosť nedokazuje jej úmysel získať bezdôvodné
obohatenie. Žalovaná v čase uzavretia zmluvy dňa 26. 09. 2007, ani v čase prijatia platieb od žalobkyne
nemohla vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr, v dôsledku neskorších legislatívnych

zmien prijatých za účelom úpravy práv a povinností v spotrebiteľských zmluvách v záujme ochrany
práv spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, súd eventuálne posúdi zmluvu o úvere
uzavretú so žalobkyňou ako zmluvu v rozpore so spotrebiteľským právom, ktorá neobsahuje podstatné
náležitosti podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd okrem iného
poukazuje na početné zmeny a novely zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy

tak v Občianskom zákonníku ako aj v osobitných právnych normách upravujúcich spotrebiteľské
právo (najmä zákon č. 258/2001 Z. z., neskôr prijatý zákon č. 129/2010 Z. z., zákon č. 250/2007
Z. z.) v jednotlivých obdobiach účinnosti a platnosti, v dôsledku ktorých je tiež značne obťažné
jednoznačne a nespochybniteľne preukázať úmysel žalovanej, ako veriteľa, už v čase uzatvárania zmlúv
o spotrebiteľských úveroch uzatvárať tieto zmluvy s úmyslom bezdôvodne sa obohacovať na úkor

úverových dlžníkov.

6. V prejednávanej veci žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by už v čase uzavretia úverovej
zmluvy existoval úmysel žalovanej a že tento smeroval k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Z toho
dôvodu - aj bez vyriešenia otázky, či danú vec bolo potrebné posudzovať v otázke premlčania podľa

ustanovení Obchodného alebo Občianskeho zákonníka (aj s prihliadnutím na nejednotnosť judikatúry
v tomto smere) je zrejmé, že rozhodnutie o zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania je vecne správne.
Pokiaľ by totiž aj vec odvolací súd v otázke premlčania posudzoval podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, vzhľadom na prv uvedený názor o nepreukázaní tvrdeného úmyselného obohatenia na
strane žalovanej, by bol nárok premlčaný, nakoľko objektívna premlčacia doba v tomto prípade by bola

3-ročná (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), to znamená ešte kratšia ako posúdil vec súd prvej
inštancie.

7. Znamená to, že ani takýmto iným právnym posúdením (podľa Občianskeho zákonníka) uplatneného
nároku by nedošlo k zmene napadnutého rozsudku tak, ako chcela svojím odvolaním dosiahnuť

žalobkyňa.

8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 s použitím
ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).