Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/630/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111205370
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111205370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu: A. G., občana SR,
bytom J. J., B. č. XXXX, práv. zast. JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici,
Centrum 18/23 proti žalovaným : 1/ S. G., občianke SR, bytom J. J., B. č. XXXX, a 2/ W. F., občianke
SR, bytom P. road, R., R., T K. I., obe práv. zast. JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom v
Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova č. 9, o zaplatenie 14.937,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa a odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2015, č.k.
14C/179/2011-256, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti odporkyne 2/ zaplatiť
navrhovateľovi 14.937,26 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne za obdobie od 14.6.2012 do
zaplatenia potvrdzuje.

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti odporkyne 2/ zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania 1,407.93 eur potvrdzuje.

III. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
odporkyni 1/ náhradu trov konania potvrdzuje.

IV. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, okresný súd zaviazal odporkyňu 2/ k vydaniu bezdôvodného
obohatenia 14.937,26 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania a k náhrade trov v prospech
navrhovateľa vo výške 1.407,93 eur. Vo zvyšku, t.j. v celom rozsahu voči odporkyni 1/ a v časti úroku
z omeškania voči odporkyni 2/ návrh zamietol. Ďalším samostatným výrokom zaviazal navrhovateľa k

náhrade trov konania odporkyni 1/ vo výške 2.756,05 eur.

Rozhodoltakonávrhu,ktorýnavrhovateľodôvodniltvrdením,ževčasetrvaniamanželstvasodporkyňou
1/ tejto požičal žalovanú sumu na účely vyplatenia jej sestry ( odporkyne 2/ ) z rodičovského domu,
a žalovanú sumu s vedomím uvedeného účelu odporkyni 2/ aj poukázal. Viazaný názorom krajského
súdu vysloveným v rozhodnutí o zrušení predchádzajúceho rozsudku okresný súd konštatoval, že z
vykonaného dokazovania nevyplýva vôľa navrhovateľa uzavrieť s odporkyňou 1/zmluvu o pôžičke, a

preto voči nej návrh zamietol. Čo sa však týka návrhu voči odporkyni 2/, tento považoval okresný súd za
dôvodný, pretože navrhovateľ poukázal odporkyni 2/ žalovanú sumu s vedomím plnenia na dohodu s jej
sestrou (odporkyňou 1/), pričom táto dohoda však reálne neexistovala, a preto bolo plnenie navrhovateľa
v prospech odporkyne 2/ plnením bez právneho dôvodu, teda bezdôvodným obohatením (§ 451 ods. 1 a2 OZ). K vráteniu bezdôvodného obohatenia je odporkyňa 2/ povinná podľa § 456 OZ. K tejto povinnosti
bola odporkyňa 2/ aj zaviazaná, pretože sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie a premlčacia
doba podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ v čase podania návrhu neuplynula.

O trovách konania odporkyne 1/ rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a považujúc ju za plne
úspešnú, zavial navrhovateľa k náhrade jej trov.

O trovách konania navrhovateľa voči odporkyni 2/ rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a

navrhovateľa považoval iba za čiastočne úspešného, pretože ním požadovaný úrok z omeškania 14,25
% p.a. od 1.8.2008 do zaplatenia bol v rozsahu nad 9 % p.a. od 14.6.2012 do zaplatenia zamietnutý,
a takto zamietnutá časť návrhu zakladá ku dňu vyhlásenia rozsudku úspech navrhovateľa 64 % k
úspechu odporkyne 2/ v rozsahu 36 % (žiadaných ku dňu vyhlásenia rozhodnutia celkom 28.769,98
eur / priznaných 18.469,41 eur), a navrhovateľovi tak podľa okresného súdu patrí 28 % z jeho celkových
trov konania 5.028,33 eur, t.j. 1.407,93 eur.

Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa 2/, a to do výroku, ktorým bola zaviazaná k zaplateniu istiny
s príslušenstvom. Napadnuté rozhodnutie žiadala zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, a priznať náhradu
trov konania. Za nesprávne považovala posúdenie otázky premlčania práva voči odporkyni 2/, a to
konkrétne v zistení okamžiku, kedy sa mal navrhovateľ dozvedieť o bezdôvodnosti platby v prospech

odporkyne 2/. V tomto považovala odporkyňa 2/ za nesprávny názor vyslovený v predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu a mala za to, že navrhovateľ vedel o bezdôvodnosti svojej platby
v jej prospech už od jej poukázania, keď túto vykonal iba v očakávaní, že vykonaním platby prijme
odporkyňu 1/ k prevodu spoluvlastníckeho podielu na rodičovskom dome na neho. Uvedené vylučovalo
tiež úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne 2/, pretože navrhovateľ poslal peniaze

odporkyni 2/ dobrovoľne, bez vysvetlenia, z vlastnej iniciatívy s pohnútkou získania spoluvlastníckeho
podielu, teda bez akéhokoľvek nátlaku alebo žiadosti zo strany odporkýň.

Za nesprávne považovala odporkyňa 2/ aj závery napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
zrušujúceho rozhodnutia ohľadom čestného prehlásenia. Správa notárskeho úradu totiž iba konštatuje,

že odporkyňa 1/ vyplatila odporkyňu 2/, pričom vôbec nespomína žiaden záväzok, či vôľu navrhovateľa.
Odporkyňa 2/ tak mala vedomosť navrhovateľa o bezdôvodnom obohatení za danú už od poukázania
platby dňa 7.7.2008 a právo uplatnené voči nej až po 4,5 roku za premlčané uplynutím subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ.

V ďalšom obsahu odvolania namieta odporkyňa 2/ správnosť zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu z
13.5.2013, čo malo za následok aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z neho vychádzalo.
Odporkyňa 2/ namietala tiež odňatie možnosti konať pred súdom, pretože nebola v konaní vypočutá
ako účastník a napokon považovala za nesprávne zamietnutie jej návrhu na doplnenie dokazovania
oboznámením účtov a výberov zo strany navrhovateľa.

Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ, a to do výroku, ktorým bol zaviazaný k náhrade trov
konania odporkyni 1/ a do výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada trov konania zo strany odporkyne
2/. Ohľadom svojej povinnosti voči odporkyni 1/ považoval za dôvodnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a
dôvody hodné osobitného zreteľa videl v skutočnosti, že vzhľadom k dôkazom, ktoré mal navrhovateľ k

dispozícii pred podaním návrhu uplatnil svoj návrh dôvodne, a pre vec podstatné okolnosti vyšli najavo
až v priebehu konania. Tiež z dôvodu opatrnosti uplatnil návrh voči obom odporkyniam. Poukázal aj a
to, že odporkyňa 1/ neuviedla viaceré skutočnosti pri prvom úkone, ktorý jej patril.

Odvolanie do výroku o povinnosti odporkyne 2/ zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi odôvodnil

nesprávnou aplikáciou právneho predpisu, pretože správne bolo rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a
neúspechnavrhovateľapovažovaťzanepatrný.Spôsobvýpočtupomeruúspechurealizovanýokresným
súdom nemá oporu v zákone a limitácia úroku z omeškania dňom vyhlásenia rozhodnutia nie je
dôvodná, pretože istina nebola zaplatená ani po vyhlásení rozhodnutia.

Vyjadrenia k odvolaniam neboli podané.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné
rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti veci samej o povinnostiodporkyne 2/ ako aj vo výroku o trovách konania odporkyne 1/. Vo výroku o náhrade trov konania
navrhovateľa bolo potrebné rozsudok zmeniť podľa § 220 O.s.p. Krajský súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Čo sa týka odvolania odporkyne 2/, jeho podstatná časť je založená na namietaní tých záverov
okresného súdu, ktoré okresný súd prijal riadiac sa názorom krajského súdu vysloveným v
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Uvedené námietky pritom nie sú založené na žiadnych

nových skutočnostiach, ale sú len opätovnou argumentáciou k skutočnostiam známym už v čase
zrušujúceho rozhodnutia. Za tejto situácie nie je možné zo strany krajského súdu opätovne
prehodnocovať svoje predchádzajúce závery a následne prípadne konštatovať nesprávnosť záverov
okresného súdu prijatých z dôvodu dodržania viazanosti názorom odvolacieho súdu. Takýto prístup je
principiálne vylúčený z dôvodu záväznosti právoplatného rozhodnutia, akým sa zrušujúce rozhodnutie
krajského súdu stalo jeho doručením. Preto akékoľvek odvolacie dôvody spochybňujúce názor

vyjadrený odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí nie sú odvolacím dôvodom
spôsobilým privodiť v tomto prípade rozhodnutie v prospech odvolateľa.

Čo sa týka priamych námietok voči zrušujúcemu rozhodnutiu, ktoré odporkyňa 2/ uplatňuje v ďalšej
časti svojho odvolania, tieto mohli byť uplatnené iba v prípadnom opravnom prostriedku voči danému

rozhodnutiu, a preto tiež nie sú spôsobilým odvolacím dôvodom proti následne vydanému rozhodnutiu
okresného súdu.

Ostáva teda posúdiť namietané odňatie možnosti konať pred súdom, spočívajúce podľa odporkyne 2/
v nevykonaní jej účastníckeho výsluchu a namietané nevykonanie dôkazu oboznámením bankových

operácií navrhovateľa.

Čo sa týka výsluchu odporkyne 2/ ako účastníka, tento nebol vykonaný pre jej neprítomnosť na
pojednávaní, pričom však danosť možnosti jej účasti na pojednávaní nie je spochybnená. Z hľadiska
odňatia možnosti konať pred súdom však nie je významné, či účastník túto možnosť skutočne aj využil,

ale práve to, že mu bola daná. Nariadením pojednávania a riadnym oboznámením účastníka s jeho
konaním tak okresný súd naplnil svoju povinnosť umožniť odporkyni 2/ vypovedať pred súdom, a preto
jej neúčasť na pojednávaní a s tým spojené nevykonanie dôkazu jej účastníckou výpoveďou nie je
odňatím možnosti konať pred súdom.

Napokon nie je dôvodne namietané ani nevykonanie dôkazu oboznámením bankových operácií
navrhovateľa ako odvolací dôvod podľa § 205 ods. písm. c) O.s.p., pretože ten je daný iba v
prípadenevykonaniadôkazupotrebnéhonazistenierozhodujúcichskutočností.Odporkyňa2/vodvolaní
uvádza, že tento dôkaz by mal byť potrebný pre zistenie času, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
bezdôvodnosti platby. Aká je však súvislosť medzi bankovými operáciami navrhovateľa a vznikom

jeho vedomia o tom, že peniaze poukazuje odporkyni 2/ bez právneho dôvodu, odporkyňa v odvolaní
neuvádza a žiadnu takúto logickú súvislosť nenachádza ani krajský súd, a preto tento navrhovaný
dôkaznepovažujezapotrebnýprezistenierozhodujúcichskutočnostíajehonevykonaniezapochybenie
zakladajúce naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. písm. c) O.s.p.

Vzhľadom na neopodstatnenosť odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní odporkyne 2/ voči
vyhovujúcemu výroku o veci samej, krajský súd rozhodnutie v tejto časti potvrdil ako vecne správne.

Dôvodné nebolo ani odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách konania odporkyne 1/, ktoré žiadal
nepriznať pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. odvolávajúc sa na obmedzený okruh jemu známych

skutočností v čase začatia sporu a procesný postup odporkyne 1/. Ani jedna z uvedených skutočností
nepresiahla v danom prípade rámec bežného východiska sporu a bežného postupu účastníka v spore,
preto v týchto okolnostiach nespočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú dané len v prípade
výnimočných okolností. Rozhodnutie v časti o trovách konania odporkyne 1/ preto krajský súd potvrdil.

Rovnako tak potvrdil rozhodnutie o trovách konania navrhovateľa. Niet dôvod nezohľadňovať úspech
účastníka aj v časti uplatneného práva pripadajúcej na úrok z omeškania. Neraz predstavuje táto časť
uplatneného nároku nezanedbateľnú peňažnú povinnosť a z ekonomického hľadiska je hodnota peňazí
rovnaká pri istine ako aj pri úroku z omeškania. Pokiaľ teda nepredstavuje pomer úspechu účastníkav úroku z omeškania skutočne nezanedbateľnú časť, je potrebné úspech v tejto časti sporu zohľadniť
rovnako ako pri istine. Vzhľadom na nevyhnutnosť kvantifikácie úroku z omeškania uplatneného na
neurčitý čas pre potreby porovnania pomeru úspechu v konaní, je potom správne jeho kapitalizovanie

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, čo zodpovedá ust. § 154 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni 1/ trovy odvolacieho konania nevnikli a odporkyňa 2/ ani
navrhovateľ so svojimi odvolaniami úspešní neboli, preto krajský súd náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.