Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912200542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5912200542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka JUDr., Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti o maloletú D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Ružomberku, dieťa rodičov matky: Slovomíry H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., R. W. č. XXX/
XX a otca: L. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A., S. G. č. XX, t.č. C. č. XXX, A., v konaní o zvýšenie
výživného na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, č.k. 9P/7/2012-57 zo dňa
13.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletú D.
H. v sume 80,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Na zameškanom
výživnom za obdobie od 17.1.2012 do vyhlásenia rozhodnutia povolil otcovi splátky po 10,- Eur
mesačne, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a
zároveň žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Ružomberku,
č. k. P86/1998 zo dňa 22.7.1998) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba,
kedy stúpli náklady na zabezpečenie potrieb maloletej, jednak v súvislosti s jej fyzickým vyspievaním ako
ivsúvislostisprípravounaďalšiepovolanie.Príjemotcaoprotipredchádzajúcejúpravesasíceznížil,ale
tu prvostupňový súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na to, že otec sa bez dôležitého
dôvodu vzdal zamestnania u posledného zamestnávateľa, pričom nemal sľúbené zamestnanie s vyšším

príjmom a pokiaľ aj uviedol, že k tomu došlo z dôvodu výhodnejšieho zamestnania, ktoré je bližšie
k miestu jeho bydliska i s prihliadnutím na cestovné náklady by bol dosahoval príjem, ktorý by mu
umožňoval platiť výživné tak, ako ho určil súd I. stupňa.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Žiadal
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu
zamietnuť, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil skutkový stav veci na základe

čoho, potom vec i nesprávne právne posúdil. Výdavky týkajúce sa mobilného telefónu, internetu a
cigariet, ktoré mu vytýka prvostupňový súd považuje za šikanózne. Je absurdné, aby mu súd vytýkal
využívanie internetu a mobilného telefónu, lebo sa tu jedná o bežné náklady, ktoré využívajú i deti v
predškolských zariadeniach. Poukazoval na to, že má i ďalšie mimoriadne okolnosti, ktoré znižujú jehoplatobnú schopnosť, a to konkrétne dve pôžičky, ktoré si zobral. Jednu v A. N., v roku 2011 v sume 1
000,- Eur s dobou splatnosti do konca roku 2012 a druhú pôžičku na prelome mesiaca február - marec
2012, tiež v A. N. vo výške 2 000,- Eur so splatnosťou 6 rokov. Výživné, ku ktorému bol zaviazaný

viac ako v 100 % výške je preňho likvidačné a dostáva ho do situácie, kedy nebude môcť platiť výživné
vôbec, nielen na maloletú D., ale i na ostatné deti. Pôvodne matka od neho požadovala výživné vo výške
50,- Eur a zrejme až na zásah niekoho iného zvýšila túto požiadavku o ďalších 50,- Eur.

Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.

Poukazovala na to, že otec sa takmer 13 rokov o dcéru nezaujímal, okrem výživného ničím iným
neprispieval a výživné tak, ako ho určil prvostupňový súd je len minimálne na pokrytie všetkých potrieb
dieťaťa. Náklady na ostatné deti na návrh otca sú nepomerne nižšie, nakoľko sú v nižšom fyzickom veku
ako maloletá D..

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, v

prípade ak medzi účastníkmi dôjde k takej zmene pomerov, kedy pôvodne určené výživné nemôže
plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v
tomto prípade navrhovateľa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich
s prípravou na budúce povolanie a pod., ale i na strane povinného (v tomto prípade odporcu) a
to v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu

vyživovacích osôb a pod.. Musí sa tu vždy jednať o zmenu trvalého charakteru, pričom súd v takomto
prípade je povinný porovnať pomery, aké tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré
sú tu v čase rozhodovania vo veci, ale už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného,
lebo by sa tu jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozsudku.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,
prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy
výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o
výživnom pre maloleté dieťa. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z
neho správny záver, keď otca zaviazal platiť zvýšené výživné v sume 80,- Eur mesačne pre maloletú D..

Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej,
ktorá je v nepomerne vyššom fyzickom veku, čím výrazne stúpli náklady na pokrytie jej potrieb a to
i v súvislosti so školskou dochádzkou, kedy už pôvodne určené výživné v žiadnom prípade nemôže
postačovať na ich pokrytie. Výživné v sume 80,- Eur mesačne na dieťa vo veku 16 rokov je len minimálne
a postačuje na pokrytie tých najzákladnejších potrieb, pričom v tomto smere, ale prvostupňový súd

správne prihliadol na pomery otca, ktoré sa od predchádzajúcej úpravy výrazným spôsobom nezmenili.
Pokiaľ otec poukazoval na zníženie svojho zárobku, tu je potrebné s poukazom na ust. § 75 Zákona
o rodine zdôrazniť, že ani podľa názoru odvolacieho súdu, vzdanie sa zamestnania - rozviazanie
pracovného pomeru z dôvodu vzdialenosti k miestu bydliska, nie je takým vážnym dôvodom, na ktorý by
súd mal v takomto prípade prihliadnuť. V čase, kedy je v spoločnosti vysoké percento nezamestnaných,

každý rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť si musí zvážiť, akým spôsobom (pri rozviazaní pracovného
pomeru) si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona a má prednosť
pred akýmikoľvek inými výdavkami. Tak, ako to správne konštatuje prvostupňový súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia i pri zohľadnení cestovných nákladov, by v takomto prípade otec zo svojho pôvodného
príjmu bol schopný plniť výživné v určenej výške a preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu

ako vecne správne potvrdil.

Ak otec v ďalšom prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne hodnotenie nákladov v súvislosti s
internetom, mobilným telefónom a fajčením, možno sa stotožniť s jeho názorom, že v tomto prípade sanejedná o nepomerné náklady, ktoré by otec nemohol investovať do uspokojenia svojich základných
potrieb, ale tieto skutočnosti nemali podstatný význam pre rozhodnutie vo veci a preto na tieto
skutočnosti odvolací súd neprihliadol. Tak ako je už vyššie uvedené pri zárobku, ktorý otec dosiahol u

pôvodného zamestnávateľa i po odpočítaní týchto nákladov by bol otec schopný platiť výživné tak, ako
hourčilprvostupňovýsúdaprávetobolarozhodujúcaskutočnosťprepotvrdenienapadnutéhorozsudku.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s použitím ust. §
224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo

sa tu jednalo o konanie, ktoré by mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.