Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010657
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2016, v senáte

zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša,
v trestnej veci obžalovaného S. E., rod. I., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/, 2/ písm.
c Tr.zák., č. 300/2005 Z.z., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom, sp.zn. 2T/220/2015 zo dňa 22.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm.e/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom,
sp.zn. 2T/220/2015 zo dňa 22.06.2016 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

o d s u d z u j e

obžalovaného S. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX v J. G., okres
L., trvale bytom L., F. H. XXX/XX,
nezamestnaného, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS

v Banskej Bystrici,

podľa § 188 ods.2 Tr.zák., č. 300/2005 Z.z., § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.06.2016, sp.zn. 2T/220/15 bol obžalovaný S.

E., rod. I., uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1/, 2/ písm. c Tr.zák. č. 300/2005
Z.z., pretože

dňa 30.06.2015 v čase medzi 23.30 h až 24.00 h na ulici Slobody v blízkosti tržnice v L. napadol
poškodeného X. N., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že pristúpil k nemu, odzadu mu priložil ku krku
nôž so slovami: „Nepohni sa, lebo ťa zabijem!“, na čo ho X. N. udrel lakťom pravej ruky do oblasti
brucha, následkom čoho obaja spadli na zem, kde zápasili, pričom X. N. sa podarilo mu strhnúť z

krku retiazku z bieleho kovu, po čom mu vytrhol kapsičku prevesenú cez plece s peňaženkou, osobnými
dokladmi, kľúčmi od domu a finančnou hotovosťou cca 50,- €, čím spôsobil X. N. škodu vo výške 50,-
€ a ľahké povrchové zranenie kolien, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie.Za toto konanie uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov, za
použitia § 188 ods. 2 Tr.zák., § 37 písm.m/, § 38 ods. 2, 4 Tr.zák., pričom pre výkon trestu obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho
obhajcudodatočnepísomnezdôvodnil.Podstatouodvolaniaobžalovanéhobolohodnotenievykonaných
dôkazov obhajobou, z ktorého nebolo možné vyvodiť záver, či sa vôbec skutok stal alebo nie. V tejto
súvislosti obhajoba poukázala na výpoveď poškodeného X. N., ktorý je t.č. už nebohý a v ktorej obhajoba

namietala opis miesta činu poškodeným, ktorý bol v rozpore s opisom miesta činu príslušníkmi polície,
súčasne obhajoba namietala opis priebehu skutku, ktorý podľa obžalovaného sa takto neudial, ako ho
opísal poškodený, tak isto namietala opis oblečenia obžalovaného poškodeným, ktorý vo viacerých
výpovediach uvádzal odlišné oblečenie páchateľa. Vo vzťahu k retiazke, ktorú mal poškodený v priebehu
konfliktu s obžalovaným mu strhnúť z krku, obžalovaný namietal, že zasahujúci policajti mu dali do rúk
túto retiazku pri opoznávaní. Z uvedeného dôvod sa na túto retiazku dostala jeho DNA. V neposlednej

rade obhajoba namietala aj spôsob opoznávania páchateľa poškodeným, ktorý mal páchateľa opoznať
na základe rozporuplného opisu jeho oblečenia. A pravdepodobne na základe toho, že sa malo jednať
o páchateľa, ktorý bol Róm, pričom obžalovaný mal tú smolu, že bol v tom čase jediným Rómom v
herni. V závere svojho odvolania obhajoba poukázala na výpovede ostatných svedkov vypočutých v
prípravnom konaní, ako aj pred súdom, ktorí potvrdzovali nesporne, že obžalovaný bol v herni, že si

požičiaval peniaze od S. Y. a A. A., že z herne odišiel za A. A., pričom v kontexte uvedených skutočností
podložených vykonanými dôkazmi, je zjavné, že ak sa skutok stal, poškodený opísal úplne inú osobu
páchateľa, než je obžalovaný. Opätovne obžalovaný poukázal na to, že žiadneho skutku, ktorý mu je
kladený za vinu, sa nedopustil. Podľa obhajoby v celom konaní nie je produkovaný žiadny dôkaz, ktorý
by odôvodňoval uznanie viny obžalovaného za zločin lúpeže spáchaný so zbraňou.

V neposlednej rade sa obhajoba nestotožnila s použitím priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.m/
Tr.zák. pri stanovení druhu a výmery trestu , pretože na základe použitia uvedeného ustanovenia bol
opätovne postihovaný trestom za skutok, za ktorý bol v minulosti odsúdený, svoj trest si riadne vykonal a
zvýkonutrestusavrátilvr.2003,odtejdobyneboltrestanýanedopúšťalsažiadnejnezákonnejčinnosti.

V konečnom dôsledku súd sa neriadil ani základnou zásadou trestného konania „in dubio pro reo“,
pretožepodľaobhajobyvykonanédôkazynetvorilalogickúuzavretúreťaz,jednotlivédôkazysivzájomne
odporujú a nenadväzujú a nezapadajú do seba. Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla obžalovaného
spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodiť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval dôvodov odvolania, opätovne zdôraznil, že
podľa ich záverov vina obžalovaného nebola jednoznačne preukázaná a tak isto nebolo jednoznačne
preukázané použitie zbrane pri tomto skutku. Svedok A. potvrdil, že po stretnutí s obžalovaným tento sa
vrátil do herne, preto sa nemohol dopustiť tohto skutku. Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo výroku o vine a
treste za správny a zákonný, z toho dôvodu považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto
ho navrhol zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný, o veci nemal ani šajnu, vo vzťahu k opoznaniu
páchateľa namietal 100 % - né opoznanie osoby poškodeným, keďže tento vo výpovediach neopísal
oblečeniepáchateľatak,akobolvtomčaseoblečený.Vostatnomsapridržiavalnávrhovsvojhoobhajcu.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného S. E., rod. I. je čiastočne dôvodné.

Okresnýsúdnahlavnompojednávanívykonaldôkazyvpotrebnomrozsahu.Odvolacísúdvtomtosmere

zistil, že napriek tomu, že obžalovaný sa považoval za nevinného, zo spáchania skutku ho usvedčovali
najmä výpovede poškodeného X. N., ktorý v prípravnom konaní obžalovaného jednoznačne opoznal
ako osobu, ktorá ho prepadla a s ktorou zápasil, pričom útočníkovi strhol z krku retiazku. Útočník knemu pristúpil odzadu a priložil mu ku krku nôž so slovami „nepohni sa, lebo ťa zabijem“, pričom nôž
si poškodený všimol, lebo sa vo svetle zablysol.

Výpovediam poškodeného zodpovedali aj výpovede svedkov J.. V. a K.. S.. S., príslušníkov OO PZ
Žarnovica, ktorí boli vyslaní na miesto činu, pričom potvrdili, že poškodený X. N. bol zranený v oblasti
kolien, uviedol im, že bol napadnutý nejakým mužom, ktorý k nemu prišiel odzadu, v ruke mal nôž. S
týmto mužom zápasil a vtedy ho jasne uvidel. Obaja svedkovia potvrdili tiež, že poškodený pred herňou
jednoznačne opoznal páchateľa svojho prepadnutia. Svedok K.. X. S. potvrdil, že keď sa vrátil na miesto

činu na základe informácie od poškodeného, našiel tam na zemi retiazku, ktorú zobral rukavicou do
obálky. Vrátil sa k herni a ukázal ju v tom čase podozrivému E., pričom odmietol, že by s ňou obžalovaný
prišiel do kontaktu. Retiazka bola v obálke a obžalovaný na otázku, či mu patrí uviedol, že on nenosí
retiazky. V tomto zmysle svedok J.. Z. V. tiež odmietol, že by obžalovanému dali retiazku do ruky. Navyše
svedok K. H. - krupier herne Plaza v Žarnovici v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný mal na
krku retiazku z bieleho kovu, nie veľmi hrubú, ktorú nosieval stále a podľa neho ju mal aj v kritickom

čase. Svedok tiež uviedol, že keď prišiel obžalovaný do herne prvýkrát, mal na sebe kraťasy a biele
alebo bledé tričko. Keď sa vrátil do herne, tielko už nemal, ale mal polokošeľu, alebo tmavé tričko, ktoré
malo pásy bielej farby, pravdepodobne zn. Adiddas. Výpovedi poškodeného a svedkov zodpovedali aj
závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča z odvetvia
kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, z ktorého okrem iného vyplynulo, že z biologického

materiálu zaisteného povrchu kovovej retiazky (predmet č. 1) bola izolovaná DNA mužského pohlavia a
zistený DNA profil je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho
výteru s označením S. E.. V neprospech obžalovaného svedčil aj kamerový záznam z herne, z ktorého
vyplynulo, že obžalovaný dňa 30.05.2015 v čase od 21.56 h do 21.58 h mal na krku retiazku.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu potom ani krajský súd nemohol uveriť tvrdeniam obžalovaného a
jeho obhajobu musel vyhodnotiť ako účelovú, ktorá ho mala zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto
obmedziť na minimum. Odvolací súd mal preukázané, že obžalovaný nehovoril pravdu, keď tvrdil, že
v uvedený večer nemal retiazku na krku. Toto tvrdenie obžalovaného mal súd vyvrátené výpoveďou
poškodeného, svedkov K. H., závermi znaleckého posudku, ako aj z kamerového záznamu.

Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že poškodený opisoval jeho oblečenie vo výpovediach rôzne, toto
tvrdenie obžalovaného je irelevantné, keďže poškodený bezprostredne po čine opísal policajtom osobu
páchateľa,nazákladektoréhoopisupolíciavypátralapáchateľavherniPlaza,kdehoosobnepoškodený
bez akýchkoľvek pochybností opoznal. Odvolací súd tak isto neprihliadol na tvrdenie obžalovaného,

že pri opoznávaní retiazky mu policajti túto dali do ruky a preto sa na nej našiel jeho DNA profil. Toto
tvrdenie obžalovaného nepotvrdili ani svedok V., svedok S.. S. - príslušníci PZ a ani nestranný svedok
K. H.. S poukazom na vykonané dôkazy preto krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodeného X. N. ako
vierohodnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne uznal vinu obžalovaného zo zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, 2 písm.c/ Tr.zák. s prihliadnutím na ust. § 138 písm.a/ Tr.zák.

Na druhej strane sa krajský súd stotožnil s námietkou obhajoby, že pri ukladaní trestu obžalovanému
prvostupňový súd nemusel aplikovať priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Tr.zák. , pretože

obžalovaný si posledný trest vykonal v r. 2003 a od tej doby nebol súdne trestaný ani sa nedopúšťal
nezákonnej trestnej činnosti.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na posledné odsúdenie obžalovaného súdom v r. 2001, pričom
všetky odsúdenia obžalovaného súdom boli v podstate pre majetkovú trestnú činnosť a nie pre násilnú

trestnú činnosť. V neposlednej rade je potrebné poukázať aj na to, že od uvedenej doby uplynulo viac
ako 13 rokov, preto krajský súd dospel k záveru, že neprihliadne na priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 písm.m/ Tr.zák. a preto obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej
sadzbe od 7 rokov do 12 rokov a nie vo zvýšenej trestnej sadzbe 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov tak,
ako to urobil prvostupňový súd. Krajský súd v tomto prípade za primeraný trest považoval trest odňatia

slobodyvovýmere7rokov,tedanaspodnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzby.Obžalovanýpre
výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože na takéto
rozhodnutie mal súd splnené zákonnom stanovené podmienky. Takto uložený trest podľa odvolacieho
súdu splní svoj účel v zmysle ust. § 34 Tr.zák.Pre úplnosť je potrebné dodať, že prvostupňový súd pochybil, keď nerozhodol o časti náhrady škody
poškodeného, ktorú mal preukázanú z vykonaného dokazovania. Túto chybu však krajský súd nemohol

napraviť, pretože prokurátor nepodal odvolanie vo veci, z uvedeného dôvodu krajský súd nemohol
rozhodnúť sám o náhrade škody, pretože by došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného.

Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.