Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/860/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214969
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112214969.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu J. A., bytom J. č. XXX/X, A. E., t.č.
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby, Mierové námestie č.1, Ilava, proti
žalovanému: J. republika - Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13,
Bratislava, o vyplatenie sumy 5.125, eur titulom náhrady škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.06.2015, č.k. 14C/144/2012-70, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovanému k zaplateniu náhrady škody spolu vo výške 5.125,- eur na tom skutkovom základe, že bol od
26.10.2007 vyšetrovaný pre dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu krádeže políciou v Liptovskom
Mikuláši. V tejto súvislosti bol väzobne stíhaný a na základe rozhodnutia Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši zo dňa 28.10.2007 bol v čase od 26.10.2007 od 02.10 hod. až do 28.02.2008 do 14.52 hod.,
kedy bol rozhodnutím Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši zo dňa 28.02.2008 prepustený na
slobodu. Uznesením č.k. 1Pv 126/08-31 zo dňa 28.02.2008 Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši

trestné stíhanie pre prečin krádeže zastavila, pretože sa nepreukázalo, že jeho skutky spáchal obvinený
žalobca. Toto uznesenie žalobca prevzal dňa 03.03.2008.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 15 ods. 1,
§ 16 ods. 1, § 8 ods. 5 písm. a/, § 19 ods. 1, 3 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako aj
ust. § 101 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa uviedol, že právo na náhradu

škody za väzbu, ak bolo následne trestné stíhanie zastavené, je majetkovým právom, ktoré podlieha
premlčaniuvzmysle§100ods.2Občianskehozákonníka.Účelompremlčaniajepobádaťpoškodeného,
aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a
aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu
je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie
kvalifikované plynutie času v dôsledku takéhoto nároku možno odvrátiť námietkou a jej použitie má za

následok zánik nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho už premlčané právo nemožno
súdnym rozhodnutím priznať.

Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody za väzbu a rovnako aj v prípade ochrany
osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka na tom istom skutkovom základe je 3-ročná a
plynie od vtedy, ako sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca sa o vzniku škody a o tom, kto za

ňu zodpovedá dozvedel dňa 03.03.2008, kedy mu bolo doručené uznesenie Okresnej prokuratúry v
LiptovskomMikulášizodňa28.2.2008.Vtentodeňvedel,žetrestnéstíhanie,kvôliktorémubolvoväzbe,je zastavené. Preto už dňom nasledujúcim po doručení uznesenia sa mohol domáhať predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody za väzbu u žalovaného, resp. náhradu škody žalobou na súde.
Od 04.03.2008 mu začala plynúť 3-ročná všeobecná premlčacia doba na uplatnenie nároku, ktorá

uplynula dňa 04.03.2011. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil dňa 02.11.2010 nárok na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovaného, u ktorého bolo rozhodnuté dňa 11.06.2012 a po
dobu maximálne 6 mesiacov premlčacia doba neplynula, tak ak by aj súd k lehote 04.03.2011 pripočítal
ďalších6mesiacov,premlčaciadobabyuplynuladňa04.09.2011.Žalobaonáhraduškodyzaväzbubola
podaná na súd dňa 06.06.2012 a jej rozšírenie až dňa 18.02.2014, teda po uplynutí zákonom stanovenej

3-ročnej premlčacej doby. Preto súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania za cestovné na
pojednávanieslužobnýmmotorovýmvozidlomvsúlade§74 vyhláškyč.543/2005Z.z.vovýške24,-eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal, že v jeho prípade Dohovor o
ľudských právach je v jeho ponímaní viac ako zákon o premlčaní, prípadne o premlčacej dobe. Súd

mohol rozhodnúť v jeho prospech pokiaľ by chcel, pretože je tu v zákone možnosť nebrať do úvahy 3-
ročnú premlčaciu dobu, avšak súd rozhodol v prospech Ministerstva spravodlivosti. Uviedol, že žiadal
zarátať dni do trestu, ktorý vykonáva, pričom mu bolo odpísané, že je potrebné žiadať náhradu škody
od Ministerstva spravodlivosti, čo aj urobil. Jeho žiadosti ministerstvo nevyhovelo, pretože už vedeli, že
jeho doba je premlčaná. Dokonca mu poradili podať žalobu na súd. Súd dokonca rozhodol aj o tom, že

má nahradiť trovy konania ako na výstrahu.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2

O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. V zmysle tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,

iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosť, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva, nároky a
zároveň aj brániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným

spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
svojho súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má
za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka), pričom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne

posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, vzhľadom nato, že v prípade jej oprávnenosti takýto
postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

Pretopokiaľvychádzamezkonštantnejjudikatúry,zktorejvyplýva,žepremlčaciadobaprávananáhradu
škody, ktoré vzniklo z titulu nezákonného rozhodnutia orgánom činným v trestnom konaní začína plynúť

odo dňa oznámenia doručenia zrušujúceho rozhodnutia, bol v celom rozsahu správny a korektný
postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh z dôvodu vznesenej námietky premlčania ako nedôvodný
zamietol.Vprejednávanejvecijenepochybnéamedziúčastníkminesporné,žeuznesenímOSLiptovský
Mikuláš v spojení s uznesením KS v Žiline bol žalobca vzatý do väzby, ktorá začala dňa 26.10.2007
a skončila dňa 28.02.2008 na základe rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši, ktorou

bol prepustený z väzby na slobodu. V konečnom dôsledku však uznesením zo dňa 28.02.2008, č.k.
1Pv 126/2008-31 Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši trestné stíhanie voči žalobcovi zastavila,
lebo sa nepreukázalo, že skutky spáchal obvinený žalobca, pričom toto uznesenie žalobca prevzal dňa
03.03.2008. Odo dňa 04.03.2008 mu začala plynúť teda 3-ročná lehota na podanie žaloby, nakoľko
týmto momentom sa dozvedel, že mu vzniklo právo na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia

orgánom činným v trestnom konaní, pričom premlčacia doba bola prerušená po dobu 6 mesiacov, v čase
kedy podal žalobca žiadosť na Ministerstvo na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Preto
v čase od 02.11.2010 mu premlčacia doba neplynula a keďže odo dňa 04.03.2008 mu začala plynúť 3-
ročná všeobecná premlčacia doba, ktorá by uplynula 04.03.2011 a s pripočítaním ďalších 6 mesiacovby v konečnom dôsledku premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 04.09.2011. Žaloba o náhradu škody
na súd bola podaná dňa 06.06.2012 a preto nezostávalo súdu prvého stupňa nič iné len v dôsledku
vznesenej námietky premlčania nárok ako nedôvodný zamietnuť. S týmto postupom sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje a vo zvyšku v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na vecne správne
a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Rovnako odvolací nezistil
ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa, ktorý priznal v spore úspešnému žalovanému právo na
náhradu trov konania, ktorá spočívali v cestovnom služobným motorovým vozidlom na pojednávanie
vo výške 24,- eur, pričom súd prvého stupňa správne vychádzal pri rozhodovaní z princípu úspechu

odporcu v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a v spore úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tomuto
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a tento si ani trovy odvolacieho konania
neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .