Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14Er/370/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607207793
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7607207793.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 - pôvodne zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Košiciach, Košice, Kuzmányho 8, IČO: 00 151 866, proti povinnému B. W., M.. XX.XX.XXXX,
Q. D. P.. Č.. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stanislava Moskviča, Exekútorský úrad so sídlom v
Prešove, Floriánova 2, pod sp. zn. EX 807/2007, o vymoženie 16,60 eur (500,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov,
Floriánova 2, trovy exekúcie vo výške 11,82 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu
exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVesnažiadosťsúdnehoexekútora,ktorejpredchádzalnávrhoprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste evid. č. J. zo dňa 26.3.2005 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru v Markušovciach,
vydal dňa 28.6.2007 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora
T.. P. L., Exekútorský úrad so sídlom vo Vranove nad Topľou, M.R. Štefánika 875 (pôvodné sídlo
exekútorského úradu - poznámka súdu), na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 16,60 eur (500,- Sk),

trov právneho zastúpenia 28,41 eur (856,- Sk) a trov exekúcie.

2. V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na
zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor uviedol, že pri výkone exekúcie zistil, že exekučný titul
stratil svoju účinnosť v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), v ktorej výkon rozhodnutia musí byť

skončený, nestačí právo na výkon rozhodnutia v tejto lehote uplatniť a výkon rozhodnutia nariadiť. Na
základe toho súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si v
podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 32,14 eur vrátane dane z priadnej
hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyčíslenie bolo prílohou podnetu súdneho exekútora na zastavenie

exekúcie.

3. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v
znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a
o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

7. Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie.

Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty,
teda k zániku práva oprávneného. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa však nestotožnil s právnou
kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor. Súd má za to, že
sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,
a to z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne
právne akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je

právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. J. zo dňa 26.3.2005 mal súd preukázané, že povinnému bolo
uložené zaplatiť pokutu 16,60 eur (500,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do
15 dní odo dňa 26.3.2005, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku,
teda dňom 26.3.2005. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 10.4.2005. Prvýkrát mohol oprávnený

právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 10.4.2005. Z uvedeného vyplýva, že
k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 10.4.2008 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda
pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona
o priestupkoch vypustený.

8. Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj
keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva
a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum),

preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

9. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci
novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré

by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do
účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon
rozhodnutí
o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru,
že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods.

1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 10.4.2008, prijatím novely v roku
2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

10. Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by
sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.

Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť
ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych(§7ods.2aods.3zákonaopriestupkoch-ukladaniesankciíaochrannýchopatrení).
Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200

ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,
podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri

výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a
to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou
je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§
203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností -

zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému
nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie včas (viac ako 12 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie
oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie
neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho

exekútora v exekučnom konaní, ako i
dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v
priebehu konania nemohol ovplyvniť.

17. O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku a

§§14,15,a22vyhláškyč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorovvzneníúčinnom
do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,82 eur a
zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

18.Súdompriznanétrovyexekúciepozostávajúzodmenysúdnehoexekútoravzmysle§14ods.1písm.
b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 6,64 eur (1 úkon a 3,32 eur)
spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 3,21 eur (poštovné 1 x 1,46 eur + 1 x 1,75 eur) za

poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 9,85
eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196
veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 1,97 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda
súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 11,82 eur vrátane DPH.

19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony
spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenie o začatí exekúcie (2 hodiny x 6,64 eur),
keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za uvedené
úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 2,75 eur a hotové

výdavky 0,20 eur ako žiadosť o poskytnutie súčinnosti REGOB, pretože nemal z exekútorského
spisu sp. zn. EX 807/2007 preukázané doručovanie písomností prostredníctvom subjektu oprávneného
poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky
na poštovnom za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie s výnimkou poštovného,
za ktoré náhradu hotových výdavkov priznal. Súd poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v

Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Civilného sporového poriadku, nemožno priznať trovy,
ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to aj napriek tomu, že
môžu mať súvis s konaním. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
v sume 0,70 eur označených ako obálky a papier, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom oúhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd
poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré

budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej
výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú
odmenu a hotové výdavky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch

vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.