Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204063
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313204063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spojených právnych veciach žalobcu CD Consulting s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705, zastúpená AK Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovaným: 1/ S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XX, o zaplatenie 377 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 17C/159/2013-25 zo dňa 10.07.2013, 2/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/
XX,ozaplatenie309Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduHumenné
č.k. 17C/181/2013-24 zo dňa 12.07.2013, 3/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, o zaplatenie 420 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/103/2013-24
zo dňa 08.07.2013, 4/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 25XX/XX, C., o zaplatenie 227 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/166/2013-27 zo
dňa 10.07.2013, 5/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, Z., o zaplatenie príslušenstva zo sumy
676 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/137/2013-25 zo dňa
10.07.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ťa sa späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanej S. O. v rozsahu zmenkového úroku vo

výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tomto rozsahu sa
rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/159/2013-25 zo dňa 10. 7. 2013 zrušuje a konanie sa zastavuje.
V prevyšujúcej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/159/2013-25 zo dňa 10. 7. 2013 p o
t v r d z u j e.

II. N e p r i p ú š ťa sa čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanej L. G. v rozsahu zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne. P o t v r d
z u j e sa rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/181/2013-24 zo dňa 12. 7. 2013.

III. P r i p ú š ťa sa späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanej O. F. v rozsahu zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, v tomto rozsahu sa
rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/103/2013-24 zo dňa 8. 7. 2013 zrušuje a konanie sa zastavuje.
V prevyšujúcej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/103/2013-24 zo dňa 8. 7. 2013 p o t
v r d z u j e.

IV. P r i p ú š ťa sa späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanej O. C. v rozsahu zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, v tomto rozsahu sa
rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/166/2013-27 zo dňa 10. 7. 2013 zrušuje a konanie sa zastavuje.
V prevyšujúcej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/166/2013-27 zo dňa 10. 7. 2013 p o
t v r d z u j e.

V. P r i p ú š ť a sa späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanej O. B. v rozsahu zmenkového úroku vo

výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, v tomto rozsahu sa
rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/137/2013-25 zo dňa 10. 7. 2013 zrušuje a konanie sa zastavuje.V prevyšujúcej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 17C/137/2013-25 zo dňa 10. 7. 2013 p o
t v r d z u j e.

VI. Žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutými rozsudkami Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrhy žalobcu
zamietol.

V odôvodnení rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ podal na Okresný súd Humenné Návrh na uplatnenie

pohľadávky (na tlačive A) podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ktorým žiadal,
aby súd vydal rozsudok proti odporcovi o zaplatenie v záhlaví rozsudku uvedenej sumy s príslušenstvom
s uvedením, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom - sídlo
navrhovateľa v ČR.

Žalobca odôvodnil svoj nárok voči žalovaným v bode 8.1. tlačiva a to tým, že je indosátorom, t.j.
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavili žalované na zmenkovú sumu uvedenú v
zmenke, pričom sa zaviazali aj k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.

Z pripojených písomných listín podľa bodu 8.2.1., t.j. zo zmeniek vyplýva, že boli vystavené žalovanými
pre prvotného zmenkového veriteľa - indosanta, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR. Rovnako z týchto zmeniek vyplýva, že miesto splatnosti bolo
dohodnuté v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR.

Po preštudovaní Návrhu na uplatnenie pohľadávky, t.j. tlačiva A, podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, tvrdení žalobcu v bode 8. Údaje o pohľadávke a doložených písomných dôkazov v
bode 8.2., súd následne vyzval právneho zástupcu žalobcu tlačivom B podľa vyššie uvedeného článku

4. bodu 4. na konkrétne doplnenie, resp. opravu konkrétnych časti - oddielov tlačiva A - Návrhu na
uplatnenie pohľadávky.

Následne súd v súlade s článkom 4. bodu 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu rozhodol tak, že Návrh

žalobcu zamieta, a to z dôvodov, že žalobca aj napriek výzve súdu na tlačive B, tlačivo Návrhu na
uplatnenie pohľadávky - A nedoplnil a neopravil v rámci určenej lehoty tak, ako ho na to vyzval súd.

Tak v súčasnosti, ako aj v čase vystavenia zmeniek objektívne existovalo a existuje v rámci Európskej
únie a jej členských štátov, tzv. spotrebiteľské právo, ktorého účelom je predovšetkým zabezpečiť

ochranu spotrebiteľa, nastolením reálnej, nielen formálnej rovnosti účastníkov, čo sa týka ich práv a
povinností v spotrebiteľských vzťahoch.

V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu
konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v

danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva, a to za vyššie uvedeným účelom.

Ztohojezrejmé,žeajvtomtokonanípodľaNariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je každý súd ex offo, t.j. z

úradnej povinnosti povinný skúmať, či sa i v týchto konaniach nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a
to bez ohľadu na to, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve, že sa uplatňuje právo
z cenného papiera, napríklad zo zmenky, ako je to v tomto prípade.

Z výpisu z obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti, t.j. prvého zmenkového veriteľa a indosanta

vyplýva, že do predmetu jej činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Preto súd priďalšom postupe musel aj v tomto konaní za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľské právne
vzťahy, vyzvať žalobcu na tlačive B na opravu, resp. doplnenie Návrhu, pričom súd v súlade s článkom
4. bodu 4. uvedeného Nariadenia EÚ navrhovateľovi uviedol vyzval, ako má konkrétne doplniť, resp.

opraviť, konkrétne oddiely tlačiva A - Návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Aj napriek tomu žalobca uvedenú výzvu súdu neakceptoval a uvedené skutočnosti v stanovenej lehote
neuviedol, tlačivo nedoplnil, ako aj nedoložil ani listinné dôkazy, na ktoré ho súd vyzval. Z tohto dôvodu
musel súd podľa článku 4. bodu 4. návrhy na uplatnenie pohľadávok podané žalobcom zamietnuť.

Súdu je zrejmé z vlastnej činnosti, že práve prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytuje
úvery a pôžičky, pričom jeho zmluvy, obchodné podmienky a iné dojednania obsahujú aj neprimerané
zmluvné podmienky, ktoré sú následne vyhodnocované ako absolútne neplatné.

Súdu je známe z jeho činnosti, že v rámci právnych vzťahov ktoré boli založené prvotným zmenkovým

veriteľom t.j. s POHOTOVOSŤOU, s.r.o., ako je uvedené aj v tomto prípade na zmenkách doložených
žalobcom vyplýva, že v týchto pohľadávkach sa jedná o úvery, resp. pôžičky poskytnuté veriteľom a
to POHOTOVOSŤOU, s.r.o., ktorý je uvedený na zmenke ako prvý zmenkový veriteľ, kde sú uvedené
dohody o zabezpečení spotrebiteľského záväzku práve zmenkou. Preto má súd právo skúmať aj prvotný
právny vzťah a uvedenú dohodu o zmenke na základe ktorej bola zmenka vystavená, či sa nejedná o

nekalú praktiku, resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. o rozpor s dobrými mravmi, t.j. o absolútne
neplatné dojednanie, ktoré nepožíva právnu ochranu.

Proti rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že nie je prípustné,
aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie a opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná

a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Žalobca nemá vedomosť o iných
vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, ktorý nadobudol na základe
indosamentu.Žiadneinéinformáciečidokumentyžalobcakzmenkenemáavzmysleplatnéhoprávneho
poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené.
Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku je neprípustné

a nezákonné. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí.

Súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Prvostupňový
súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva európskej únie. Prvostupňový súd sa uspokojil s
konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej
povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Žalobca nesúhlasí, že súd je v tomto konaní

oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. V tomto smere je rozhodnutie
nepreskúmateľné. Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať
zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Žalobca
skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil,
teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca

preukázal. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú
produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach
a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Ak existuje dôkazná povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním
tvrdenýmskutočnostiam,adabsurdum,existujeajdôkaznápovinnosťsúduvovzťahuksúdomtvrdeným
skutočnostiam.

Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť
žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Následkom tohto postupu bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci. Súd prvého stupňa porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p.,

porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, ak prihliadol na skutočnosti a
dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Predpokladom vydania
rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,ktorý inkorporuje právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a
6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak

neurobil musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej týmto nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho
podnetu na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo charakter odporcu
ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval. Súdom požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať

dokumenty, na základe ktorých údajne mala byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a
sú zo strany súdu fabulované. Akékoľvek rozhodnutie nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať
aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR. Poukázal na rozhodnutie NS
SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 a rozhodnutie NS ČR 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002. Zmenkový
záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj
od zabezpečovanej pohľadávky.

Vkonanínavyšenemalvystupovaťvedľajšíúčastník.Vkonanísnízkouhodnotousporuvedenéhopodľa
Nariadenia EP č. 861/2007 je upravený procesný postup súdu a strán odlišne od vnútroštátnej úpravy
v zákone č. 99/1963 Z.z. (O.s.p.). Právna regulácia Nariadenia v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo
nepozná a aplikáciu procesných ustanovení v Občianskom súdnom poriadku pripúšťa len výnimočne

a to vtedy, ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom,
uplatniteľným v členskom štáte.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozsudky zmenil tak, že návrhom na
uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.

V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca žaloby, na základe ktorých je vedené konanie v týchto
spojených veciach čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %, čím si žalobca uplatnil len zmenkový úrok vo výške
0,06 % denne.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vyzval, nech sa vyjadria k možnému inému právnemu
posúdeniu veci, keďže v konaní pred súdom prvého stupňa doposiaľ neboli aplikované ust. § 3, § 39, §
52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2 a 5, Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového

a šekového zákona, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré môžu mať
relevanciu pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na začatie konania.

Odvolací súd preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 212
O.s.p. a dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vo výroku vecne správne.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto
článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Nie je vo výzve na iné právne posúdenie.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd zistil, že pod sp. zn. 6Er/366/2010 sa na súde prvého stupňa viedlo exekučne konanie,
kde ako oprávnený vystupovala spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.. Ako povinná bola označená žalovaná

v 1. rade S. O.. Ako exekučný titul bol pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 01.12.2009, č. k. SR 20429/09. Obsahom exekučného spisu je
zmluva č. 8312389 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako aj zmenka, pričom ide o tú
istú zmenku, na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia voči žalovanej. Zmluva bola uzavretá medzi
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovanou v 1. rade dňa 05.03.2009. Výška úveru bola 200 Eur. Dlžnú

sumu sa žalovaná ako dlžník zaviazala splatiť formou 12 mesačných splátok po 33 Eur. Z obsahu zmluvy
ďalejvyplýva,že žalovanáv1.radesazaviazalazaplatiťveriteľovipoplatok vovýške196Eur.Zobsahu
exekučného spisu ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa 23.06.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na základe vyššie uvedeného exekučného titulu a priložených listín zamietnutá. Toto
uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2011.

Pod sp. zn. 21Er/226/2011 sa na súde prvého stupňa viedlo exekučne konanie, kde ako oprávnený
vystupovala spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.. Ako povinná bola označená žalovaná v 2. rade L. G..
Ako exekučný titul bol pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 22.12.2010, č. k. SR 12536/10. Obsahom exekučného spisu je zmluva č.

801900120 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako aj zmenka, pričom ide o tú istú
zmenku, na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia voči žalovanej. Zmluva bola uzavretá medzi
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovanou v 2. rade dňa 25.11.2009. Výška úveru bola 300 Eur. Dlžnú
sumu sa žalovaná ako dlžník zaviazala splatiť formou 12 mesačných splátok po 47 Eur. Z obsahu zmluvy
ďalejvyplýva,že žalovanáv2.radesazaviazalazaplatiťveriteľovipoplatok vovýške264Eur.Zobsahu

exekučného spisu ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa 11.07.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na základe vyššie uvedeného exekučného titulu a priložených listín zamietnutá. Toto
uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2011.

Pod sp. zn. 15Er/420/2011 sa na súde prvého stupňa viedlo exekučne konanie, kde ako oprávnený

vystupovala spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.. Ako povinná bola označená žalovaná v 3. rade O. F..
Ako exekučný titul bol pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 25.02.2011, č. k. SR 15597/10. Obsahom exekučného spisu je zmluva č.
803100937 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako aj zmenka, pričom ide o tú istú
zmenku, na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia voči žalovanej. Zmluva bola uzavretá medzi

spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovanou v 3. rade dňa 07.06.2010. Výška úveru bola 200 Eur. Dlžnú
sumu sa žalovaná ako dlžník zaviazala splatiť formou 12 mesačných splátok po 33 Eur. Z obsahu zmluvy
ďalejvyplýva,že žalovanáv3.radesazaviazalazaplatiťveriteľovipoplatok vovýške196Eur.Zobsahu
exekučného spisu ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa 27.06.2011 bola žiadosť súdneho exekútora ovydanie poverenia na základe vyššie uvedeného exekučného titulu a priložených listín zamietnutá. Toto
uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2011.

Pod sp. zn. 12Er/128/2011 sa na súde prvého stupňa viedlo exekučne konanie, kde ako oprávnený
vystupovala spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.. Ako povinná bola označená žalovaná vo 4. rade O. C..
Ako exekučný titul bol pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 29.09.2010, č. k. SR 08635/10. Obsahom exekučného spisu je zmluva
č. 8312444 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako aj zmenka, pričom ide o tú istú

zmenku, na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia voči žalovanej. Zmluva bola uzavretá medzi
spoločnosťouPohotovosť,s.r.o.ažalovanouvo4.radedňa11.06.2009.Výškaúverubola200Eur.Dlžnú
sumu sa žalovaná ako dlžník zaviazala splatiť formou 3 mesačných splátok po 95 Eur. Z obsahu zmluvy
ďalejvyplýva,že žalovanávo4.radesazaviazalazaplatiťveriteľovipoplatok vovýške85Eur.Zobsahu
exekučného spisu ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa 17.05.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na základe vyššie uvedeného exekučného titulu a priložených listín zamietnutá. Toto

uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2011.

Pod sp. zn. 10Er/371/2010 sa na súde prvého stupňa viedlo exekučne konanie, kde ako oprávnený
vystupovala spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.. Ako povinná bola označená žalovaná v 5. rade O. B..
Ako exekučný titul bol pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenská

rozhodcovská a.s. zo dňa 20.11.2009, č. k. SR 19273/09. Obsahom exekučného spisu je zmluva
č. 8192353 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmluva bola uzavretá medzi
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovanou v 5. rade dňa 04.02.2009. Výška úveru bola 200 Eur. Dlžnú
sumu sa žalovaná ako dlžník zaviazala splatiť formou 12 mesačných splátok po 32 Eur. Z obsahu zmluvy
ďalejvyplýva,že žalovanáv5.radesazaviazalazaplatiťveriteľovipoplatok vovýške184Eur.Zobsahu

exekučného spisu ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa 16.06.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na základe vyššie uvedeného exekučného titulu a priložených listín zamietnutá. Toto
uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2011.

Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je spor zo zmeniek, ktoré plnia zabezpečovaciu

funkciu vo vzťahu k peňažným záväzkom žalovaných (vystaviteliek zmeniek) vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky, vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. 8312223 zo dňa 05.03.2009 - žalovaná S. O., č.
801900120 zo dňa 25.11.2009 - žalovaná L. G., č. 803100937 zo dňa 07.06.2010 - žalovaná O. F., č.
8312444 zo dňa 11.06.2009 - žalovaná O. C., č. 8192253 zo dňa 04.02.2009 - žalovaná O. B. (čo vyplýva
z čísla uvedeného na zmenke, ktoré je zhodné s číslom zmluvy o úvere).

Predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu - POHOTOVOSŤ, s.r.o. je v zmysle
výpisu z Obchodného registra aj poskytovanie úverov. Pri uzatváraní predmetných úverových zmlúv so
žalovanými tak konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t.j. v postavení dodávateľa. V
zmluvách o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaných (meno a priezvisko, bydlisko,

dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Kolónky
umožňujúce identifikovať žalované ako subjekty konajúce v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra,
iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní je pritom známe, že
právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako

živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Za takejto situácie odvolací súd dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere
právnych vzťahov založených zmluvami o úvere, kde žalované majú postavenie spotrebiteľov.

Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú

zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ odporcom.

Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého rukou boli vpísané údaje o dátume a mieste vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma je vyjadrená slovom a dátum začiatku
úročenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmomako zvyšok vzorového tlačiva. V rohu zmenky sa nachádza číslo zhodné s číslom úverovej zmluvy. Z
rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu.
Žalobca teda nadobudol práva zo zmeniek indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenky boli vystavené podľa slovenského práva,
miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR.

Zanekalúobchodnúpraktikusapovažujeajkonaniedodávateľa vrátanezmenkovéhonástupcu,ktorým
vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Odvolací súd z vlastnej činnosti a porovnaním rozhodovacej činnosti iných súdov môže pomerne
spoľahlivo konštatovať, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch
urobila predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä
neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne p.a. per annum (0,25 % denne p.d. per diem ), zmenkových
úrokov 91,25 % p.a., ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej

zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných povinnosti“, netransparentného administratívneho poplatku
predstavujúceho až dve tretiny celkového poplatku za úver (porov. rozsudok súdneho dvora C-143/13),
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.

SpoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.pôvodneuplatnila právazúverových zmlúvnarozhodcovskomsúde,

ktorý jej návrhom v celom rozsahu vyhovel (Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej a.s.).
Exekúcie však všeobecný súd nepovolil, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky.

Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok a že po nepovolení exekúcie sa tento krát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich

uplatňuje žalobca CD Consulting ako indosatár zo zmenky a to podľa nariadenia. Podľa žalobcu sa v
jeho prípade absolútne nemá prihliadať na vzťahy z úveru.

Zmenka je vystavená ako vlastná vistazmenka, ktorá spĺňa náležitosti čl. I § 75 zák. zmenkového a
šekového, v dôsledku čoho ak by išlo len o túto parciálnu náležitosť , išlo by o platnú zmenku. Z obsahu

listiny je úplne zrejmé, že veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je len doložkou,
ktorou sa v zmysle § 34 ods. 1 (v spojení s § 77 ods. 1) ZZŠ predlžuje lehota na prezentáciu zmenky.
Zmenka je splatná pri predložení (už cit. § 34 ods. 1 ZZŠ).

Kauzálne námietky

Výhrada odvolateľa proti posudzovaniu kauzy v predmetnej zmenkovej veci je v podstate v odvolaní
dominantná

CD Consulting nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný

indosament oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k
zmenkovému dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi
indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon
směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s. 84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi
zmenku „nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať.

Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na
strane indosatára. Indosatárovi teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie
NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej

nedbanlivosti, pričom v spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá
uplatňované judikatúrou k dobromyseľnosti v občianskom práve.

Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania
zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje

určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je
platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v rohu obsahuje
číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva
zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v dolnom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ)

musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne
vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to
možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.

Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje kolúzia medzi POHOTOVOSŤou a CD Consulting-om. Oboch

ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (Fridrich Paľko), JUDr. Daniel Paľko bol až do roku 2012
konateľom CD Consulting-u.

Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolaním v tej časti, v ktorej žalobca namieta skúmanie kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie.

Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok

Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv
zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej
vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri

vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak, ako to správne urobil súd prvej
inštancie, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené
naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, je nutné umožniť súdu

skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia,
že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015 zo
dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných

podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.
Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v

prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu
súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

Už cit. ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy

ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a
contrario (Kovařík, s. 96). Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky
prihliadal ex offo.

To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa

smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil,
že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco
Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich
môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné

právo konformne s právom EÚ.

Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3

nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá
orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na námietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo

zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

Ustanovenie§5bzák.č.250/2007Z.z. rieši ajproblém,že§53ods.1druhejvetyObč.zák.ustanovuje,
že zákaz neprijateľných podmienok sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade
úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda). §

17 ZZŠ vykladaný vo svetle judikatúry SD EÚ by totiž opodstatnil len ex offo skúmanie iných podmienok
(zmluvných pokút, sankcií, podmienok zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp. odplaty
za úver (ktorá je pri Pohotovosti často skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. však
oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto podmienok.

Odvolací súd vychádza z judikatúry súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na
to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu informovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až
C-244/98).

Nie je ničím výnimočným tiež vysledovať, že súdne konania v rôznych podobách sa stávajú priestorom
na sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje obohatenie sa na úkor iného a kým osoba
konajúca s takýmto zlým úmyslom vyzerá ako odborne zdatný subjekt, tak obeť takéhoto konania
odborne slabý a neskúsený spotrebiteľ je vo výsledku osobou nezodpovednou. Zmysel a cieľ súdneho

konania a výkonu spravodlivosti ekvity sa pri nadmerne formalistickom prístupe úplne vytráca. Za
všetko hovorí výsledok takéhoto procesu, podľa ktorého je evidentne spotrebiteľ zaviazaný na plnenia
z nečestných zmluvných podmienok v násobkoch k výške úveru.

Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym

právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave
republiky z 18. 06. 2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné
požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd keď v
jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí

smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn.
II. ÚS 222/07).

Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98).
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie

všetkých okolnosti prípadu a ii; čl. 4 ods. 1 smernice).

Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve
zo strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Je síce pravdou, že súdny
dvor zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov. rozsudok C-34/13 Kušionová), ale vo

vzťahu k tomu, aby sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec dostala pred súd. Vo veci Kušionová
išlo o veci mimosúdneho postihovania majetku spotrebiteľov bez posúdenia veci súdom a o obavu z
nerešpektovania princípu primeranosti a rozhodovania podnikateľov o výkone záložného práva pod
vplyvom zisku.Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak podľa názoru odvolacieho súdu
je povinný ex offo reagovať na nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť

tak článok 6 smernice.

Ak má byť dôvodom nevykonanie ex offo súdnej kontroly podľa odvolateľa princíp vyššej právnej sily
a prednostná záväznosť nariadenia, tak odvolací súd pripomína, že práve z dôvodu princípu vyššej
právnej sily má prednosť princíp verejného poriadku. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu

pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla
verejného poriadku teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod
50, 51).

Preto ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom obísť

princípy unijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.
Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa
ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej
rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 222/07).

Slovenská republika nestanovila obligatórne zastupovanie advokátom vo veciach podľa nariadenia
a kedy by sa zásadným spôsobom zmenili požiadavky vyplývajúce z kontradiktórnosti občianskeho
súdneho konania.

Je tiež dôležité poznamenať, že ide o základné konanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú dané
predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Postačí
aplikovať princípypráva.Navyšetým,žesúdvprocesepodľanariadenianepriznáplneniezneprijateľnej
zmluvnej podmienky, nijako neobmedzí účinok, ktorý sleduje nariadenie. Proces podľa nariadenia je
osobitným špecifickým konaním s posilnením zásady koncentrácie a odvolací súd si nemyslí, že by

tvorca nariadenia vychádzal z premisy, že pri tomto druhu procesu neplatia závery judikatúry súdneho
dvora k čl. 6 smernice.

Odvolací súd zastáva ďalej názor, že vzťah nariadenia a procesného kódexu je založený síce na
prednosti nariadenia no zároveň aj na subsidiarite Občianskeho súdneho poriadku. (čl. 19 nariadenia).

Subsidiárne Občiansky súdny poriadok podporuje ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných
podmienok navyše s prvkami sledujúcimi ochranu erga omnes s cieľom naplniť čl. 7 smernice a zabrániť
ďalšiemu používaniu nečestnej klauzuly (§ 153 ods. 4 O.s.p. v nadväznosti na § 53a OZ). Smernica o
súdnych príkazoch nevylučuje ani iné prvky hromadnej ochrany popri hromadnej žalobe. Na dosiahnutie
dôležitého cieľa podľa čl. 7 smernice je preto významné aj konanie v individuálnej veci spotrebiteľa a

niet jediného dôvodu vylučovať z dosiahnutia tohto cieľa konanie podľa nariadenia 861/2007.

V stanovisku Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015 NS SR uviedol: „Vo vzťahu k
aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom

právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a
zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov.“

Odvolací súd vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníkov (spotrebiteľov) o vyplňovacom práve k
blankozmenke, obsiahnutú v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili súčasť

zmluvy o úvere č. 8312223, č. 8312444, č. 8192253 a v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere č. 803100937 a č. 801900120 ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Podľa znenia predmetnej dohody mala byť veriteľom na zmenke vyplnená zmenková suma tak, že mala

pozostávať „zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky“. Podľa názoru súdu je táto zmluvná podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej
sumy formulovaná nejasne a nezrozumiteľne, čo spôsobuje jej neprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru Súdneho dvoraEurópskej únie (bod 72, 73 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci B. Matei/ SC Volksbank
Romania SA, v zmysle ktorej cit.: „Nakoniec treba uviesť, že ak by vnútroštátny súd musel dospieť
vzhľadom na skutočnosti poskytnuté Súdnym dvorom v odpovedi na položenú otázku k záveru, že

dotknuté podmienky sú súčasťou hlavného predmetu zmluvy alebo že sú v skutočnosti spochybnené
z pohľadu primeranosti ceny alebo odmeny, nič to nemení na skutočnosti, že tieto podmienky musia
byť v každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, ak by sa malo konštatovať,
čo musí tiež preskúmať vnútroštátny súd, že nie sú formulované jasne a zrozumiteľne (pozri v tomto
zmysle rozsudok Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, bod 61). V tejto súvislosti treba pripomenúť,

že požiadavka, transparentnosti zmluvných podmienok stanovená v článku 4 ods. 2 a článku 5 smernice
93/13, ktoré majú inak zhodný dosah, nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a
gramatického hľadiska (pozri v tomto zmysle rozsudok Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, body
69 a 71).“

Podstata vyplňovacieho práva spočíva v oprávnení majiteľa listiny doplniť jej reálne a úmyselne

chýbajúce časti a dotvoriť tým cenný papier - zmenku. Osoba disponujúca týmto oprávnením môže
v rámci autonómie vlastnej vôle v zásade vyhotoviť úplnú zmenku alebo blankozmenku akéhokoľvek
obsahu. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,
že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou. Vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu
postavenia spotrebiteľov, pretože právny predchodca žalobcu vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal

obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, keď na základe takto vyplnenej zmenky požadoval
zmenkový úrok 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25%. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so
zásadou dobrých mravov a v spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je prípustný, čo spôsobuje jeho
neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z
uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, obsiahnutá vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Dohodu o vyplnení zmenky nie je možné považovať za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad, keďže
zmluvy o úvere majú formulárovú podobu. (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo

neprijať takéto zmluvné dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalované
sa v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu nachádzali v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ich viedla k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohli vplývať na ich obsah a aby si
uvedomili ich následky.

Dohoda o vyplnení zmenky tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má za následok jej
neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak nie je platná dohoda o vyplnení zmenky, nie je
platná ani samotná zmenka. Žalobcom uplatnený nárok tak nie je dôvodný a jeho návrh bolo potrebné
zamietnuť.

Postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi

Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.

Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

Konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako jeho nástupcu je možné vyhodnotiť ako odporujúce dobrým

mravom. Zdá sa, že žalobca očakával, že v predmetnej veci bez ďalšieho budú uznané nároky, pritom
dobre mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období odmietnuté pre rozpor s pravidlami verejného
poriadku.Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej

transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných väčšinou
spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK) To platí aj
pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené.

Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov
ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie nie je

možnénijakozhoršovaťoprotipostaveniu,ktorégarantujeObčianskyzákonník(§54ods.1OZ).Zmenky
indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez rovnakého
zástupcu (Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú
povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

Ani striktné zmenkové právo (§ 17 ZaŠZ) nepredstavuje prekážku, aby sa zohľadnil skutočný
hospodárskycieľ právnehovzťahusožalovaným(spotrebiteľskáúverovázmluva)atýmajvznikoldôvod
na opatrenie súdu smerujúce k zbaveniu účinkov nečestných zmluvných klauzúl (čl. 6 smernice).

Žalobca zásadne odmietol posúdenie právnej veci podľa kauzy právneho vzťahu, z ktorého

zabezpečenie zmenkou vzniklo. Odmietol súvislosť s úverovou zmluvou. Ak by za takýchto okolností
súd priznal plnenie zo zmluvy resp. náhradu z bezdôvodného obohatenia, konal by o nenavrhnutom
predmete konania neprípustne nad návrh.

V priebehu odvolacieho konania žalobca vzal žaloby späť v časti zmenkového úroku v rozsahu

zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. S ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu a tiež na
to, že žalovaná v 1., 3., 4. a 5. rade nevyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd
vo vzťahu k týmto žalovaným späťvzatie žaloby v súlade s § 208 O.s.p. v tejto časti pripustil, rozsudky
v tejto časti zrušil a konanie zastavil. V prevyšujúcej časti odvolací súd rozsudky ako vecne správne
potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v 2. rade s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasila, odvolací
súd v zmysle § 208 O.s.p. vo vzťahu k nej čiastočné späťvzatie nepripustil a rozsudok ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Nakoľko námietka neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesená žalobcom sa stala
bezpredmetnou z dôvodu, že vedľajší účastník v štádiu odvolacieho konania v spojených veciach z
konania vystúpil, odvolací súd o tejto námietke nerozhodoval.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p.. Úspešné žalované si trovy odvolacieho konania neuplatnili, preto im odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).