Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215216406
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215216406.3

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú T. X., A. X.X.XXXX, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice,
dieťa rodičov T. Č., A. XX.X.XXXX, W. Q. Í., T., F. XXX a B. X., A. XX.XX.XXXX, S. W. Q. O.Š. A. J.
M. Č.. XX, na návrh navrhovateľov starých rodičov maloletej, manželov W., A., A. XX.X.XXXX Y. D., A.
X.X.XXXX, oboch bývajúcich Q. O. A. J. F. Č.. XX, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/165/2010 zo dňa 25.5.2011 a zveruje maloletú T.
X., A.. X.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - starej matky maloletej A. W., A..
XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej záležitosti v
bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu
súdu.

Zaväzuje každého z rodičov, t.j. matku i otca maloletej T. prispievať na výživu maloletej T. výživným
vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je každý
z rodičov povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, od
právoplatnosti tohto uznesenia do budúcna.

Navrhovateľka je povinná vždy do 30.6. a 30.12. toho-ktorého roka podávať súdu písomnú správu o
maloletej a o správe majetku maloletej.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Starí rodičia maloletej T. doručili tunajšiemu súdu dňa 2.6.2015 návrh, ktorým žiadali súd o zverenie

svojej vnučky T. X. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky dôvodiac tým, že matka maloletej
je ich dcérou dlhodobo žije v Írsku, nechala im v starostlivosti štyri deti, o deti sa nestará, občas domov
pricestuje, ale o deti nejaví záujem, otec detí žije dlhodobo v krízovom stredisku, má novú družku a s
ňou deti, vnúčatá Q., B. Y. H. už boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, zároveň
navrhli, aby súd zaviazal každého z rodičov platiť na výživu maloletej T. 100,- eur mesačne.

2.Rodičia maloletej sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3.Kolízny opatrovník maloletej vo svojej správe doručenej súdu dňa 6.7.2015 doporučil maloletú zveriť
do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky dieťaťa A. W. a zo strany rodičov určiť výživné vo výške
30% zo sumy životného minima.

4.Súdvykonaldokazovanievypočutímstarejmatky,manželastarejmatky-staréhootcamaloletej,matky
dieťaťa mimo pojednávania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.5.Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 165/2010 - 33 zo dňa 25.5.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.6.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti X. B.,

A.. XX.X.XXXX Y. T., A.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky detí T. Č., A.. XX.X.XXXX Y. E. T. B.
X., A.. XX.XX.XXXX, zaviazal prispievať na výživu každého z detí výživným vo výške po 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

6.Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 45P 177/2013 - 24 zo dňa 3.12.2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 3.1.2014, súd zveril maloleté deti Č. H., A.. XX.X.XXXX Y. Q., A.. X.X.XXXX Y. P.
B. X., A.. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky detí A.G. W., A.. XX.X.XXXX
a zaviazal matku detí T. Č., A.. XX.X.XXXX, prispievať na výživu týchto detí výživným vo výške po
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každé z detí a zároveň zaviazal
otca B. X., A.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške po 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom z odôvodnenia uvedeného rozsudku okrem

iného vyplýva, že otec maloletého B., ktorý nebol otcom maloletých detí Q. Y. H. a so zverením syna
B. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky súhlasil, bol nezamestnaný, poberal dávku vo výške
60,- eur mesačne, býval v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, okrem B. mal ešte dve vyživovacie
povinnosti, ktoré mal so svojou družkou a to voči O. X. Y. X. X.; starý otec detí, manžel starej matky
deti, súhlasil s tým, aby deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jeho manželky; matka detí

žila od marca 2011 v Írsku, kam odišla s deťmi X. Č., A. XX.X.XXXX Y. T. X.O., A. X.X.XXXX; stará
matka detí žila spolu so svojim manželom, starým otcom detí, bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
vo výške 12,- eur mesačne, prídavkov na deti spolu vo výške 69,30 eur mesačne, ktoré jej pravidelne
zasielala dcéra, ktorá zároveň aj zasielala výživné na svoje tri maloleté deti spolu vo výške 100,- eur
mesačne, starý otec detí pracoval Q. X. P. N. s mesačným príjmom 250,- eur a mal mu byť priznaný

starobný dôchodok.

7.Matka maloletej vo svojej výpovedi s návrhom navrhovateľov súhlasila v celom rozsahu, keďže žije v
Írsku, tam nepracuje, všetky výdavky hradí jej priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, má okrem
T. ďalšie štyri vyživovacie povinnosti voči deťom H., Q., B. Y. X., F. X., A. XX.X.XXXX, je v jej osobnej

starostlivosti, s deťmi, ktoré sú v starostlivosti jej matky H., Q., B. Y. T. je v pravidelnom telefonickom
kontakte, na ich výživu prispieva podľa svojich možností, v Írsku nepoberá žiadne dávky.

8.Otec detí sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, svoju neprítomnosť na
pojednávaní nijako neospravedlnil, preto v súlade s ust. § 180 veta druhá Civilného sporového poriadku

súd pojednával v jeho neprítomnosti.

9. Z výpovede starej matky maloletej súd zistil, že maloletá pôvodne žila s matkou a svojim súrodencom
maloletým X. v Írsku, kde ale boli nevyhovujúce podmienky, keďže bývali v jednej malej izbe, kde

maloletá s matkou žila po dobu 8 mesiacov, kde si maloletá nevedela zvyknúť, neustále plakala,
telefonovala starým rodičom, žiadala ich, aby ju vzali späť k sebe domov a keď ju jej matka doniesla
k starým rodičom, odmietla sa následne s ňou do Írska vrátiť, preto starí rodičia vyhoveli jej žiadosti a
maloletá zostala v ich starostlivosti po dohode s matkou maloletej, k tomu došlo spätne pred tromi rokmi
a v septembri uvedeného roka maloletá nastúpila aj do základnej školy v mieste bydliska starej matky

dieťaťa, maloletá vždy mala a má vytvorené súrodenecké väzby na svojich starších súrodencov, ktorí
sú už v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

10.Maloletá T. v tomto roku ukončila štúdium tretieho ročníka základnej školy, v škole jej stará matka
hradila poplatok za obedy 1,10 eur na deň, v priemere 20,- eur mesačne, iné poplatky v škole nehradila,

so štúdiom maloletej mala štandardné výdavky na nákup školských pomôcok a potrieb do školy, školský
klub maloletá nenavštevovala s výnimkou návštevy 1. ročníka základnej školy, maloletá má zdravotné
problémy, je sledovaná v urologickej ambulancii, je potrebné zabezpečovať jej liečivo Urinal s doplatkom
8 - 9,- eur na jedno balenie, trpí na psoriázu, preto užíva maste, ktoré je potrebné dokupovať 3 - 4 krát
mesačne s doplatkom do 20,- eur na balenie, mimo školy sa plateným aktivitám nevenuje, otec na

výživu maloletej neprispieva žiadnou formou, matka prispieva k rukám starej matky a jej manžela spolu
sumou 130,- eur na všetky štyri deti, ktoré majú starí rodičia v osobnej starostlivosti, pri návštevách
deťom zakupuje veci podľa ich potrieb.11.Maloletá nevlastní žiaden majetok.

12.Starý otec maloletej - manžel navrhovateľky so zverením maloletej T. do jej náhradnej osobnej

starostlivosti súhlasil.

13.Starí rodičia maloletej so svojimi vnúčatami bývajú v jednoizbovom byte, ktorý je riadne zariadený
a udržiavaný, rodina je pravidelne monitorovaná príslušným Úradom práce, pri šetreniach rodinných
pomerov a neboli zistené žiadne nedostatky pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti, stará matka

vytvára vhodné podmienky pre zdravý vývin všetkých maloletých detí.

14.Navrhovateľka, stará matka maloletej, je poberateľkou opakovaného príspevku na maloleté deti v
celkovej výške 333,- eur mesačne, rodičovského príspevku v sume 203,20 eur mesačne a prídavkov na
tri deti spolu vo výške 70,56 eur mesačne.

15.Otec maloletej bol zamestnaný v období od 18.2. do 31.5.2015 a od 1.6.2015 do 31.3.2016 v
spoločnostiY.-F.D.X.,X..H..E..,kdevprvom prípadedosahovalpriemernýmesačnýčistýpríjem 118,16
€ aa v druhom prípade priemerný mesačný čistý príjem 148,475 € .

16.Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že ani jeden z rodičov maloletej nie

je vedený v evidencii úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ani jeden z nich úradom práce nemá
poskytované žiadne dávky.

Podľa§45Zákonaorodine(1)aktovyžadujezáujemmaloletéhodieťaťa,súdmôžezveriťmaloletédieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje
maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania

odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa,
(2) pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým
príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť
do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča
maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje

za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa
má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie, (3) v
rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu, (4) osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom

rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným
premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny
na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných
významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa

a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie
zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého
dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal
súd, (5) na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33,(6)
rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností

len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone
tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd, (7) vyživovacia povinnosť
rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká,(8) súd pri rozhodovaní

o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým
osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne
im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletostidieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča
maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným

poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, (9) Súd najmenej raz za šesť mesiacov
zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré
súoboznámenéspomermimaloletéhodieťaťa,výkonnáhradnejosobnejstarostlivosti,atonajmäkvalitu
starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa.

Podľa § 62 Zákona o rodine (1) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, (2) obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov, (3) každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona 13),
(4) pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť, (5) výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 Zákona o rodine (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného, (2) súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu

dobrovoľne neplní, (3) výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine (1) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie,(2) výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu, (2) proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné (3) v
prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo
požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 77 Zákona o rodine (1) právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, (2) práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine (1) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.Okremvýživnéhopremaloletédieťajezmenaalebozrušenievýživnéhomožnélennanávrh,(2)
ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné

sa nevracia, (3) pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 81 Zákona o rodine (1) ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej

výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné, (2) súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží
rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplnívyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.

Podľa § 32 Zákona o rodine (1) rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou, (2) výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia
maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu
aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná, (3) Ak

vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer
medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený
v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa, (4) rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí
spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, (5) maloleté dieťa má právo požiadať
rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto
právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo

zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.

Podľa § 33 Zákona o rodine (1) ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku
ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd
môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí

predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností, (2) majetkovým opatrovníkom
sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá
na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, (3) ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka
žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu,

ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového
opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, (4) v rozhodnutí o ustanovení majetkového
opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať,
spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy
o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa, (5) majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy

majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu
a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového
opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový
opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 8) Pri výkone správy majetku maloletého
dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis. 9), (6) záverečný účet zo správy majetku

dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej
funkcie, (7)majetkovýopatrovníkopatrovníkmápočasvýkonusvojejfunkcieprávonanáhradunákladov
spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého
dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.

Podľa § 111 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
súd rozhoduje o
a) mene a priezvisku maloletého,
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,

d) styku s maloletým,
e) poručníctve,
f) opatrovníctve maloletého,
g) odovzdaní maloletého,
h) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť,

i) schválení právneho úkonu maloletého,
j) zastupovaní maloletého,
k) správe majetku maloletého,
l) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach,
m)ochranných opatreniach,

n) pestúnskej starostlivosti,
o)zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
p) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 120 Civilného mimosporového poriadku (1)Súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa
§ 111 písm. b) až d) , a i) , inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 civilného sporového poriadku (1) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 39 civilného sporového poriadku (1) ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore
konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie, (2) na
návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti,
(3) o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu,
ktorému sa má spor prikázať, (4)Na opakované návrhy strán súd neprihliada.

17.Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil
predchádzajúce rozhodnutie súdu, ktorým maloletá T. bola zverená do osobnej starostlivosti matky
tak, že túto maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletej, matky jej matky,
keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že stará matka starostlivosť o T. zabezpečuje

dlhodobo a túto starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni, matka, ani otec o dieťa nevykonávajú
osobnú starostlivosť, otec o maloletú neprejavuje žiaden záujem, matka je s maloletou rovnako ako s
jej súrodencami H., Q. Y. B., ktorí sú taktiež zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky,
udržiava kontakt telefonicky a pravidelne, podľa možností deti navštevuje a na ich výživu prispieva tak,
ako je uvedené vyššie a teda súd dospel k záveru, že je jednoznačne v záujme maloletej aby návrhu

navrhovateľky bolo vyhovené, keďže stará matka spĺňa predpoklady pre prevzatie osobnej starostlivosti
o maloletú, ktorá samotná navyše prejavila jednoznačnú vôľu byť v starostlivosti u svojich starých
rodičov.

18.Súd zároveň zaviazal každého z rodičov prispievať na výživu maloletej T. vo výške po 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že obaja rodičia majú okrem T. ďalšie vyživovacie povinnosti, nemajú žiaden stabilný príjem.

19. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Cmp, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Voči tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Podľa § 59 (1)
odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem
uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 367 ods. 1 CSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku, (1) odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, (2) odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
až do rozhodnutia o odvolaní, (3) ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie

dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo

veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

§ 323 CSP ods. 1 Na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,
ak nie je ustanovené inak.