Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209209985
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7209209985.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcov 1/ G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Č.. XXX 2/ Z. R., nar.
X.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX, obaja zastúp. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou so sídlom Košice,
Mlynárska č. 19, proti žalovaným 1/ B. F. M..L..T.., N., M. V. Č.. XX, 2/ W.. V. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., T. XX, prechodne Y.G. XXA, XXXXX Q., Š., zastúp. advokátskou kanceláriou Masnyk Legal
s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 6 a 3/ Q., M..L..T.., M. M. N., B. X, zastúp. JUDr. Miroslavom Verebom,

advokátom, so sídlom Košice, Šoltésovej 5, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti a
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu 45C 94/2009-455 z 23.4.2015
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) uznesením účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak po rozhodnutí vo veci samej rozsudkom 45C 94/2009 - 417 zo 6.5.2014, ktorým zastavil
konanie v časti určenia, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených
katastrálnym úradom N., M. N. N., T. N. R., T. N.- E.B., N. Ú. G. na LV č. XXXXX, a to byt č. XX
na 7. poschodí bytového domu číslo súpisné 450, na T. XX O. N. v spoluvlastníckom podiele 1/1,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu T. XXXXXX vo

veľkosti 166/10000, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcele číslo 1642, druh zastavané plochy
o výmere 205 m2, parcelné číslo 1643, druh zastavané plochy o výmere 108 m2, parcelné číslo 1644,
druh zastavané plochy o výmere 206 m2 vo veľkosti 166/2010 a zamietol žalobu v časti určenia, že
zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená dňa 21.1.1999 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi
a žalovaným 1/ ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený Okresným úradom
Košice II, katastrálnym odborom dňa 22.1.1999 pod číslom V199/99, je neplatná. Zároveň vyslovil, že o

trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Uznesenie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 19.5.2009 domáhali určenia
neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 21.1.1999 medzi žalobcami ako
predávajúcimi a žalovaným 1/ ako kupujúcim a zároveň sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi
nehnuteľností vedených v katastrálnom úrade N., Správa katastra N., T. N. R., T. N. - E., katastrálne

územie G. na LV č. XXXXX ako byt č. XX na VII. poschodí, ako aj spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch.
Uviedli, že žalobkyňa 1/ bola pôvodne nájomkyňou predmetného bytu, následne dňa 7.12.1998
bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcim W. N. a žalobcami ako
kupujúcimi, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 21.1.1999, čím sa žalobcovia stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Táto zmluva žalobcom nebola doručená a

neskôr žalobcovia zistili, že byt bol predaný, keďže v ten istý deň, kedy bol povolený vklad predmetnej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, teda 21.1.1999 mala byť uzatvorená kúpna zmluva, ktorou maližalobcovia predať byt žalovanému 1/ za kúpnu cenu 189.075,- Sk a vklad tejto zmluvy bol povolený
dňa 22.1.1999. Keďže žalobcovia zmluvu neuzatvárali, byt nemienili predať, predpokladali, že podpisy
na kúpnej zmluve museli byť sfalšované, preto uvedené skutočnosti oznámili na Obvodnom oddelení

PZ N. - E.. Následne bolo vykonané vyšetrovanie, v rámci ktorého bolo znaleckým dokazovaním
jednoznačne zistené, že podpisy na zmluve sa nezhodujú s podpismi žalobcov a že odtlačok overovacej
pečiatky notárky so štátnym znakom na prvej a poslednej strane zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo
dňa 21.1.1999 nebol vyhotovený odtlačením pečiatky, ale ide o reprodukciu vyhotovenú technikou
striekanej tlače. Žalobcovia preto mali zato, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, v dôsledku

čohosúneplatnéajnasledujúceprávneúkony,tedaďalšiekúpnezmluvy,ktorýchpredmetomjeuvedená
nehnuteľnosť a žiadali, aby súd určil ich vlastnícke právo. Žalobcovia dôvodili, že naliehavý právny
záujem na tom, aby súd určil, že zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 21.1.1999 je neplatná a že
sú vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti je daný tým, že žalovaná 2/ je vedená ako vlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti a bez takéhoto rozhodnutia sa žalobcovia nemôžu domáhať, aby kataster vykonal zápis
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v ich prospech.

Okresný súd Košice II rozsudkom z 24.4.2012 č.k. 45C/94/2009-269 rozhodol tak, že zmluva o prevode
nehnuteľnosti uzatvorená dňa 21.1.1999 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovaným 1/ ako
kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Košice II katastrálnym
odborom dňa 22.1.1999 pod č. V 191/99 je neplatná. Druhým výrokom súd určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXXX, a to
byt č. XX na 7. poschodí bytového domu číslo súpisné XXX na T. XX O. N.R. v spoluvlastníckom podiele
l/l, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu T. XX/XXXX vo
veľkosti 166/10000, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcele č. 1642, druh zastavané plochy
o výmere 205 m2, parcelné číslo 1643, druh zastavané plochy o výmere 208 m2, parcelné číslo 1644,

druh zastavané plochy o výmere 206 m2 vo veľkosti 166/10000. Rozsudok sa stal právoplatným dňa
9.6.2012. Následne na základe podnetu žalovanej 2/ Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím z
21.2.2013, sp. zn. II. ÚS 556/2012-39 rozhodol, že Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.
45C/94/2009 porušil základné právo W.. V. K. na súdnu ochranu, na prerokovanie veci v jej prítomnosti,
ako aj na to, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.

2 Ústavy SR, ako aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a zrušil rozhodnutie
Okresného súdu Košice II. Po zrušení rozsudku, podaním doručeným súdu 10.10.2013, žalobcovia 1/ a
2/ navrhli, aby spoločnosť Q. M..L..T.., M. M. B. X, N., IČO XX XXX XXX, ktorá je zapísaná ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, a ktorá predmetnú nehnuteľnosť aj užíva, pristúpila
do konania na strane žalovaných. Súd zo správy katastrálneho úradu zistil, že žalobcovia boli zapísaní

na LV č. XXXXX, katastrálne územie Terasa, ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti bytu č. 21
na VII. poschodí obytného domu, titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vklad povolený pod č. V
154/1999. Následne došlo k zmene vlastníka na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, vklad ktorej
bol povolený pod č. V 191/1999, kde ako vlastník bola zapísaná spoločnosť B. F. M..L..T.. (žalovaný 1/).
Ďalší prevod bol uskutočnený zmluvou o prevode nehnuteľností (vklad bol povolený pod č. V 497/1999),

kde ako vlastník bola zapísaná V. N. a na základe kúpnej zmluvy (vklad bol povolený pod č. V 1846/2002)
bola ako vlastník zapísaná W.. V. K. (žalovaná 2. rade), ktorá bola v čase prvého rozhodnutia súdu
zapísaná ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Následne bola ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti
zapísaná spoločnosť Q. M..L..T.., ktorá uvedenú nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo
4.10.2012 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovaným 3/ ako kupujúcim po

nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45C/94/2009 - 269 (právoplatný
9.6.2012). Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol podaný dňa 4.10.2012 a
vklad vlastníckeho práva bol povolený v prospech žalovaného 3/ rozhodnutím Správy katastra N. č.
V 8640/12 zo dňa 31.1.2013. Uznesením 45C/94/2009-85 zo 4.11.2013 súd pripustil, aby do konania
vstúpila spoločnosť Q. M..L..T.., ako ďalší účastník na strane žalovaného (ako žalovaný 3/). Uvedený

výrok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2013.

Na pojednávaní konanom dňa 6.5.2014 žalobcovia 1/ a 2/ rade vzali späť návrh v časti, v ktorej
žiadali, aby súd určil ich vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalovaní 1/, 2/ a 3/
rade vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu. Následne súd rozhodol vo veci rozsudkom 45C

94/2009 - 417 z o 6.5.2014 tak, že zastavil konanie v časti určenia, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a zamietol žalobu v časti určenia, že zmluva o prevode
nehnuteľnosti uzatvorená dňa 21.1.1999 medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným 1/ ako
kupujúcim,ktorejvkladdokatastranehnuteľnostibolpovolenýOkresnýmúradomKošiceII,katastrálnymodborom dňa 22.1.1999 pod číslom V199/99, je neplatná. Výrok o zamietnutí žaloby súd odôvodnil
tým, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, keď videli
naliehavý právny záujem v potrebe usporiadať vzťahy medzi žalobcami a žalovaným 3/ (spoločnosti Q.

M..L..T..), na ktorú žalobcovia previedli vlastnícke právo, pričom spoločnosť Q. M..L..T.. je zapísaná ako
vlastník nehnuteľnosti s tým, že žalobcovia nenamietali platnosť zmluvy, ktorú uzatvorili ako predávajúci
s touto spoločnosťou. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že určenie neplatnosti zmluvy zo dňa
21.1.1999 je nevyhnutné pre vysporiadanie ich vzťahov so žalovaným 3/, keďže tento žalovaný je
zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a úmyslom žalobcov nie je dosiahnuť zmenu takéhoto

zápisu rovnako ako to nie je úmyslom žalovaného 3/. Súd poukázal na to, že naliehavý právny záujem
je daný vtedy, keď vyhovenie žalobe na určenie (rozhodnutie o určení neplatnosti právneho úkonu) je
spôsobilé privodiť zmenu právneho postavenia žalobcov, čo v danom prípade nie je splnené, pretože aj
v prípade, ak by súd takejto žalobe vyhovel a určil neplatnosť zmluvy zo dňa 21.1.1999 na aktuálnom
právnom postavení žalobcov v 1. a 2. rade by sa nič nezmenilo. Zároveň súd vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Žalovaní 1/

a 3/ si neuplatnili náhradu trov konania. Náhradu trov konania si uplatnila žalovaná 2/ vo výške 758,87
€, z toho trovy právneho zastúpenia, cestovné a náhrada za stratu času spolu vo výške 410,23 € a za
cestu letecky M. - N. a späť sumu 348,64 €. Po právnom posúdení veci podľa § 150 ods. 1, § 151 ods. 1
- 3 O.s.p., súd dospel k záveru, že vo veci bolo nevyhnutné zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré v tomto prípade nie je možné priznať žalovaným náhradu trov konania. Mal za to, že je splnený

základný predpoklad, že ide o výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej
veci, keď pri druhom rozhodovaní súdu rozsudkom zo 6.5.2014 boli závery súdu vyvolané udalosťami,
ku ktorým došlo v období po prvom rozhodnutí súdu, keď súd rozsudkom č.k. 45C/94/2009-269 z
26.4.2012 rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že zmluva o prevode nehnuteľnosti
uzatvorená dňa 21.1.1999 je neplatná a žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti(nazákladevykonanéhodokazovania,najmäspoukazomnaabsolútnuneplatnosťzmluvy
o prevode nehnuteľnosti, ktorou mala byť táto nehnuteľnosť prevedená zo žalobcov na žalovanú 1/, keď
v trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že na tejto zmluve sa nenachádzali podpisy žalobcov,
boli sfalšované, rovnako ako aj odtlačok pečiatky notára). Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť,
a po nadobudnutí právoplatnosti žalobcovia vlastnícke právo previedli na tretiu osobu (žalovaného 3/),

v dôsledku ktorej skutočnosti následne žalobcovia vzali späť žalobu v časti určenia ich vlastníckeho
práva, keď je úplne jednoznačné, že v čase druhého rozhodovania súdu už nemali úmysel a záujem
byť určení za vlastníkov tejto nehnuteľnosti, nakoľko túto nehnuteľnosť sami z vlastnej vôle previedli na
žalovaného 3/. Rovnako dôvodom zamietnutia žaloby v časti určenia neplatnosti zmluvy o prevode
nehnuteľnosti zo dňa 21.1.1999 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov rade bolo,

že takéto rozhodnutie by nebolo spôsobilé privodiť zmenu postavenia žalobcov - zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľnosti, a úmyslom žalobcov ani nebolo dosiahnuť zmenu takéhoto zápisu v
čase druhého rozhodovania súdu. Uvedené skutočnosti nemôžu byť pričítané v neprospech žalobcov,
nakoľko pokiaľ by v období, keď prvé rozhodnutie súdu bolo právoplatné, nepreviedli svoje vlastnícke
právo na tretiu osobu (na čo mali plné právo), mohli byť aj pri druhom rozhodovaní súdu úspešní,

pretože žiadnym spôsobom neboli vyvrátené po zrušení prvého rozhodnutia tie základné skutočnosti,
ktoré sa týkali absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti z 21.1.1999 (keďže podpisy
a pečiatka notára na tejto zmluve neboli pravé). Rovnako mohli byť žalobcovia úspešní aj v časti
žaloby, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva. Vychádzajúc z týchto úvah mal súd za to, že
je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p., a preto účastníkom konania náhradu trov konania

nepriznal ( žalovaní 1/ a 3/ si náhradu trov konania neuplatnili). Súd poukázal aj na to, že rozsudok
bol vyhlásený dňa 6.5.2014, stal sa právoplatným dňa 27.6.2014, pričom žalovaná 2/ doručila súdu
vyčíslenie trov konania až dňa 21.7.2014. Pretože súd pri rozhodovaní o veci samej vyslovil, že o trovách
konaniarozhodneažpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej,vtakomtoprípadejeúčastník povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od právoplatnosti (nie vyhlásenia) rozhodnutia vo

veci samej a v prípade ak účastník v tejto 3-dňovej lehote trovy konania nevyčísli, súd mu prizná len
náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu s výnimkou právneho zastúpenia, ktorých náhrada sa
vôbec neprizná. Vyčíslenie trov bolo podané až po uplynutí 3-dňovej lehoty, v dôsledku čoho nebolo
možné náhradu trov priznať.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná 2/ a žiadala, aby jej súd priznal trovy tak, ako ich
vyčíslila. Namietala použitie § 150 ods. 1 O.s.p. vo veci, mala za to, že súd bez náležitého odôvodnenia
vyhodnotil nároky žalobcov ako dôvodné, súd sa nezaoberal myšlienkou, do akej miery boli žalobcovia
sami aktívne zainteresovaní do sfalšovania zmluvy, pričom tvrdila, že práve oni mali najväčší prospechz celého konania. Upozornila, že žalobcovia vypovedali diametrálne odlišne pri výsluchu na polícii v
rokoch 2000 - 2004 v rámci trestného konania, v porovnaní s tým, čo cielene vypovedali na súde od
roku 2009 za účelom dosiahnutia absolútnej neplatnosti zmluvy. Súd aj bez výslovnej žiadosti žalobcov

posúdil ich prípad ako výnimočný, nekonal nestranne a jeho rozhodnutie je nesprávne. Dôvodila, že súd
na nevysporiadal s tým, že v odvolaní proti jeho prvému (právoplatnému) a neskôr zrušenému rozsudku,
kdejejbolauloženápovinnosťplatiťtrovy,namietalaúspešnosťžalobcov,akoajdôvody,prektoréimsúd
trovy priznal. Ďalej uviedla, že o skutočnosti, že je rozhodnutie právoplatné, sa dozvedela až 14.7.2014,
po opakovaných telefonátoch do súdnej kancelárie, kde jej dovtedy nevedeli dať informáciu, či je

rozhodnutie právoplatné. V tomto období sa nezdržiavala na Slovensku a jej právny zástupca nemá sídlo
v Košiciach, preto sa o právoplatnosti mohla dozvedieť len opakovanými telefonátmi. Argumentovala,
že s nedodržaním 3 dňovej lehoty podľa § 151 O.s.p. zákon nespája prepadnutie práva na náhradu
trov, je to poriadková lehota, v ktorej má účastník trovy vyčísliť, aby súd mohol v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnúť o trovách, v konkrétnom prípade súd o nich rozhodol 23.4.2015.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a stotožniac sa s uznesením a jeho odôvodnením dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami

súdu prvého stupňa i právnym posúdením veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v
celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti, ktoré uviedla žalovaná 2/ v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. § 142 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je založené na vyriešení otázky,
ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania podľa § 146 ods. 2 prvá
veta O.s.p. sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku konania,
a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej. Preto

ak žalobca vzal späť žalobu, z procesného hľadiska zásadne platí - ak nejde o prípad podľa § 146
ods. 2 druhej vety O.s.p., že zavinil zastavenie konania, a v takom prípade je žalobca povinný nahradiť
jeho trovy. Nie je pritom vylúčené, aby súd došiel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a využil svoje moderačné právo zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní)

súd preto rozhoduje vždy podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., teda je
povinný skúmať, či vo veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení
povinnosti k náhrade trov konania výnimočne prihliadnuť. Okolnosťou hodnou osobitného zreteľa môžebyť aj to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov konania nejavilo ako tvrdosť voči účastníkom (či už na jednej
alebo druhej sporovej strane) a nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, čo
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov
konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Podľa ustálenej súdnej praxe, aj v prípade, keď sú dané predpoklady pre aplikáciu §
142 ods. 1 O.s.p., nemusí súd priznať náhradu trov konania inak úspešnému účastníkovi, u ktorého to

prichádza do úvahy, ak dôjde k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
trov podľa citovaného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, v ktorých ide predovšetkým
o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým
mravom. Citované ustanovenie možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých sú splnené predpoklady

pre priznanie náhrady trov konania, avšak existujú také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré sa náhrada
trov konania (výnimočne) celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe pri
skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takého rozhodnutia

najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Okrem toho pri skúmaní danosti dôvodov hodných
osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému konaniu treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu nároku na súde, ako aj ich postoj v konaní a skutočnosť, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia

všetkých okolností konkrétnej veci.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
správne zaoberal prípadným použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci, posudzoval všetky
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku, prihliadol na postoj účastníkov v konaní, zohľadnil povahu

sporu, okolnosti, pre ktoré došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, dospel k správnemu záveru o potrebe
aplikovať v tejto veci § 150 ods. 1 O.s.p. aby sa predišlo neúmernej tvrdosti zákona vo vzťahu k
žalobcom, a správne rozhodol, keď účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.