Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201105
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľky: F. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX M. L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2015.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 09.07.2015 (č.l. 1 spisu) odvolala voči rozhodnutiu odporkyne zo dňa
11.05.2015, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok. Uviedla, že nesúhlasí s daným
rozhodnutím a žiada o opätovné prehodnotenie svojho zdravotného stavu.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2015 (č.l. 2 spisu) odporkyňa podľa § 70 a §
71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) zamietla jej žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 11.05.2015.
V odôvodnení rozhodnutia poukazovala na ustanovenie § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení a uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky B. zo dňa
11.05.2015niejeinvalidnápodľa§71ods.1zákonaosociálnompoistení,lebopredlhodobonepriaznivý

zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravoufyzickouosobou.Posúdeniejejzdravotnéhostavu,ktorémuzodpovedápercentuálnevyjadrenie
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o
invalidite, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 02.10.2015 (č.l. 10 spisu) navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, keďže zhoršenie jej
zdravotného stavu podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá
by podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakladala vznik invalidity. Doplnila, že navrhovateľka
žiadosťou, spísanou dňa 11.05.2015, požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý
žiadala priznať od 01.12.2014.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky B. zo

dňa 11.05.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, nie je
navrhovateľka invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky B. dňa 03.08.2015 a
posudkovýmlekáromsociálnehopoistenia,ústrediedňa24.09.2015,pričomposudkovílekárisociálneho

poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71
ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia, v konaní predchádzajúcom
vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku, na základe predložených
odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie

je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku
predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný
stav odôvodňuje vznik invalidity.

Z Lekárskej správy zo dňa 11.05.2015, nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporkyne, ktorá

bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, pobočky B., MUDr. L. B., súd z výroku posudku zistil, že navrhovateľka nie je invalidná podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) v percentách je 20
% s tým, že invalidita nevznikla. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 20 % boli určené
Duševné choroby a poruchy správania (vzhľadom na chorobu Adaptačná porucha /diagnóza F43.2/
so zaradením do Kapitoly V, položka 4, písmeno a/). Zvýšenie percentuálnej miery, vzhľadom na iné
zdravotné postihnutia (Arteriová hypertenzia I. stupňa, Epilepsia, Hepatopatia), určené nebolo.

Z posudkovej časti súd zistil, že posudzovaná je v liečbe psychiatra od roku 2008 a opakovane
hospitalizovaná na psychiatrickej klinike (rok 2008, 2011). Naposledy hospitalizovaná na psychiatrickej
klinike od 18.09.2013 do 27.09.2013. Prepustená so záverom Adaptačná porucha. Dôvodom
hospitalizácie bola dekompenzácia zdravotného stavu a suicidálne tendencie. Postupne stav upravený,
bezsuicidálnychtendencií,bezpsychotickýchprejavovabezporúchsprávania.Nazákladedoterajšieho

priebehu a objektívneho nálezu je MPSVZČ 20 %.

Z Lekárskej správy zo dňa 24.09.2015 (č.l. 4-5 spisu) vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, ústredie MUDr. T. B., pre potreby súdneho konania, súd z výroku posudku zistil, že
navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bola určená vo výške 20 % s
tým, že invalidita nevznikla.
Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 20 % boli určené - Duševné choroby a poruchy

správania vzhľadom na chorobu Adaptačná porucha (diagnóza F43.2) so zaradením do Kapitoly V,
položka 4, písmeno a). Zvýšenie percentuálnej miery vzhľadom na iné zdravotné postihnutia určené
nebolo.
Z posudkovej časti súd zistil, že navrhovateľkin zdravotný stav bol posudzovaný v roku 2011 a v
roku 2014 bola stanovená 20 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre Duševné

choroby a poruchy správania podľa kapitoly V, položka 4, písmeno a). Posudzovaná je v psychiatrickej
liečbe a bola opakovane hospitalizovaná, naposledy v roku 2013 so záverom: Adaptačná porucha
F43.2. Takémuto funkčnému postihnutiu pri tomto diagnostikom závere zodpovedá maximálne 20 %
MPSVZČ. Posudzovaná bola opakovane hospitalizovaná aj na neurológii pre epiparoxizmy hodnotené
ako susp. psychogénne neepileptické paroxizmy, ktoré z posudkového hľadiska nie sú významnejšie a

nezdôvodňujú vyššie percento MPSVZČ.

V konaní navrhovateľka predložila nové lekárske správy, na základe ktorých bol vo veci vypracovaný
nový lekársky posudok zo dňa 27.06.2016.

Z Lekárskej správy zo dňa 27.06.2016 (č.l. 42-43 spisu), vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, ústredie MUDr. Y. A. pre potreby súdneho konania, súd z výroku posudku zistil, že
navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebopre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bola určená vo výške 20 %

s tým, že invalidita nevznikla. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 20 % boli určené -
Duševné choroby a poruchy správania vzhľadom na chorobu Adaptačná porucha (diagnóza F43.2)
so zaradením do kapitoly V, položka 4, písmeno a). Zvýšenie percentuálnej miery, vzhľadom na iné
zdravotné postihnutia, určené nebolo.
Z posudkovej časti súd zistil, že aktuálne doložené odborné vyšetrenia nedokumentujú zhoršenie

zdravotného stavu posudzovanej oproti predchádzajúcim posudkom. V máji 2016 bola opakovane
hospitalizovaná na psychiatrickej klinike pre neurotické - konverzné poruchy. Podľa objektívneho
psychiatrického nálezu pri prijatí prítomné agravačné hospitalizačné tendencie. Po krátkej dobe počas
hospitalizácie liečbe a správnej životospráve dochádza k ústupu úzkostnej poruchy. Po preštudovaní
doložených odborných vyšetrení konštatoval, že sa jedná o simplexnú osobnosť s účelovým správaním
bez závažnejšej psychotickej poruchy. Uvedený zdravotný stav naďalej zaradil ako rozhodujúce

zdravotné postihnutie do Kapitoly V, položky 4, písmeno a) s MPSVZČ 20 %.
§
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s
dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 09.07.2015
nie je dôvodný.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného

postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - Kapitola V. (DUŠEVNÉ
CHOROBY A PORUCHY SPRÁVANIA), položka 4 (Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy),
písmeno a/ (stredne ťažké formy) je uvedené percentuálne rozpätie 15 - 20%.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje

sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým,
že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71
ods. 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10 %,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, akpokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych
prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca
(§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).

Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru,
že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo
svojich posudkoch zo dňa 11.05.2015, 24.09.2015 a 27.06.2016 vyhodnotili zdravotné postihnutie
navrhovateľky na základe odborných lekárskych vyšetrení.

Posudkoví lekári v predmetných posudkoch konštatovali, že diagnostickému záveru zodpovedá
maximálne 20 % MPSVZČ a aj keď navrhovateľka bola opakovane hospitalizovaná aj na neurológii
pre epiparoxizmy hodnotené ako susp. psychogénne neepileptické paroxizmy, tak tieto nie sú
významnejšie a nezdôvodňujú z posudkového hľadiska vyššie percento MPSVZČ. Rovnako v

posudkoch vypracovaných vo veci posudkoví lekári uviedli, že novo doložené odborné vyšetrenia
nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu posudzovanej oproti predchádzajúcim posudkom. Pokiaľ
sa týka jej prechádzajúcich hospitalizácii na psychiatrickej klinike (r. 2008, 2011, 2013), tak táto bola po
hospitalizáciivroku2013prepustenásozáveromAdaptačnáporucha,pričomdôvodomjejhospitalizácie
bola dekompenzácia zdravotného stavu a suicidálne tendencie, avšak tento stav bol postupne upravený,

bez suicidálnych tendencií, bez psychotických prejavov a bez porúch správania. Navrhovateľka bola
hospitalizovaná aj v máji 2016 na psychiatrickej klinike pre neurotické - konverzné poruchy, pričom podľa
objektívneho psychiatrického nálezu pri prijatí boli prítomné agravačné hospitalizačné tendencie, avšak
po krátkej dobe došlo k ústupu úzkostnej poruchy vďaka liečbe a správnej životospráve. Z doložených
odborných vyšetrení vypláva, že u navrhovateľky sa jedná o simplexnú osobnosť s účelovým správaním

bez závažnejšej psychotickej poruchy.

Súd má za to, že posudkoví lekári náležitým spôsobom zdôvodnili, prečo vzhľadom na zdravotné
postihnutie navrhovateľky je za Rozhodujúce zdravotné postihnutie potrebné považovať - Duševné
choroby a poruchy správania vzhľadom na chorobu Adaptačná porucha (diagnóza F43.2) so zaradením

doKapitolyV,položka4,písmenoa)surčenímvýškyMPSVZČvrozmedzíod15-20%vhornejzákonnej
hranici vo výške 20 %, ktoré bolo určené v zmysle doložených lekárskych nálezov.

Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným
posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť.

Navrhovateľkavkonanínepreukázala,žejejzdravotnýstavodôvodňujevyššiumierupoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných
posudkoch. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka
stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou. Z podaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia nesporne
a jednoznačne vyplývajú skutočnosti, ktoré neodôvodňujú uznanie navrhovateľky za invalidnú v zmysle
citovaných právnych predpisov.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

podľa § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 29.05.2015 ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a nemá preto právo na náhradu trov konania,

odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.