Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212227986
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7212227986.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou vo veci žalobcu: Q. V..R..J.., E.: XX

XXX XXX, Q. XX, M., právne zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421,
Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému : V. R., W. X. Z. Z. X. V.N. V. V. V. Ž. S. XX, M., v konaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žaloby na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal voči štátu žalobami, doručenými tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 náhrady
majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zodpovednosti za škodu vzniknutú
jeho nesprávnym úradným postupom.

2. Žaloby skutkovo odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol
postupom podľa ust. § 38 a násl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) vykonať exekúcie z

dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníkov, pre svoje
pohľadávky, ktoré vznikli neplnením záväzkov dlžníkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere. Návrhy žalobcu
na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi boli súdnym exekútorom predložené miestne a
vecne príslušnému okresnému súdu spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca z ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. účinného tak do 31.5.2011, ako aj od 1.6.2011
vyvodil, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

do 15 dní od doručenia takejto žiadosti aj v prípade, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca nesprávny úradný postup
spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia charakterizoval ako a) nevykonanie
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; b)

vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Takýto postup bol podľa jeho názoru
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane žalobcu, preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňoval náhradu
majetkovejškodyvždydovýškyistinyexekvovanejpohľadávkyspríslušenstvomasúčasnesiuplatňovalako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
V prípadoch, kedy súdy rozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, navrhovateľ hodnotil postup
súdu ako nesprávny a v rozpore so zákonom z dôvodu, že exekučný súd postupoval nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi. V týchto prípadoch si žalobca uplatnil náhradu škody v paušálnej výške 125 €,
prípadne 175 € a rovnako náhradu nemajetkovej ujmy žiadal priznať vo výške po 55 € za každý mesiac
prieťahov.

3. V žalobách o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bola žalobcom vznesená námietka

zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Košice II, pretože svojím nelegálnym konaním (nesprávnym
úradným postupom) mu zapríčinili vznik škody a preto nemôžu byť zároveň tými, ktorý budú o tejto
škode rozhodovať. V prejednávanej veci bolo o námietke zaujatosti rozhodnuté Krajským súdom v
Košiciach uznesením č. k. 11NcC/75/2012-24 zo dňa 19. októbra 2012 tak, že konajúca sudkyňa F..
W. J. nie je z prejednávania a rozhodovania vylúčená, z toho dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o
námietke zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Košice II, ani o návrhu na delegovanie veci inému

okresnémusúdu.KrajskýsúdvKošiciachvosvojomrozhodnutíuzavrel,žesudca,ktorýsanepodieľalna
rozhodovaní v exekučných veciach, v ktorých žalobca vytýkal súdu nesprávny úradný postup, nemohol
byť ku prejednávanej veci v pomere, ktorý by vyvolal pochybnosti o ich nezaujatosti.

4. Citovanému rozhodnutiu KS v Košiciach predchádzalo uznesenie tunajšieho súdu č. k.

15C/235/2012-9 zo dňa 9.10.2012 (právoplatné dňa 11.10.2012), ktorým súd spojil na spoločné konanie
vedené pod č. k. 15C/235/2012 konania vedené pod č. k. 15C/235/2012, 15C/236/2012, 15C/238/2012,
15C/240/2012, 15C/241/2012, 15C/242/2012, 15C/243/2012, 15C/244/2012, 15C/245/2012,
15C/246/2012, 15C/247/2012, 15C/248/2012, 15C/249/2012, 15C/251/2012, 15C/252/2012,
15C/253/2012, 15C/254/2012, 15C/255/2012, 15C/256/2012, 15C/257/2012, 15C/258/2012,

15C/259/2012, 15C/260/2012, 15C/261/2012, 15C/262/2012, 15C/263/2012, 15C/264/2012,
15C/265/2012, 15C/266/2012, 15C/267/2012, 15C/268/2012, 15C/269/2012.

5. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca podal Okresnému súdu Košice II. dňa 27.9.2012 väčší počet žalôb
smerujúcich proti žalovanému, ktorými sa domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej

ujmy. Iba do senátu 15C bolo náhodným výberom pridelených spolu 32 vyššie uvedených vecí, ktoré sa
týkali tých istých účastníkov a skutkovo spolu súviseli.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 7.2.2013. V prvom rade poukázal na to, že
ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Z ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. totiž

vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať
na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prejednania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na príslušnom orgáne. Žalovanému boli prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že žalobné návrhy boli súdu podané dňa 27.9.2012,
je zrejmé, že žalobca ich podal skôr, ako uplynula 6-mesačná lehota. V tejto súvislosti žalovaný ďalej

uviedol, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať návrh na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažoval za predbežne prerokovaný.

7. K nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-dňovej lehote žalovaný
vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z. Z citovaného ustanovenia jednoznačne
vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pre rozhodnutia rozhodcovského súdu ako
exekučného titulu. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po

1.6.2011, je nárok v tejto časti neopodstatnený. V ostatných prípadoch opätovne poukázal na judikatúru
Ústavného súdu a na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva zamietnutím návrhu na vydanie poverenia
pozákonomstanovenejlehoteodporcapoukázalnaust.§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.Zcitovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, čo v prejednávanom prípade nebolo splnené. S poukazom na judikatúru
Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 5Cdo/291/2010, podľa ktorej vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskejdoložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy,konštatoval,žeopätovnéposúdenieprávažalobcu
exekučným súdom nemožno považovať za prekročenie jeho právomoci. Vo vzťahu k materiálnej škode

uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o.
i. nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného nepreukázal žalobca existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

8. Rovnako k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy neboli podľa vyjadrenia žalovaného

splnené zákonné predpoklady, lebo pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo
žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemal za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., považoval žalovaný žalobné návrhy za právne neopodstatnené a žiadal, aby ich súd v

celom rozsahu zamietol.

9. Pasívna legitimácia žalovaného nebola v konaní sporná. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci koná podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní

a ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Uznesením zo dňa 7.10.2014 súd veci spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 15C/235/2012
rozpojil na samostatné konania tak, že veci vedené pod sp. zn. 15C/240/2012, 15C/241/2012,
15C/242/2012, 15C/244/2012, 15C/246/2012, 15C/249/2012, 15C/260/2012, a 15C/262/2012 sú

vedené pod sp. zn. 15C/240/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.11.2014.

11.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň27.7.2016.Písomnýmpodanímdoručenýmsúdu25.7.2016
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní žalovaný z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že zotrváva
na svojom písomnom vyjadrení a žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Elektronickým

podaním bez ZEP doručeným súdu 22.7.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu návrh na
prerušenie konania z dôvodu, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010
konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu
dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, pričom v uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1.rade SR,

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti a v 2. rade Pohotovosť, za účasti vedľajšieho účastníka-
Združenia na ochranu spotrebiteľa HOS. Návrh na prerušenie konania odôvodňoval tým, že Okresný
súd Prešov v uvedenom konaní v súlade s § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. rozhodol o prerušení konania do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach a o predložení prejudiciálnych
otázok, ktoré zároveň vymenoval. S poukazom na to, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych

otázok v konaní prebiehajúcim pred OS Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne
účastníci v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie zásadný význam, nakoľko pre vznik
nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu
pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu, navrhol konanie prerušiť. Zároveň poukázal na záver aj iných okresných súdov,

ktoré pristúpili k prerušeniu konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach
s poukazom na ust. § 109 ods. 2 O.s.p.

12. Z obsahu návrhu žalobcu na prerušenie konania súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešovpodspisovouznačkou7C/6/2010vystupujetunajšížalobcaatunajšížalovanývprocesnejpozícii

žalovaných (v 2. a 1. rade), pričom predmetom konania je posúdenie nároku na náhradu škody pre
porušenie práva Európskej únie, avšak posúdenie (právne a skutkové) nároku uplatneného žalobcom v
konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Košice II (zodpovednosť štátu - žalovaného za škodu, ktorá
mala vzniknúť žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II), patrí do výlučnej
právomocivnútroštátnehosúdubezpotrebyprejudiciálnehorozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnie.

Nie je preto potrebné interpretovať právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa domáha
žalovanývkonaníprebiehajúcomnainomvšeobecnomsúde.Súdtedadospelkzáveru,ženiejevedené
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Košice II v
tomto konaní podľa § 164 CSP, nie sú splnené podmienky ani na obligatórne prerušenie konania podľa§ 162 CSP, z toho dôvodu rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania ( § 162 ods. 3
CSP) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán (§ 180 CSP) po vykonaní dokazovania
oboznámením sa so stanoviskami strán, tvoriacimi obsah spisov, spojených do jedného konania,
oboznámením sa s obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Košice II a zistil
nasledovný skutkový stav.

14. Vo všetkých konaniach vedených pod sp. zn. 15C 240/2012 a z príslušných exekučných spisov
súd zistil, že exekučný súd v žiadnom z týchto konaní nepostupoval spôsobom, ktorý by bolo možné
považovať za nesprávny úradný postup. Išlo o žaloby, u ktorých žalobca vyvodzoval zodpovednosť štátu
z postupu exekučného súdu, ktorý o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
po uplynutí zákonom stanovenej doby 15 dní. V týchto prípadoch považoval za nesprávny postup
exekučného súdu a) nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase

a bez zbytočných prieťahov. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného
tak do 31.5.2011, ako aj od 1.6.2011) bol toho názoru, že v predmetných exekučných konaniach bola
daná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o udelení poverenia do 15 dní od doručenia žiadosti bez
ohľadu na to, že exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle z. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Okrem uvedeného žalobca považoval za nesprávny postup b) vykonanie

úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. konanie - postup exekučného súdu, ktorým
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny. Bol toho názoru, že
exekučný súd bez splnenia zákonných podmienok formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci
rozhodnutejvovzťahumedzižalobcomakooprávnenýmadlžníkomakopovinným.Najednejstranetotiž
existuje rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť a ktorý vyvoláva právne účinky, avšak

je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľným. Na druhej strane nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s
príslušenstvom, lebo existencia rozsudku rozhodcovského súdu predstavuje prekážku veci právoplatne
rozhodnutej.

15. Zákon nestanovuje, resp. nestanovoval lehotu na vydanie rozhodnutia a to jednak v prípade, ak
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (zákon stanovuje
lehotu len pre prípad vydania poverenia, nie pre prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora) a
jednak preto, že novelou Exekučného poriadku účinnou po 1.6.2011 neplatí 15 dňová lehota na vydanie
povereniapresúd,aksavedieexekúcianazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudok,

čo je aj prípad v exekučných konaniach spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Súd preto v týchto prípadoch
nemohol zmeškať žiadnu lehotu.

16. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. možno pod nesprávny úradný postup zahrnúť širokú
oblasť postupov štátnych orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny postup možno považovať

aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote.

17. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31.5.2011, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

18. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 (znenie zavedené
zákonom č. 102/2011 Z. z.), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

19. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.20. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 (znenie zavedené zákonom
č. 102/2011 Z. z.), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

21. Z gramatického výkladu citovaných ustanovení Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že 15-
dňová lehota sa vzťahuje iba na prípady, kedy súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu (okrem prípadov podľa § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d) Exekučného poriadku).

Lehota 15 dní sa však nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o poverení. Pokiaľ teda v hore uvedených
prípadoch exekučný súd pri vydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nerozhodol do 15 dní od prijatia jeho žiadosti, nepostupoval oneskorene, t.j.
nekonal nesprávne, lebo pre takéto rozhodnutie zákon žiadnu lehotu nestanovuje. Z uvedeného vyplýva,
že nedodržanie lehoty 15 dní pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

nie je nesprávnym úradným postupom, lebo pre takéto rozhodnutie naša právna úprava žiadnu lehotu
nestanovuje.

22. Rovnaká argumentácia (právna úprava nestanovuje žiadnu lehotu) platí aj pre prípady, kedy súd
vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti

súdneho exekútora, v prípade exekúcie, ktorá sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok a to po 1.6.2011, kedy zákonodarca novelou rozšíril znenie § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku o exekučné tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.
Táto zmena mala za následok to, že v exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 sa 15 dňová
lehota súdu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora odo dňa prijatia

žiadostisúdnehoexekútora,prestalavzťahovaťnaprípady,vktorýchbolexekučnýmtitulomvykonateľný
rozhodcovský rozsudok.

23. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť opätovného posúdenia svojho práva na zaplatenie dlhu.
Ide v podstate o námietku, ktorou žalobca spochybnil opodstatnenosť postupu exekučného súdu,

ktorý pri posudzovaní - rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
preskúmal exekučný titul. Ako už bolo vyššie uvedené, vo všetkých namietaných prípadoch išlo o
preskúmanie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, predmetom ktorého
bolapohľadávkavyplývajúcazozmluvyoúvere,kdeakooprávnený-veriteľvystupuježalobcaapovinný
- dlžník je fyzická osoba ako spotrebiteľ. Vo všetkých prípadoch ide o práva zo spotrebiteľskej zmluvy.

Takýmto postupom exekučného súdu nemohlo dôjsť k prekročeniu jeho právomoci, práve naopak. Je
povinnosťou exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul. Exekučný súd je oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, akoby nebol materiálne právoplatný a môže ho
preskúmať aj čo do materiálnej správnosti (z hľadísk podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
zákon č. 244/2002 Z. z.). Exekučný súd počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu vedenia

exekúcie) je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne, i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého sa exekúcia vedie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie

nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať. Námietka žalobcu, že exekučný súd
nebol oprávnený na preskúmavanie rozhodcovského rozhodnutia a prekročil svoje právomoci, nie je
podľa názoru súdu dôvodná aj s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (tak, ako ju vo svojom
vyjadrení uvádza žalovaný) z 3. marca 2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra

2011 sp. zn. 3MCdo 11/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011 sp. zn. 5Cdo
291/2010, podľa ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskejzmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

24. V prejednávaných prípadoch nemožno teda hovoriť o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu preto, lebo tento bol plne v súlade so zákonom a napĺňal príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv
spotrebiteľa. V tejto súvislosti treba poukázať aj na skutočnosť, že posúdenie zákonnosti exekučného
titulu je taká činnosť, ktorá má svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, v našom prípade

v uznesení o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ teda žalobca namieta nezákonnosť
postupu súdu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, namieta tým vlastne
nesprávnosť takéhoto rozhodnutia. Pod pojem nesprávny úradný postup totiž môžeme zahrnúť iba iné
než rozhodovacie činnosti štátnych orgánov. V danom prípade ide však zo strany žalobcu o namietanie
samotného rozhodnutia a preto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.

25. Namietané porušenie práva žalobcu (vykonaním opätovného posúdenia práva žalobcu bez
zákonných podmienok, ktorým exekučný súd mal prekročiť svoju právomoc) by sme mohli, za
splnenia ďalších podmienok, označiť ako nezákonné rozhodnutie. Nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uplatniť iba vtedy, ak

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Táto podmienka nepochybne nie je vo všetkých prípadoch žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Preto predmetné rozhodnutia
okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich (ne)zákonnosť nie je možné
posudzovať v tomto konaní. Ani v jednom prípade nebolo preukázané, ani tvrdené, že predmetné

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora (ES)
vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu

rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere
uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či
sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle čl. 3 až 4 Smernice 93/13/EHS a v
prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú
podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

27. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávaných prípadoch nebolo preukázané
nezákonné konanie exekučného súdu pre nedodržanie zákonnej 15-dňovej lehoty (lebo táto v prípadoch
rozhodovaniaožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieneplatí),čiužprenesprávnyúradný
postup (lebo namietaná činnosť exekučného súdu nebola úradným postupom a nebola ani nezákonná)

a v konečnom dôsledku ani pre nezákonné rozhodnutie (lebo ani v jednom prípade nebolo rozhodnutie
exekučného súdu takto posúdené príslušným orgánom).

28. Nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nevzniká, pokiaľ nie je naplnený
čo i len jeden z troch vyššie uvádzaných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Keďže

v preskumávaných prípadoch nebola splnená podmienka nezákonného rozhodnutia, prípadne
nesprávneho úradného postupu, bolo bez právneho významu zaoberať sa škodou. Túto si žalobca
uplatnil vždy vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá bola predmetnom exekučného konania a vyplýva zo
záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere. Bez nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho
úradného postupu nemôže existovať ani príčinná súvislosť takéhoto postupu s tvrdenou škodou. Pre

absenciu podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. súd zamietol aj
žaloby na náhradu škody uplatnené v súvislosti s citovanými exekučnými konaniami, kde súd o žiadosti
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcierozhodolpo15-dňovejlehote.Žalobcovi
v týchto prípadoch nevznikol nárok ani na náhradu nemajetkovej ujmy, lebo základným predpokladompre jej priznanie je práve konštatovanie porušenia zákona štátnym orgánom. Keďže nesprávny úradný
postup a ani nezákonné rozhodnutie v konaní preukázané neboli, súd aj v tejto časti žaloby zamietol.

29. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 t.j., do účinnosti
z. č. 412/2012 Z. z. (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

30. Zákon č. 514/2003 Z. z. vo svojom ust. § 9 ods. 1 za nesprávny úradný postup považuje porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

31. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.5.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

32. Pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku bolo potrebné skúmať, či boli splnené všetky
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu. Zákon č. 514/2003 Z. z. stanovuje pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom,
preukázanie základných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti a to: porušenie právnej povinnosti,
ktorá by mala v prejednávaných prípadoch spočívať v nesprávnom úradnom postupe, vznik škody a

príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, pričom pri tomto type zodpovednosti za náhradu
škody sa nepreukazuje zavinenie, keďže špeciálna právna úprava v danom prípade predpokladá
objektívnuzodpovednosťzavzniknutúškodu.Pojemnesprávnehoúradnéhopostupusavzákonebližšie
nevymedzuje. V praxi sa vychádza z toho, že ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. predpokladá, že ide

o také prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátneho orgánu než rozhodovacou.
Pod nesprávny úradný postup v zmysle cit. zák. ustanovenia možno zahrnúť širokú oblasť postupov
orgánov verejnej moci mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup možno považovať
aj nečinnosť, alebo nekonanie orgánov v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade však treba
skúmať, či je preukázaná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na

okolnosti prípadu, najmä či konkrétny orgán mal, alebo mohol konať. Je nesporné, že v uvedených
prejednávaných prípadoch exekučný súd pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie nedodržal lehotu
15 dní. Pri posúdení, či takýto postup možno hodnotiť ako nesprávny, s následkami tak, ako ich má
na mysli ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. súd vychádzal analogicky z judikatúry Ústavného súdu
SR, podľa ktorej pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, prihliada Ústavný súd SR síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v zákone, ale ich nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (porovnaj
I.ÚS 16/02). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS
70/02, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že ak na jednej strane všeobecný súd je viazaný v zákone

ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže
mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom
realizácie širšieho základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania
zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy SR a v príslušných medzinárodných
zmluvách o ľudských právach. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na

spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.

33. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že samotné nedodržanie lehoty nemožno automaticky
hodnotiť ako nesprávny úradný postup podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Vo všetkýchexekučných veciach sa jednalo o výkon exekúcie rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval o nárokoch
žalobcu, vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Exekučný súd bol nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu a tiež preskúmať samotnú žiadosť o udelenie poverenia a návrh na

vykonanie exekúcie. Exekučný súd je v prvom rade povinný zaoberať sa otázkou prípustnosti exekúcie
a to najmä v súvislosti s vydaním poverenia na jej vykonanie. Preto pri hodnotení nedodržania 15
dňovej lehoty treba zohľadniť aj povahu tohto úkonu, i nevyhnutnosť pred vydaním poverenia posúdiť
predložené listiny a prípadne odstrániť ich neúplnosť. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo
viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok

spĺňavšetkykritériazákonnosti.Zoskutkovýchokolnostítýkajúcichsarozhodovaniaožiadostiovydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Ani v jednom z prejednávaných exekučných konaní nebola zo strany
žalobcu podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, ktorý je v prvom rade podľa ust. § 3 ods.7 v
spojení s § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch oprávnený posúdiť otázku, či v konaní dochádza
k porušovaniu práva strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. A práve výsledok takejto

sťažnosti, prípadne konštatovanie prieťahov Ústavným súdom, či ESĽP, by bolo relevantným podkladom
hodnotenia nedodržania lehoty ako nesprávneho úradného postupu. S ohľadom na uvedené je súd toho
názoru, že ani v prípade prekročenia 15-dňovej lehoty nemohlo dôjsť bez ďalšieho k nesprávnemu
úradnému postupu.

34. Výsledky vykonaného dokazovania nedávali podklad pre prijatie záveru o existencii všetkých 3
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. V prvom rade nebol preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu a nebola preukázaná ani majetková ujma na strane žalobcu.
Preto súd žalobné návrhy žalobcu na náhradu škody, ktoré boli uplatnené z dôvodu nedodržania 15-
dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že v

konaní nebol preukázaný vznik zodpovednosti za škodu, súd zamietol žaloby aj v časti, v ktorej sa
žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy. Základnou podmienkou priznania nemajetkovej ujmy je
preukázanie porušenia práva, čo v prejednávanom prípade nebolo splnené.

35. Ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ( účinný v čase namietaného porušenia zákona) bližšie

nevymedzuje pojem „nesprávny úradný postup“. Tento uvádza iba príkladmo ako zbytočné prieťahy
v konaní, prípadne nečinnosť orgánu verejnej moci, alebo porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Vo všeobecnosti platí, že ide o
také prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou než rozhodovacou. Priznanie nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy je podmienené tým, že zo strany štátneho orgánu k porušeniu zákona

došlo. Vzhľadom na záver súdu o tom, že rozhodnutie súdu o udelení poverenia v hore uvedených
( konkrétnych ) prípadoch nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, žalobcovi nevznikol ani
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto súd žaloby aj v tejto časti zamietol.

36. Súd na záver uvádza, že nesprávny úradný postup môže spočívať aj v zbytočných prieťahoch v

konaní, pričom žalobca na viacerých miestach svojich žalôb prieťahy v konaní namietal. Súd vo vzťahu
k tejto námietke uvádza, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd
v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažností na prieťahy. Konštatovať existenciu
prieťahov v súdnom konaní môže podľa názoru súdu len Ústavný súd SR. Ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č.

514/2003 v znení účinnom od 1.1.2013 pritom už explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať
priposudzovanínesprávnehoúradnéhopostupusúdu,spočívajúcehovzbytočnýchprieťahochvkonaní.
Ide o prípady, ak by prieťahy boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti
o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu SR. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov
v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda vzhľadom na vyššie
uvedené podľa názoru súdu nebola existencia prieťahov v konaní preukázaná.

37. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že vo všetkých prejednávaných prípadoch neboli

splnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ( účinného v
čase tvrdeného nezákonného postupu a rozhodovania exekučného súdu t.j. v znení do účinnosti zákona
č. 412/2012 Z. z. ), preto súd všetky žaloby na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.38. K námietke žalovaného, že ide o predčasne uplatnený nárok, súd uvádza nasledovné:

39. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Súd na základe uvedeného
konštatuje, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie
nárokov podľa ust. § 16 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. Preto súd tento argument zo strany žalovaného ako
dôvod pre zamietnutie žalôb pre ich predčasnosť nepovažoval za dôvodný.

40.Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľaust.§255ods.1CSP,nakoľkoúspechvovecimalžalovaný
a ten nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, pričom zo spisového materiálu vyplýva, že v súvislosti
s týmto konaním žiadne preukázateľné trovy nevynaložil. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov
konania nárok, preto súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového
poriadku -CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).