Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115207998
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115207998.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného
PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený
advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
povinnému S. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X, XXX XX Q. Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovnianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1644/15,

pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 357,20 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1063/2015-10 zo dňa 06. 05. 2015,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í t a k , že exekučné konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

pre rozpor žiadosti so zákonom. Exekučný titul, ktorého vykonania sa oprávnený v tomto konaní
domáha, už bol predmetom exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 2Er/3561/2012. Uznesením č. k. 2Er/3561/2012-17 z 30. 04. 2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici
č. k. 41CoE/337/2013-37 zo dňa 27. 11. 2013 bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom Trnavská cesta

7, 831 04 Bratislava, sp. zn. IIA12100097 zo dňa 23. 03. 2012 vyhlásený za nulitný právny akt z
dôvodu chýbajúcej právomoci rozhodcovského súdu. Súčasne okresný súd konštatoval, že právoplatne
rozhodnutá vec sp. zn. 2Er/3561/2012 Okresného súdu Banská Bystrica predstavuje v zmysle § 159
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.“) prekážku veci rozhodnutej pre vykonanie
exekúcie.

Oprávnený v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol nad rámec zverenej právomoci a svojim
konaním odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že ak v predchádzajúcom exekučnom konaní
nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, nemohla nastať prekážka
veci rozsúdenej pre toto exekučné konanie. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, kde bol vyslovený názor, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Ak sa v exekučnom konaní nerozhoduje o merite veci, nie je možné aplikovať ani zásadu res
iudicata. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu
konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca umožnil prijatím zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní mimosúdne riešenie sporov, súdy nemôžu ignorovať vôľu zákonodarcu,
ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Súdne konanienie je v zmysle zákona postavené nad rozhodcovské. Účastník rozhodcovského konania má iba
zákonom vymedzenú možnosť brániť sa proti rozhodcovským rozsudkom. Ak by si exekučný súd
uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania,

prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Navrhol, aby
uznesenie okresného súdu odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne nech odvolací súd zruší uznesenie okresného súdu
v celom rozsahu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

Zo spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 20. 04. 2015 okresný súd o udelenie
poverenianavykonanieexekúcieprevymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške357,20€nazáklade

rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovská arbitrážna a
mediačná, a. s., dňa 23. 03. 2012 pod sp. zn. IIA12100097, na ktorom je vyznačená právoplatnosť 02.
06. 2012 a 06. 06. 2012 vykonateľnosť. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie navrhol, aby od
povinného boli vymožené peňažné nároky: istina vo výške 357,20 €, úroky vo výške 7,5 % ročne zo
sumy 357,20 € odo dňa 02. 10. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

357,20 € odo dňa 02. 10. 2010 do zaplatenia, suma dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške
15,15 €, suma dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 128,71 €, dlžné poplatky vo výške 38,18
€, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 €, trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom
konaní vo výške 0 €, náhrada za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie
vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo exekučnom konaní vo výške 50,18 €. Správne je

zistenie okresného súdu, že na základe totožného rozhodcovského rozsudku sa už oprávnený domáhal
vykonania rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 2Er/3561/2012, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že tento rozhodcovský rozsudok nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom pre chýbajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť

spor medzi účastníkmi. Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uznesenie okresného súdu pod sp.
zn. 41CoE/337/2013, proti ktorému podal oprávnený 15. 01. 2014 dovolanie, ale dovolacie konanie
bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. Ešte pred zastavením dovolacieho
konania podal oprávnený u súdneho exekútora nový návrh na vykonanie exekúcie na základe toho
istého rozhodcovského rozsudku.

Odvolanieoprávnenéhoniejedôvodné,ajkeďodvolacísúdzmeniluznesenieokresnéhosúdu.Kzmene
rozhodnutia prvostupňového súdu pristúpil krajský súd len z toho dôvodu, že okresný súd zo zistenia,
že už vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, nevyvodil správne závery z hľadiska možného spôsobu
rozhodnutia vo veci.

I keď je exekučné konanie osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktorého priebeh
upravuje Exekučný poriadok (lex specialis) na postup súdu neupraveným Exekučným poriadkom sa
primerane aplikuje Občiansky súdny poriadok. Vyplýva to z ustanovenie § 251 ods. 4 O. s. p., podľa
ktorého na výkon rozhodnutia exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia

predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podmienky konania sú procesné podmienky, ktorých splnenie si musí súd všímať v každom štádiu
konania. Medzi procesné podmienky konania patrí aj prekážka veci rozsúdenej, vyjadrená v § 159 ods.
3 O. s. p., ktoré ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Ak súd zistí neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, musí konanie podľa § 104 ods. 1 O. s. p.
zastaviť.

Sám oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7 Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013, ktoré si ale nesprávne vysvetľuje. V uznesení sp. zn. 7 Cdo
108/2012 najvyšší súd vyčítal nižším súdom, že pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikovali na
vec ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, hoci prípadná aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy až po rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi

na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci okresný súd nevydal pre súdneho exekútora poverenie
na vykonanie exekúcie, ani neaplikoval ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmal
podmienky konania podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 103) a dospel k záveru, že je konanie
zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania, a to prekážkou veci rozhodnutej, ktorá bráni súdu
vo vecnom posúdení návrhu. Práve v tomto rozhodnutí najvyšší súd v bode 1 na str. 7 uznesenia

konštatoval, že exekučné konanie je spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d) O. s. p.
vo vzťahu k inému exekučnému konaniu.

S názorom oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé nikdy založiť prekážku rozhodnutej
veci, odvolací súd nesúhlasí. Pokiaľ zákonodarca v exekučnom konaní osobitne neupravil prekážku veci
rozhodnutej (res iudicata) neznamená to, ako to účelovo vykladá oprávnený, že exekučné konanie nie

spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci tvorí prekážku
veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec (výnimkou rozhodnutí založených výlučne na procesných
dôvodoch, ako je napr. zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie, na základe
návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného). Ak exekučný súd posúdil exekučný titul z
hmotnoprávnych dôvodov a už raz žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia pre materiálnu

nevykonateľnosť exekučného titulu zamietol, takéto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci.
Prekážka rozhodnutej veci nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec
ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,
ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska exekučného konania tou istou
vecou je exekúcia medzi tými istými účastníkmi exekučného konania vedená na základe toho istého

exekučného titulu. O tom, že aj procesné rozhodnutia môžu založiť prekážku veci rozhodnutej svedčí aj
stanoviskoObčianskoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzo16.05.2011kvýkladu
§ 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 O. s. p. a § 243e ods. 1 O. s. p. uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 3/2011 pod č. 25.

V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti
totožnému povinnému na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako
nevykonateľný pre rozpor so zákonom, preto rozhodnutie exekučného súdu vo veci 2Er/3561/2012
zakladá pre konanie 2Er/1063/2015 prekážku veci rozsúdenej (res iudicata) a bolo potrebné exekučné

konanie podľa § 104 ods. 1 O. s. p. zastaviť. Okresný súd vo svojom rozhodnutí dospel k rovnakému
záveru o existencii prekážky veci rozsúdenej, ale jeho výrok o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezodpovedá ust. § 104 ods. 1 O. s. p., preto odvolací súd
uznesenie okresného súdu zmenil a exekučné konanie zastavil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.