Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207845
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814207845.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. K. - S., bytom X. XXXX/X,
S. C., proti žalovanému 1/ Okresný súd Považská Bystrica, so sídlom Štúrova 1/2, Považská Bystrica a
2/ SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o doplatenie funkčného
platu, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2016,

č.k. 9Cpr/1/2014-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ m e n í
tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaná 2/ m á právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol,
žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 2.280,09
eur od 19.04.2014 do 07.07.2014, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu voči žalovanému 1/ v
celom rozsahu a voči žalovanému 2/ v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodnou žalobou sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným
nároku na doplatenie funkčného platu s tým, že uznesením zo dňa 23.03.2015 bola pripustená zmena
žaloby tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 282,10 eur od 16.02.2011 do 10.07.2014, zo sumy 282,10 eur od 16.03.2011
do 10.07.2014, zo sumy 282,10 eur od 16.04.2011 do 10.07.2014, zo sumy 282,10 eur od 16.05.2011
do 10.07.2014, zo sumy 564,20 eur od 16.06.2011 do 10.07.2014, zo sumy 282,10 eur od 16.07.2011 do

10.07.2014 a zo sumy 282,10 eur od 16.08.2011 do 10.07.2014. Súd prvej inštancie mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že žalobkyňa je sudkyňou Okresného súdu Považská Bystrica, v tomto
konaní žalovaného 1/ s tým, že žalovaný 1/ vystavil dňa 10.01.2011 žalobkyni platový dekrét, ktorým
bol s účinnosťou od 01.01.2011 určený základný plat v 4. platovom stupni, t.j. 105% vo výške 2.093,7
eur a paušálna náhrada vo výške 87,3 eur. Následne žalovaný 1/ vystavil dňa 04.08.2011 na základe
uznesenia Ústavného súdu SR pod sp.zn. PL ÚS 99/2011 zo dňa 22.06.2011 zverejneného v Zbierke

zákonov 26.07.2011 platový dekrét, ktorým určil žalobkyni s účinnosťou od 26.07.2011 základný plat v
7.platovom stupni, t.j. 105% vo výške 2.422,4 eur a paušálna náhrada vo výške 101,- eur. Zároveň sa
zastavila dňom 25.06.2011 výplata doteraz priznaného platu. Po zverejnení nálezu ÚS SR sp.zn. PL
ÚS 99/2011 z 11.12.2013 žalovaný 1/ vyplatil žalobkyni doplatok k platu za obdobie od 01.01.2011 do
25.07.2011namzdespoluvovýške2.156,09eurtarifnýplatapaušálnanáhrada82,60eur+doplatokPN
41,38 eur, spolu 2.280,09 eur. Vzhľadom na vyplatenú mzdu si žalobkyňa uplatňuje voči žalovaným 1/, 2/

už len nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške za jednotlivé mesiace odo
dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých mesačných platov od 07.07.2014, teda do dňa zaplateniadoplatku platu žalobkyni. Podľa prehľadu doplatkov suma doplatku 2.280,- eur pozostáva zo doplatku
za júl 2011, 219,56 eur, jún 2011, 306,89 eur, máj 2011 542,63 eur , apríl 2011, 95,27 eur, marec 2011,
389, 46 eur, február 2011, 386,92 eur a január 2011, 339,36 eur. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

po právnej stránke odôvodnil ust. § 25 ods. 1 zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, § 34 ods. 1
zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch, ďalej ust. § 13 ods. 1 zák.č. 575/2001 Z.z., § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p.,
§ 65 ods. 5, § 87 ods. 1, § 150 ods. 1 zák.č. 385/2000 Z.z. a ďalej § 1 ods. 4 zák.č. 311/2001 Z.z.
Zákonníka práce a § 517 ods. 1, 2 OZ.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobkyňa ako sudca v osobitnom vzťahu so
žalovaným 2/ štátom vykonáva funkciu sudcu s pridelením na súd žalovaného 1/. Žalobcovi žalovaný
1/ vystavil platový dekrét dňa 10.01.2011 s tým, že uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 22.06.2011
zverejnením v Zbierke zákonov dňa 26.07.2011 bola pozastavená účinnosť zákonných ustanovení §
29g ods. 1 zák.č. 500/2010 Z.z. s tým, že žalovaný 1/ vystavil žalobkyni platový dekrét, podľa ktorého
s účinnosťou od 26.07.2011 základný plat bol stanovený na sumu 2.422,40 eur a paušálna náhrada

nákladov spojený s výkonom funkcie sudcu 101,- eur. Zároveň sa zastavila dňom 25.06.2011 výplata
doteraz priznaného platu. Po zverejnení nálezu Ústavného súdu SR dňa 18.04.2014 žalovaný 1/
žalobcovi vyplatil doplatok platu za čas od 01.01.2011 do 25.07.2011 na mzde za jún 2014 splatnej
07.07.2014. Keďže žalobcovi bol vyplatený doplatený funkčného platu, predmetom konania zostal len
nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže k omeškaniu so zaplatením doplatku došlo

podľa tvrdení žalobcu od splatnosti jednotlivých mesačných platov a to k 16. dňu príslušného mesiaca
za mesiac predchádzajúci od februára až do augusta 2011, teda do 07.07.2014.

4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým, ktorý zo žalovaných, či prípadne obaja majú
byť zaviazaní plniť. Žalovaný 1/ je zapísaný v registri organizácii ako rozpočtová organizácia, ktorej sa

priznáva charakter právnickej osoby štátu napojenej svojimi príjmami a výdavkami na štátny rozpočet,
konkrétne na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR. Žalovaný 1/ ako rozpočtová organizácia je len
správcom majetku štátu, ktorý spravuje majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom majetkom
štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov ako aj pohľadávky a
iné majetkové práva Slovenskej republiky. Následne potom zo zák.č. 278/93 Z.z. je zrejmé, že žalovaný

1/ nemá vlastný majetok a je len správcom majetku štátu, s ktorým hospodári. Žalovaný 1/ pri správe
majetku štátu zastupuje štát, ktorý je vlastníkom tohto majetku spravovaného žalovaným 1/. Žalobca je v
právnomvzťahusoštátom,ktorýštátzodpovedázauspokojenieplatovýchnárokovsudcu,pričomzaštát
v týchto vzťahoch koná Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán štátnej správny. Vzhľadom k
tomu sa žalobca môže domáhať uplatneného nároku len voči žalovanému 2/, teda voči štátu. Žaloba je

voči žalovanému 1/ pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie nedôvodný, a preto ho súd v tejto časti
zamietol.

5. Ďalej však uviedol, že neobstojí obrana žalovaného 2/ ohľadom nesprávne uplatneného nároku voči
žalovanému 2/ z dôvodu, že žalobkyňa si uplatňuje úroky z omeškania, ktorý žalovaný 2/ nepovažuje za

platové nároky podľa § 65 ods. 5 zák.č. 385/2000 Z.z.. Žalovaný 2/ bol v omeškaní s výplatou platu, čo
žalovaný 2/ ani nepopieral. Omeškanie žalovaného 2/ s výplatou platu, ktorý nebol žalobkyni poskytnutý
v dobe splatnosti, ale po dátume splatnosti, má za následok povinnosť žalovaného 2/ platiť úroky z
omeškania (uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 76/2011). Povinnosť žalovaného 2/ platiť úroky z omeškania
za omeškanie s výplatou platu sudcu vyplýva z ust. § 517 ods. 2 OZ, ktoré je potrebné použiť aj na tento

osobitný vzťah navrhovateľa. Dátum splatnosti označený na 15. deň v mesiaci medzi účastníkmi sporný
nebol.Medziúčastníkmibolspornýpočiatokomeškania,tedaktorýmdňomsažalovaný2/doomeškania
s výplatou dostal. Žalobkyňa tvrdila, že k omeškaniu došlo 15-ho dňa mesiaca, v ktorom bol vyplatený
nižší plat podľa platového dekrétu a žalovaný 2/ sa bránil, že bezodkladne po publikovaní nálezu
Ústavného súdu SR dochádzalo k vykonaniu úkonov smerujúcich k úhrade finančných nárokov sudcu.

Žalovaný 1/ vydal dňom 10.01.2011 platový dekrét upravujúci plat žalobkyne. Uznesením Ústavného
súdu bolo rozhodnuté o pozastavení účinnosti zákonných ustanovení, konkrétne § 29g ods. 1 zák.č.
500/2010 Z.z., žalovaný 1/ vystavil žalobkyni nový platový dekrét, podľa ktorého s účinnosťou od
26.07.2011 bol žalobkyni určený plat podľa právnej úpravy účinnej pred novelou č. 500/2010 Z.z.. Dňom
18.04.2014 sa nález stal všeobecne záväzným a rovnakým dňom podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR, ust.

§ 2 ods. 1 vo vzťahu k sudcom stratili dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov účinnosť (§ 41a
ods. 1 zák.č. 38/93 Z.z..).6. Dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR bol vyslovený nesúlad právneho predpisu, z ktorého
vychádza žalovaný 1/ pri vyhotovení platového dekrétu a výpočte platu s tým, že do rozhodnutia
Ústavného súdu SR by žalovaný 2/ plnil bez právneho dôvodu, resp. by postupoval v rozpore v tom

čase platným a účinným právom. Až zverejnením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov dňom
18.04.2014 napadnutý právny predpis stratil účinnosť a týmto dňom vznikla žalovanému 2/ povinnosť
plniť žalobkyni. Dňom nasledujúcim po dni zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR sa žalovaný 2/ dostal
do omeškania s plnením. Preto je nesprávny právny názor žalobkyne, že žalovaný 2/ bol v omeškaní
už v deň splatnosti platu v tom, ktorom mesiaci. Nemôže obstáť ani obrana žalovaného 2/, že sa

do omeškania dostal z dôvodu, že uspokojenie finančných nárokov nebolo rozpočtované v štátnom
rozpočte na rok 2014 a k samotnému doplateniu rozdielu platov sudcov bolo administratívne náročné
a nemohlo sa udiať zo dňa na deň. Žalovaný 2/ v občianskoprávnych vzťahov podobne ako každý iný
dlžník je povinný plniť riadne a včas a v prípade oneskoreného plnenia sa dostáva do omeškania (§
517 ods. 1 veta prvá OZ). Žalovaný doplatil žalobkyni rozdiel v plate až dňa 07.07.2014. V období od
19.04.2014, teda odo dňa nasledujúceho po zverejnení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov do

07.07.2014, teda deň plnenia bol žalovaný 2/ v omeškaní a za toto obdobie patria žalobkyni úroky z
omeškaniavzákonnejvýške8,25%ročnepodľa§3Nariadeniavlády87/95Z.z.účinnéhodo31.01.2013
v spojení s § 10c Nariadenia vlády 87/95 Z.z. účinného od 01.02.2013. Právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol pred 01.02.2013 a prvý deň omeškania s plnením dlhu bola základná úroková sadzba 0,25%,
8 percentuálnych bodov + 0,25%.

7. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania za obdobie dlhšie a vo výške presahujúcej najvyššiu
prípustnú výšku úrokov z omeškania, súd jej žalobu v zvyšnej časti uplatnených nárokov ako nedôvodný
zamietol. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že žalobkyňa bola ohľadom doplatenia funkčného platu úspešná

v celom rozsahu, konaní sa v tej časti zastavilo a sčasti bola úspešná ohľadom priznania úrokov z
omeškania. Žalovaný 1/ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, trovy konania si neuplatnil, žalovaný
2/ bol úspešný len v zamietajúcej prevyšujúce časti návrhu a teda mal úspech len čiastočný a preto v
konečnom dôsledku napriek tej skutočnosti, že žalobkyňa bola v konaní v prevažnej časti úspešná, jej
nárok na doplatenie funkčného platu bol v priebehu konania uspokojený vzhľadom k tomu, že je tu dôvod

hodný osobitného zreteľa v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. a žalovaný 2/ prevažný neúspech v konaní
vyslovil, že podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nemajú právo na náhradu trov konania. Súd preto rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd

odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alternatívne zmenil vo vzťahu k žalovanému 2/ a žalobu aj v tejto časti zamietol. Poukázal na rozpor
s dobrými mravmi a zjavné neefektívne využitie prístupu k spravodlivosti. Citoval ust. § 3 ods. 1 OZ,
kedy výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a právom chránených záujmov a inak nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaná 2/ má za to, že v prejednávanej veci ide o také uplatňovanie práva, ktoré by mohlo byť
posudzované ako rozporné s dobrými mravmi. Žalobkyňa je sudkyňou okresného súdu, vykonáva
povolanie, ktoré si vyžaduje vysoké, morálne a osobnostné predpoklady a preto by mala z hľadiska
uplatňovania je práv zohľadniť skutočnosť, že v prípade sudcov by mala byť hranica posudzovania
možného rozporu uplatňovania ich tvrdeného práva na súde s dobrými mravmi vyššia ako u bežných

občanov.Popozastaveníúčinnostinapadnutýchustanovenízák.č.120/93Z.z.bolžalobkyniautomaticky
bez toho, aby musela podávať žalobu na súd priznaný plat podľa predchádzajúcej právnej úpravy.
Žalovaná 2/ má za to, že žalobkyňa dôvod nemala a mala predpokladať, že v prípade jej konštatovania
protiústavnosti právnej úpravy ohľadom platu sudcov bude doplatený funkčný plat za obdobie od januára
do júla 2011 ako boli v minulosti sudcom všeobecných súdov po náleze Ústavného súdu doplatené

štrnáste platy. Ak aj po doplatení funkčného platu žalobkyňa trvá na zaplatení úrokov z omeškania,
možno u žaloby žalobkyne k zaplateniu úrokov badať znaky rozporu s dobrými mravmi. Poukázal na
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne pod sp.zn. 19CoPr/6/2014. Ďalej namietal pasívnu
vecnú legitimáciu žalovanej 2/, cit. ust. § 65 ods. 1, 2, 5 zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich
a poukázal na tú skutočnosť, že úroky z omeškania z funkčného platu nie sú v siedmej hlave zákona o

sudcoch upravujúcich platové pomery sudcov označené ako platové nároky s tým, že ak aj pristúpia k
argumentácii žalobkyne, že osobný úrad jej vyplatil plat oneskorene, až po výplatnom termíne, nemožno
dospieť k záveru, že by za takéto oneskorené vyplatenie mal zodpovedať štát a nie osobný úrad
žalobkyne. V predmetnej veci bol v základnom konaní žalovaným subjektom osobný úrad sudcu a tútoskutočnosť nenamietal ani žalovaný súd ako osobný úrad žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu v tejto
veci nespochybnil ani okresný súd, ani krajský súd. Okrem toho poukazoval aj na označenie žalovaného
2/ v záhlaví žaloby, kde je označené Ministerstvo spravodlivosti a nie Slovenská republika, pričom ako

žalovaného 2/ uviedla žalobkyňa Ministerstvo spravodlivosti SR. Čo sa týka povinnosti platiť úroky z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, výklad prezentovaný súdom prvej inštancie by sa dal akceptovať,
ak by vychádzal z ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce účinného do 31.12.2008 s tým, že ak zákon o sudcoch
neodkazuje na možnosť priameho použitia ust. § 517 OZ a ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, na ktoré
odkazuje § 150 ods. 1 zákona o sudcoch sa vzťahuje iba na všeobecné ustanovenia OZ, medzi ktoré

ust. § 517 OZ s istotou nepatrí, pre uloženie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania žalovanému 1/ alebo
žalovanej2/absentujeprávnyzáklad.Namietaltiežpriznanúvýškuúrokovzomeškania apoukazovalna
rozpornosťvodôvodnenírozsudkusúduprvejinštancie,kedyzastavusúdnajednejstraneargumentuje,
že žalovaná 2/ sa dostala do omeškania dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov
a na inom mieste toto tvrdenie neguje záverom, že právny vzťah vznikol pred 01.02.2013 a žalovaná 2/
nebola povinná plniť žalobkyni pred 18.04.2014 ako mohlo vzniknúť vzťah pred 01.02.2013. Preto mala

byť výška úrokov z omeškania určená vo výške 5,25% v súlade s Nariadením vlády 87/95 Z.z.. Namietal
tiež nesprávne určenie začiatku omeškania na 19.04.2014, teda dňom nasledujúcim po publikovaní
nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. Na osobnom úrade žalobkyne bol výplatný termín 7. dňa
v mesiaci, nález Ústavného súdu bol zverejnený 18.04.2014 a žalovaný 1/ mohol žalobkyni doplatiť
funkčný plat najskôr vo výplatný termín za mesiac apríl 2014, teda 07.05.2014. Teoreticky mohol byť

žalovaný 1/ v omeškaní s doplatením funkčného platu odo dňa 08.05.2014 a nie skôr. Ďalej uviedol,
že pokiaľ žalovaná 2/ uviedla vo vyjadrení, že žalobkyni by vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania, toto by patrilo až odo dňa 19.10.2014, teda po 6-tich mesiacoch od zverejnenia nálezu
Ústavného súdu v Zbierke zákonov, pretože ak Národná rada neuvedie zákon a súvisiace predpisy
do súladu s Ústavou, tieto strácajú po 6-tich mesiacoch od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR

jej platnosť. Ak boli žalobkyni v plnom rozsahu doplatené jej platové náležitosti za dotknuté obdobie
pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, nemohlo dôjsť zo strany žalovaného 1/ k vzniku omeškania ohľadne
jeho povinnosti vyplatiť všetky prislúchajúce platové náležitosti. Okrem toho žalovaný 1/ disponoval
finančnými prostriedkami určenými na doplatenie platu žalobkyni už v priebehu júna 2014 a žalovaná
2/ nemôže niesť zodpovednosť za doplatenie platu žalobkyne až dňa 07.07.2014.

9. Žalobkyňa a žalovaný 1/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), nariadil v prejednávanej veci pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP,

zopakoval dokazovanie podľa § 384 ods. 1 CSP, na ktorom vypočul žalovanú 2/ a oboznámil prečítaním
listinných dôkazov, žalobu doručenú na Okresný súd v Žiline dňa 03.07.2013, ďalej oboznámil platový
dekrétžalobkynezodňa10.01.2011,04.08.2011,opravuoznačeniažalovaného2/doručenúnaOkresný
súd v Žiline dňa 17.07.2013, písomné vyjadrenie sa žalovaného 2/ zo dňa 22.10.2013, čiastočné
späťvzatie žaloby doručené na Okresný súd Prievidza dňa 25.08.2014 vrátane návrhu na pripustenie

zmeny petitu žaloby, uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.03.2015, č.k. 9Cpr/1/2014-46,
vyjadrenie žalovaného 2/ k návrhu vo veci doručenej na Okresný súd Prievidza dňa 29.06.2015,
potvrdenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.06.2015, tabuľky doplatku platu sudcu za rok
2011 zo dňa 13.01.2014, návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby, doručený na Okresný súd Prievidza
dňa 16.09.2015, uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.09.2015, č.k. 9Cpr/2014-74 ako aj

nález Ústavného súdu, č.k. PL ÚS 99/2011 zo dňa 22.07.2011 zverejnený pod č. 236/2011 Z.z. a po takto
zopakovanom dokazovaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ zmeniť podľa § 388 CSP a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z
nasledovných dôvodov:

11. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov s tým, že v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. S prihliadnutím na ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá voči žalovanému 1/ ako aj vo
výroku, ktorým bol návrh na prerušenie konania vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietnutý ako aj v časti,kde bola žaloba zamietnutá, vo zvyšnej časti voči žalovanému 2/ odvolaním napadnutý nebol a preto v
tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

13. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bol žalovaný 2/ zaviazaný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy
2.280,09 eur od 19.04.2014 do 07.07.2014, do 3 od právoplatnosti rozsudku.

14. V predmetnej právnej veci po čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia

žaloby a pripustení zmeny žaloby v konečnom dôsledku sa žalobkyňa od žalovaných 1/, 2/ domáhala
vyplatenia úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške stanovenej § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/95 Z.z. a to zo súm, ktoré vyčíslila ako dlžný doplatok jej funkčného platu za čas od 16.02.011
do 10.07.2014 s odôvodnením, že za toto obdobie jej bol funkčný plat vyplácaný v nesprávnej výške,
pretože bol znížený nezákonne podľa ust. § 2 ods. 1 a § 29g ods.1 zák.č. 500/2010 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 120/93 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných

činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré zákonné
ustanovenia boli vyhlásené Ústavným súdom SR za rozporné s Ústavou SR.

15. Ako vyplýva teda z vykonaného dokazovania, žalobkyňa je sudkyňou a je pridelená na výkon funkcie

sudkyne na Okresný súd Považská Bystrica.

16. Prijatím zák.č. 500/2010 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zák.č. 120/93 Z.z. o platových pomeroch
niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov a zmeny zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol

účinnosť od 01.01.2011, došlo k zmene ust. § 2 ods. 2 zák.č. 120/93 Z.z., čo malo za následok zníženie
platu žalobkyne ako sudkyne, keď jej bol za obdobie od 01.01.2011 do júla 2011 znížený plat.

17. Ústavný súd SR uznesením zo dňa 22.06.2011, sp.zn. PL ÚS 99/2011 uverejneným pod č. 236/2011
Z.z. pozastavil účinnosť § 2 ods. 1 v časti znížený plat podľa ods. 2, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k

sudcom a § 29g ods. 4, 8, 9 zákona Národnej rady SR č. 120/93 Z.z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov SR v znení zák.č. 500/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR
č. 120/93 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov
a o zmene zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.

18. Ústavný súd SR nálezom z 11.12.2013, sp.zn. PL ÚS 99/2011 uverejneným pod č. 97/2014 Z.z.
rozhodol, že ust. § 2 ods. 1 v časti znížený plat podľa ods. 2, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k
sudcom a k § 29g ods. 4, 8, 9 zákona Národnej rady SR č. 120/93 Z.z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144

ods. 1 Ústavy SR. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR ust. § 2 ods. 1 v časti znížený podľa ods. 2, § 2
ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8, 9 zákona Národnej rady SR č. 120/93
Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov, ktorých
účinnosť bola dočasne pozastavená uznesením č.k. PL ÚS 99/2011-27 z 22.07.2011 uverejneným pod
č. 236/2011 Z.z. dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR strácajú účinnosť. Ak Národná

rada SR neuvedie tieto ustanovenia zákona do súladu s Ústavou SR, strácajú do 6-tich mesiacov od
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR platnosť. Uvedený nález nadobudol platnosť a účinnosť
dňa 18.04.2014.

19. Podľa § 25 ods. 1 zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, vymenovaním sudcu za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu a
k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto
vzťahoch koná Ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.

20. Podľa § 65 ods. 5 zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalovaný 1/ vydal v prospech žalobkyne
platový dekrét dňa 10.01.2011, kde bol základný plat stanovený v 4. platovom stupni na 105% vo výške
2.093,70 eur a paušálna náhrada nákladov vo výške 87,30 eur.

23.Zplatovéhodekrétuvydanéhodňa04.08.2011vyplýva,ženazákladeuzneseniaÚstavnéhosúduSR
s účinnosťou od 26.07.2011 patrí žalobkyni základný plat v 4. platovom stupni 105% vo výške 2.422,40
eur, funkčný plat spolu 2.422,40 a paušálna náhrada spojená a s výkonom funkcie sudcu 101,- eur, plat
spolu 2.523,40 eur.

24. Z potvrdenia o doplatku sudcu za rok 2011 vyplýva, že za mesiac január 2011 bol doplatený tarifný

plat sudcu za čas od januára 2011 vrátane paušálnych náhrad a doplatku PN za čas od januára 2011
do júla 2011, spolu vo výške 2.280,09 eur, pričom medzi účastníkmi nebolo ďalej sporné, že doplatok
bol žalobkyni vyplatený dňa 10.07.2014.

25. Úroky z omeškania patria veriteľovi, ak si dlžník nesplní svoj peňažný dlh riadne a včas a dostane

sa tak do omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Dlh nie je splnený riadne, ak sa nesplní vo všetkých
náležitostiach stanovených o predmete, spôsobe, mieste plnenia, ak sa neplní tomu, komu sa plniť malo
a podobne (§ 559 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dlh sa nesplní včas, ak sa nesplní v čase jeho
splatnosti, ktorý je určený podľa dohody právneho predpisu rozhodnutia alebo 1. dňa potom, čo bol
dlžník o plnenie veriteľom požiadaný (§ 563 OZ).

26. Ako teda vyplýva z vykonaného dokazovania prijatím zák.č. 500/2010 Z.z. ktorým sa menil a
dopĺňal zák.č. 120/93 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších
predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2011, došlo k zmene ust. § 2 ods. 2 zák.č. 120/93 Z.z.,
čo malo za následok zníženie platu žalobkyne ako sudkyne, keď jej bol v období od januára 2011

do júla 2011 znížený funkčný plat. Uznesením Ústavného súdu SR č. k. PL ÚS 99/2011-27 zo dňa
22.06.2011 bola pozastavená účinnosť vyššie uvedených zákonných ustanovení a následne Ústavný
súd SR nálezom z 11.12.2013 pod sp.zn. PL ÚS 99/2011 uverejneným pod č. 97/2014 Z.z. rozhodol, že
tieto zákonné ustanovenia nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR.

27. Z návrhu žalobkyne na začatie konania je zrejmé, že táto sa domáhala plnenia úrokov z omeškania
z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ jej nevyplatili jej funkčný plat riadne v celom rozsahu, čím sa dostali do
omeškania. Správne potom posudzoval súd prvej inštancie uplatnený nárok ako nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Odvolací súd potom poukazuje na tú skutočnosť, že takýto
nárok žalobkyni nevznikol, pretože žalovaný 1/ pri vyplácaní zníženého funkčného platu žalobkyne

postupoval v súlade s právnymi predpismi v tom čase platnými a účinnými. Okrem toho vo vzťahu
k žalovanej 1/ ani odvolanie podané nebolo, a preto v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s
vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením vo vzťahu k žalovanému 1/. Uplatnený nárok by
žalobkyni vznikol len v prípade, ak by jej doplatky k funkčnému platu za toto obdobie neboli uhradené do
19.10.2014, kedy po uplynutí lehoty 6-tich mesiacov od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn.

PL ÚS 99/2011 z 11.12.2013 v Zbierke zákonov SR stratili platnosť ust. zák.č. 500/2010 Z.z., ktorých
aplikácia viedla k zníženiu funkčného platu žalobkyne. Toto sa však nestalo, pretože podľa čl. 125 ods.
3 Ústavy SR platí, že ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými
v ods. 1 nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť.
Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú povinné do 6-tich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného

súdu uviesť ich do súladu s ústavou. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú
platnosť po 6-tich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

28. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie však vyplýva, že doplatky funkčného platu
boli vyplatené žalobkyni v júli 2014. Keďže žalobkyni sa dostalo riadneho plnenia a nárok na úroky z

omeškania jej nevznikol, dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.29. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam, odvolací súd dodáva, že je síce pravdou, že v žalobe
žalobkyňa nesprávne označila za žalovaného 2/ Ministerstvo spravodlivosti, avšak ako vyplýva z
textu samotnej žaloby, jednalo sa len o zrejmú chybu v písaní, pretože v petite návrhu žalobkyňa

sa už dožaduje svojho nároku voči Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti SR solidárne
so žalovaným 1/ Okresným súdom Považská Bystrica. Preto vo vzťahu k označeniu žalovaného 2/
bol správne označený za žalovaného 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Keďže
zmena rozhodnutia odvolacím súdom a zamietnutie žaloby bola založená na stotožnení sa s odvolacou
námietkou žalovaného 2/ s prihliadnutím na aplikáciu čl. 125 ods. 3 Ústavy SR, nebolo potrebné sa v

rámci odvolacieho konania zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalovaného 2/.

30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP a v spore úspešnej žalovanej 2/ bola priznaná plná náhrada trov konania (ako pred súdom
prvej inštancie, tak aj pred odvolacím súdom) voči žalobkyni, ktorá úspech vo veci nemala. O výške
náhrady trov konania v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne potom súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).