Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712203481
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712203481.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci navrhovateľa: R. T., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom T., F. XXXX/XX občan Slovenskej republiky, zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát,
so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, pracovisko Poprad, Mnoheľova 17 proti odporkyni: N. T., rod.
E.Á., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XX, občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Ľudmilou Kavuličovou,
advokátkou, so sídlom Humenné, ul. 26. novembra 1510/3 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností rodičov k maloletej N. T., W.. XX. X. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
soc. vecí a rodiny Humenné takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania R. T. E. N. T., rod. E., uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v Knihe
manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku 28, ročník XXXX, na strane 40, pod poradovým číslom
198, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode súd u p r a v u j e rodičovské práva a povinností k maloletému dieťaťu nasledovne:

Maloletá N. T. sa na čas po rozvode z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky N. T., bytom V. XX,
ktorá zároveň bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého dieťaťa, R. T., sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. N. sumou 50,- eur mesačne,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa

toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Styk otca s maloletou N. T. súd z a k a z u j e.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a
upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že
manželstvo s odporkyňou uzavreli dňa XX. XX. XXXX U. Q.. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo.
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra N., nar. XX. X. XXXX. S odporkyňou sa zoznámili
v roku 2001 a po dvojročnej známosti uzavreli manželstvo. Manželstvo bolo spočiatku usporiadané a
harmonické, avšak postupne začali medzi nimi vznikať problémy, ktoré súviseli s rôznymi pohľadmi na

spôsob vedenia domácnosti, životné hodnoty a ciele, ako aj názorové rozdiely na spôsob života ich
ako manželov ako aj ako rodiny. Problémy vyústili do odchodu odporkyne aj s dcérou zo spoločnej
domácnosti. Z uvedených dôvodov ich manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu, nie je možnosťnápravy manželských vzťahov a nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou. Hoci maloletá
žije v domácnosti s matkou, mal s ňou pravidelný kontakt, kým Okresný súd v Q. nevydal predbežné
opatrenie, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti matky, a matka mu následne nechce umožniť

stretnutiesdcérou.Nemôžesasňouskontaktovaťanitelefonicky.Načasporozvodepretonavrhuje,aby
maloletá N. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že výživné nebude určené.

Navrhovateľ svoj návrh doplnil počas informatívneho výsluchu dňa 21. 9. 2012, kde uviedol, že po
uzavretí manželstva žili s odporkyňou u jeho rodičov, kde im patrila samostatná bytová jednotka, takže

s rodičmi nezdieľali spoločnú domácnosť. Už po uzavretí manželstva začali vznikať problémy. Často
sa hádali, nevedeli si na seba zvyknúť, ako to býva v iných manželstvách. On vykonával prácu vodiča
a z tohto dôvodu nebýval doma aj po dobu 4 týždňov. Odporkyňa sa medzitým starala o dcéru. Keď
prišiel domov, mal pocit, že manželka sa venuje len dcére a jeho ako manžela zanedbáva. Odporkyňa
pri uspávaní dcéry pri nej aj často zaspala a tým trpel aj ich intímny život. Stávalo sa, že po príchode
domov boli prítomní na návšteve rodičia alebo brat odporkyne, čo mu tiež trochu prekážalo, lebo chcel

byť s odporkyňou a tak upevniť ich vzťah. Uvedomuje si, že aj on urobil nejaké chyby, keď po hádkach
začal hľadať známosti na internete. Avšak odporkyňa mu v tom čase nebola žiadnou oporou. Odporkyňa
v lete 2011 opustila spoločnú domácnosť a odišla k svojim rodičom. Manželstvo sa snažil udržať,
odporkyni volal, písal SMS, aby sa vrátila a skúsili všetko od začiatku. Odporkyňa však už na tom
nemala záujem. Vzhľadom na dôvody a spôsob ich rozchodu, nevidí možnosť obnovy manželského

spolužitia. Po odchode odporkyne začali problémy stretávania sa s dcérou. Odporkyňa mu bránila
v stretnutiach, musel si zisťovať, kde dcéra chodí do školy. V decembri 2011 jej zaniesol darčeky a
dal jej telefónny kontakt. Odporkyňa však dcére všetko zobrala a zakázala dcére s ním komunikovať.
Preto v januári 2012 sa opätovne vybral do školy aj so svojou matkou, kde však došlo k ku konfliktu
medzi ním a matkou odporkyne, ktorý sa rieši aj cestou trestného oznámenia. Na Okresnom súde v Q.

prebieha konanie o úpravu rodičovských práv a povinností. Predbežným opatrením bola dcéra zverená
do osobnej starostlivosti matky a jemu bola určená vyživovacia povinnosť 50,- eur mesačne. Čo sa týka
jeho majetkových pomerov, pracuje ako U. v spoločnosti W. s mesačným priemerným príjmom 380,- eur.
Býva u svojich rodičov, na domácnosť zatiaľ neprispieva, Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí a na
čas po rozvode žiada zveriť maloletú N. do jej osobnej starostlivosti, navrhovateľa zaviazať výživným vo
výške 50,- eur mesačne a v súlade s rozsudkom Okresného súdu Q. sp. zn. 19P/286/2011 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12CoP/18/2013 zakázal styk navrhovateľa a maloletej.

Kolíznyopatrovníkvosvojejsprávezozisťovaniapomerovzodňa17.9.2012uviedol,žematkesdcérou
boli po odchode zo spoločnej domácnosti odporučený psychologická pomoc na referáte poradensko-
psychologických služieb, ktoré matka s dcérou aj využili. Rovnako boli tieto sedenia odporučené aj
otcovi, ktorý však na súdnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na vzdialenosť jeho bydliska a poradne
sa nemieni sedení zúčastniť. Dňa 21. 12. 2011 matka kolíznemu opatrovníkovi oznámila, že otec zobral

maloletú N. zo školy bez jej vedomia a podľa vyjadrenia maloletej jej odovzdal darčeky, a potom ju
zaviedol k advokátovi JUDr. Bučekovi. Dňa 10. 1. 2012 sa otec dostavil na Úrad práce, soc. vecí a
rodiny Humenné a podal výrady k správe psychologičky, ktorú navštevovali matka a dcéra. Otcovi bolo
odporúčané, aby sa osobne dostavil k psychologičke, ktorá ho bude informovať a ponúkne vhodné
riešenia. Dňa 18. 1. 2012 sa ku kolíznemu opatrovníkovi dostavila matka, ktorá oznámila incident, ktorý

sa stal v škole, ktorú navštevuje maloletá. Pri tomto stretnutí bol vykonaný pohovor aj s maloletou, ktorá
v rozhovore popísala udalosť v škole, kde ju otec chcel vziať, ale ona s ním nechcela ísť. Otca sa
bojí, nechce sa s ním stretávať, bojí sa aj toho, čo otec spraví, lebo vie, aký je. Zo šetrenie pomerov v
domácnosti starých rodičov, kde matka aj s maloletou bývajú, bolo zistené, že v maloletá má vytvorený
vlastný priestor aj na prípravu do školy aj na voľnočasové aktivity, v domácnosti neboli zistené žiadne

nedostatky v hygiene alebo v starostlivosti. Maloletá navštevuje A. Š. U. M..

Súd uznesením č.k. 15P/71/2012 - 59 zo dňa 13. 11. 2012 prerušil konanie do právoplatného skončenia
veci o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej Lenke Plavcovej vedenej na Okresnom súdu Q.
podsp.zn.19P/286/2011.PredmetnékonanienaOkresnomsúduvQ.boloskončenévydanímrozsudku

č.k. 19OP/286/2011-264 dňa 14. 8. 2013, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
12CoP/18/2013-290 zo dňa 26. 12. 2013, nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2013.Naprejednanievecisamejnariadilsúdpojednávanie,ktoréhosazúčastnilprávnyzástupcanavrhovateľa
a kolízny opatrovník. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, jeho neprítomnosť ospravedlnil jeho
právny zástupca a súčasne súhlasil, aby súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa. Odporkyňa a

jej právna zástupkyňa svoju účasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával v ich
neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, odporkyne
a jej právnej zástupkyne.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že žiadajú, aby súd manželstvo rozviedol,

nakoľko manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu spoločenskú funkciu. Účastníci už dlhodobo nežijú
v spoločnej domácnosti a vzhľadom na narušenie vzájomných vzťahov nie je možnosť obnovy
manželského spolužitia. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností poukazuje na podaný návrh.

Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu navrhuje upraviť rodičovské práva a povinnosti podľa
rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. 19P/286/2011.

Z prednesov účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu sobášneho listu,
rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, správy z prešetrenia
rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q., rozhodnutia Okresného súdu Q. č.k.
19P/286/2011-264 zo dňa 14. 8. 2013 a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 12CoP/18/2013 -

290 zo dňa 26. 11. 2013 súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX U. Q.. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo.
Posledné spoločné bydlisko je na adrese T., F. XXXX/XX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa,
dcéra N., nar. XX. X. XXXX. Navrhovateľ sa odporkyňou spoznal v roku 2001 a po dvoch rokoch

uzavreli v I.Ó. XXXX manželstvo. V E. XXXX sa im narodila dcéra N.. Po uzavretí manželstva bývali
u rodičov navrhovateľa v samostatnej bytovej jednote rodinného domu. Už po uzavretí manželstva
začali medzi nimi vznikať konflikty, ktoré súviseli s rozdielnymi pohľadmi na chod domácnosti a súžitie
rodiny. S navrhovateľovou prácou, vodiča nákladnej dopravy, boli spojené jeho dlhodobé pobyty mimo
domácnosti,oktorúsavtomčasestaralaodporkyňa.Navrhovateľoviprekážalo,žeodporkyňasaprijeho

návratochdodomácnostinedostatočnýmspôsobomvenujeichvzájomnémuvzťahuakomanželov.Tieto
situácie viedli k hádkam. Navrhovateľ v dôsledku tejto situácie nadväzoval známosti cestou internetu.
Vzájomné konflikty nakoniec vyústili do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti 19. 7. 2011,
kedy aj s maloletou odišla k svojim rodičom. Od tohto dňa účastníci spolužitie neobnovili. Odporkyňa
podala na Okresnom súde Q. návrh na začatie konania o úpravu rodičovských práv v povinností k

maloletej N., ktoré bolo vedené pod sp. zn. 19P/286/2011. Dňa 19. 12. 2011 vydal Okresný súd Q.
predbežnéopatrenieč.k.19P/286/2011-59,ktorýmzverilmaloletúdoosobnejstarostlivostiodporkynea
navrhovateľa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne. Predbežné
opatrenie potvrdil aj Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 19P/286/2011 - 91 zo dňa 22. 2. 2012,
právoplatným dňa 14. 3. 2012. Následne Okresný súd Humenné nariadil vo veci znalecké dokazovanie

a po jeho skončení vo veci rozhodol dňa 14. 8. 2013 rozsudkom č.k. 19P/286/2011 - 264, ktorým
zveril maloletú N. do starostlivosti odporkyne, navrhovateľovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50,-
eur mesačne a zakázal styk navrhovateľa s maloletou. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 12CoP/18/2013 - 290 zo dňa 26. 11. 2013.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželkami, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je rozvod manželstva možný len v prípade
kvalifikovaného rozvratu manželstva, čo znamená, že manželstvo už viac neplní svoj účel a od manželov

nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd musí pritom prihliadať na záujem maloletých
detí. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí, a preto súd skúma, či manželia žijú spolu ako rodina (či je vôľa tvoriť jeden celok, tráviť
spoločne čas), či manželia spolu hospodária (prispievajú na úhradu potrieb rodiny, plnia vzájomnú
vyživovaciupovinnosť,spravujúmajetokvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov),čimanželiaspolu

intímne žijú, či spoločne vychovávajú deti. Okrem vážnosti rozvratu musí byť tento rozvrat trvalý a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov neplní viac svoj
účel. Účastníci už po dobu dva a pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne,
nevytvárajú súdržný rodinný zväzok. Odporkyňa aj s maloletou žijú v domácnosti jej rodičov. Navrhovateľ

žije u svojich rodičov. Ich vzájomné kontakty po odchode odporkyne zo spoločnej domácnosti boli
sporadické len ohľadom dcéry, v súčasnosti vzhľadom na zákaz styku sa tieto obmedzili úplne. Ani
jeden z účastníkov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd má za to, že vyslovenie
rozvodu je dôvodné, nakoľko je dostatočne preukázané, že manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené,
čím sú naplnené všetky zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky rozvodu. Vzhľadom na zistené

skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov nenapĺňa svoj účel a nie je reálny predpoklad
obnovenia manželského spolužitia, a preto v zmysle cit. zák. ustanovení návrhu vyhovel.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam k maloletej N. súd vychádzal zo správy Úradu práce,

soc. vecí a rodiny Q. a následne z rozsudku Okresného súdu Q. č.k. 19C/286/2011-264 zo dňa 14. 8.
2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 12CoP/18/2013-290 zo dňa 26. 11. 2013.
Rozsiahlym dokazovaním vykonanom v uvedenom konaní Okresného súdu Q., kde bol vypracovaný
ohľadom styku maloletej s otcom aj znalecký posudok, bolo preukázané, že najvhodnejšou formou
starostlivosti je osobná starostlivosť matky a že styk otca a maloletej N. nie je vzhľadom na jej súčasný

psychický stav žiaduci. Maloletá má voči otcovi vzhľadom na jeho agresívne správanie negatívny vzťah,
na prekonanie ktorého je potrebný čas a odborné vedenie psychológa, pričom počas tohto obdobia
nie je vhodné upraviť jej styk s otcom. Tunajší súd nezistil iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné
rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností. Nebola preukázaná žiadna zmena pomerov či
už na strane matky, otca, alebo maloletej. Preto súd na čas po rozvode zveril maloletú N. do osobnej

starostlivosti matky, nakoľko matka vytvára vhodné výchovné prostredie pre maloletú, a zakázal styk
otca a maloletej N.. Návrh otca na zverenie maloletej N. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
súd zamietol, nakoľko táto forma starostlivosti o maloletú nie je v súčasnosti v jej záujme a osobná
starostlivosť matky lepšie zabezpečí v súčasnosti potreby maloletej N.. Súd však poznamenáva, že
úprava rodičovských práv a povinností sa vždy odvíja od konkrétnych pomerov medzi rodičmi a deťmi,

preto v prípade, že dôjde k zmene pomerov, súd zmení rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností.

Pri určení výživného súd vychádzal z potrieb maloletého dieťaťa a súčasne zohľadnil možnosti otca.
Zároveň vychádzal aj z rozhodnutia Okresného súdu Q. pod sp. zn.: 19P/286/2011, ktoré konanie sa

týkalo úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Otec je zamestnaný ako vodič v
spoločnosti W. K., L..C..I.., s priemerným mesačným zárobkom 320,- eur. Žije v domácnosti rodičov, na
nákladoch domácnosti sa nepodieľa. Vychádzajúc z týchto preukázaných majetkových pomerov otca
súd určil výživné vo výške 50,- eur mesačne. Táto výška výživného podľa súdu je dostačujúca na
zabezpečenie potrieb maloletej, keďže vyživovaciu povinnosť si voči nej plní aj matka. Toto výživné je

otec povinný platiť od právoplatnosti rozsudku až do zmeny pomerov.

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v polročných intervaloch. Zároveň žiadal, aby každý z rodičov zastupoval a spravoval majetokmaloletého dieťaťa a aby výživné nebolo určené nikomu z rodičov. Vychádzajúc však už z vyššie
označeného rozhodnutia Okresného súdu v Q. pod sp. zn.: 19P/286/2011 - 264 zo dňa 14. 8. 2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k.: 12CoP/18/2013 -290 zo dňa 26. 11. 2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 31. 12. 2013, súd zistil, že návrh otca v súvislosti so striedavou starostlivosťou
nie je dôvodný. Preto v tejto prevyšujúcej časti súd tento návrh zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania

nepriznal. Súd nezistil také okolnosti prípadu, resp. pomery účastníkov, pre ktoré by bolo odôvodnené
priznanie trov jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.