Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/201/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223465
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7613223465.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobkyne Q. B.,

K.. XX. X. XXXX, I. O. W. Č.. XXX, W., proti žalovanému Y. J. Ž. V., U.. W.., W. W. F. Č.. X, S., H.: XX
XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., Užhorodská 21,
Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Občianske združenie "Ochrana spotrebiteľom
a vlastníkom bytov", so sídlom Škultétyho č. 3, Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, právne
zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátom so sídlom Škultétyho 3, Košice v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach

so sídlom na Alžbetinej 49 v Košiciach sp. zn. 3C/741/2012 z 19. 1. 2012 zastavuje.

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 49 v
Košiciach sp. zn. 3C/741/2012 z 19. 1. 2012.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v prospech jej právneho zástupcu trovy konania vo
výške 199,32 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd náhradu trov konania vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom a žalovaným nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň žiadal povoliť
odklad jeho vykonateľnosti s poukazom na to, že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu, pričom
žalovaný si do tejto poistnej zmluvy aj do svojím VPP nadiktoval rozhodcovskú doložku. Poistná zmluva
bola vyhotovená ako formulár a teda žalobkyňa nemohla do jeho obsahu nijako zasiahnuť. Jej zástupca
poukázal na to, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom, žalobkyňa tvrdí,
že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.

r) OZ a teda v nadväznosti na § 53 ods. 5 je toto dojednanie absolútne neplatné. Na to nadväzuje
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda, že rozhodcovský súd nemal danú právomoc na
rozhodnutie vo veci, keďže nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka. Pokiaľ ide o námietku
žalovaného s odkazom na novelizovaný exekučný poriadok § 240d ods. 1 Exekučného poriadku, tak tu
treba poukázať na to, že súdy sa už takouto argumentáciou vyporiadali. Je potrebné rozlišovať medzi
materiálnou a formálnou právoplatnosťou rozhodnutia. Uvedeným ustanovením Exekučného poriadku
formálne rozhodcovského rozsudku zrušené neboli. Žalobkyňa navrhuje návrhu vyhovieť a v prípade

úspechu zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.Pred začatím pojednávania zobrala svoj návrh čo do odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
späť, pretože vzhľadom na zmenu právnych predpisov tento rozhodcovský rozsudok stratil materiálnu
vykonateľnosť.

Žalobkyňa uviedla, že v roku 2007 navštívila pobočku Prvej československej poisťovne v Krompachoch
so zámerom uzavrieť životné poistenie. Pracovníčka žalovaného jej predložila predtlač formulár zmluvy
a jediné, čo medzi sebou rokovali, boli len veci týkajúce sa poistenia. Na podmienky poistenia
žalobkyňa pristúpila a na základe toho jej pracovníčka žalovaného ukázala, na ktorom mieste v zmluve

má žalobkyňa dať svoj podpis. Okrem podmienok poistenia neprechádzali žiadne ostatné náležitosti
zmluvy ani VPP, zároveň nebola oboznámená o rozhodcovskej doložke - dodnes ani vlastne nevie
poriadne, čo táto rozhodcovská doložka znamená. Bol jej však doručený rozhodcovský rozsudok a
súdu prehlásila, že pokiaľ by mala vedomosť o rozhodcovskej doložke a veciach s ňou spojených, do
zmluvného vzťahu by nevstupovala. Rozsudok rozhodcovského súdu jej bol 24.6. 2013 a potvrdila, že
na doručenke je jej podpis. Rozhodcovský rozsudok žiadala zrušiť z dôvodu, že nebola poučená o tom,

že vo veci by mohol rozhodovať rozhodcovský súd.

Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané, preto podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd v jeho neprítomnosti.

Z listín predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že na základe návrhu žalovaného zo dňa 2.
1. 2012 sa žalovaný na rozhodcovskom súde dožadoval zaplatenia sumy 61,74 eur s odkazom na
ustanovenie časti XVII ods. 7a (resp. ods. 8) z titulu nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie
poistenia. Zároveň bola priložená poistná zmluva XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2007, všeobecné poistné
a rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 49 v Košiciach sp. zn.

3C/741/2012 z 19. 1. 2012. Podľa doručenky žalovaná tento rozsudok prevzala po 24.6.2013.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa č. 3 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Príloha obsahuje indikatny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa bodu 1 písm. g/ prílohy podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,

ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. r/ a ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa“.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobkyne je v plnom rozsahu opodstatnený.

Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 sp. zn. 3C/741/2012
z 19. 1. 2012, žalovaný opiera o zmluvné dojednanie súvisiace s poistnou zmluvou XXXXXXXXXX zo

dňa 8.10.201707, ktorá nesporne je spotrebiteľskou zmluvou (žalovaný pri poskytovaní poistenia konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ, žalobca konal ako fyzická osoba zabezpečujúca
svoje potreby ako spotrebiteľ). Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, daný zmluvný vzťah
sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou formulárovej
zmluvy splňujúcej všetky znaky takejto zmluvy. Súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky

túto posudzoval aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, pričom poukazuje na to, že rozhodcovská doložka
ako súčasť VPP podľa obsahu spotrebiteľovi upiera možnosť v prípade sporu brániť svoje práva pred
všeobecným súdom nútiac ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku XV. VPP a osobitných zmluvných dojednaniach nebola

individuálne dojednaná a vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami zákonov o spotrebiteľských zmluvách
a ustanoveniami Smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“) je neprijateľnou, a preto absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou, v
dôsledku čoho rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov spornej zmluvy založil na
neplatnej rozhodcovskej doložke.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§53) spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. „neprijateľná podmienka“). To však neplatí,
ak neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané. O individuálne dojednaných zmluvných

ustanoveniach pritom môžeme hovoriť len vtedy, ak ide o ustanovenia, a) s ktorými spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a zároveň b) mohol ovplyvniť ich obsah. Platí pritom
vyvrátiteľná domnienka, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Je na dodávateľovi ako silnejšej
zmluvnej strane, aby preukázal, že boli splnené tieto podmienky

Podľa názoru súdu dodávateľ nepreukázal osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. žeby
spotrebiteľ osobitne si vymienil jej dojednanie. Súd vzal za preukázané a žalovaný opak nepreukázal,
že s posudzovanou formulárovou zmluvou pred podpisom žalobca nemal možnosť oboznámiť sa, jej
obsah nijako nemohol ovplyvniť, VPP a osobitné zmluvné dojednania ako celok mohol len odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. K dojednaniu

o rozhodcovskej doložke, ktorá ako súčasť dodávateľom vopred pripraveného a predtlačeného tlačiva
(tzv. formulár), ktoré tento uzatvára opakovane s väčším počtom zákazníkov, zjavne nedošlo z iniciatívy
spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výpoveďou účastníkov konania nemal súd preukázané, že
žalobca pred podpisom zmluvy by mal možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou či ovplyvniť

jej obsah. Z toho vyplýva, rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne.
I z obsahu záznamu o požiadavkách a potrebách klienta z č.l. 64 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX
nevyplýva, že sprostredkovateľ poistenia žalobcu upozornil na rozhodcovskú doložku ani ho
neoboznámil s možnosťou nepodpísať osobitné zmluvné dojednania či v nich obsiahnutú rozhodcovskúdoložku dodatočne odmietnuť. Konečne, i tento záznam súd vyhodnotil ako vopred predtlačený formulár,
obsah ktorého žalobca nemal možnosť ovplyvniť a jeho obsah nepreukázal, že žalobca si individuálne
dojednal rozhodcovskú doložku.

Z toho jednoznačne vyplýva, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Súd zároveň
poukazuje i na to, že zmluvné podmienky obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve sa nestávajú
individuálne dojednanými len tým, že spotrebiteľ ich neodmietne, prípadne od nich neodstúpi.

Neobstojí pritom ani obrana, že len taká výlučná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Čo je potrebné rozumieť „značnou nerovnováhou“, možno vydedukovať z
právnej úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 §53 Obč. zák. Pod písmenom r) pritom
výslovne je ustanovené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je bezo sporu úplne v súlade s 3. prílohou
smernice [písm. q)]. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom,
pričom v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z
odseku 1 § 53 Obč. zák. i zo Smernice nesporne bez ďalšieho preto spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 227/2012 zo dňa
27.5.2013, ktorý poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-40/08 vo veci A. v. C.
vyslovil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd má aj

bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Smernica sa má vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných

pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný.
V danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej úverovej

zmluvy, pretože právna predchodkyňa oprávnenej poskytla povinnej úver v rámci vykonávania svojej
obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijala povinná ako spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní úverovej
zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú
doložku, ktorá bola súdmi nižších stupňov (správne) posúdená ako nekalá.
Rozhodcovská doložka, ktorá v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a neplatného zmluvného dojednania; takou doložkou nemohla byť založená
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok.

K tvrdeniu právneho zástupcu žalovaného o tom, že žalobca mal možnosť rozhodcovskú doložku

nepodpísať, nepredložil súdu žiaden dôkaz, a preto má súd za to, právomoc rozhodcovského súdu je
založená na rozhodcovskej doložke, ktorá je neprijateľnou podmienkou, a teda absolútne neplatným
zmluvným dojednaním.
Je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a dodávateľovi voči
spotrebiteľovi nemôže zakladať (a to ani sčasti) nárok na plnenie. Sú preto splnené zákonné podmienky

na zrušenie rozhodcovského rozsudku a z týchto dôvodov súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

S poukazom na ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,(pričom ako osobitný predpis je uvedený zákon

číslo 335/2014) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.- súd dodáva, že toto ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, keďžetoto ustanovenie sa týka exekučného konania a je vecou zachovanie právnej istoty žalobcu na zrušení
tohto rozhodcovského rozsudku, aby žalovaný účastník sa nemohol dožadovať plnenie z neho v
mimoexekučnom konaní. Napokon, v zmysle ustanovenia § 372w O.s.p. (prechodné ustanovenie k

úpravám účinným od 1. januára 2015) spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o
zrušenierozhodcovskéhorozsudkuvsporespĺňajúcompodmienkypodľaosobitnéhopredpisu,oktorých
sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia
súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Súd tak skonštatoval, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.

Zároveň súd poukazuje na § 372w O.s.p., podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa
osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne
neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Taktiež ustanovenie § 54b ods. 1 zákona 244/2002 Z.z. uvádza, že ustanovenia tohto zákona sa použijú
aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Na základe týchto skutočností súd na daný prípad aplikoval ustanovenia zákona 244/2002 Z.z. a nie
zákona č. 335/2014 Z.z.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p. V konaní
bola úspešná žalobkyňa, ktorej vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 165,- eur podľa vyčíslenia

jej právneho zástupcu v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 s tým, že základná sadzba odmeny za
jeden úkon právnej služby je v tomto prípade podľa § 11 ods. 1 písm. a) a vyhlášky t. j. eur pre rok
2016 vo výške 66,- eur. Za úkony právnej služby si podľa § 14 tejto vyhlášky uplatnil 4 úkony, a to
príprava a prevzatie zastupovania dňa 8.6. 2016, účasť na pojednávaní dňa 30.6.2016 a účasť na dvoch
odročených pojednávaniach - 8.6.2016 a 24.6.2016 po 16,50 eur. K tomu náhrady výdavkov podľa §

15 až 17 vyhlášky, 4 krát režijný paušál po 8,58 eur - spolu 34,32 eur. Celkom tak uplatnená odmena
a náhrada výdavkov činí 199,32 eur.
Súd nepovažoval právnym zástupcom žalobcu takto vyčíslené trovy za dôvodné, pretože pojednávanie
zo dňa 24.6.2016 bolo odročené z dôvodu neúčasti jeho klientky - žalobkyne, a preto uplatnené trovy
čo do sumy 25,08 eur súd krátil a zaviazal žalovaného účastníka ako neúspešného účastníka v konaní

na náhradu trov vo výške 174,24 eur.
Súd zároveň nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.