Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212055
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:8714212055.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté deti N., N., nar. XX. XX. XXXX a N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast.
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky X. N., nar.
XX. XX. XXXX, bytom G. G., A. X, toho času bytom G. G., V. XX a otca Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X.Č., V. XXXX/X, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí N., N., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným
zo sumy 50 Eur na sumu 100 Eur mesačne a N., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy
50 Eur na sumu 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom

01. 11. 2014.

Týmto zároveň dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2P/12/2008-123 zo dňa
02. 07. 2009 vo výroku o výživnom na maloleté deti N., N. a N..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom podaným dňa 27. 10. 2014 sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú N. zo sumy
22,61 Eur na sumu 150 Eur mesačne a maloletú N. zo sumy 22,61 Eur na sumu 100 Eur mesačne,

splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava
výživného bola rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. k. 5C/139/2006-15 zo dňa 23. 11.
2006, odkedy náklady spojené s výchovou maloletých detí podstatne vzrástli.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil z dôvodu, že od roku 2012, kedy bolo naposledy určené výživné
na maloleté deti spolu v sume 100 Eur k rukám matky, prispieva na výživu detí sumou 200 Eur s tým,
že suma 100 Eur je určená súdom a 100 Eur zasiela nad rámec výživného. Taktiež prispieva na výživu

maloletých detí aj inou formou, zakupuje im veci, o ktoré ho požiadajú, hradí im kredity na telefón, pri
príležitosti sviatkov im zakupuje darčeky.

3. Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloleté deti nezistil žiadne
nedostatky. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletých detí sa zmenili pomery. Návrh matky
považoval za dôvodne podaný a doporučil súdu mu vyhovieť a zvýšiť výživné.

4. Posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 2P/12/2008-123 zo dňa
02. 07. 2009 vo výške 50 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. V tom čase maloletá N. ukončila 2. ročník
ZŠ, maloletá N. navštevovala materskú škôlku. Otec maloletých detí bol nezamestnaný, nemal žiadny
príjem. Matka bola nezamestnaná a bez akéhokoľvek príjmu.5. Matka vo výpovedi uviedla, že maloletá N. ukončila 9. ročník ZŠ, má 15 rokov. Do školy chodila
pešo, stravovala sa doma. V rámci školy a mimo školy nemala žiadne platené krúžky. Maloletá je

zdravá, nebýva často chorá, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Maloletej podľa potreby
poskytuje vreckové 3 až 10 Eur. Maloletej uhrádzala poplatok ZRPŠ 20 Eur na polroka, zakupovala
jej učebnicu na anglický jazyk v hodnote 10 Eur, bežné školské pomôcky na začiatku školského roka
zakupovala v hodnote 40 Eur. Maloletá N. má 10 rokov, ukončila 5. ročník ZŠ, do ktorej chodila pešo,
stravovala sa doma. V rámci školy navštevovala neplatený krúžok anglický jazyk spevom a športový.

Maloletá je zdravá, nebýva často chorá, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Maloletej
podľa potreby poskytuje vreckové v hodnote 1 - 2 Eur. Do školy maloletej uhrádzala polročný poplatok
ZRPŠ 8 Eur, bežné školské pomôcky v hodnote 40 Eur. Okrem mal. N. a N. má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti. Spolu s priateľom a štyrmi deťmi býva v prenajatom rodinnom dome za
dohodnutý nájom 250 Eur a energie 70 Eur. Jej priateľ pracuje na dohodu a dosahuje príjem vo výške
300 - 400 Eur. Sama od apríla 2014 je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné

prídavky na 4 deti, iný príjem nemá, brigádnicky si neprivyrába. Matka potvrdila, že otec sa s maloletými
deťmi stretáva a na ich výživu od podania návrhu prispieva sumou 100 Eur mesačne na každé dieťa
zvlášť.

6. Otec vo výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že je vlastníkom 2-izbového bytu, za ktorý uhrádza

inkaso 150 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s družkou v jej 2-izbovom byte. V januári
2015 zrušil živnostenské oprávnenie z dôvodu, že sa dostal do dlhov, neboli mu vyplatené faktúry. Bol
zamestnaný v nemeckej firme, kde však dal výpoveď z dôvodu, že práca nebola rentabilná, išlo o prácu
na stavbách. Výpoveď mala byť k 01. 04. 2016, avšak doposiaľ mu nedošla, preto sa nemohol
hlásiť na príslušnom úrade práce. Jeho príjem v nemeckej firme závisel od odpracovaných hodín a

pohyboval sa od 800 do 1200 Eur netto. Má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore mechanik,
opravár strojov a zariadení, čomu sa nevenuje. Je zdravý.
7. Z potvrdenia posledného zamestnávateľa otca vyplýva, že jeho pracovný pomer skončil v skúšobnej
dobe ku dňu 30. 11. 2015 podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, pričom za jeden odpracovaný mesiac
dosiahol príjem vo výške 283,83 Eur brutto.

8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vyplýva, že otec nie je vedený ako
uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi.

9. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna
podmienka pre zmenu výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd
preukázanú tak na strane oprávneného, t. j. maloletých detí ako aj na strane povinného, t. j. otca.
Od poslednej úpravy výživného ubehla doba 7 rokov. Maloletá N. v čase poslednej úpravy výživného
ukončila 2. ročník ZŠ, toho času maloletá ukončila 9. ročník ZŠ, má 15 rokov, je zdravá, nemá žiadnu

platenú záujmovú činnosť. Maloletá N. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú
škôlku, toho času ukončila 5. ročník ZŠ, má 11 rokov, je zdravá, nemá žiadnu platenú záujmovú
činnosť. Je nesporné, že matke sa tak zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením,
obutím, osobnostným rozvojom maloletých detí. Prestup maloletého dieťaťa z 1. stupňa na 2. stupeňZŠ a z materskej školy do ZŠ v zmysle platnej judikatúry a zaužívanej súdnej praxe je podstatná
zmena pomerov odôvodňujúca zmenu výšky výživného. Otec v čase poslednej úpravy výživného
podľa vlastného vyjadrenia nemal žiadny príjem. V súčasnosti otec nie je evidovaný ako uchádzač

o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, naposledy do 01. 04. 2016 pracoval
pre nemeckú firmu, kde podľa vlastného vyjadrenia dosahoval príjem 800 až 1200 Eur netto, naďalej
inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Z výpovede otca súd nezistil žiadnu objektívnu prekážku, pre
ktorú by sa nemohol zamestnať a dosahovať príjem primerane svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii,
skúsenostiam,praxi,zdravotnémustavu.Súdpretodospel kzáveru,žejevmožnostiach,schopnostiach

otca dosahovať príjem vo výške okolo 800 Eur netto, ktorý aj podľa vlastného vyjadrenia naposledy
dosahoval. Súd tak aj na strane otca mal preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení jeho
príjmu. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov, s prihliadnutím na ustanovenie § 78 ods. 3
Zákona o rodine, ktorý obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť objektívnym
dôvodom pre zmenu výšky výživného, súd návrh matky považoval za dôvodne podaný. Pri určovaní
samotnej výšky výživného súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta

Zákona o rodine, t. j. možností, schopností a majetkových pomerov otca, veku a odôvodnených potrieb
maloletých detí. Súd v súlade s týmito zákonnými kritériami zvýšil výživné otcovi na každé maloleté dieťa
zosumy50Eurnasumu100Eurmesačne.Priurčovanívýškyzvýšenéhovýživnéhosúdzobraldoúvahy
právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak ako predpokladá ustanovenie
§ 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine a tiež právo mať výživným zachované životné minimum,

na ktoré majú zásadne právo. Súd pri zvyšovaní výšky výživného v celom rozsahu návrhu matky, ktorá
žiadala zvýšiť výživné na sumu 150 Eur, nevyhovel z dôvodu po 1/ preukázaných odôvodnených potrieb
mal. detí, po 2/ zohľadnenia poberania rodinných prídavkov.

13. Počiatok zvýšenia výživného súd určil od 01. 11. 2014, t. j. od mesiaca, v ktorom matka podala

riadny návrh na zvýšenie výživného, ktorý súd považoval za dôvodne podaný. Zo zhodného vyjadrenia
rodičov vyplynulo, že otec od podania návrhu si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 100
Eur mesačne a to na každé dieťa zvlášť a preto otcovi zročné výživné nevzniklo.

14. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy rozhodované o výživnom na

maloleté deti a to rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2P/12/2008-123 zo dňa 02. 07. 2009.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažná povinnosť, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v
znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).