Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201075
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215201075.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti: T. A., Z.. XX.X.XXXX T. E. A., Z.. XX.X.XXXX,

v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: E. A., Z..
XX.XX.XXXX, K..Č.. Ú. Ž. T. F. L., Z.. X.X.XXXX, B. A., V. O. XX/XXX, za účasti Okresného prokurátora
v Komárne o návrhu na nariadene ústavnej starostlivosti a zrušenie výchovného opatrenia sudkyňou
JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým T. A., Z.. XX.X.XXXX a nad maloletým E. A., Z..
XX.X.XXXX, ktorých výkon bude realizovaný v Detskom domove - A. A. X. F., počnúc od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého T. T. E. mesačne vo výške po 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého T. T. E. mesačne vo výške po 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova - A.
A. X. F.

Súd ruší nariadení dohľad nad výchovou maloletých detí určený rozsudkom Okresného súdu Komárno
9P/197/2012 zo dňa 21.1.2013.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 4.2.2015 Úrad sociálnych vecí a rodiny Komárno žiadal súd o nariadenie ústavnej

starostlivosti a o zrušenie výchovného opatrenia nad maloletými deťmi T. T. E.. Svoj návrh odôvodnil
tým, že rodičia maloletých detí nie sú momentálne spôsobilý vykonávať starostlivosť o mal. deti, nakoľko
je otec vo výkone trestu odňatia slobody a matka sa stala bezdomovkyňou, okrem toho užíva drogy a
nelieči sa. Matka od októbra 2015 do apríla 2016 neprejavovala o deti žiaden záujem. Na prípadovej
konferencií v apríli 2016 bola poučená o tom, že v prípade pretrvávajúceho nezáujmu sa dieťa stane
právne voľným. Maloleté deti v detskom domove napredujú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali
nariadiťústavnústarostlivosťvDetskomdomoveF.avzhľadomnafinančnépomeryrodičovurčiťvýživné

v minimálnom rozsahu.

Súd rodičov mal. detí nevypočul. Ani jeden z rodičov sa na pojednávanie nedostavil. Otca mal. detí súd
vyzval s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 3 O.s.p. aby oznámil, či súhlasí s tým, aby pojednávalsúd bez jeho prítomnosti. Otec však v súdom stanovenej lehote neoznámil svoje stanovisko, preto súd
prejednal vec bez jeho prítomnosti. Matka svoju neúčasť neospravedlnila. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával bez prítomnosti rodičov mal. detí.

Okresná prokuratúra Komárno uviedla, že návrhu žiada vyhovieť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s RL mal detí, správou ÚVTOS Ž. o prehľade
pracovnej odmeny odsúdeného, správou MÚ A. zo dňa 27.11.2015, správou MÚ A. zo dňa 1.4.2015,

správou A. A. X. F., správou zo psychologického vyšetrenia mal. E., spismi Okresného súdu Komárno
15PPom/1/2014, 9P/197/2012, 12P/285/2014 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento
skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uznesením Okresného súdu Komárno 15Ppom/1/2014 zo dňa
12.11.2014 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým maloleté deti súd umiestnil do starostlivosti

právnickej osoby Detského domova F.. Súd zistil, že otec mal. dieťaťa vykonáva trest odňatia slobody
v Ž.. Pracovne bol zaradený od 27.10.2011 do 20.1.2015 s prerušeniami, opätovne bol zaradení od
29.1.2015. Z prehľadu pracovnej odmeny súd zistil, že čistá mzda otca za obdobie január 2015 až
september 2015 predstavovala v priemere mesačne 121,63 Eur. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka
súd zistil, že matka mal. detí je bezdomovkyňa, užíva návykové látky a nelieči sa. Nikto z rodiny nemá

záujem o starostlivosť o maloleté deti. Maloleté deti sa na základe predbežného opatrenia nachádzajú
v starostlivosti Detského domova F.. Zo správy zo dňa 18.3.2015 súd zistil, že maloletý T. sa rýchlo
adaptoval na prostredie, učí sa rýchlo a so záujmom. Rozšíril si slovnú zásobu. Hovorí v slovenskom
jazyku. Osvojil si hygienické návyky a jeho psychomotorický vývin je primeraný veku. Mal. E. pri
príchode do detského domova bol plienkovaný, nerozprával, neprímal teplú stravu, čistú vodu a čaj.

Adaptácia bola zhoršená, reagoval so strachom a precitlivenosťou. Postupne si zvykal na režim dňa
a osvojil si poobedný odpočinok. Odnaučil sa nosiť plienky, osvojil a osvojuje si hygienické návyky.
T.č. sa rozvíja slovná zásoba, problematické je plnenie bežných požiadaviek. Sociabilita inhibovaná,
problematické začlenenie sa do kolektívu. Medzi súrodencami sú emocionálne väzby a od 2.2.2015
sú spoločne umiestnení v profesionálnej rodine. Zo správy zo psychologického vyšetrenia vyplynulo,

že mal. E. je dieťa so zdravotným znevýhodnením so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, z
dôvodu zníženej úrovne kognitívnych schopností ( vzhľadom k nedostatočnej starostlivosti v pôvodnom
sociálnom prostredí). Zo správy Mestského úradu A. zo dňa 27.11.2015 súd zistil, že matka mal. detí má
dlh za nájom bytu v sume 738,68 Eur. a na komunálnom odpade vo výške 256,21 Eur. Stará matka mal.
detí je pod dohľadom psychiatra. Matka je naďalej nezamestnaná, nebýva so svojimi rodičmi. Matka mal.

detí dňa 30.12.2014 porodila ďalšie dieťa, ktoré je umiestnené v Detskom domove A.. Podľa informácií
mesta mal. Ľ. L. navštevuje.

Podľa § 54 ods.2 Zák. o rodine (účinný od 1.4.2005) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak
výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli

k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych
dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 Zák. o rodine je zrejmé, že ústavná starostlivosť
musí byť vždy len dočasným opatrením. Ide o výnimočnosť formy náhradnej starostlivosti. Ústavná
starostlivosť sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. I v prípade umiestnenia
dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia. Rodičia alebo
iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti
ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne. Súd

je povinný preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodné osoby na výkon osobnej starostlivosti
prarodičia, súrodenci rodičov, iný príbuzný, známi, alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový
vzťah. Ústavná starostlivosť sa môže nariadiť len vtedy ak výchova mal. dieťaťa je vážnej ohrozená,
alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Spôsob ani stupeň ohrozenia ani
narušenia zákon neuvádza, iba zdôvodňuje, že to musí byť vážne. Ohrozená môže byť negatívnym

postojom a až patologickým správaním voči dieťaťu a pod. Príčiny vážneho narušenia spočívajú
najčastejšie v prostredí v ktorom dieťa vyrastá, rodičia žijú asociálnym spôsobom života, rodičia nie
sú osobnostne zrelí a pod. Príčinou však môže byť aj prípad, keď rodič ani pri náležitom úsilí nemôže
zvládnuť výchovu dieťaťa pre odchýlky v jeho vývoji, jeho drogovú alebo inú závislosť a pod. výkon
podmieňuje nariadenie ústavnej výchovy aj celým radom výchovných opatrení ktoré však neviedli k

náprave. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o
dieťa z iných vážnych dôvodov. Nariadením ústavnej starostlivosti vzťah medzi dieťaťom a rodičmi
naďalej trvá.

V danom prípade mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním, že podmienky na nariadenie

ústavnej výchovy sú splnené. Maloleté deti nie je možné zveriť do osobnej starostlivosti rodičov a ani
náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, nakoľko ani jeden z rodičov nemá
vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletých detí a úradom nebol zistený žiaden príbuzný,
ktorý by o starostlivosť záujem prejavoval. Súd poznamenáva, že otec mal. detí je t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody, matka je bezdomovkyňa, bez príjmu a užíva návykové látky ako to vyplynulo z

vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Súd ďalej rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov nakoľko každá
povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo dieťaťa na
výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti
je zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov

tohto právneho vzťahu. V danom prípade súd určil výživné v minimálnej výške, ktoré predstavuje
30% základného životného minima. Obaja rodičia sú povinní súdom stanovené výživné platiť na účet
Detského domova F., nakoľko tento subjekt v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť o deti.
Finančná a sociálna situácia rodičov neumožnila súdu určiť vyššie výživné ako je minimum. Súd zároveň
zrušil dohľad nad výchovou maloletých detí, pretože podmienky na nariadenie výchovného opatrenia

zanikli, keďže deti sú v starostlivosti detského domova a nie rodičov.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.