Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215011109
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215011109.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr.
Miroslava Osifa a JUDr. Daniely Mitterpákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. septembra 2016,
vtrestnejveciprotiobžalovanémuF.F.,prepokračovacízločinpodvodupodľa§221ods.1,ods.2Tr.zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.3.2016 sp.zn. 8T/94/2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T 94/2015 zo dňa 24. marca 2016 bol obžalovaný F.

F. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., na tom
skutkovom základe, že

1/ ako osoba oprávnená konať za spoločnosť X. - F. F., so sídlom Š. XXXX/X, B. X, IČO: XX XXX
XXX dňa 4.3.2009 na základe dohody uzatvorenej prostredníctvom e-mailu dňa 4.3.2009 s D.. C. P.,
predmetom ktorej bolo dodanie materiálu Tehla Porotherm PTH Profi 25 375x250x249 P12 v množstve

1620 ks, Tehla Porotherm PTH Profi 11,5 497x115x249 P10 v množstve 576 ks a Malta Porotherm
Profi v množstve 17 ks v celkovej sume 3.693,26 € vystavil zálohovú faktúru č. G. XXXXXXX/XXXX, na
základe ktorej vylákal zálohu na dodanie tovaru v sume 2.954,61 €, ktorá bola dňa 4.3.2009 bankovým
prevodom v K. B., T..Q.. Z. R.. Š., A. uhradená z čísla účtu XXXXXXXXXX/XXXX v prospech účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX, avšak tovar nedodal, pričom z poskytnutej zálohy vrátil iba sumu 100,- €, čím
takto svojím konaním spôsobil D.. C. P., Z.. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX I., bez prihlásenia A.D.,

R.. B. XX škodu vo výške 2.854,61 €,

2/ ako osoba oprávnená konať za spoločnosť X. - F. F., so sídlom Š. XXXX/X, B. X, prevádzka K., R..
G., IČO: XX XXX XXX v presne nezistenom čase, na základe ústnej dohody s L. Š. predmetom ktorej
bolo dodanie rôzneho stavebného materiálu na stavbu rodinného domu v celkovej sume 6.654,65 €
dňa 24.3.2009 vystavil zálohovú faktúru č. G. XXXXXXX/XXXX na základe ktorej vylákal zálohu na

dodanie tovaru v sume 5.323,72 €, ktorá bola následne dňa 25.3.2009 bankovým prevodom uhradená
na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, avšak tovar nedodal, pričom z poskytnutej zálohy vrátil iba sumu 200,-
€, čím takto svojím konaním spôsobil D.. L. Š., Z.. X.X.XXXX, trvale bytom A. X. Q. XXX škodu vo výške
5.323,72 €.

Obžalovanému F. F. za to bol podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 28

(dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným
· D.. C. P., Z.. XX.X.XXXX, K. B. O. XXX/XX, I. škodu vo výške 2.854,61 €,
· D.. L. Š., Z.. X.X.XXXX, K. B. A. X. Q. XXX škodu vo výške 5.323,72 €.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný do zápisnice o

hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie, ktoré aj prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.
Vdôvodochsvojhoodvolaniauvádza,žezvykonanéhodokazovaniavyplýva,žetietosúnejednoznačné.
V predmetnom trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa nejedná o trestný čin, ale výlučne o
obchodno-právny vzťah. Súd vychádzal len z toho, že obžalovaný nezaplatil, resp. nevrátil poškodeným
poskytnuté zálohy, a preto sa mal dopustiť trestného činu. Samotné nesplnenie si zmluvnej povinnosti
však nie je spojené automaticky s trestno-právnou zodpovednosťou. Obžalovaný nepopiera, že uzatvoril

s D.. C. P., ako aj D.. L. Š. zmluvu, v zmysle ktorej im mal dodať murivo, resp. tehly a nepopiera
ani skutočnosť, že prevzal od poškodených zálohu. Nikdy však nemal v úmysle na škodu cudzieho
majetku sa obohatiť a spôsobiť tak úmyselne na cudzom majetku škodu. Okresný súd nebral do úvahy,
že od momentu, keď poškodení odstúpili od zmluvy sa snažil im vrátiť zálohu, nezbavoval sa svojej
zodpovednosti a poškodeným zaslal list, v ktorom ako súkromná osoba prevzal na seba všetky záväzky

a snažil sa ich splácať. Keďže však bol vo výkone trestu, doposiaľ sa mu to nepodarilo v celom rozsahu,
avšak naďalej obžalovaný má záujem o vrátenie predmetných záloh.

Okresný súd nesprávne vyhodnotil aj skutočnosť, že peniaze od odberateľov išli na účet manželky
obžalovaného, čo on vo svojej výpovedi podrobne vysvetlil.

Nesprávne bol hodnotený aj znalecký posudok znalca D.. V. L.. Zo záverov znaleckého posudku možno
vyvodiť jediný záver, a to že poskytnuté zálohy obžalovaný prijal do svojej pokladne a zaevidoval ich do
účtovníctva. Z toho, že čísla faktúr nesúhlasili s číslami uvedenými na príjmovom pokladničnom doklade
nemožno vyvodiť záver, že sa dopustil obžalovaný predmetných skutkov. Možno z toho vyvodiť jediný

záver, a to, že došlo k účtovnej chybe, ktorá však nemá trestno-právne následky. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že poskytnuté zálohy boli použité v podnikaní.

Okresný súd nebral do úvahy rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp.zn. 9T 65/2011 zo
dňa 26.6.2012 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 2To 88/2012 zo dňa 26.1.2013, pričom

išlo o totožný obchodno-právny vzťah v rovnakom období, pre ktoré je aj teraz stíhaný, pričom bolo
preukázané, že žalovaný skutok nie je trestným činom a bol oslobodený spod obžaloby. S poukazom
na vyššie uvedené, obžalovaný má za to, že skutky, za ktoré bol uznaný vinným rozsudkom Okresného
súdu Košice II sú dielčími skutkami pokračujúceho trestného činu podvodu, pre ktorý bol právoplatne
oslobodený.

Obžalovaný ďalej poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia,
a to D.. T. H., T. V.Č. T. V. Ž., ktorí by sa mohli vyjadriť k fungovaniu spoločnosti a k predmetným dvom
skutkom.

Okresný súd sa ďalej nezapodieval dôkazmi, ktoré boli predložené do spisu obžalovaným, a to
príjmovými pokladničnými dokladmi, faktúrou XX/XXXX T. XX/XXXX, ktoré preukazujú obchodno-právny
vzťah s iným klientom, a to Ľ. A., ktorému bol riadne dodaný tovar, ktorý si objednal. Z uvedeného
teda vyplýva, že obžalovaný riadne vykonával podnikateľskú činnosť, a taktiež to, že v prípade, ak by
poškodení neodstúpili od zmluvy, tovar by im bol dodaný. Aj v prípadoch zdanlivého formálneho splnenia

podmienok pre vznik trestno-právnej zodpovednosti možno prostriedky trestného práva ako prostriedky
krajnej represie aplikovať iba zdržanlivo a len v tých prípadoch, kedy prostriedky ochrany ponúkané
inými právnymi odvetviami zlyhali alebo sú neefektívne. Trestno-právna represia nemôže slúžiť ako
prostriedok nahradzujúci individuálnu aktivitu jednotlivca, od ktorého sa primárne pre sféru súkromno-
právnych vzťahov očakáva a vyžaduje, aby si strážil svoje práva.

Obžalovaný ďalej namieta aj uložený trest, ktorý považuje za neprimerane prísny s poukazom na
skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo 7 rokov, pričom on žiadnym spôsobom trestné konanie
nepredlžoval a po prepustení z výkonu trestu žije riadnym životom so svojou manželkou a troma deťmia nedopúšťa sa žiadnej trestnej činnosti. Taktiež nezákonné je aj zaradenie do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, keďže pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu pre úmyselný
trestný čin v posledných desiatich rokoch.

V neposlednom rade obžalovaný namieta aj výrok a rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeným na
náhradu škody, keďže okresný súd obžalovaného zaviazal k náhrade spôsobenej škody, a to napriek
tomu, že poškodený D.. C. P. si v trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody a je zrejmé, že
o jeho nároku bolo rozhodnuté v civilnom konaní. Okresný súd teda rozhodol v rozpore s ustanovením

§ 287 ods.1 Tr.por.

Žiadal preto, aby krajský súd vyhovel jeho odvolaniu, aby ho oslobodil spod obžaloby, prípadne aby
zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania obžalovaného F. F. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je v celom
rozsahu dôvodné.

Okresný súd v danej veci rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu, v rozpore

s ustanovením § 2 ods.10 Tr.por. bez toho, aby sa dôsledne zaoberal obhajobou obžalovaného.
Predovšetkým treba uviesť, že bude potrebné si jednoznačne vyžiadať spis Okresného súdu v Dolnom
Kubíne sp.zn. 9T 65/2011, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 2To/88/2012, aby sa mohlo
preveriť tvrdenie obžalovaného, že teraz žalované skutky sú dielčími skutkami pokračujúceho trestného
činu.

Z tohto pohľadu bude preto potrebné následne sa zaoberať aj otázkou súhrnného trestu, keďže teraz
žalované skutky mal podľa obžaloby obžalovaný spáchať skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Bude potrebné sa zaoberať námietkou obžalovaného, pokiaľ ide o zaradenie na výkon trestu do ústavu
so stredným stupňom stráženia, s poukazom na dôvody ním udávané. Pre preverenie obhajoby bude
taktiež potrebné vypočuť svedkov, výsluchu ktorého sa domáha v dôvodoch svojho odvolania a vypočuť
aj znalkyňu D.. V. L. na sporné otázky, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní.

Z hľadiska preukázania jednoznačného úmyslu, ktorý predpokladá ustanovenie § 221 ods.1,2 Tr.zák.,
bude potrebné zaoberať sa aj príjmovými dokladmi, a to faktúrou XX/XXXX a faktúrou XX/XXXX, na
ktoré taktiež poukazuje obžalovaný vo svojom odvolaní.

V náväznosti na doplnené dokazovanie bude potrebné, aby okresný súd sa dôsledne vysporiadal s

preukázaním subjektívnej stránky konania a najmä s poukazom a aplikáciou zásady „ultima ratio“,
t.j. či poškodení pred samotným trestným oznámením využili všetky prostriedky civilného práva
na dosiahnutie náhrady spôsobenej škody. V tomto smere krajský súd poukazuje na vyjadrenie
poškodeného D.. C. P. na verejnom zasadnutí, keď uviedol, že svoj nárok na náhradu škody si uplatnil
v civilnom konaní, kde bolo aj rozhodnuté a boli už aj nariadené exekúcie.

Až po takto doplnenom dokazovaní, prípadne vykonaní ďalších dôkazov, ak to bude na preukázanie
skutkového stavu potrebné, bude možné následne o vine alebo nevine obžalovaného zákonným
spôsobom rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.