Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611210944
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5611210944.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky
GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpenej
HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefaničova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcovi v 1.
rade I. T., L.. XX. XX. XXXX, bytom B. Č.. XX, v 2. rade X. T., L.. XX. XX. XXXX, bytom L.J. X. S. XXXX/
XX, B. C., v 3. rade G. A., L.. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/X, B. C., zastúpenému splnomocnenou
zástupkyňou E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/X, B. C., v 4. rade Ľ. Á., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. X/XX, C., zastúpenému splnomocneným zástupcom J.. D. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.. C. Č..
XXXX/XX, C., v konaní o zaplatenie 9 546,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcom v 1., 2., a 3. rade sa u k l a d á spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 5 349,04
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 349,04 eur od 01. 04. 2011 do zaplatenia, v
mesačných splátkach po 126,- eur, každá splátka splatná do 15. dňa toho ktorého mesiaca, prvá splátka
splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie plnenia jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie 4 096,09 eur, v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške
11,80 % ročne zo sumy 8 791,16 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 8 791,16 eur od 22. 12. 2010 do 30. 03. 2011 a časti úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 3 340,32 eur od 01. 04. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Návrh sa z a m i e t a voči odporcovi v 4. rade.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 11. 2011, sa navrhovateľka voči
odporcom v 1. až 4. rade domáhala zaplatenia sumy 9 546,93 eur s príslušenstvom. Svoju aktívnu
vecnú legitimáciu odvodzovala zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010, na základe
ktorej nadobudla uplatnenú pohľadávku od pôvodnej veriteľky, obchodnej spoločnosti D. D., a. s. Návrh
odôvodnila tým, že právna predchodkyňa navrhovateľky uzatvorila s odporcami 1. až 3. rade Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 02. 2005, na základe ktorej bol odporcom v
1. až 3. rade poskytnutý úver vo výške 9 808,94 eur (pôvodne 175 000,- Sk). Odporcovia sa zaviazali
úver splácať mesačnými splátkami po 85,31 eur (2 570,- Sk), pričom splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá zmluvnými stranami na 10. 03. 2005. Na zabezpečenie návratnosti záväzku z predmetnej
zmluvy právna predchodkyňa navrhovateľky uzatvorila s odporcom v 4. rade Dohodu o ručení zo

dňa 15. 02. 2005, v ktorej odporca vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľky, ak tak neurobí dlžník.
Odporcovia v 1. až 3. rade svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere neplnili a poskytnutý
úver nesplácali, na základe čoho právna predchodkyňa postúpila pohľadávku na navrhovateľku.
Navrhovateľka splnomocnila plnou mocou zo dňa 01. 01. 2011 obchodnú spoločnosť Platiť sa oplatí,
s. r. o., na akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Na základe tejto plnej moci uvedená
obchodná spoločnosť doručila odporcom výzvu na zaplatenie zo dňa 17. 02. 2011, ktorou poskytla
odporcom informáciu o aktuálnom zostatku záväzku a zároveň odporcov upovedomila o tom, že
záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa stal splatným. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka
navrhovateľky celkovo 9 776,93 eur, z toho istina 8 791,16 eur a nezaplatené úroky z omeškania vo
výške 985,77 eur. Istinu vo výške 8 791,16 eur navrhovateľka ďalej úročí riadnym úrokom vo
výške 11,80 % ročne a úrokom z omeškania v zákonnej výške ku dňu konečnej splatnosti úveru vo výške
9 % ročne. O platby v celkovej hodnote 230,- eur bol znížený nárok navrhovateľky v časti nezaplatených
úrokov z omeškania, vyčíslených právnou predchodkyňou navrhovateľky a to zo sumy 985,77 eur na
sumu 755,77 eur. Nakoľko si odporcovia doposiaľ nesplnili svoju povinnosť, navrhovateľka sa svojho
nároku domáhala na súde.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Odporkyňa v 2. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že
jej nikdy nebolo oznámené doručenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Poukázala na to, že predmetná
zmluva vykazuje typové znaky spotrebiteľskej zmluvy a z nevyvážených zmluvných dojednaní nemohli
tak vzniknúť legitímne očakávania navrhovateľky. Zároveň vzniesla námietku premlčania, nakoľko návrh
bol doručený tunajšiemu súdu 15. 11. 2011 a odporkyňa v 2. rade má tak za to, že určité splátky z úveru
sú už premlčané.

Odporca v 4. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 02. 01. 2012 podal na Okresný
súd Bratislava III návrh na vyslovenie neplatnosti Dohody o ručení zo dňa 15. 02. 2005. Od 14. 02. 2005
bol odporca v 4. rade hospitalizovaný na urgentnom príjme Martinskej fakultnej nemocnice z dôvodu
nutnosti operačného zákroku, ktorému sa podrobil dňa 15. 02. 2005 v úplnej narkóze. Hospitalizácia v
rámci operačného zákroku trvala do 17. 02. 2005. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby v pobočke D. D.,
a. s. vo Vrútkach podpísal dňa 15. 02. 2005 dohodu o ručení. Odporca v 4. rade nemal vedomosť o
obsahu tejto dohody ako ani o tom, že ju podpísal. Odporca v 1. rade mu oznámil, že ho dňa 15. 02.
2005 navštívil v Martinskej fakultnej nemocnici, a to tesne po vykonaní chirurgického zákroku, a dal mu
podpísať dohodu o ručení. Úkon bol urobený v stave, keď si odporca v 4. rade nemohol plne uvedomiť
právne dôsledky svojho konania a vôbec si nepamätal, že daný úkon vykonal, a preto je tento potrebné
považovať za neplatný.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom
návrhu, pričom uviedol, že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať obchodnoprávnu úpravu,
nakoľko zmluva bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka. V čase uzatvorenia tejto zmluvy
Občiansky zákonník nedefinoval spotrebiteľské zmluvy ako všetky zmluvy, v ktorých vystupuje dodávateľ
a spotrebiteľ a z tohto dôvodu je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. Predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená spoločnosťou Platiť sa oplatí, s. r. o., ktorá bola
splnomocnená navrhovateľkou na mimosúdne vymáhanie pohľadávok a taktiež na odstúpenie od zmlúv.
Navrhovateľka si uplatňuje aj úrok po zosplatnení, pretože podľa Obchodného zákonníka jej tento
prináleží až do doby celkového zaplatenia pohľadávky. V predmetnej veci zároveň nedošlo k premlčaniu
záväzku dlžníka, a preto podľa § 310 Obchodného zákonníka nemôže dôjsť ani k premlčaniu záväzku
ručiteľa.

Odporkyňa v 2. rade vypovedala, že s odporcom v 1. rade, ktorý bol v tom čase jej manželom, si
zobrali predmetný úver vo výške 175 000,- Sk za účelom splatenia dvoch menších úverov. Zároveň
si kúpili nejaké veci do domácnosti. Bývalý manžel odporkyne jej tvrdil, že úver spláca. Odporkyňa v
2. rade potvrdila, že v roku 2005 úver nesplácali, začali ho splácať v roku 2006, o čom odporkyňa v
2. rade predložila doklady. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, odporkyňa v 2. rade má za
to, že sú premlčané všetky splátky úveru splatné za dobu tri roky pred podaním návrhu na začatie
konania, to znamená do 15. 11. 2008. Predmetná zmluva bola uzatvorená v pobočke D. D. v Liptovskom
Mikuláši, pričom pri uzatváraní zmluvy bola prítomná odporkyňa, odporca v 1. rade a odporca v 3. rade.
Odporkyňa v 2. rade si zmluvu neprečítala, pretože sa do toho nevyzná a vo všetkom dôverovala svojmu
exmanželovi. Pokiaľ ide o ručenie, tak odporca v 1. rade išiel za odporcom v 4. rade do Martina a
odporkyňa nevedela uviesť, za akých okolností bola ručiteľská dohoda podpísaná. Odporkyňa žije sama

s troma deťmi, pričom trinásť rokov sa stará o ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Exmanžel výživné
neplatí, za čo bol minulý rok odsúdený. Z tohto dôvodu odporkyňa poberá náhradné výživné vo výške
150,- eur. Okrem tohto dlhu odporkyňa spláca ešte dva dlhy priznané rozsudkami súdu, a to mesačnými
splátkami po 30,- a 40,- eur. V prípade úspechu navrhovateľky v konaní, by odporkyňa mohla, vzhľadom
na jej situáciu, splácať svoj dlh po 50,- eur mesačne.

Odporca v 3. rade nepoprel, že uzatvoril v D. D., a. s. predmetnú zmluvu. Tieto peniaze však neprevzal,
nakoľko boli poukázané na účet odporcov v 1. a 2. rade. Potom, ako odporcu v 3. rade telefonicky
kontaktovala navrhovateľka, začal splácať úver po 30,- eur mesačne z účtu jeho matky E. A.. Pokiaľ
by bol zaviazaný na úhradu predmetného dlhu, tak odporca navrhol splátky po 50,- eur mesačne. Už
šiesty rok pracuje v Írsku, kde týždenne zarába od 200,- do 300,- eur v čistom, z toho platí na bývanie
400,- eur mesačne a na dcéru T. platí výživné vo výške 50,- eur mesačne. Okrem toho prispieva na jej
výživu aj inou formou.

Odporca v 4. rade uviedol, že podpis na dohode o ručení je síce jeho, ale nespomína si, že takúto dohodu
podpísal. V Martinskej fakultnej nemocnici bol od 14. 02. 2005 do 17. 02. 2005, pričom ho operovali 15.
02. 2005 v celkovej narkóze. Presný čas operácie si nepamätá, mohlo to byť asi o jedenástej hodine.
Asi hodinu pred operáciou dostal injekciu, pričom si nepamätal, kedy sa prebral. Manželka, ktorá ho
navštívila na druhý deň,mu povedala, že ešte večer v deň operácie nebol pri vedomí a všetkých volal
anjeli. Odporca v 4. rade nie je s odporcom v 1. rade, ktorý je bratom jeho manželky, v kontakte. S
odporkyňou v 2. rade kontakty udržiavajú, pretože je krstným otcom ich detí a občas sa stretávajú. Keď
sa dozvedel o tom, že podpísal ručiteľský záväzok, tak to v tom momente neriešil. Odporca v 1. rade
bol policajt a tvrdil mu, že mu to strhávajú zo mzdy, tak to považoval za vybavené. Odporca v 4. rade
dobrovoľne z úveru nesplatil nič, lebo považuje dohodu o ručení za neplatnú.

Nakoľko vzhľadom na tvrdenia odporcu v 4. rade bolo pre rozhodnutie súdu potrebné posúdiť
skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd uznesením zo dňa 26. 08. 2015, č. k. 8C/13/2012 -
320 nariadil znalecké dokazovanie a do konania ustanovil C.. C. J., znalca z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvia anestéziológia a resuscitácia, s miestom výkonu činnosti Jelšová 2867/3, Bratislava.

Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2005 zo dňa 22. 11. 2015 vyplýva, že odporca v 4. rade sa
po operácii mohol okoliu ešte javiť ospalý či spavý, avšak prebuditeľný a komunikujúci do dvoch -
troch hodín od návratu z operačného sálu na lôžko oddelenia, t. j. približne do 16.30 až 17.30 hod.
Následne je vysoko pravdepodobné, že u pacienta mohla nasledujúce obdobie pretrvávať znížená
rozpoznávacia zložka vedomia s pretrvávajúcou amnézou v časovom rozmedzí okolo piatich hodín
od návratu z operácie na lôžko, to znamená približne do 20.00 hod. Nie je však možné vylúčiť, že
uvedený interval mohol pretrvávať aj dlhšie. Znalec zároveň uviedol, že podľa predložených dokumentov
možno predpokladať, že odporca v 4. rade bol schopný prijať písomný ručiteľský záväzok v čase
pred podaním premedikácie pred operačným výkonom, pričom tento časový úsek možno vymedziť do
času 12.30 hod. operačného dňa. Znalec zároveň uzavrel, že v zdravotnej dokumentácii odporcu v
4. rade sa nenachádza záznam o návšteve žiadnych osôb u pacienta zo dňa 15. 02. 2005, uviedol
však, že na neuzavretom oddelení sa takéto záznamy spravidla nevedú. V dokumentácii sa rovnako
nenachádza ani záznam o skutočnosti, že by pacient opustil oddelenie a vzdialil sa z oddelenia alebo
z nemocnice, avšak podľa názoru znalca vzhľadom k druhu operačného zákroku, spôsobu ošetrenia,
krytia a fixácie operačnej rany, prítomnosti zavedených drénov a k nim prislúchajúcich sacích nádob,
je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vylúčené, aby pacient dokázal v takomto stave sám a
vlastnou chôdzou opustiť oddelenie. Ak by bola pripustená alternatíva opustenia oddelenia pacientom
a jeho presun do vzdialenejšej pobočky finančnej inštitúcie, tak toto by bolo možné realizovať výlučne
pomocou transportného prostriedku, prípadne nesením či podopieraním dvoma osobami. Takáto udalosť
by však neušla zdravotnému personálu a v neposlednom rade by bol takýto presun pre pacienta výrazne
bolestivý a s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k závažnému poškodeniu v operačnom poli, čo by
službukonajúci lekár jednoznačne spozoroval pri večernej kontrole.

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 02. 2005 súd zistil, že právna predchodkyňa
navrhovateľky, D. D., a. s., poskytla odporcom v 1. až 3. rade úver vo výške 175 000,- Sk. Pri dohodnutej
ročnej úrokovej sadzbe 11,80 % ročne a dohodnutej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 5,86
% sa zmluvné strany dohodli na pravidelných mesačných splátkach úveru po 2 570,- Sk, splatných vždy
k 10. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 10. 03. 2015 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá

na 10. 01. 2015. Účastníci sa zároveň dohodli na poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky
úveru, ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy, ako aj na poplatku za správu úveru vo výške 50,- Sk,
ktorý bol splatný spolu s mesačnou splátkou.

Z Dohody o ručení zo dňa 15. 02. 2005 vyplýva, že odporca v 4. rade sa mal zaručiť za úver vzniknutý zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru vo výške 175
000,- Sk, odporcom v 1. až 3. rade. Predmetná dohoda, obsahom ktorej je okrem iného aj vyhlásenie
ručiteľa, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom veriteľa, mala
byť uzatvorená v pobočke banky v Martine dňa 15. 02. 2005, pričom podpis ručiteľa bol overený
pracovníčkou banky K. M..

Svedkyňa K. M. pred dožiadaným Okresným súdom Martin uviedla, že si vzhľadom na značný časový
odstup nepamätá na okolnosti uzatvárania dohody o ručení. Zároveň si nepamätala, že by niekedy
overovala podpis priamo v Martinskej fakultnej nemocnici, okrem prípadu, keď bola overovať podpis
úverovej zmluvy klientky, ktorá bola v tom čase v pôrodnici. Uviedla, že z dohody o ručení vyplýva,
že k overeniu podpisu došlo v pobočke D. D., a. s. v Martine. Štandardne sa podpis overuje tak, že
sa zistí totožnosť klienta občianskym preukazom s fotografiou, pričom ručiteľ je pri podpisovaní vždy
oboznámený s tým, čo podpisuje. Bez tohto by ani k podpísaniu a overeniu podpisu nemohlo dôjsť.
Odporcu v 1. rade osobne nepozná, svedkyňa pozná len jeho matku, ktorá bola ich klientkou, avšak
nie je s ňou v kamarátskom vzťahu. Svedkyňa taktiež osobne nepozná odporcu v 4. rade a nebola
s ním nikdy v osobnom kontakte. Na záver výsluchu uviedla, že v prípade, ak odporca v 4. rade ako
ručiteľ uvádza, že nevedel, čo podpisuje, tak takáto situácia nie je možná, lebo ručiteľ pri vybavovaní
úveru predkladá príjem zo zamestnania a svoje osobné údaje, bez ktorých by takýto ručiteľ nemohol
byť akceptovaný bankou. Aj keď si nepamätá na podrobnosti celého prípadu, tak z predloženej dohody
o ručení dedukuje, že k jej uzatvoreniu malo dôjsť na pobočke v Martine. Svedkyňa by nikdy neoverila
podpis osoby bez overenia jej totožnosti a preukázania, že ide o uvedenú osobu.

Podaním zo dňa 27. 01. 2016 zobrala navrhovateľka návrh späť v časti o zaplatenie 4 096,09 eur, v časti
riadneho úroku vo výške 11,80 % ročne z istiny 8 791,16 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, v časti úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 8 791,16 eur od 22. 12. 2010 do 30. 03. 2011, v časti úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 3 340,32 eur od 01. 04. 2011 do zaplatenia. Navrhovateľka
zároveň uviedla, že predmetom konania tak zostala istina vo výške 5 450,84 eur, čo predstavuje rozdiel
medzi sumou 10 151,89 eur (119 splátok po 85,31 eur) a sumou 4 701,05 eur, ktorá predstavuje úhrady
odporcov. Navrhovateľka tvrdila, že odporcovia do zosplatnenia úveru uhradili celkovo 2 211,05 eur a
po zosplatnení sumu 2 490,- eur.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka zobrala návrh sčasti späť a odporcovia zastavenie konania v tejto
časti nenamietali a zároveň neuviedli žiadne vážne dôvody, pre ktoré by žiadali pokračovať v konaní aj
ohľadne tejto časti, súd v súlade s citovaným ustanovením konanie zastavil, tak ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej
inšpekcii, zmluvy platné v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou
navrhovateľky a odporcami v 1. až 3. rade bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 15. 02. 2005, na základe ktorej odporcovia v 1. až 3. rade získali úver vo výške 175 000,- Sk.
Odporcovia sa zaviazali úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami po 2 570,- Sk, splatných k 10.
dňu v mesiaci, počnúc dňom 10. 03. 2005, s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10.
01. 2015. Súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie ročnej úrokovej sadzby 11,80 % ročne, ako aj uvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 5,86 % ročne. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na
poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru, ktorý je splatný v deň podpisu zmluvy a na
poplatku za správu úveru vo výške 50,- Sk, ktorý je splatný mesačne.

Listom zo dňa 28. 12. 2010 oznámila právna predchodkyňa navrhovateľky odporcovi v 1. rade,
že pohľadávku z tejto zmluvy vo výške 9 776,93 eur s príslušenstvom postúpila navrhovateľke. Z
predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21. 12. 2010 mal súd preukázané,
že medzi právnou predchodkyňou navrhovateľky a navrhovateľkou došlo k postúpeniu pohľadávky a
nakoľko postupca s poukazom na uzatvorenie tejto zmluvy upovedomil odporcu o postúpení, súd nemal
pochybnosti o aktívnej legitimácii navrhovateľky na podanie tohto návrhu. Navrhovateľka splnomocnila
dňa 01. 01. 2011 obchodnú spoločnosť Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom v Bratislave na zastupovanie
pred súdmi a okrem iného aj na uzavieranie splátkových kalendárov a iných dohôd o vyporiadaní
alebo zániku záväzkov, na odstupovanie od zmlúv, na základe ktorých pohľadávky vznikli, alebo na
vypovedanie a vyvolanie predčasnej splatnosti pohľadávok. Obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí listami
zo dňa 17. 02. 2011 vyzvala odporcov v 1. až 4. rade na zaplatenie sumy 10 062,06 eur, ktorá
bola vyčíslená ku dňu 17. 02. 2011. Zároveň boli odporcovia upovedomení, že nakoľko sa dostali do
omeškania s plnením vyššie uvedeného záväzku, odstúpil veriteľ podľa § 506 Obchodného zákonníka od
zmluvy o úvere, čím sa dlh zo zmluvy stav splatným v celom rozsahu. Na základe zmluvy o splátkovom
úvere mali odporcovia do zosplatnenia, t. j. 17. 02. 2011 uhradiť celkovo 72 splátok po 2 570,- Sk, čo
predstavuje sumu 6 142,20 eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že do okamihu zosplatnenia
úveru uhradili sumu 2 211,05 eur, čiže celkový dlh odporcov predstavoval ku dňu 17. 02. 2011 sumu
3 931,15 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu zosplatnenia predstavovala dlžná
nezaplatená zosplatnená istina sumu 3 790,05 eur a po pripočítaní poplatkov za správu úveru, ktoré boli
dojednané priamo v zmluve v celkovej výške 117,84 eur, predstavuje dlh k okamihu zosplatnenia sumu
7 839,04 eur. V konaní zároveň nebolo sporné, že odporcovia po zosplatnení uhradili celkovo 2 490,-
eur. Súd potom v časti o zaplatenie sumy 5 349,04 eur návrhu vyhovel.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol ako nedôvodný. Aj napriek tomu, že Občiansky zákonník v znení
platnom v čase uzatvárania zmluvy o splátkovom úvere považoval za spotrebiteľské zmluvy len kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa §
55 Občianskeho zákonníka, predmetná zmluva je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou a to s poukazom
na ustanovenie § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
Zmluva o splátkovom úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa na ňu vzťahujú
aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd skúmal,
či zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované týmto zákonom, predovšetkým, či bola dojednaná
ročná percentuálna miera nákladov, nakoľko absencia tejto náležitosti bola spomínaným zákonom

sankcionovaná tým, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko zmluva obsahovala
všetky zákonom požadované náležitosti, vznikol navrhovateľke nárok aj na zaplatenie dojednaných
poplatkov a dojednaného úroku z úveru, avšak len do doby zosplatnenia úveru, t. j. do 17. 02. 2011.
Pokiaľ si navrhovateľka uplatnila poplatky za správu úveru po zosplatnení úveru, v tejto časti bol návrh
nedôvodný. Potom, ako veriteľ uplatní svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, stráca
poplatok za správu úveru svoje opodstatnenie, nakoľko po zosplatnení nastáva iný právny režim úveru
a tento už nie je možné spravovať spôsobom ako v prípade plynutia jeho životnosti. Vzhľadom k tomu,
že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, môže sa navrhovateľka voči odporcom domáhať len
tých poplatkov, ktoré sú v zmluve priamo, určito a zrozumiteľne uvedené. Vzhľadom k tomu, že súčasťou
zmluvy nie je dojednanie o poplatkoch za upomienky, súd návrh zamietol aj v časti o zaplatenie 26,56 eur.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Pokiaľ ide o obranu odporkyne v 2. rade, ktorá považovala niektoré splátky úveru za premlčané, s
poukazom na citované ustanovenie súd konštatuje, že vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
dňa 17. 02. 2011 a dátum podania návrhu na začatie konania dňa 15. 11. 2011 sa navrhovateľka v
zákonnej premlčacej dobe troch rokov domáhala svojho práva na súde.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd návrh zamietol aj voči odporcovi v 4. rade, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo nepochybne
preukázané, že Dohoda o ručení zo dňa 15. 02. 2005 je absolútne neplatným právnym úkonom.
Odporca bol v čase uzatvárania dohody o ručení hospitalizovaný v nemocnici, pričom dňa 15. 02.
2005 sa podrobil operácii v celkovej anestéze. Z dohody o ručení vyplýva, že podpis odporcu v 4.
rade na predmetnej dohode mal byť overený v pobočke D. D., a. s., v Martine dňa 15. 02. 2005,
a to vtedajšou pracovníčkou tejto spoločnosti K. M.. Z výpovede svedkyne K. M. vyplynulo, že si
nepamätá, že by bola overovať podpis odporcu v nemocnici v Martine, avšak zo samotnej dohody
vyplýva, že podpis bol overený priamo v pobočke D. D. v Martine. Odporca v 4. rade bol hospitalizovaný
v nemocnici dňa 14. 02. 2005, pričom zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že je vylúčené, aby
po operácii a prebratí sa z narkózy opustil oddelenie bez pomoci najmenej dvoch osôb bez toho, aby to
bolo zaznamenané v zdravotnej dokumentácii. Naviac, podľa znalca mohla u odporcu v deň operácie
pretrvávať znížená rozpoznávacia zložka vedomia približne do 20,00 hod. Zároveň znalec uviedol, že
vzhľadom na operačný zákrok na kolene, by bol akýkoľvek takýto presun pre odporcu v 4. rade bolestivý
a s najväčšou pravdepodobnosťou by tým došlo k závažnému poškodeniu v operačnom poli, t. j. od
nadmerného opuchu kolena, cez vnútorné poškodenie operovaného tkaniva a poškodenie až vytiahnutie
zavedenej drenáže, čo by pri večernej kontrole službukonajúci personál jednoznačne spozoroval a táto
skutočnosť by bola zaznamenaná pri vizite ošetrujúcim lekárom. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd spoľahlivo za preukázané, že odporca v 4. rade nemohol dňa 15. 02. 2005 v pobočke D. D.
uzatvoriť Dohodu o ručení a nakoľko v konaní nebolo ani tvrdené, ani preukázané, že v dohode o ručení
došlo k pisárskej chybe a k jej uzatvoreniu došlo v nemocnici v Martine, súd túto dohodu vyhodnotil
ako absolútne neplatnú, nakoľko právny úkon nebol urobený slobodne, vážne a určito. Pre úplnosť súd
uvádza, že je nepravdepodobné, aby odporca pred operáciou opustil nemocnicu za účelom uzatvorenia
akéhokoľvek právneho úkonu, lebo je logické predpokladať, že každý pacient sa pred operáciou sa
sústreďuje hlavne na psychickú prípravu na zákrok, čo vylučuje možnosť, aby pred operáciou uzatváral
tak závažné právne úkony, akými je bezpochyby dohoda o ručení. Neplatný právny úkon nemôže
zaväzovať účastníka konania, a preto súd návrh zamietol aj voči odporcovi v 4. rade.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba R.G. Q. J. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľka žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
od 01. 04. 2011 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepreukázala, kedy boli doručené
výzvy na zaplatenie zo dňa 17. 02. 2011 odporcom v 1. až 3. rade, súd pri otázke začiatku plynutia
omeškania dlžníkov vychádzal z toho, že predmetná výzva bola odoslaná odporcom v nasledujúci deň
t. j. 18. 02. 2011 a pri zohľadnení štandardnej trojdňovej lehoty doručenia im bola doručená dňa 21. 02.
2011. Vzhľadom na uvedené potom súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 9 % ročných úrokov zo
sumy 5 349,04 eur od 01. 04. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcov v 1.až 3. rade súd v súlade s § 160 ods. 1 O. s. p. rozhodol, že
priznané plnenie môžu vykonať v splátkach po 126,- eur, pričom každá splátka splatná do 15. dňa toho
ktorého mesiaca, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že omeškanie plnenia jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o nich bude rozhodnuté
do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa citovaného ustanovenia je
účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch
pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v piatich vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.