Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515204306
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2515204306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú T. J., nar.
XX.XX.XXXX,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyPiešťany,dieťa
rodičov: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, a S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, N., o
zvýšenie výživného na maloletú, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 20.
januára 2016, č.k. 13P/157/2015-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného p o t v r d z u
j e a v časti nedoplatku na zročnom výživnom m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za

obdobie od 1.7.2015 do 31.1.2016 vo výške 310 eur povoľuje otcovi maloletej zaplatiť v splátkach po 10
eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
T. zo sumy 50 eur na 100 eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2015. Zároveň určil dlh na výživnom
za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 vo výške 350 eur, ktorý otcovi povolil splácať k rukám matky
popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur, s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany,

č.k. 13P/104/2014-55, zo dňa 16.07.2014 v časti o výživnom pre maloletú T.. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že matka sa domáhala zvýšenia výživného k maloletej T. na 120 eur mesačne od 01.07.2015, s
ktorým návrhom otec maloletej nesúhlasil. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že
naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k maloletej T. upravovaná rozsudkom Okresného
súdu Piešťany, č.k. 13P/104/2014-55, zo dňa 16.07.2014, keď maloletá navštevovala prvú triedu
základnej školy, matka dosahovala príjem 520 eur mesačne, nemala inú vyživovaciu povinnosť, otec

dosahoval príjem 690 eur mesačne a mal inú vyživovaciu povinnosť vo výške 120 eur mesačne. V
súčasnosti maloletá T. má osem rokov, navštevuje tretí ročník základnej školy, navštevuje školskú
jedáleň, kde matka mesačne uhrádza 27,80 eur, navštevuje družinu, kde matka uhrádza 17 eur za dva
mesiace. Maloletá chodí na doučovanie angličtiny, za čo matka platí 2,50 eur mesačne. Pokiaľ sa týka
zdravotného stavu, tak maloletá nemá žiadne vážne zdravotné problémy, navštevuje imunologičku, lieky
však pravidelne neužíva. Matka maloletej je vydatá, manželstvo uzatvorila 12.09.2015, manžel K. Q.
je invalidný dôchodca, dôchodok poberá vo výške 386,10 eur. Bývajú v byte, ktorý je v podielovom

spoluvlastníctve manžela a jeho dvoch sestier, ktoré v byte nebývajú. Matka pracuje ako predavačka s
priemerným čistým mesačným príjmom 550 eur, poberá rodinný prídavok na dcéru 23,52 eur. Vlastní
osobné motorové vozidlo zn. Renault Scenic, dvanásťročné. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec
maloletej je rozvedený, býva sám v dvojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Pracujeako majster s priemerným čistým mesačným zárobkom 633 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd
prvej inštancie vec správne posúdil podľa ustanovenia § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3
Zákona o rodine a dospel k záveru, že k zmene pomerov došlo u maloletej T., ktorá od posledného

rozhodovania o výživnom vyrástla, takže k zmene pomerov dochádza pri nej bežne, s poukazom na
to, že je staršia, fyzicky vyspelejšia, pričom potreby rastú úmerne s jej vekom. Na strane matky došlo k
zmene pomerov tým, že sa vydala. Na strane otca sa pomery zmenili tým, že mu odbudla vyživovacia
povinnosť k dcére D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá koncom roku 2014 - začiatkom roku 2015 odišla zo školy
a zamestnala sa. Otec maloletej okrem príjmu, ktorý má 735 eur vykonáva počas šiestich mesiacov v

roku rozhodcu v V. F. U. T., kedy sú mu poskytované náhrady za cestovné, stravné, ošatné vo výške 200
eur mesačne. Má vo vlastníctve byt a osobné motorové vozidlo Ford Focus. Súd pri zvýšení výživného
prihliadal na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov, kde otec
poukazoval, že spláca hypotekárny úver, ktorý si zobral po rozvode, aby mohol vyplatiť manželku z
bytu, ktorej vyplatil 8.500 eur a ešte štyri roky jej budev splátkach mesačne uhrádzať 100 eur. Spláca
tiež spotrebný úver po 97 eur mesačne. Súd tu skonštatoval, že prvoradou povinnosťou rodičov je

plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, takže zákon kladie pred potreby rodiča potreby
dieťaťa,pričomvýdavkyotcaohľadneúverovnemôžubyťvžiadnomprípadenaúkormaloletéhodieťaťa.
Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich
možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom
rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Otec maloletej na jej výživu prispieva pravidelne

sumou 50 eur mesačne, s maloletou sa stretáva. Súd vzhľadom k všetkým skutočnostiam zisteným v
konaní zvýšil výživné otca k maloletej T. z 50 eur na 100 eur mesačne, keď mal za preukázané, že
od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane otca dieťaťa k výraznej zmene pomerov, keď
došlo k odbudnutiu vyživovacej povinnosti na strane otca a k nárastu jeho príjmu. Súd dospel k záveru,
že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej T. vyššou sumou, preto

výživné zvýšil a to s účinnosťou od 01.07.2015 v zmysle návrhu matky, čo je od mesiaca nasledujúceho
po podaní návrhu matkou na súd. Keďže otec za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 uhrádzal na
výživu maloletej sumu 50 eur, vznikol mu na výživnom za uvedené obdobie nedoplatok vo výške 350
eur, ktorý povolil otcovi splatiť popri bežnom výživnom po 10 eur mesačne, v súlade s ustanovením §
160 ods. 1 O.s.p. tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do troch rokov. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté

podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej.
Uviedol, že výživné na maloletú T. bolo naposledy upravené pred jeden a pol rokom. Od tejto doby podľa
súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov na strane otca odbudnutím vyživovacej povinnosti vo výške

120 eur voči staršej dcére D. a zvýšením mzdy. Je pravdou, že mu zanikla vyživovacia povinnosť voči
dcére D., ale ubudol mu príjem rozhodcu, keď už vzhľadom na svoj vek nemôže pôsobiť ako rozhodca
U. F. U.. Po uhradení všetkých platieb, ktoré musí zrealizovať z dôvodu nákladov na bývanie, úver,
splácanieavyporiadanieBSM,výživné,muzostanenamesiacpribližne50eur.Ktakejpodstatnejzmene
pomerov na jeho strane, ktorá by sa výrazne prejavila na jeho pomeroch nedošlo. Jeho možnostiam

a schopnostiam prispievať na výživu a výchovu maloletej nezodpovedá výživné vo výške 100 eur. Aj
navrhovateľke sa zvýšil príjem, táto sa znovu vydala, čiže náklady na domácnosť platí spoločne s
manželom. Výživné vo výške 70 eur platí od novembra 2015 spolu so sumou 100 eur ako vyporiadanie
BSM, platí to na účet, ktorý je zriadený pre maloletú T.. Tieto peniaze jej tam matka sporí, čiže aj výživné,
nie je nútená vzhľadom na finančnú situáciu nevyhnutne tieto prostriedky použiť, aby pokryla bežné

výdavky. Je ochotný platiť na výživu maloletej sumu 70 eur. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného
na maloletú nedošlo k takej výraznej zmene pomerov u maloletej, ani na strane otca, kedy by bol otec
vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti schopný platiť výživné vo výške 100 eur. Navrhol preto zmeniť
rozsudok súdu prvého stupňa a určiť mu platiť výživné v zvýšenej sume 70 eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že pri určení výšky výživného
sa vychádzalo z príjmov oboch rodičov, ich možností a schopností a predovšetkým z potrieb maloletej.
Určená výška výživného je v záujme maloletej, preto doporučujú rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

4. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od posledného rozhodnutia o
výživnom došlo na strane otca dieťaťa k výraznej zmene pomerov a to tým, že mu odbudla vyživovacia
povinnosť k dcére D., v dôsledku čoho mu narástol príjem. Tiež pri poslednom rozhodnutí o výživnom
na maloletú bola zohľadnená skutočnosť, že otec platil maloletej T. poistku 18,20 eur, ktorú však užneuhrádza. Maloletá je tretiačka, k zmene pomerov u nej dochádza rastom, nakoľko jej potreby rastú
úmerne veku. Mesačne hradí za školskú jedáleň 27,80 eur, 17 eur za dva mesiace školský klub, 2,50 eur
doučovanie mesačne. Popiera tvrdenia otca o tom, že by mali medzi sebou uzatvorenú ústnu dohodu

ohľadom platenia výživného 70 eur mesačne. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§

66 CMP), postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je
dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/157/2015 je zvýšenie
výživného otca voči maloletej T. J., nar. XX.XX.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo výživné otcovi na maloletú T. zvýšené zo sumy 50 eur na 100 eur mesačne s účinnosťou
od 01.07.2015 a určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 vo
výške 350 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10
eur do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

8.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie

rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti zvýšenia výživného, pričom i podľa odvolacieho
súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného

vyhotovenia preskúmavaného rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý navyše v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenuodvolanímnapadnutéhorozsudku. Nadrámeczdôvodneniaobsiahnutéhovrozsudkusúduprvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

V zmysle článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať
svoje deti a naopak, deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
ústavne zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej
a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti vedúce
k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom

povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v
ustanovení § 62 Zákona o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
prihliadnuť nato, v akej miere sa každý z oboch rodičov osobne stará o svoje deti a tento podiel by sa
mal vždy zohľadňovať pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti. Podľa Zákona o rodine plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie

sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará.Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Výživnésúdurčípodľastavuzistenéhovčase
vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie

výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných
výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa používajú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

9. Odvolací súd mal za to, že na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne

skonštatoval, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, keď táto je staršia, v dôsledku čoho
úmerne veku, keďže je vo veku kedy rastie, sa zvyšujú a zvýšili náklady spojené s jej výživou. Takisto
správne súd prvej inštancie skonštatoval, že na strane otca došlo k zmene pomerov a to zvýšením jeho
príjmu i keď miernym a odpadnutím vyživovacej povinnosti vo výške 120 eur mesačne. Tieto skutočnostijednoznačne opodstatňujú zvýšenie výživného otca voči maloletej T., pričom sumu 100 eur odvolací súd
považoval takisto za primeranú, keď otec po úhrade výživného v sume 100 eur zo svojho príjmu 730
bude mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastných potrieb.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v časti zvýšenia výživného podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Pokiaľ
sa týka nedoplatku na zročnom výživnom, tak súd prvej inštancie tento určil za obdobie od 01.07.2015 do
31.01.2016 vo výške 350 eur, pričom vychádzal z toho, že otec maloletej prispieva na jej výživu sumou

50 eur mesačne. V odvolacom konaní však otec maloletej preukázal výpisom z účtu, že za mesiace
november a december 2015 zaslal na výživu maloletej po 70 eur, v dôsledku čoho súd prvej inštancie
nesprávne za uvedené obdobie určil výšku nedoplatku, ktorý správne je vo výške 310 eur mesačne
(mal za uvedené obdobie zaplatiť sedem mesiacov po 100 eur t.j. 700 eur, zaplatil však päť mesiacov
po 50 eur a dva mesiace po 70 eur). Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd v časti nedoplatku na
zročnom výživnom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a určil nedoplatok

na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 vo výške 310 eur, ktorý otcovi povolil
splácať spolu s bežným výživným po 10 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).