Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/309/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313225835
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1313225835.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: M., L.. XX.XX.XXXX S. S., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A,
Bratislava, deti rodičov: matka - O.. X. Q., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š.Y. X, J., P. Č. D.. P. X, D., zastúpená
S., D..O..M.., D. D. G.Y. XX, J. a otec - C.. O. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. K. X, J., zastúpený I.. O. B., AK D.
D. D.M. XX, J., o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje vznik vyživovacej povinnosti otca na maloletého M. Q., L.. XX.XX.XXXX v sume 160,- eur

mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 01.04.2013.

Súd určuje vznik vyživovacej povinnosti otca na maloletú S. Q., L.. XX.XX.XXXX v sume 130,- eur
mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 01.04.2013.

Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2013 do 31.03.2014 vo výške 971,50,- eur u maloletého M. Q., L..
XX.XX.XXXX a 881,50,- eur u maloletej S.B. Q., L.. X.XX.XXXX, sa otcovi povoľuje splácať u každého

z detí v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Dozaplatenéhovýživnéhosúdotcovizapočítavačiastku948,50eurumaloletéhoM.Q.,L..XX.XX.XXXX
a čiastku 678,50 eur u maloletej S. Q., L.. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava IV dňa 27.05.2013 sa matka maloletých detí M. S.
S. domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to tak, že

tieto budú zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na ich výživu sumou 450,-
eur mesačne u maloletého M. a sumou 350,- eur mesačne u maloletej S., počnúc dňom 04.04.2013,
kedy prišlo k faktickému odovzdaniu detí do osobnej starostlivosti matky. Zároveň sa domáhala, aby bol
upravený styk otca s maloletými deťmi.

Rozsudkom zo dňa 10.04.2014, č. k. 38P/309/2013 - 174 súd zveril maloleté deti Q.: M., L.. XX.XX.XXXX
S. S., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletých

zastupovať a spravovať ich majetok. Určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletých deti Q.: M.,
L.. XX.XX.XXXX sumou 160 eur mesačne a na maloletú S., L.. XX.XX.XXXX sumou 130 eur mesačne,
ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc
dňom 01.04.2014. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi.Protitomutorozsudkuvčastivznikuvyživovacejpovinnostiotcapodalamatkamaloletýchdetívzákonnej
lehote odvolanie a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a otca zaviazať prispievať na výživu

maloletého M. sumou 160,- eur mesačne a na výživu maloletej S. sumou 130,- eur mesačne, počnúc
dňom 04.04.2013. Pokiaľ ide o určenie výživného spätne od 04.04.2013 poukázala na to, že súd prvého
stupňa sa jej návrhom v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine nezaoberal, v tejto časti preto považovala
rozsudok súdu prvého stupňa za arbitrárny a nepreskúmateľný.

Súd prvého stupňa predložil dňa 14.08.2014 spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu, ktorý
rozsudkomzodňa21.10.2014č.k.11CoP/385/2014-240rozhodoltak,žerozsudoksúduprvéhostupňa
vo výroku o určení vzniku vyživovacej povinnosti otca dňom 01.04.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, v ostatných častiach rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd považoval v tejto časti odvolanie matky za dôvodné, keď považoval rozsudok súdu prvého

stupňa v tejto časti za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď táto časť výroku absentuje v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o matkou uplatnený nárok, z obsahu spisu je zrejmé, že
matka svojim návrhom, ako aj v priebehu konania žiadala určiť výživné na maloleté deti od 04.04.2013,
t. j. od doby, kedy mala preukázateľne deti vo svojej výlučnej starostlivosti z dôvodu, že otec na deti
neprispieval . Rovnako z obsahu spisu ako aj z prednesu otca je zrejmé, že na deti od 04.04.2013

prispieval sumou 95,- eur na detský účet, neskôr podľa predbežného opatrenia 90,- eur na M. a 60,-
eur na S.. Či uvedené sumy súd prvého stupňa do 01.04.2014, kedy určil výživné 160 eur mesačne
na M. a 130,- eur mesačne na S., považoval za dostatočné nie je zrejmé, rovnako nie je zrejmé, či sa
súd prvého stupňa touto časťou nároku matky vôbec zaoberal, keďže v prípade, že by sa zaoberal a
dospel by k záveru, že

38P/309/2013 - 341

návrh matky v tejto časti je nedôvodný, absentuje zamietnutie návrhu matky v tejto časti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 221 písm. f), h)

O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom posúdi v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine
jeho dôvodnosť po zistení rozsahu plnenia vyživovacej povinnosti zo strany rodičov v uvedenej dobe,
svoje zistenia zároveň uvedie v odôvodnení rozhodnutia tak, ako to ukladá ust. § 157 ods. 2 OSP.

Súd sa oboznámil z doterajším priebehom konania, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa zo dňa

10.04.2014, č. k. 38P/309/2013 - 174, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.10.2014 č. k.
11CoP/385/2014 - 240, podaním matky zo dňa 13.01.2015, podaním otca zo dňa 27.01.2015, podaním
matky zo dňa 09.09.2015, podaním otca zo dňa 10.09.2015, podaním matky zo dňa 30.10.2015 a
podaním otca zo dňa 14.01.2016. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom matky maloletého a kolízneho
opatrovníka a zistil tento skutkový stav:

Matka poukázala na to, že predmetom tohto konania je obdobie od 04.04.2013 do 30.03.2014, kedy
boli deti vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktoré skutočnosti vyplynuli z predchádzajúceho
dokazovania. Z otcom predloženého vyčíslenia hradenia výživného od 04/2013 do 04/2014 považovala
matka za sporný mesiac 7/2013, kedy podľa predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava IV bola

otcovi určená vyživovacia povinnosť na M. v sume 90,- eur mesačne a na maloletú S. v sume 60,- eur
mesačne, pričom otec toto výživné uhradil prvýkrát v mesiaci 7/2013. Matka mala za to, že výživné má
byť poukazované k rukám matky za mesiac vopred, čiže výživné uhradené v 7/2013 sa považuje za
výživné uhradené na mesiac 8/2013, teda mala za to, že otec výživné za obdobie 7/2013 neuhradil.
Vychádzala pritom zo znenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Identický názor vyjadrila pokiaľ ide o platbu za

mesiac 4/2014, kedy v zmysle rozsudku začal otec plniť vyživovaciu povinnosť v sume 160,- eur na M.
a 130,- eur na S. a mala za to, že výživné zaplatené v apríli 2014 je výživným na mesiac máj 2014, teda
za mesiac apríl 2014 otec výživné neuhradil, v tento mesiac uhradil len výživné v zmysle predbežného
opatrenia. Za sporné taktiež považovala mesiace 04/2013 až 07/2013, kedy otec v mesiaci máj a jún
uhradil 95,- eur mesačne na detský účet, čo však matka nepovažovala za platenie výživného, ale za

jednorazové platby, ktoré si otec z detského účtu aj vybral; v mesiaci 04/2013 pritom poslal na tento
detský účet iba sumu 87,- eur. Obdobie 04/2013 - 07/2013 a 04/2014 je rozporom v celkovej výške
výživného na maloletého M. S. C. S. v sume 283,60 €. Ostatné položky v období od 04/2013-04/2014
sú vo vyčíslení oboch rodičov identické. Čo sa týka vyčíslenia nákladov na strane otca, na ktoré otecpoukazoval vo svojich vyjadreniach uviedla, že toto už bolo predmetom dokazovania a o výške týchto
nákladov nemala matka vedomosť. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že v období 7/2014 až 12/2014 boli deti
v starostlivosti oboch rodičov, tieto skutočnosti považovala za irelevantné. Otec od 04/2014 posielal

výživné v plnej výške (160 a 130 eur), pričom toto výživné bolo spotrebované a nevracia sa a nie je
to ani predmetom tohto konania. Navrhla, aby súd určil počiatok plnenia si vyživovacej povinnosti otca
voči maloletým deťom počnúc mesiacom 04/2013 v sume 160,- eur mesačne na M. v sume 130,- eur
mesačne na S. s tým, že výživné zaplatené v zmysle
38P/309/2013

predbežné opatrenia navrhla započítať otcovi do zaplateného výživného. V zmysle vyššie uvedených
skutočnostímatkaustáliladlžnévýživnézostranyotcauM.E.sume1270,-eurauS.vsume1150,-eur.

Otec poukázal na to, že čiastku 95,- eur mesačne, ktorú uhrádzal na detský účet považuje za plnenie si
vyživovacej povinnosti, keď matka tieto finančné prostriedky používala na starostlivosť o maloleté deti.

Pokiaľ ide o sporné obdobie plnenia si vyživovacej povinnosti uviedol, že výživné si začal plniť ihneď
ako mu bol doručený rozsudok z apríla 2014 a predtým si túto povinnosť plnil v zmysle nariadeného
predbežného opatrenia od 07/2013. V ostatnom sa pridržiaval svojich písomných stanovísk ako aj
predloženého vyčíslenia úhrady výživného za rozhodné obdobie. Za predpokladu, že bude musieť
doplatiť výživné za rozhodné obdobie, bol ochotný ho splácať v 25,- € mesačných splátkach u každého

z detí.

Kolízny opatrovník doporčil súdu určiť počiatok plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca od
04/2013 s tým, že zaplatené výživné bude otcovi započítané.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo

schváli ich dohodu o výške výživného.
38P/309/2013 - 342

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac

dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia

konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, opätovne prejednal vec v časti určenia
počiatku plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom v zmysle výroku rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.10.2014 č. k. 11CoP/385/2014 - 240.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že maloleté deti sa nachádzajú v osobnej
starostlivosti matky počnúc mesiacom apríl 2013, ktorú skutočnosť nerozporoval ani otec maloletých
detí. V tomto čase navštevoval maloletý M. D. X- O. gymnázia a maloletá S. X. O.Í. X.. Otec si od apríla
2013, t. j. od odovzdania detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky, plnil k týmto vyživovaciu povinnosť
spočiatku úhradou čiastky na detský účet, následne čiastkami v zmysle nariadeného predbežného

opatrenia aodapríla2014čiastkamiurčenýmirozsudkomtunajšiehosúdu.Nadrámectýchtofinančných
prostriedkov k rukám matky na výživu maloletých detí neprispieval. Medzi rodičmi prebieha od počiatku
konania výrazný rozpor pokiaľ ide o plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, kde
matka niektoré plnenia zo strany otca nepovažuje vôbec za plnenie výživného, na druhej strane otec
považuje každé plnenie z jeho strany smerom k deťom, či už finančného alebo vecného charakteru,

za plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom. Za daného skutkového stavu veci súd ustálil potrebu
určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom počnúc 01.04.2013 v sume 160,-
eur mesačne na maloletého M. a v sume 130,- eur mesačne na maloletú S.B., keď čiastku 95,- eur
mesačne na obe deti, ktorú otec spočiatku zasiela na detský účet a následne čiastky 90 a 60,- eur
mesačne, ktoré plnil na základe predbežného opatrenia, nepovažoval za dostatočné k pomernej časti

nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí tak, ako boli vyčíslené a preukazované, v
spojení so schopnosťami a možnosťami otca ako povinného rodiča. Pokiaľ ide o počiatok plnenia si
vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom dňom 01.04.2013 v nadväznosti na ust. § 77 ods. 1
Zákona o rodine súd uvádza, že na strane matky mal za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie výživného spätne. Týmto dôvodom bolo jednak to, že od apríla 2013 sú

38P/309/2013

deti preukázateľne vo výlučnej osobnej starostlivosti matky a jednak to, že od tohto obdobia po deň
podania návrh (27.05.2013) uplynulo časové obdobie len dvoch mesiacov, ktoré nemôže byť matke na
ujmu. Je potrebné vziať do úvahy, že ukončenie režimu striedavej osobnej starostlivosti a zavedenie

režimu výlučnej osobnej starostlivosti o deti si vyžaduje istú, aspoň počiatočnú, adaptačnú fázu spojenú
so záťažou pre všetkých zúčastnený, je potrebné vyriešiť množstvo záležitostí, čo bezpochyby trvá istý
čas a nemožno sa od prvého dňa nového režimu starostlivosti o deti okamžite sústrediť na spísanie
návrhu a jeho podanie na súd. S ohľadom na tieto skutočnosti a na to, že od zahájenia výlučnej
osobnej starostlivosti matky o maloleté deti do podania návrhu na súd ubehlo časové obdobie cca

dvoch mesiacov, súd určil počiatok plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom od
01.04.2013. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že si je vedomý tej skutočnosti, že matka
má deti vo svojej starostlivosti od 04.04.2013 a nie od 01.04.2013, jedná sa však výlučne o tri dni,
pričomprepočetalikvotnejčastivýživnéhoza27dnímesiacaaprílbypredstavovaltakmalýrozdieloproti
určenej výške výživného pri započítaní zaplateného výživného, že uvedené prepočty nezhliadol súd za

účelné ani dôvodné. Pokiaľ ide o otcom navrhované započítanie vecných plnení smerom k maloletým
deťom v období od apríla 2013 do marca 2014 do zaplateného výživného (jednalo sa o ošatenie, lieky
a iné veci, ktoré otec vyčíslil v sume 1 565,26 €) súd uvádza že toto nie je možné. Jednak nemožno
exaktne preukázať, že všetky tieto veci boli použité výlučne pre maloletého M. S. S. a jednak takéto
plnenia sú prítomné i zo strany matky, ktorá taktiež zakupuje deťom ošatenie, lieky a iné veci spojené

so starostlivosťou a výchovou maloletých detí.

Za takto ustáleného skutkového stavu veci súd pristúpil k ustáleniu výšky dlžného výživného, kde boli
medzi rodičmi sporné obdobia, ktoré bolo potrebné ozrejmiť. Pokiaľ ide o obdobie 04/2013 - 06/2013 tusa súd nemohol stotožniť s tvrdením matky, že peniaze zasielané na detský účet nie je možné považovať
za plnenie si vyživovacej povinnosti. Je nesporné, že uvedený účet bol založený práve za tým účelom,
že finančné prostriedky poukazované na tento účet budú použité v prospech maloletých detí, čo bolo

aj výpismi z tohto účtu preukázané, keď z prevodných platieb je zrejmé, že z uvedeného účtu bolo
uhrádzané stravné v škole, tanečná u maloletej S.B. a pod. Uvedené platby poukazované otcom v tomto
období preto súd započítal otcovi do zaplateného výživného, a to vo výške 87 €- t. j. 43,50 € na jedno
dieťa mesačne - za mesiac apríl 2013, 95 € - t. j. 47,50 € na jedno dieťa mesačne - za mesiace máj a
jún 2013. Od mesiaca júl 2013 uhrádzal otec výživné na maloleté deti v sume 90 € mesačne na M. a v

sume 60 € mesačne na S.B. až do apríla 2014. Pokiaľ ide o platenie výživného za mesiac júl 2013 tu
súd poukazuje na to, že predbežné opatrenie je rozhodnutím procesnoprávnym, nie hmotnoprávnym,
pričomvovýrokuuzneseniaOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa24.06.2013,č.k.25P/183/2013-48,je
uvedené, že otec je povinný predbežne prispievať na maloleté detí sumou 90 € mesačne na maloletého
M. a sumou 60 € mesačne na maloletú S. vždy do 15- ho dňa v mesiaci počnúc vykonateľnosťou
tohto uznesenia, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.07.2013. Otec pritom už dňa 10.07.2013 uhradil

výživné na maloleté deti vo výške určenej týmto predbežným opatrením. Výživné zo strany otca za
mesiac júl 2013 preto považoval súd za uhradené. Pokiaľ ide o sporné obdobie mesiaca apríl 2014 tu sa
38P/309/2013 - 343

súd rovnako nemohol stotožniť s tvrdením matky, že otec za tento mesiac výživné v sume 160 € na M.
v sume 130 € na S. neuhradil a uhradil len výživné určené predbežným opatrením, t. j. 90 a 60 €. Je
pravdou,ževdanomprípadesarežimplateniavýživnéhospravujeust.§76ods.1zákonaorodineatoto
výživné sa platí mesiac vopred, avšak otec výživné v zmysle tohto ustanovenia uhradil. Dňa 10.04.2014
uhradil matke sumu 150 €, čo predstavovalo výživné v sume 90 € na M. v sume 60 € na S., teda výživné

určené predbežným opatrením. Následne dňa 10.05.2014 otec zaslal matke opätovne výživné v sume
150 €, t. j. v zmysle predbežného opatrenia. Následne po prevzatí rozsudku dňa 23.05.2014 otec zaslal
matkesumu280€(zrejmézpriloženéhovýpisunač.l.325),čojedoplatokvýživnéhovzmyslerozsudku,
keď rozdiel medzi určeným a uhradením výživným za mesiace apríl a máj 2014 na M. predstavoval
čiastku 140 € (160 € - 90 € = 70 € x 2 mesiace) a na S. taktiež čiastku 140 € (130 € - 60 € = 70 € x

2 mesiace).

Po ustálení vyššie uvedených rozporov súd pristúpil k výpočtu výšky dlžného výživného, ktorú ustálil vo
výške 971,50 € u maloletého M. a vo výške 881,50 € u maloletej S., pričom k uvedeným sumám dospel

nasledovne: dlžné výživné bolo potrebné vypočítať za obdobie od 01.04.2013 do 31.03.2014, t. j. za
obdobie 12 kalendárnych mesiacov. U maloletého M. mal otec zaplatiť výživné vo výške 1 920 € (12
mesiacov x 160 €), pričom otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletého M. čiastku 948,50 €,
(04/2013 sumu 43,50 €; 05/2013 sumu 47,50 €; 06/2013 sumu 47,50 €; 07/2013 - 03/2014 sumu 810 € [9
mesiacov x 90 € ]) Rozdiel medzi určeným a uhradeným výživným predstavuje čiastku 971,50 € (1 920

-948,50 €), pričom čiastku 948,50 € súd otcovi započítal u maloletého M. do zaplateného výživného. U
maloletej S. mal otec zaplatiť výživné vo výške 1 560 € (12 mesiacov x 130 €), pričom otec za rozhodné
obdobie zaplatil na výživu maloletej S. čiastku 678,50 €, (04/2013 sumu 43,50 €; 05/2013 sumu 47,50
€; 06/2013 sumu 47,50 €; 07/2013 - 03/2014 sumu 540 € [9 mesiacov x 60 €]) Rozdiel medzi určeným
a uhradeným výživným predstavuje čiastku 881,50 € (1 560 - 678,50 €), pričom čiastku 678,50 € súd

otcovi započítal u maloletej S. do zaplateného výživného.

Súd povolil otcovi dlžné výživné splácať v 50,- € mesačných splátkach u každého z detí spolu s bežným
výživným s ohľadom na výšku dlžného výživného a na možnosti a schopnosti otca maloletých detí, kedy

povinnosť úhrady dlžného výživného jednorazovo by pre otca znamenala, vzhľadom k jeho príjmovým a
majetkovým možnostiam a schopnostiam, neprimeranú finančnú záťaž. Súd v tejto súvislosti zohľadnil
aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na strane otca.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

38P/309/2013O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V Bratislave, dňa 28. januára 2016