Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/260/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233437
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112233437.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 595,61 eura, takto

r o z h o d o l :

Podaný návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody vo
výške125euranemajetkovejujmyvovýške595,61eur.Ďalejvpodanomnávrhuuviedol,ženavrhovateľ
v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom podľa ust. § 38

a nasl. zák. č. 233/1995 Z.z. ( ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu.
Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4422412 dlžníkom: (povinným): M.D. G., D.. XX.X.XXXX. Po
prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci EX 4109/2010.
Exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne,
predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne

príslušnému okresnému súdu (Okresný súd Nitra) (ďalej len“ Exekučný súd“) a požiadal ho udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedených podľa týchto procesných pravidiel (§
44ods.2EP)sarobilrozdielmedziexekučnýmititulmi.Povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti
nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel

je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu! V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel
sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať

bolo rozhodnutie všeobecného súdu ( štátneho orgánu) rozhodnutie rozhodcovského súdom, alebo
exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu;rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.3.2011 (konanie pritom
začalo 15.4.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu žiadosti
o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškania viac ako 323 dní!).

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom
konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej

dobe. Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísluje nasledovne. Navrhovateľovi
vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Navrhovateľ si
zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ ďalej uviedol, že márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;
a najmä, že navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote

včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je
preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) sumu 595,61 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na
základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku

= 55 eur za mesiac.

Krajský súd uznesením zo dňa 18.10.2012 č.k. 6NcC/121/2012-14 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu v Leviciach.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014.

Súdkonalvneprítomnostiúčastníkov,pričomnavrhovateľpredvolaniemalriadneavčasdoručenédňom
17.3.2016, právny zástupca navrhovateľa dňom 17.3.2016, neúčasť súdu neospravedlnili o odročenie
nepožiadali.Odporcapredvolaniemalriadneavčasdoručenédňa17.3.2016,neúčasťsúduospravedlnil

mailom zo dňa 13.05.2016, o odročenie nepožiadal, neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti
konania.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p..

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.
12Er/413/2010, písomným návrhom navrhovateľa, reakciou na výzvu súdu o predloženie písomnéhopodania návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s vykázaním dátumu podania),
ktorú súdu zaslal navrhovateľ.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/413/2010 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25,IČO: 35 807 598, v konaní zast.
JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D., O. XXX/

X, pre vymoženie istiny 1158 eur (34885,91,-Sk ) s príslušenstvom, podal súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 62, na Okresný súd Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 4109/2010 na základe
návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, (ďalej len
„ Rozhodcovský súd“) zo dňa 19.10.2009 pod sp. zn. SR 15997/09, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 09.11.2009 a vykonateľnosť dňa 12.11.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu
doručenádňa7.6.2010.OkresnýsúdNitrauznesenímzodňa29.12.2010č.k.12Er/413/2010-18žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
tomuto uzneseniu Okresného súdu Nitra bol podaný opravný prostriedok oprávneným, pričom Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 21.07.2011 č. k. 11CoE/98/2011-34 uznesenie Okresného súdu Nitra č.

k. 12Er/413/2010-18 zo dňa 29.12.2010 potvrdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy
vo výške 595,61 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu ako účelne
vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávok

v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Náklady pozostávajú zo sumy 70 eur ako náklady na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur
ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 eur ako administratívne
náklady. Navrhovateľ sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým,

že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu k
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;
a najmä navrhovateľ mohol skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a

príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu.

Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určení jej výšky vychádzal navrhovateľ pre možnú analógiu k doktríny prijatej
Ústavným súdom Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je
spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Navrhovateľ
si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 595,61 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet

nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve
na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu t.j. 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku
= 55 eur za mesiac.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo

vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.12.2010 ku dňu rozhodnutiaexekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia t.j. ku dňu 29.12.2010)
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a/bod.1 vyššiecit.zákonavovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie cit. zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa§41ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom do 30.6.2010 v období ku dňudoručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd t.j. k 7.6.2010 exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade

a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,

g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný a preto
ho zamietol.

Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 1.10.2012. Napriek tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred
uplynutím šesťmesačnej odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase
rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný a
v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/413/2010 súd zistil, že súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý dňa 7.6.2010 doručil Okresnému súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučná vec je vedená pod sp. zn. 12Er/413/2010 EX 4109/10 proti povinnému: M.
G., D.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D., O. XXX/X, pre vymoženie 1158 eur (34885,91,-Sk) istiny s
príslušenstvom. Okresný súd v Nitre uznesením zo dňa 29.12.2010 č. k. 12Er/413/2010-18 žiadosťsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu
bol podaný opravný prostriedok oprávneným a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 21.7.2011 č. k.
11CoE/98/2011-34 uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 12Er/413/2010-18 zo dňa 29.12.2010 potvrdil.

Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu , 841 04 Bratislava, Karloveské rameno
8zodňa19.10.2009sp.zn.SR15997/09,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa9.11.2009avykonateľnosť
dňa 12.11.2009.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná zákonom č. 514/2003
Z.z. ako zodpovednosť objektívna (nie je potrebné preukazovať zavinenie). Priznať náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je
možné priznať. Dôkazné bremeno spočíva v súdnom konaní na navrhovateľovi ako poškodenom, aby
preukázal splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.

Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného,

ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny

a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v
čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná.

Pri kategórii nesprávny úradný postup podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.

Navrhovateľ v návrhu poukázal aj na to, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď

neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní od
doručenia žiadosti súdu.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu dňa 7.6.2010. K dátumu
od 1.6.2011 bol novelizovaný Exekučný poriadok v ktorom bolo
v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného titulu.
Rozhodcovský rozsudok nie je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku.

Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý potvrdzuje, že
rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.d/ Exekučného
poriadku.

V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota

15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. K vydávaniu poverení na základe
exekučného titulu, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj dochádzalo v zmysle § 41 ods.
2 písm. d/ Exekučného poriadku, teda aj ku dňu 7.6.2010. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je nie len oprávnený,
ale aj povinný ex offo skúmať v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom,
t.j. či orgán, ktorý ho vydal mal na takéto vydanie právomoc, či rozhodcovské konanie sa uskutočnilo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, či ide o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj
formálnej stránke.Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že Okresný súd Nitra v exekučnej veci
sp. zn. 12Er/413/2010 postupoval správne aj vtedy, ak nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a takýto postup nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný
postup. Ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. upravuje síce procesnú lehotu 15 dní na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ale len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
povereniaalebonávrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonom.Tátolehotaneplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na
prípad,akexekučnýsúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonomažiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na právny názor Ústavného súdu sp.zn. II.ÚS 248/2013 v ktorom skonštatoval: „ Z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie pre prípad , že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v
zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods.2 písm. c/ ( t.j. ak je exekučným titulom
notárska zápisnica ) a d( (t.j. ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok). Zákon upravuje túto
výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená

výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom
č. 144/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1. júna 2010“:

Navyše z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala
vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred

1.júnom 2010).

Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by po doručení žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie bol Okresný súd Nitra nečinný a že by v exekučnej veci vznikli zbytočné prieťahy zo strany súdu
pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie návrhu na vykonanie exekúcie a

exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.

Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 7.6.2010 a súd uznesením zo dňa
29.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa 10.6.2010 vyzval súd
súdneho exekútora na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor výzvu súdu prevzal

dňa 17.8.2010. Dňa 11.8.2010 exekučný súd zaslal súdnemu exekútorovi urgenciu o zaslanie listín pre
jeho nečinnosť.

Navrhovateľ nepreukázal , že musel počas exekučného konania v období , ktoré uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej vynaložiť

osobitné náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Potreba navrhovateľa na udržiavanie a správu

informačného systému vznikla u navrhovateľ už poskytnutím úveru povinnej a vedením tejto pohľadávky
v systéme ako neuhradené. Navrhovateľ informačný systém využíva nielen ako uvádza počas
„domnelých“ prieťahov ale aj pred týmto obdobím aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli
predmetom exekúcií, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.

Z pripojeného exekučného spisu nevyplýva, že navrhovateľovi vznikli náklady na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaníma kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd rozhodol o
uvedenejexekučnejveci,nemohlodôjsťkvznikunemajetkovejujmyuvádzanejnavrhovateľomvnávrhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal
v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej
výške, nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti

odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal
existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania a nadbytočný.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkov, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhrad trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia,
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto

účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania.
Odporca si trovy konania neuplatnil, tieto, ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, zo spisu mu žiadne nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na
Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).