Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200017
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416200017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu EOS KSI

Slovensko s.r.o. Bratislava Pajštúnska 5 IČO: 35 724 803, zastúpený Tomáš Kušnír s.r.o. so sídlom
Bratislava Pajštúnska 5 IČO: 36 613 843 proti žalovanému P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Ž. Z. O. o
žalobe na zaplatenie 1.145,54,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 254,86,- € spolu s 8,75% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 57,26,- € odo dňa 19.2.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy
38,19,- € odo dňa 18.3.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 81,45,- € odo dňa
18.4.2013 do zaplatenia a s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 72,97,- € odo dňa 19.5.2014 do

zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobou uplatnil navrhovateľ voči žalovanému nárok na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom z
titulu nezaplatenej ceny za poskytované služby právnym žalobcu Slovak Telekom a.s. Bratislava a tiež
nárok na úhradu dojednanej zmluvnej pokuty.

2/. Žalobu odôvodňoval tým, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi
právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom a.s. Bratislava a žalovaným na základe,
ktorej zmluvy poskytoval právny predchodca žalobu pre žalovaného služby v zmysle Zákona o
elektronických komunikáciach Zák. č. 351/2011 Z.z., súčasne uzatvoril zmluvu o kúpe LCD Televízneho
príjmača a pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednal zmluvné pokuty zaplatenia, ktorých sa
domáhal v dôsledku nedodržanej doby viazanosti zo strany žalovaného.

3/. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, s využitím ustanovenia § 180 C.s.p. súd vykonal
pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

4/. Žalobca tvrdil a na preukázanie svojich tvrdení ako prostriedky procesného útoku označil dôkazy a
tieto predložil v listinnej podobe a to zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.12.2012, zmluvu
o kúpe LCD televízneho príjmača zo dňa 13.12.2012, predložil všeobecné obchodné podmienky pre

poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s., cenník
služieb v čase uzatvorenia zmlúv, daňové doklady, faktúry za služby pevnej siete za obdobie marec r.
2013 až júl 2013, zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi žalobcom a právnym predchodcom
Slovak Telekom a.s. dňa 20.11.2014.5/. Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon

nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

6/ Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o

elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

7/Podľa§44ods.4prvávetaZákonaoelektronickýchkomunikáciách,vzneníúčinnomkudňuuzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas

určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

8/ Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

9/ Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

10/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

11/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13/ Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

14/ Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

15/ Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.16/ Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17/ Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

18/Podľa§53ods.4písm.k/Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,zaneprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

19/ Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20/ Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21/ Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22/ Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

23/ Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24/ Podľa § 298 ods. 1 C. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

25/ Podľa § 298 ods. 2 C. s. p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

26/. Aktívnu legitimáciu na strane žalobcu mal súd za preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok.
Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému program služieb v zmysle uzatvorenej zmluvy,
žalovaný uhradil aktivačné poplatky a zaviazal sa k využívaniu služieb po dobu 24 mesiacov. V zmluve
o poskytovaní verejných služieb / Mágio TV / ako i v zmluve o kúpe LCD TV pre prípad nedodržania
doby viazanosti došlo k dojednaniu zmluvných pokút, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha. Žalovaný

využíval služby predchodcu žalobcu, ktorému boli poskytnuté za takéto služby riadne a včas nerealizoval
úhradu ceny a preto súd považoval uplatňovaný nárok v rozsahu 254,86,- € / faktúry č. 747870799,
6748854419, 7749835955, 675078752 / vystavené za úhradu ceny za vystavené dôvodne a preto v
tejto časti žalobe vyhovel.

27/. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou jednotlivých súm a to odo dňa nasledujúceho po
splatnosti vyššie citovaných faktúr a preto v zmysle § 517 ods. 2. Občianskeho zákonníka vspojení s §
3 ods. 1. Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do dňa 31.1.2013 podľa, ktorého výška úrokov
z omeškania je o 8% - tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňuomeškania splnením peňažného dlhu s poukazom na ustanovenie § 10 c/ vyššie citovaného nariadenia
zaviazalžalovanéhoikzaplateniuúrokuzomeškaniazjednotlivýchdlžnýchsúmododňanasledujúceho
po splatnosti až do zaplatenia.

28/. Vo zvyšnej časti pokiaľ bol uplatňovaný nárok na úhradu dojednaných zmluvných pokút, súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol s poukazom na nasledovné skutočnosti:

29/. Je nepochybné, že právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú

pokutu s žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca (právny predchodca žalobcu) menil len výšku
zmluvnejpokuty.Zmluvaopripojenívzmysle§43Zákonač.613/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov
je svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak na znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred

Novelouč.568/2007Z.z.,akoipouvedenejnovelesúčinnosťouod1.1.2008).VzťahmedziObčianskym
zákonníkom a Zákonom č. 355/2011 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného
predpisu. Vzťahy medzi účastníkmi konania na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení

s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj

k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.
Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd

je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na
jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v

časeuzavretiadohodyozmluvnejpokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvného
dojednania by nemali

ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti(§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri
dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne

zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.

30/ V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v predmetnej zmluve, považuje súd za
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Je potrebné poukázať na nie celkom jasné a

zrozumiteľné dojednanie zmluvnej pokuty pre priemerného spotrebiteľa. Zmluvné dojednania, uvedené
vovýrokutohtorozhodnutia,spôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a
osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských
zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch

účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto
skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať,
že navrhovateľ (právny predchodca) ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý

pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní
pri ďalších zmluvných dojednaniach, ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v
spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti. V danej
veci zmluvnú pokutu treba považovať ako neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ
vôbec nerozlišuje situáciu, kedy v dôsledku nezaplatenia súm dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden

mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Zmluvná pokuta napr. patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania
aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k
ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

31/ Uvedené zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky,
nakoľko boli navrhnuté vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Je
potrebné k tomu dodať, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá si
len balík služieb, dobu viazanosti a prípadne mobilný telefón).Súdna kontrola štandardných zmlúv je
postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v

rozporescieľomSmernice,akbysapredneprijateľnoupodmienkoujedenspotrebiteľchrániladruhýnie.
Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Preto súd konštatuje,
že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, predovšetkým

z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné
dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že bola individuálne dojednaná. Neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve je podmienkou neplatnou (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

32/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. t.j. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadenzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).