Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/262/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206330
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514206330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci navrhovateľa: M. V., nar.

X.X.XXXX, K. XXX, občianka SR proti odporcovi: V. H., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, B. C., t.č. Ústav na
výkon trestu, Dončová 6, 034 01 Ružomberok, občan SR v konaní o určenie otcovstva k mal. D. V.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará
Ľubovňa, Farbiarska 57 takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že V. H., nar. XX.X.XXXX je otcom mal. D. V., nar. XX.XX.XXXX z matky M. V., nar.
X.X.XXXX.

II. Súd zveruje mal. D. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke M. V., nar. X.X.XXXX, ktorá
bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. V. H., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. D. V., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou
27,13 eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
matky mal. dieťaťa M. V., a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým žiadala aby súd určil, že odporca je otcom mal.
dieťaťa D. V., nar. XX.XX.XXXX.

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že mal. dieťa pochádza z jej vzťahu s V. H., otec v rodnom liste mal. D.
nie je uvedený a t.č. je v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku. V. H. sa cíti byť otcom
mal. D. V. a želá si, aby súd určil, že je otcom dieťaťa. Je si vedomý svojich práv a povinností. Okrem
V. H. nemala iného partnera. Mal. D. je žiačkou 1. ročníka ZŠ v K., je zdravá.

.
Výdaje na dieťa sú na oblečenie, stravu a hygienu. Školské pomôcky sú uhrádzané z dotácii z dôvodu,
žesúvhmotnejnúdzi.Dcérasastravujevškolskejjedálni.Ďalejuviedla,žejenezamestnaný,evidovaná
na ÚPSVaR. Poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa. Býva v drevenom dome, obýva jednu
izbu spolu so svojou matkou. Poplatky spojené s bývaním sú 14 eur za elektrinu.

3. Uznesením č.k. 4C/262/2014-14 zo dňa 23.3.2015 súd mal. dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

4. Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, odporcovi a kolíznemu
opatrovníkovi spolu s návrhom na vyjadrenie a vo veci vytýčil pojednávanie.5. Odporca v písomnom stanovisku k návrhu uviedol, že je otcom maloletej D. V. a otcovstvo uznáva.

6. Odporca bol k veci vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Ružomberku dňa 7.6.2016, kedy mu

boli zároveň doručené všetky písomnosti spolu s termínom pojednávania.

7. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie mal však riadne a včas vykázané, svoju neúčasť
písomne ospravedlnil. Vzhľadom na uvedené súd vo veci pojednával v neprítomnosti odporcu v zmysle
ust. § 31CMP /Civilného mimosporového poriadku/.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s
obsahom protokolu o výsluchu odporcu /č.l. 36/, správou ÚPSVaR o rodinných, bytových a sociálnych
pomeroch, a ďalších listinných dôkazov doložených do spisu, a to rodným listom mal. dieťaťa,
potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej núdzi, potvrdením ÚVTOS Ružomberok o nástupe odporcu
na výkon trestu odňatia slobody, na základe čoho ustálil tento skutkový stav.

9. Navrhovateľke M. V. sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra mal. D. V.. Matka je zapísaná v knihe
narodení matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku 50, ročník 2007, strana 148, pod poradovým
číslom 687 a otec v tomto rodnom liste nie je uvedený.

10. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že otcom mal. dieťaťa je označený odporca V. H., a preto
žiada, aby súd určil, že on je otcom mal. dieťaťa. Výživné navrhla určiť v minimálnej výške.

11. Z protokolu o výsluchu odporcu pred dožiadaným Okresným súdom v Ružomberku súd zistil, že
odporca otcovstvokmal.dieťaťuvplnomrozsahuuznáva.Zároveň uviedol,žesúhlasíajsnavrhovanou

úpravou práv a povinnosti k mal. dieťaťu, tiež konkrétne aj s výškou navrhovaného výživného.

12. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť aby otcovstvo určil
súd.

.
13. Podľa § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiať a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolností.

14. V § 94 ZoR je upravená tretia posledná vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa nej prislúcha
súdu určiť otcovstvo na základe návrhu (pokiaľ sa dieťa narodilo mimo manželstva a otcovstvo nebolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov), pokiaľ sa v konaní preukážu skutočnosti uvedené v citovanom
zákonnom ustanovení.

15. Vykonaným dokazovaním, najmä z výpovede odporcu mal súd preukázané, že otcom mal. dieťaťa
je odporca, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že sa považuje za otca tohto dieťaťa.

16. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinnosti a o výžive maloletého.

17.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 26 citovaného zákona ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 62 ods. 1 , 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.22. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

.
25. Navrhovateľka navrhla, aby mal. dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, pretože od

narodenia sa o neho stará, odporca sa o dieťa nezaujíma, je vo výkone trestu odňatia slobody.
Výživné zo strany odporcu navrhla na pojednávaní určiť v minimálnej výške 27,13 eur mesačne od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Je v evidencii na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberá sociálnu dávku vo výške 140,-
eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami. Mal. dieťa je zdravé.

26. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok a zaviazať odporcu výživné v minimálnom rozsahu od právoplatnosti
tohto rozsudku.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. dieťaťa do osobnej
starostlivosti matke je v jeho záujme, matka bude mal. zastupovať a spravovať jeho majetok, o dieťa
sa doposiaľ riadne stará.

28. Pri určení výšky výživného postupoval súd v súlade s cit. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadal

tak na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného.

29. Na základe uvedených kritérií súd dospel k záveru, že v danej situácii na strane otca je dôvod na
určenie výživného iba v minimálnom rozsahu. Takto určené výživne je odporca povinný poukazovať vždy

do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

.
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.