Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 12, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/946/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100899352
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7100899352.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Východoslovenské

tlačiarne, a.s., so sídlom v Košiciach, Letná 47, IČO: 31 717 179, zastúpeného: JUDr.Ján Martinec,
advokát, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti odporcovi: M. I., C.. X.XX.XXXX, S. A. I., L. X,
zastúpenému: JUDr.Slávka Kováčová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o
zaplatenie sumy 91.041,- Sk (3.022,01 EUR) s prísl. ako aj o vzájomnom návrhu o zaplatenie sumy
363.611,80 Sk (12.069,70 EUR) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 3.022,01 EUR (91.041,-Sk) s prísl. z a m i e t a.

Priznáva odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi spolu vo výške 1.879,60 EUR,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1.728,57 EUR a z iných trov vo výške 151,03 EUR
(súdny poplatok) a ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyne
JUDr. Slávky Kováčovej, advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi titulom náhrady škody (za spotrebované pohonné látky a
amortizáciu motorového vozidla) sumu 436,89 EUR.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 183,53 EUR nárok odporcu na zaplatenie náhrady škody (za
spotrebované pohonné látky a amortizáciu motorového vozidla)
z a m i e t a .

Vzájomný návrh odporcu o zaplatenie sumy 56.080,- Sk (1.861,81 EUR) titulom náhrady škody
(leasingové splátky, havarijné poistenie, zákonné poistenie motorového vozidla) z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti vzájomný návrh odporcu voči navrhovateľovi v y l u č u j e na samostatné konanie,
v ktorom rozhodne aj o náhrade trov konania o vzájomnom návrhu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 14.7.2000 domáhal zaplatenia sumy 91.041,- Sk spolu s
úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 1.3.2000 až do zaplatenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 3.6.1999 uzavreli účastníci konania zmluvu
o nájme nebytových priestorov, pričom odporca dohodnuté nájomné za obdobie od decembra 1999 do

marca 2000 zaplatil len čiastočne; dlh na nájomnom činí 85.359,- Sk. Zaplatenia zvyšnej sumy vo výške
5.682,- Sk sa navrhovateľ domáhal titulom náhrady škody, s odôvodnením, že pri skončení nájmu bolo
zistené, že chýba inventár, ktorý bol súčasťou nájmu.Odporca sa bránil tvrdením, že navrhovateľ porušil zmluvné podmienky, pretože prenajaté priestory
neboli prevádzkyschopné. Prevádzkyschopnými sa stali až po piatich mesiacoch od uzavretia zmluvy o
nájme. Mal za to, že z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemá nárok na plnú úhradu nájomného. Nárok

navrhovateľa pokladal za neseriózny, keďže porušením zmluvných podmienok zo strany navrhovateľa
mubolaspôsobenáškoda,ktorejnáhradusiodporcauplatnilvzájomnýmnávrhom,uplatnenýmpodaním
zo dňa 27.12.2000, vo výške 363.611,80 Sk s príslušenstvom.
Odporca žiadal, aby súd jeho pohľadávku titulom náhrady škody započítal voči pohľadávke
navrhovateľa, uplatnenej návrhom na začatie konania. Poukázal na skutočnosť, že dňa 9.7.1999 Štátny

zdravotný ústav Košice vykonal v prevádzke, ktorá bola predmetom nájmu, previerku a zistil tam
nedostatky, na základe ktorých pozastavil prípravu jedál v prenajatých priestoroch a do odstránenia
závad nariadil prepravovať hotové pokrmy denne motorovým vozidlom z OC Laborec. Dňa 23.7.1999
predložil odporca navrhovateľovi zoznam závad v prenajatých priestoroch s požiadavkou na ich
odstránenie. Súčasne zabezpečil dodávku jedál dovozom motorovým vozidlom. Odporca tvrdil, že
bol nútený aj naďalej prevádzkovať kuchyňu v OC Laborec, platiť aj za túto nájom a zároveň platiť

pracovníkov pri výdaji stravy v objekte nájmu, ďalej zakúpiť potrebné vozidlo na prevoz stravy a
zamestnať k tomu vodiča, čím mu vznikli zvýšené náklady a teda, škoda. Obvodný úrad Košice I, Štátny
okresný hygienik až rozhodnutím zo dňa 25.11.1999 povolil prípravu jedál v danom objekte. Odporca
špecifikoval škodu, ktorá mu mala vzniknúť, nasledovne:
a/ nájomné vo výške 17.360,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 86.800,- Sk,

b/ odvoz odpadu 1.300,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 6.500,- Sk,
c/ leasing - Škoda VAN plus 9.800,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 49.000,- Sk,
d/ havarijné poistenie vo výške 1.250,- Sk x 5 mesiacov vo výške 6.250,- Sk,
e/ zákonné poistenie vo výške 166,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 830,- Sk,
f/ mesačné výkony pre navrhovateľa 42 hodín x 66,70 Sk, t.j. 2.801,40 Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške

14.007,- Sk,
g/ PHM a amortizácia 4.586,40 Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 22.932,- Sk,
h/ mzda pracovníkov naviac za 5 mesiacov, spolu vo výške 177.292,80 Sk.

Vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom č.k. 19C/946/2000-393 zo dňa 22.9.2011, ktorým:
- zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.022,01 EUR so 17,6 % úrokom z omeškania ročne
od 21.4.2000 až do zaplatenia
- vzájomný návrh odporcu voči navrhovateľovi zamietol a
- priznal navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/213/2012-444 zo dňa 30.12.2013 zrušil rozsudok súdu
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia
vyplýva, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe nesprávnych skutkových zistení a
pri nesprávnom a neúplnom vyhodnotení vykonaných dôkazov zo zisteného skutkového stavu vyvodil

nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov. Súd totiž opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a tieto vyhodnotil jednostranne, predovšetkým vo
vzťahu k obrane odporcu a dôvodnosti jeho pohľadávky z titulu náhrady škody uplatnenej na započítanie
proti pohľadávke uplatnenej žalobou. Dospel preto k predčasnému a tým aj nesprávnemu právnemu
záveru o nedôvodnosti obrany a vzájomného návrhu odporcu. Odvolací súd predovšetkým nesúhlasil

so záverom súdu prvého stupňa, že odporca v konaní nepreukázal riadne uplatnenie práva na zľavu u
prenajímateľa, t.j. u navrhovateľa resp. na odpustenie nájomného za obdobie, počas ktorého prenajaté
nebytové priestory neboli (prenajímateľom odovzdané a na jeho náklady udržiavané) v stave spôsobilom
na dohodnuté (i obvyklé) užívanie v súlade s § 5 ods. 1 zákona o nájme a podnájme nebytových
priestorov. Tento záver odvolací súd považoval za nesprávny, keďže nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní a vychádza z nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa nesprávne
postupoval, pokiaľ neprihliadol na tvrdenia odporcu a skutočnosti svedčiace v jeho prospech, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov, okrem iného z výpovede svedkyne Y.. D. M. a opodstatňujú záver, že
odporca počas trvania nájomného vzťahu v lehotách ustanovených v § 675 Občianskeho zákonníka
uplatnil u navrhovateľa ústnou formou nárok na zľavu z nájomného z toho dôvodu, že nemohol kuchyňu

používať na varenie, ale iba na výdaj stravy. Uvedená svedkyňa, ktorá pracovala v rozhodnom období
u navrhovateľa vo funkcii ekonomickej námestníčky, vo svojej výpovedi potvrdila, že o nároku na
odpustenie nájomného s odporcom jednala, avšak nedohodli sa z toho dôvodu, že nebola kompetentná
o jeho žiadosti rozhodnúť. V konaní bolo tiež nesporne zistené, že odporca po prevzatí nebytovýchpriestorov oznámil navrhovateľovi závady zistené pri previerke vykonanej zamestnancom Štátneho
zdravotnéhoústavuKošiceA.M.dňa9.7.1999,nazákladežiadostiodporcuosúhlaskzahájeniučinnosti
v stravovacej prevádzke v objekte závodu navrhovateľa, doručil mu súpis závad zo dňa 23.7.1999 a

žiadal o odstránenie závad, ktoré mu bránili vo využívaní nebytových priestorov v závodnej kuchyni
na dohodnutý účel, t.j. na poskytovanie stravovacích služieb prednostne pre pracovníkov navrhovateľa
podľa čl. 3 zmluvy č. 13/ZN/99 zo dňa 3.6.1999. Z ust. § 5 ods. 3 zákona o nájme a podnájme
nebytových priestorov pritom vyplýva, že nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu
dohodnutom v zmluve a podľa § 5 ods. 4 cit. zákona je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým

udržiavaním. O také náklady však nejde v prípade závad, znemožňujúcich riadne užívanie prenajatých
priestorov na dohodnutý či obvyklý účel, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom odporcu, že pod pojmom poskytovanie stravovacích služieb je potrebné rozumieť
aj samotné prevádzkovanie kuchyne a teda, nielen výdaj, ale aj prípravu a varenie pokrmov a ich
následných výdaj stravníkom. Mal za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že užívanie
prenajatých nebytových priestorov na poskytovanie stravovacích služieb, teda na zmluvne dohodnutý

účel, bolo možné až po vydaní rozhodnutia Okresného úradu Košice I, štátneho okresného hygienika
č. ŠOH/001695-001-223.1/99/Pr zo dňa 25.11.1999, ktorým bol udelený súhlas na prípravu, výdaj
a expedíciu pokrmov v prepravných nádobách a balených v jednoporcovanom návratnom obale. Z
uvedeného treba potom vyvodiť záver, že odporca od 1.7.1999 do 25.11.1999 pre zistené závady,
ktoré nespôsobil, nemal možnosť nebytové priestory užívať v rozsahu dohodnutom v zmluve a na

dohodnutý účel, resp. mohol ich užívať iba obmedzene, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na odpustenie
nájomného, prípadne na primeranú zľavu z nájomného, ktorého u žalovaného riadne v zákonných
lehotách aj uplatnil. Neobstojí názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého spôsob užívania zodpovedal
dojednanému účelu nájmu, pokiaľ odporca v prenajatých nebytových priestorch vykonával činnosti
súvisiace iba s výdajom teplých pokrmov a z uvedených dôvodov je nesprávny aj záver o zániku práva

odporcu na uplatnenie odpustenia či zľavy z nájomného za uvedené obdobie. Súd prvého stupňa preto
následne nesprávne uzavrel, že navrhovateľ ako prenajímateľ neporušil žiadnu právnu povinnosť a
dospel k nesprávnemu záveru o nedôvodnosti obrany a vzájomného návrhu, ktorý odporca uplatňoval v
konaní z titulu náhrady škody. Povinnosťou súdu prvého stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie bolo
opätovne posúdiť opodstatnenosť obrany a pohľadávky odporcu uplatnenej vzájomným návrhom a to z

vyššie uvedených hľadísk, podľa príslušných ustanovení právnych predpisov a z hľadiska základných
predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Obč. zákonníka a v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov, ako aj oboznámením listinných dôkazov
tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z písomnej zmluvy č.13/ZN/99 súd zistil, že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca
uzavreli dňa 3.6.1999 zmluvu o nájme nebytových priestorov, nachádzajúcich sa na prvom poschodí a v

suteréne budovy postavenej na parcele č.1231/2 - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č.7313,
katastrálne územie Košice-Sever, o výmere 692 m2, s tým, že odporca ako nájomca je oprávnený užívať
nebytové priestory vrátane príslušenstva nehnuteľnosti ako je WC, vstupná brána, výťah, chodba a
schodištia.
V článku 2 zmluvy (Technický stav nebytového priestoru) zmluvné strany uviedli, že v čase podpísania

zmluvy o nájme boli vyššie určené nebytové priestory v stave vyhovujúcom na obvyklé užívanie.
V článku 3 zmluvy (Účel nájmu) zmluvné strany uviedli, že nájomca je oprávnený nebytové priestory
užívať pre účely poskytovania stravovacích služieb, prednostne pre pracovníkov navrhovateľa.
Z článku 4 zmluvy (Doba nájmu) vyplýva, že nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú.
Z článku 5 zmluvy (Nájomné) vyplýva, že nájomné bolo dohodnuté vo výške 28.800,- Sk za jeden

mesiac. Odporca sa zaviazal splácať nájomné najneskôr do 15.dňa príslušného mesiaca v uvedenej
výške + DPH na účet prenajímateľa.
V článku 6 zmluvy (Úhrada služieb spojených s nájmom) sa zmluvné strany dohodli, že okrem
nájomného uhradí nájomca aj cenu služieb spojených s nájmom a to vo výške 12.500,- Sk + DPH
mesačne do 15.dňa nasledujúceho mesiaca. Platby za spotrebovanú elektrickú energiu, spotrebu teplej

a studenej vody vrátane stočného, bude nájomca hradiť taktiež mesačne, na základe nameraného
množstva, s rovnakou splatnosťou.
V článku 8 zmluvy ( Práva a povinnosti zmluvných strán) sa odporca zaviazal nebytové priestory
užívať obvyklým spôsobom a na svoje náklady ich primerane udržiavať. Bežné opravy a údržbupriestorov a prenajatého zariadenia sa odporca zaviazal vykonávať na svoje náklady. Odporca sa
ďalej zaviazal bez zbytočného odkladu oznámiť navrhovateľovi potrebu opráv podstaty objektov, ktoré
má urobiť prenajímateľ (so špecifikáciou, že sa jedná o opravy stavebných konštrukcií, inžinierskych

sietí a podobne) a umožniť mu vykonanie týchto a iných nevyhnutných opráv. Zmluvné strany sa tiež
dohodli, že odporca je oprávnený vykonať zmeny na prenajatých priestoroch len s písomným súhlasom
prenajímateľa, pričom úhradu nákladov spojených s vykonanými zmenami môže požadovať len v tom
prípade, ak sa na ich úhradu prenajímateľ vopred zaviazal.
V článku 10 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluva nadobúda účinnosť dňa 1.7.1999.

ZpísomnéhoDodatkuč.1kzmluveonájmenebytovýchpriestorovsúdzistil,žedňa3.6.1999sazmluvné
strany dohodli, že v mesiaci júl a august 1999 bude nájomné vo výške 14.400,- Sk + DPH a cena služieb
bude fakturovaná v závislosti od množstva spotrebovanej elektrickej energie a pary.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme

nebytových priestorov zo dňa 3.6.1999, skončil ku dňu 31.3.2000 na základe písomnej výpovede
odporcu, ktorá bola prenajímateľovi (navrhovateľovi) doručená dňa 23.12.1999.

Z obsahu písomnej výpovede odporcu z nájmu súd zistil, že odporca dal výpoveď z dôvodu, že prenajaté
priestory nezodpovedali po technickej stránke účelu užívania, preto nemohla byť spustená prevádzka

várne a jedálne, na ktorý účel bola prevádzka prenajatá. Technické práce sa v zmysle ústneho prísľubu
pri podpisovaní nájomnej zmluvy mali ukončiť do 31.8.1999, avšak boli dokončené v novembri 1999. Na
základe ústneho prísľubu mal byť odporcovi odpustený nájom za mesiace november 1999 až február
2000 vrátane, k čomu však nedošlo.

Z faktúry č.9001690 zo dňa 1.12.1999, splatnej dňa 15.12.1999, súd zistil, že navrhovateľ odporcovi
fakturoval nájomné za mesiac december 1999 vo výške 28.800,- Sk + 10% DPH, t.j. vo výške 31.680,-
Sk, ako aj úhradu za služby spojené s nájmom za mesiac november 1999 vo výške 12.500,- Sk + DPH
23%, t.j. vo výške 15.375,- Sk, spolu vo výške 47.055,- Sk.

Navrhovateľtvrdil,žezosumy,vyúčtovanejpredmetnoufaktúroudošlozostranyodporcuksplneniudlhu
či už zaplatením alebo započítaním vzájomných pohľadávok spolu vo výške 41.300,- Sk. Navrhovateľ
sa domáhal zaplatenia prevyšujúcej sumy vo výške 5.755,- Sk.

Z faktúry č.9001893 zo dňa 10.1.2000, splatnej dňa 24.1.2000, súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval

odporcovi spotrebu elektrickej energie, vody a stočného za mesiac december 1999 vo výške 8.807,- Sk.

Navrhovateľ tvrdil, že z uvedenej faktúry odporca zaplatil sumu vo výške 8.006,50 Sk. Navrhovateľ sa
domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške 800,50 Sk.

Z faktúry č.2000125 zo dňa 1.2.2000, splatnej dňa 15.2.2000 súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval
odporcovi nájomné za mesiac február 2000 vo výške 28.800,- Sk + DPH, t.j. vo výške 31.680,- Sk, ako
aj úhradu za služby poskytované s nájmom za január 2000 vo výške 12.500,- Sk + DPH , t.j. vo výške
15.375,- Sk, spolu vo výške 47.055,- Sk.

Navrhovateľ tvrdil, že k úhrade predmetnej faktúry zo strany odporcu nedošlo.

Zfaktúryč.2000191zodňa10.2.2000,sosplatnosťoudňa24.2.2000,súdzistil,ženavrhovateľvyúčtoval
odporcovi spotrebu elektrickej energie, vody a stočného za mesiac január 2000 vo výške 10.129,- Sk.
Navrhovateľ tvrdil, že z uvedenej faktúry bola uhradená suma 9.208,20 Sk, preto sa domáha zaplatenia

prevyšujúcej sumy vo výške 920,80 Sk.

Z faktúry č.2000356 zo dňa 7.3.2000, so splatnosťou dňa 21.3.2000, súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi za spotrebu elektrickej energie, vody a stočného za mesiac február 2000 sumu vo výške
10.041,- Sk.

Navrhovateľ tvrdil, že z uvedenej faktúry bola uhradená suma 9.128,30 Sk a preto sa domáha zaplatenia
prevyšujúcej sumy vo výške 912,70 Sk.Z faktúry č.200293 zo dňa 1.3.2000, so splatnosťou dňa 15.3.2000, súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi nájomné za mesiac marec 2000 vo výške 28.800,- Sk + DPH, t.j. vo výške 31.680,- Sk a
úhradu za služby spojené s nájmom za mesiac február 2000 vo výške 12.500,- Sk + DPH, t.j. vo výške

15.375,- Sk, spolu vo výške 47.055,- Sk.

Navrhovateľ tvrdil, že z uvedenej faktúry odporca uhradil sumu 31.157,- Sk a preto sa domáha zaplatenia
dlžnej sumy vo výške 15.898,- Sk.

Z faktúry č.200548 zo dňa 6.4.2000, so splatnosťou dňa 20.4.2000, súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi za spotrebu elektrickej energie, vody a stočného za mesiac marec 2000 sumu vo výške
11.142,- Sk. Navrhovateľ tvrdil, že k úhrade uvedenej faktúry nedošlo.

Z faktúry č.200537 zo dňa 4.4.2000, so splatnosťou dňa 18.4.2000, súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi úhradu za služby spojené s nájmom za mesiac marec 2000 vo výške 12.500,- Sk + DPH, t.j.

vo výške 15.375,- Sk. Navrhovateľ tvrdil, že z uvedenej faktúry odporca zaplatil sumu 12.500,- Sk, preto
sa domáha zaplatenia dlžnej sumy vo výške 2.875,- Sk.

Odporca nespochybňoval správnosť súm účtovaných navrhovateľom v zmysle vyššie špecifikovaných
faktúr a nespochybňoval ani čiastky, ktoré boli prezentované navrhovateľom ako uhradené, či už

priamo zaplatením na účet navrhovateľa alebo na základe započítania pohľadávok. Tvrdil však, že
prevyšujúci nárok navrhovateľa, uplatnený návrhom na začatie konania nie je dôvodný s poukazom na
svoju pohľadávku voči navrhovateľovi titulom náhrady škody, ktorú žiadal voči pohľadávke navrhovateľa
započítať.

Zmluvné strany dňa 1.7.1999 vykonali písomný súpis drobného hmotného investičného majetku (č.l.24
a ž 26 spisu). Súpis bol vykonaný v kuchynskej časti prenajatých priestorov, na prízemí (chodba,
príručný sklad s okienkom, príručný sklad potravín, miesto pre upratovačku), ďalej v salóniku, kancelárii
vedúceho, kancelárii vedúceho prevádzky a v jedálni.

Z rozhodnutia Okresného úradu Košice I, štátneho okresného hygienika č.ŠH/00861-223.1/130/99/Pr
zo dňa 16.7.1999 súd zistil, že bol daný súhlas s návrhom odporcu na dovoz a distribúciu - výdaj teplých
pokrmov vo výdajnej časti závodnej kuchyne v objekte závodu Vsl. tlačiarne Košice, Stará spišská cesta
č.3.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca požiadal úrad o súhlas k zahájeniu činnosti výdaja

teplých pokrmov vo výdajnej časti závodnej kuchyne listom zo dňa 29.6.1999, s tým, že teplé pokrmy
bude dovážať denne v množstve 150 porcií z vlastnej stravovacej prevádzky OC Laborec, ul. Povstania
českého ľudu v Košiciach. Na základe žiadosti odporcu bola dňa 9.7.1999 v predmetnej prevádzke
vykonaná odborným zamestnancom ŠZÚ Košice previerka, ktorou bolo zistené, že výdajná časť a
umyvárky riadu sú vybavené potrebným strojnotechnologickým a účelovým zariadením pre vykonávanie

požadovanejčinnosti,vtýchtopriestorochakoajvjedálniazariadeniachnaosobnúhygienupracovníkov
bolo vykonané vybielenie stien s dôkladným vyčistením priestorov. V prevádzke budú pracovať štyri
pracovníčky, ktoré vlastnia zdravotný preukaz.

Z výpovede odporcu, ako aj z listinného dôkazu, ktorý odporca predložil, súd zistil, že dňa 23.7.1999

odporca vyhotovil písomný zoznam závad v prenajatom objekte, a to v kuchyni (časť myčka bielych
nádob, časť výdajňa jedla, časť varenie jedla), v príručnom sklade potravín, vo vstupnej hale, v salóniku,
v miestnosti pre upratovačku, v jedálni a v šatni, ktorý odovzdal navrhovateľovi.

Navrhovateľ potvrdil, že predmetný zoznam obdržal dňa 23.7.1999, s tým, že odporca ho ústne žiadal

o odstránenie závad (č.l.43 spisu - písomné vyjadrenie navrhovateľa k protinávrhu odporcu).

Odporca tvrdil, že sa s navrhovateľom ústne dohodol, že závady budú odstránené do konca augusta
1999.

Navrhovateľ potvrdil, že odporcovi ústne prisľúbil odstránenie najpodstatnejších závad, čo aj vykonal.
Potvrdil, že v dôsledku tejto skutočnosti došlo k dohode s odporcom a k zníženiu výšky nájomného
za mesiace júl a august 1999 na polovicu. Navrhovateľ však nepokladal za svoju povinnosť vyhovieť
požiadavke odporcu na také opravy resp. úpravy ako leštenia hrncov, nákup nových príborov, výmenukľučiek a zámkov, maľovanie stien, nákup nových čalúnených stoličiek, výmenu svietidiel a podobne.
Mal za to, že tieto predstavujú bežné opravy a údržbu prenajatého zariadenia, ktoré v zmysle článku 8
zmluvy o nájme mal vykonávať na svoje náklady odporca ako nájomca. Navrhovateľ taktiež poukázal na

skutočnosť, že hoci odporca tvrdil, že väčšinu vád bol napokon nútený odstrániť sám, nešpecifikoval, aké
vady vlastne odstránil, ani nevyčíslil náklady na odstránenie vád a ani po skončení nájomného vzťahu
nežiadal navrhovateľa o náhradu, pokiaľ malo dôjsť k zhodnoteniu majetku navrhovateľa.

Navrhovateľ tvrdil, že na odstránenie závad, na opravy a vylepšenie technického stavu prenajatého

objektu, v súvislosti s požiadavkou odporcu vynaložil finančné prostriedky vo výške 145.097,90 Sk
(nákup nového riadu a mäsového klátu, oprava 13 ks kuchynských stolov, opravy kuchynských zariadení
a nákup rôzneho materiálu).

Odporca vypovedal, že priestory, ktoré boli predmetom nájmu, v čase uzavretia zmluvy o nájme ani
nevidel a do týchto ani nechcel vstupovať, pretože v tom čase ich prevádzkoval ešte iný nájomca. V

prenajatých priestoroch chcel prevádzkovať kuchyňu, v ktorej by aj varil. Prenajaté priestory videl až
po tom, keď bola zmluva podpísaná. S navrhovateľom sa dohodol, že prvé dva mesiace nájmu bude
mať 50% zľavu z nájomného, jednak z dôvodu, že išlo o letné mesiace, kedy sa čerpali dovolenky,
ako aj z dôvodu, že priestory dovtedy nevidel a predpokladal, že tam budú určite nejaké závady. V
letných mesiacoch robil odporca výberové konanie na zamestnancov, aby od 1.9.1999, po odstránení

závad, mohol prevádzku spustiť. Odporca potvrdil, že navrhovateľ niektoré závady odstránil. Mal za to,
že išlo len o závady nepodstatné. Tie väčšie závady odstránené neboli, čo následne navrhovateľovi
ústne vytýkal. Bolo mu povedané, že zo strany prenajímateľa bolo urobené maximum, aby prevádzka
mohla byť spustená. Vzhľadom k tomu, že hygiena dala súhlas len na výdaj stravy, stravu musel variť
v inej prevádzke, musel ju doviesť do prenajatého objektu, dať do výdajného pultu. Musel zabezpečiť

niekoľkých zamestnancov z inej svojej funkčnej prevádzky, ktorí potom v prenajatých priestoroch
vydávali stravu.

Z rozhodnutia Okresného úradu Košice I, štátneho okresného hygienika č.: ŠOH/01695-001-223.1./99/
Pr zo dňa 25.11.1999 súd zistil, že bol daný súhlas s návrhom odporcu na prípravu, výdaj a expedíciu

teplých pokrmov v prepravných nádobách (bandaskách) a balených v jednoporcovanom návratnom
obalovom materiále v závodnej kuchyni v objekte závodu Vsl. tlačiarne, a.s. Košice tak, aby nebola
ohrozená epidemiologická bezpečnosť pripravovaných, vydávaných a expedovaných pokrmov.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že odporca listom zo dňa 18.11.1999 požiadal úrad o súhlas
k príprave, výdaju a expedícii teplých pokrmov v prepravných nádobách a balených v jednoporcovanom

návratnomobalovommateriálevpredmetnýchpriestoroch,nazákladektorejžiadostiboladňa19.11.199
v predmetnej prevádzke vykonaná previerka odborným zamestnancom ŠZÚ Košice, ktorou bolo zistené,
že prevádzkovateľ sčasti dispozične preriešil priestor kuchyne, s tým, že zriadil expedičnú časť,
strojnotechnologické a účelové zariadenie v kuchyne usporiadal v slede výrobného procesu, doplnil
nové účelové zariadenie (drezy, umývadlá, pracovné stoly, odkladacie a odkvapávacie plochy), vykonal

vybielenie stien a dôkladné vyčistenie všetkých priestorov prevádzky vrátane strojnotechnologického a
účelovéhozariadenia.Prevádzkajevybavenápotrebnýmstrojnotechnologickýmaúčelovýmzariadením
pre vykonávanie požadovanej činnosti - prípravu teplých pokrmov denne v množstve do 500 porcií, ich
výdaj a expedíciu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že po vydaní vyššie citovaného rozhodnutia odporca zahájil
činnosť v súlade s uvedeným rozhodnutím zo dňa 25.11.1999 a v tejto pokračoval až do ukončenia
nájomného vzťahu účastníkov, t.j. do 31.3.2000.

Z výpovede odporcu súd zistil, že cestu do prenajatých nebytových priestorov podnikal motorovým

vozidlom Pickup dvakrát denne z dôvodu, že Východoslovenské tlačiarne mali dvojzmenovú prevádzku,
teda denné a nočné zmeny a tak mali zabezpečenú aj dvojfázovú stravu. Varilo sa teda dvakrát a strava
bola vydávaná jednak o 10,00 hod. predpoludním a jednak o 19,00 hod. popoludní. Čo sa týka samotnej
trasy, táto je v dĺžke 7 km. Varná prevádzka odporcu sa nachádza na sídlisku Furča v OC Laborec.
Odtiaľto Pickupom prevážal stravu skladovanú vo varných hrncoch trasou okolo veľkého TESCA cez

sídlisko Mier až ku Amfiteátru, teda na Festivalové námestie, kde je sídlo nebytových priestorov.

Ku dňu rozhodnutia súdu odporca nepredložil resp. nedisponoval zmluvou č. 33/98 uzavretou s
Technickými službami Košice ako aj dokladmi svedčiacimi o zaplatení úhrady za odvoz odpadu vovýške 1.300,- Sk mesačne. Odporca uviedol, že štátna hygiena ku dňu začatia prevádzky vyžadovala
zabezpečenie odvozu odpadu. Z tohto dôvodu odporca musel zabezpečiť odvoz napriek tomu, že odpad
v podstate po dobu piatich mesiacov nevznikol žiaden, keďže na mieste samom sa nevarilo a všetky

varné hrnce sa priniesli autom a následne sa odviezli naspäť do OC Laborec.

Vo vzťahu k špecifikácii škody spočívajúcej vo vynaložených mzdách na zamestnancov odporca uviedol,
že týchto zamestnancov zamestnal za účelom prevádzkovania predmetných nebytových priestorov,
niektorých ešte pred otvorením prevádzky a niektorých v priebehu trvania nájomného vzťahu. Nevedel

uviesť, ako dospel k výpočtu uplatnenej výšky škody. Nevedel uviesť, ktorý konkrétny zamestnanec bol
na tejto prevádzke a ako dlho. Pre neho bolo podstatné, aby bol výdaj stravy zabezpečený vtedy, keď
mal byť.

Zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu,
oddelenia evidencie vozidiel súd zistil, že odporca bol evidovaný ako držiteľ motorového vozidla zn.

Škoda Felícia Van Plus EČV: KE 944 AP v období od 12.8.1998 do 30.4.2001. Ako vlastník bol evidovaný
spoločnosť GE Capital Leasing, a.s. IČO: 17324220. Z priloženého technického preukazu súd zistil, že
palivo potrebné na prevádzku tohto vozidla bol bezolovnatý benzín OČ95 a spotreba paliva na 100 km
v meste bola 8,2 l.

Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.

Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len

"zmluva").

Podľa ust. § 3 ods.3 citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a
účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová

organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4)

Podľa ust. § 3 ods.4 citovaného zákona, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa ust. § 5 ods.1 citovaného zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať
nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho
na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním
nebytového priestoru spojené.

Podľa ust. § 5 ods.3 citovaného zákona, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým
udržiavaním.

Podľa ust. § 5 ods.4 citovaného zákona, nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných

nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

Podľa ust. § 7 citovaného zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa ust. § 667 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku

užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.Podľa ust. § 669 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú
je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom
prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila

jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

I. Návrh navrhovateľa:

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlžného nájomného a úhrad za služby spojené

s nájmom z titulu zmluvy o nájme nebytových priestorov a to za obdobie od decembra 1999 do marca
2000, spolu vo výške 85.359,- Sk. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia sumy vo výške 5.682,- Sk titulom
náhrady škody, s odôvodnením, že pri skončení nájmu bolo zistené, že chýba inventár, ktorý si odporca
od navrhovateľa prenajal.

Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo

sporné, že dňa 3.6.1999 navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca. uzavreli zmluvu o nájme
nebytových priestorov.

Pri právnom posúdení záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe
uvedenej zmluvy, sa súd riadil osobitným zákonom, na ktorý odkazuje ustanovenie § 720 Občianskeho

zákonníka, ktorým je zákon č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Platnosť
predmetnej zmluvy súd posúdil podľa ustanovenia § 3 citovaného zákona. Súd mal za to, že predmetná
zmluva je platná. Zmluva bola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky
všeobecné, ako aj špeciálne náležitosti predpísané zákonom (predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného, spôsob jeho platenia, ako aj čas, na ktorý sa nájom uzaviera - počnúc od 1.7.1999 na

neurčitý čas). Z článku 3 zmluvy je zrejmé, že účelom nájmu bolo poskytovanie stravovacích služieb
(prednostne pre pracovníkov navrhovateľa).

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nájomný vzťah založený predmetnou zmluvou, trval od
1.7.1999 do 31.3.2000. Navrhovateľ nespochybňoval, že za obdobie piatich mesiacov, od 1.7.1999 do

30.11.1999, odporca dojednané nájomné riadne zaplatil. Predmetom pohľadávky uplatnenej návrhom
bolo nezaplatené nájomné za mesiac december 1999, február 2000 a marec 2000, ako aj nezaplatená
úhrada za služby poskytované s nájmom ( a to tzv.paušalizovaná, ako aj nepaušalizovaná zložka tejto
úhrady) za mesiace november a december 1999, január 2000, február 2000 a marec 2000 a to len v
čiastočnom rozsahu, keďže odporca časť dohodnutého nájomného, ako aj úhrad za služby spojené s

nájmom uhradil.

O dôvodnosti pohľadávky uplatnenej návrhom na začatie konania voči odporcovi, súd nemal
pochybnosti. Povinnosť hradiť nájomné za užívanie nebytových priestorov je základnou povinnosťou
nájomcu. Výška nájomného sa v zmysle ustanovenia § 7 zákona o nájme a podnájme nebytových

priestorov určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. V danom prípade je výška dojednaného
nájomného zrejmá zo zmluvy. Z článku 5 zmluvy vyplýva, že nájomné bolo dohodnuté vo výške 28.800,-
Sk mesačne, ktoré sa odporca zaviazal splácať najneskôr do 15.dňa príslušného mesiaca spolu s DPH,
t.j. vo výške 31.680 Sk na účet prenajímateľa.

Z faktúr predložených navrhovateľom je zrejmé, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi nájomné za mesiac
december1999amesiacefebruár2000amarec2000vovýške31.680,-Sk(vrátaneDPH),tedavsúlade
s dohodou zmluvných strán o výške nájomného. Z faktúr je taktiež zrejmé, že navrhovateľ nájomné
účtoval v lehotách splatnosti dohodnutých v zmluve, t.j. do 15.dňa každého mesiaca. Z faktúr je tiež
zrejmé, že navrhovateľ účtoval odporcovi v súlade s článkom 6 zmluvy upravujúcim úhrady služieb

spojených s nájmom aj sumu 12.500,- Sk + DPH, t.j. 15.375,- Sk ako tzv. paušalizovanú úhradu za
poskytnuté služby a to za mesiace november 1999, január 2000, február 2000 a marec 2000 a zároveň aj
platby za spotrebovanú elektrickú energiu, spotrebu teplej a studenej vody, vrátane stočného na základe
nameraného množstva (tzv. nepaušalizovaná úhrada) a to za mesiace december 1999, január 2000,
február 2000 a marec 2000.

Ako už súd uviedol vyššie, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že po vydaní rozhodnutia
Okresného úradu Košice I, štátneho okresného hygienika zo dňa 25.11.1999, odporca zahájil činnosť
v súlade s uvedeným rozhodnutím a v tejto činnosti pokračoval až do ukončenia nájomného vzťahuúčastníkov, t.j. do 31.3.2000. V súvislosti s vyššie uvedenými faktúrami je potom zrejmé, že navrhovateľ
sa domáhal zaplatenia nájomného, ako aj úhrad za služby poskytované s nájmom za obdobie, ktoré
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, a kedy už ani odporca prevádzkyschopnosť prenajatých

priestorov nenamietal a prenajaté priestory za uvedené obdobie riadne užíval.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k čiastočnej úhrade dlhu na nájomnom a úhradách za
služby spojené s nájmom za uplatňované obdobie zo strany odporcu došlo, či už zaplatením priamo na
účet prenajímateľa alebo započítaním vzájomných pohľadávok.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 85.359,- Sk (2.833,40
EUR) titulom dlhu na nájomnom, je v celom rozsahu dôvodný. Ani sám odporca nespochybňoval výšku
uplatnenej pohľadávky, len tvrdil, že zanikla z dôvodu započítania ním uplatnenej vzájomnej pohľadávky.

Vo vzťahu k ďalšej časti nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.682,- Sk súd vykonaným

dokazovaním zistil, že odporca spolu s prenajatými nebytovými priestormi prevzal do užívania aj
kuchynské potreby, ktorých zoznam bol spísaný v písomnej forme dňa 1.7.1999 (č.l.23 spisu). Dňa
5.4.2000 bola vykonaná inventúra, na základe ktorej boli zistené chýbajúce položky v závodnej kuchyni
(č.l.27 spisu) a to 26 kusov hlbokých tanierov, 22 kusov plytkých tanierov, 12 kusov dezertných tanierov
zn.Constanc, jeden kus tácka, 28 kusov lyžica Bistro, 50 kusov vidličiek Bistro, 23 kusov nôž Bistro, 22

kusov lyžičiek na kávu a 45 kusov pohárov durit Tatiana, spolu v hodnote 5.682,- Sk (vrátanie DPH).

Odporca sa bránil tvrdením, že ak došlo k nejakej strate vo vzťahu k vyššie uvedeným položkám, za
stratu nenesie zodpovednosť z dôvodu, že tieto hnuteľné veci používali aj zamestnanci navrhovateľa.

Z uvedenou obranou odporcu sa súd nestotožnil.

Po právnej stránke dohodu účastníkov konania o užívaní uvedených hnuteľných vecí súd posúdil v
zmysle ustanovenia § 721 Občianskeho zákonníka, upravujúceho podnikateľský nájom hnuteľných vecí.

Podľa ust. § 722 ods.1 Občianskeho zákonníka, za opotrebenie veci spôsobenej riadnym užívaním
nájomca nezodpovedá.

Podľa ust. § 722 Občianskeho zákonníka, vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca
povinnýohlásiťprenajímateľovibezzbytočnéhoodkladu.Povinnosťnájomcunahradiťškodusaspravuje

ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak nájomca užíva vec spôsobom určeným
zmluvou alebo spôsobom primeraným povahe a určeniu veci, za opotrebovanie veci nezodpovedá.
Jednoznačne však zodpovedá za stratu alebo zničenie prenajatej veci; zodpovednostný vzťah je

potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd mal za to, že vo vzťahu k uvedenej časti nároku boli preukázané všetky predpoklady pre záver
o zodpovednosti odporcu za vznik škody. Odporca ako nájomca bol povinný starať sa o prenajaté
hnuteľné veci tak, aby nedošlo k ich strate alebo zničeniu. V danom prípade nebolo preukázané, že

by si bol odporca splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 722 ods.2 Občianskeho zákonníka a teda, že
by vzniklú stratu bez zbytočného odkladu oznámil prenajímateľovi. Súd má za to, že je irelevantné, či
stratu alebo zničenie prenajatých vecí spôsobili tretie osoby, ktorým odporca ako nájomca umožnil k
prenajatým veciam prístup. Základný zodpovednostný vzťah je totiž daný vo vzťahu medzi nájomcom
a prenajímateľom. Porušenie právnej povinnosti teda spočíva v strate hnuteľných vecí, ktoré boli

predmetom nájmu. Škoda spočíva v zmenšení majetku navrhovateľa ako prenajímateľa. Je zároveň
nepochybné, že k vzniku škody - strate prenajatých hnuteľných vecí, došlo počas trvania nájomného
vzťahu účastníkov, v čase, kedy mal odporca uvedené hnuteľné veci v oprávnenej držbe a faktickej
moci a teda, v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Odporca nenamietal existenciu škody;
nenamietal výsledky inventarizácie, vykonanej pri skončení nájmu, pri ktorej bolo zistené, čo a v akom

rozsahu chýba a nenamietal ani jej výšku uplatnenú návrhom.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že aj nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.682,- Sk
(188,61 EUR), je dôvodný.Navrhovateľ sa teda dôvodne domáhal zaplatenia celej uplatnenej sumy spolu vo výške 91.041,- Sk
(85.359 Sk + 5.682 Sk), t.j. 3.022,01 EUR.

II. Po posúdení dôvodnosti nároku, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, sa súd zaoberal
dôvodnosťou vzájomného návrhu odporcu - t.j. dôvodnosťou jeho pohľadávky uplatnenej na započítanie
voči pohľadávke navrhovateľa.

Odporca si vzájomným návrhom uplatnil
a/ zľavu z nájomného vo výške 17.360,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 86.800,- Sk,
a titulom náhrady škody:
b/ odvoz odpadu 1.300,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 6.500,- Sk,
c/ leasing - Škoda VAN plus 9.800,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 49.000,- Sk,
d/ havarijné poistenie vo výške 1.250,- Sk x 5 mesiacov vo výške 6.250,- Sk,

e/ zákonné poistenie vo výške 166,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 830,- Sk,
f/ mesačné výkony pre navrhovateľa 42 hodín x 66,70 Sk, t.j. 2.801,40 Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške
14.007,- Sk,
g/ PHM a amortizácia 4.586,40 Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 22.932,- Sk,
h/ mzda pracovníkov naviac za 5 mesiacov, spolu vo výške 177.292,80 Sk.

Podľa ust. § 8 citovaného zákona, ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto,
že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má
nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.

Podľa ust. § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa ust. § 674 Občianskeho zákonníka, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených

v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí
započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

Podľa ust. § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného
sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich

mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

a) Čo sa týka vzájomnej pohľadávky odporcu, v prvom rade si uplatňoval právo na zľavu z nájomného
za obdobie piatich mesiacov, t.j. od júla do novembra 1999 a to vo výške 17.360,- Sk za jeden mesiac,
spolu za celé uvedené obdobie vo výške 86.800,- Sk, t.j. 2.881,23 EUR.

Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu konštatoval, že odporca v konaní preukázal riadne
uplatnenieprávanazľavuresp.naodpustenienájomnéhozaobdobie,počasktoréhoprenajaténebytové
priestory neboli (prenajímateľom odovzdané a na jeho náklady udržiavané) v stave spôsobilom na
dohodnuté (i obvyklé) užívanie v súlade s § 5 ods. 1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Súd pri tom prihliadol na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, okrem iného z výpovede
svedkyne Y.. D. M., ktoré opodstatňujú záver, že odporca počas trvania nájomného vzťahu v lehotách
ustanovených v § 675 Občianskeho zákonníka uplatnil u navrhovateľa ústnou formou nárok na zľavu z
nájomného z toho dôvodu, že nemohol kuchyňu používať na varenie, ale iba na výdaj stravy. Uvedená
svedkyňa, ktorá pracovala v rozhodnom období u navrhovateľa vo funkcii ekonomickej námestníčky, vo

svojejvýpovedipotvrdila,žeonárokunaodpustenienájomnéhosodporcomjednala,avšaknedohodlisa
z toho dôvodu, že nebola kompetentná o jeho žiadosti rozhodnúť. V konaní bolo tiež nesporne zistené,
že odporca po prevzatí nebytových priestorov oznámil navrhovateľovi závady zistené pri previerke
vykonanej zamestnancom Štátneho zdravotného ústavu Košice A. M. dňa 9.7.1999, na základe žiadosti
odporcu o súhlas k zahájeniu činnosti v stravovacej prevádzke v objekte závodu navrhovateľa, doručil

mu súpis závad zo dňa 23.7.1999 a žiadal o odstránenie závad, ktoré mu bránili vo využívaní nebytových
priestorov v závodnej kuchyni na dohodnutý účel, t.j. na poskytovanie stravovacích služieb prednostne
pre pracovníkov navrhovateľa podľa čl. 3 zmluvy č. 13/ZN/99 zo dňa 3.6.1999. Z ust. § 5 ods. 3 zákona
o nájme a podnájme nebytových priestorov pritom vyplýva, že nájomca je oprávnený užívať nebytovýpriestor v rozsahu dohodnutom v zmluve a podľa § 5 ods. 4 cit. zákona je povinný uhrádzať náklady
spojené s obvyklým udržiavaním. O také náklady však nejde v prípade závad, znemožňujúcich riadne
užívanie prenajatých priestorov na dohodnutý či obvyklý účel, ako tomu bolo v posudzovanom prípade.

Pod pojmom poskytovanie stravovacích služieb je potrebné rozumieť aj samotné prevádzkovanie
kuchyne a teda, nielen výdaj, ale aj prípravu a varenie pokrmov a ich následných výdaj stravníkom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že užívanie prenajatých nebytových priestorov na poskytovanie
stravovacích služieb, teda na zmluvne dohodnutý účel, bolo možné až po vydaní rozhodnutia Okresného
úradu Košice I, štátneho okresného hygienika č. ŠOH/001695-001-223.1/99/Pr zo dňa 25.11.1999,

ktorým bol udelený súhlas na prípravu, výdaj a expedíciu pokrmov v prepravných nádobách a balených
v jednoporcovanom návratnom obale. Z uvedeného treba vyvodiť záver, že odporca od 1.7.1999 do
30.11.1999 pre zistené závady, ktoré nespôsobil, nemal možnosť nebytové priestory užívať v rozsahu
dohodnutom v zmluve a na dohodnutý účel, resp. mohol ich užívať iba obmedzene, v dôsledku čoho
mu vzniklo právo na odpustenie nájomného, prípadne na primeranú zľavu z nájomného, ktorého u
žalovaného riadne v zákonných lehotách aj uplatnil.

Čo sa týka uvedeného obdobia od 1.7.1999 do 30.11.1999, navrhovateľ nespochybňoval, že za toto
obdobie odporca dojednané nájomné riadne zaplatil. V konaní nebolo sporné, že za toto obdobie
odporca zaplatil na nájomnom spolu sumu vo výške 126.720,- Sk (za mesiace júl a august 1999 na
základe dohody s navrhovateľom nájomné znížené na polovicu - spolu za tieto dva mesiace sumu vo

výške 31.680,- Sk a za mesiace september, október a november 1999 za každý mesiac po 31.680,- Sk).
Ak teda dojednané nájomné bolo za uvedené obdobie spolu vo výške 126.720,- Sk a odporca si uplatnil
nárok na zľavu vo výške 86.800,- Sk, je zrejmé, že si uplatnil zľavu z nájomného v rozsahu 68,50 %.

Vzhľadom k tomu, že závady na prenajatých nebytových priestoroch odporcovi znemožňovali riadne

užívanie prenajatých priestorov na dohodnutý či obvyklý účel, pretože odporca v danom období
nemohol prevádzkovať kuchyňu formou prípravy, varenia a následného výdaju pokrmov stravníkom a
v skutočnosti mohol realizovať len výdaj pokrmov, súd konštatoval, že priznanie zľavy v uplatnenom
rozsahu 86.800,- Sk (2.881,23 EUR), je dôvodné a primerané.

b) Ostatná pohľadávka odporcu, uplatnená titulom náhrady škody:

Podľa ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka sú:

a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
d/ zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti je jednou zo základných podmienok pre záver o vzniku zodpovednosti
za škodu. Spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v
súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k
porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré

mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia §
415 Občianskeho zákonníka (prevenčná povinnosť).Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu

právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia,
preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom
zákone,ktorýrozlišujeúmyselnézavinenieanedbanlivostnézavinenieatiesavnútornečlenianastupne
zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel,
pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju

môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť
aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje
pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

Čo sa týka prvého predpokladu zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti), súd v súlade

s právnym názorom odvolacieho súdu uzavrel, že navrhovateľ porušil svoju právnu povinnosť v zmysle
ust. § 5 ods. 1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj svoju zmluvnú povinnosť
odovzdať nebytové priestory odporcovi ako nájomcovi v stave spôsobilom na obvyklé aj dohovorené
užívanie.

Čo sa týka ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu (existencia škody), vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že odporca, vzhľadom k tomu, že v rozhodnom období pre zistené závady
nemohol prevádzkovať kuchyňu formou prípravy a varenia pokrmov, tak zabezpečoval aspoň výdaj
hotových teplých pokrmov. Tieto pripravoval vo vlastnej stravovacej prevádzke v OC Laborec, ul.
Povstaniačeskéhoľuduč.3vKošiciachadenne,vmnožstvecca150porciívprepravnýchnádobách,ich

motorových vozidlom zn.Felícia Van plus EVČ XXX X. dovážal do výdajnej časti kuchyne v prenajatých
priestoroch. Uvedená skutočnosť nesporne vyplynula z rozhodnutia Okresného úradu Košice I,
štátneho okresného hygienika č.ŠH/00861-223.1/130/99/Pr zo dňa 16.7.1999, ktorý dňa 9.7.1999
vykonal v prevádzke previerku a na základe zistených nedostatkov pozastavil prípravu a varenie
jedál v prenajatých priestoroch a do odstránenia závad nariadil prepravovať hotové pokrmy denne

motorovým vozidlom z OC Laborec. Uvedenú skutočnosť (zabezpečenie výdaja stravy) navrhovateľ
nespochybňoval.

Pokiaľ si teda odporca si uplatnil náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch na spotrebované pohonné
hmoty a amortizáciu motorového vozidla, súd konštatoval, že tieto náklady prestavujú skutočnú škodu,

spočívajúcu v zmenšení majetku odporcu. Odporca by uvedené náklady nemusel vynaložiť, keby
mohol pokrmy pripravovať a variť v prenajatých nebytových priestoroch, čím je daná bezprostredná
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti navrhovateľa a vznikom škody. Čo sa týka
zavinenia, je potrebné uviesť, že pre záver o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. §
420 ods.1 Občianskeho zákonníka postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti. V danom prípade nie

je dôvod pochybovať o tom, že navrhovateľ zavinil vznik škody svojim správaním. Ako to vyplýva z
rozhodnutia odvolacieho súdu, v konaní bolo nesporne zistené, že odporca po prevzatí nebytových
priestorov oznámil navrhovateľovi závady zistené pri previerke vykonanej zamestnancom Štátneho
zdravotného ústavu Košice dňa 9.7.1999 na základe žiadosti odporcu o súhlas k zahájeniu činnosti v
stravovacej prevádzke v objekte závodu navrhovateľa, doručil mu súpis závad zo dňa 23.7.1999 a žiadal

o odstránenie závad, ktoré mu znemožňovali riadne užívanie nebytových priestorov na dohodnutý účel.
To, že navrhovateľ bol uzrozumený s existenciou závad, je zrejmé aj z toho, že znížil odporcovi výšku
nájomného za mesiace júl a august 1999. Taktiež nebolo sporné, že navrhovateľ mal vedomosť o tom,
že odporca v rozhodnej dobe (až do vydania rozhodnutia Okresného úradu Košice I, štátneho okresného
hygienika č. ŠOH/001695-001-223.1/99/Pr zo dňa 25.11.1999, ktorým bol udelený súhlas na prípravu,

výdaj a expedíciu pokrmov), zabezpečoval stravovanie v prenajatých priestoroch provizórne, formou
dovozu pokrmov v prepravných nádobách z inej stravovacej jednotky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ nepochybne musel vedieť, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, musel s
tým byť uzrozumený.Náhradu za spotrebované pohonné látky súd vypočítal podľa spotreby pohonných látok uvedenej v

technickom preukaze cestného motorového vozidla a ceny pohonnej látky, ktorá platila v rozhodnom
čase, zistenej z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky.

Vykonaným dokazovaním (zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského
dopravného inšpektorátu, oddelenia evidencie vozidiel) mal súd nesporne za preukázané, že odporca

bol v rozhodnom období držiteľom motorového vozidla zn. Škoda Felícia Van Plus EČV: I. XXX X.. Z
technického preukazu súd zistil, že na prevádzku tohto vozidla bol potrebný bezolovnatý benzín OČ 95
a spotreba paliva v meste bola 8,2 l /100 km. Vzhľadom na dvojzmennú prevádzku navrhovateľa ( výdaj
stravy dva krát denne), vykonal cestu zo svojej prevádzky v OC Laborec do prenajatých priestorov 2 krát
denne. V mesiaci júl 1999 bolo 23 pracovných dní, v mesiaci august 1999 21 pracovných dní, v mesiaci
september 1999 20 pracovných dní, v mesiaci október 1999 22 pracovných dní a v mesiaci november

1999 do 25.novembra 16 pracovných dní, spolu 102 pracovných dní. Odporca si uplatnil náhradu za 98
dní. Vzhľadom na dĺžku jednej trasy cca 7km ( z OC Laborec do prenajatých priestorov) je zrejmé, že
za 1 deň absolvoval 28 km ( 14 km tam aj späť krát 2 ). Za 98 dní teda absolvoval spolu 2.744 km. Pri
priemernej spotrebe 8,2 litra/100 km teda za celé uvedené obdobie spotreboval 225,01 litrov benzínu.
Podľa údajov Štatistického úradu SR cena za 1 liter benzínu v roku 1999 (Natural oktánový 95) činila

0,86 Eur za 1 liter. Náklady za spotrebované pohonné látky za celé uvedené obdobie teda predstavujú
193,51 EUR (0,86 EUR x 225,01 litrov).

Pri výpočte amortizácie súd vychádzal z inštitútu tzv. základnej náhrady. Podľa Opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.13/1999 Z.z. o úprave výšky sadzieb základnej náhrady za

používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 28.1.1999 do 27.8.1999,
základná náhrada činila 4,10 Sk za 1 km cesty. Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR č.218/1999 Z.z. o úprave výšky sadzieb základnej náhrady za používanie cestných
motorových vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 28.8.1999 do 19.10.1999, základná náhrada
činila 4,30 Sk za 1 km cesty. Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

č.261/1999 Z.z. o úprave výšky sadzieb základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách, účinného od 20.10.1999 do 29.3.2000, základná náhrada činila 4,45 Sk za 1
km cesty. Priemerná základná náhrada za rozhodné obdobie činí 4,28 Sk, t.j.0,14 EUR za 1 km cesty.
Pri počte absolvovaných 2.744 km výška základnej náhrady predstavuje sumu 384,16 EUR (t.j. 0,14
EUR x 2.744 km).

Spolu náhrada za spotrebované pohonné látky a amortizáciu predstavuje 577,67 EUR (193,51 + 384,16
EUR).

Keďženavrhovateľsititulomnáhradyzaspotrebovanépohonnélátkyaamortizáciuuplatnilsumu22.932

Sk, t.j. 761,20 EUR, v prevyšujúcej časti, o zaplatenie sumy 183,53 EUR, súd návrh odporcu zamietol.

Vzájomný návrh odporcu v časti o zaplatenie sumy 56.080,-Sk (1.861,51 EUR) uplatnený titulom
náhrady škody, spočívajúcej v zaplatených leasingových splátkach vo výške 49.000,- Sk, zaplatenom
havarijnom poistení vo výške 6.250,- Sk a zákonnom poistení vo výške 830,- Sk (spolu 1.861,51

EUR) súd zamietol. Uvedené náklady totiž nepredstavujú škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s
protiprávnym úkonom navrhovateľa. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania - ako sám odporca
uviedol, motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Van Plus EČV: I. XXX X., ktorým prevážal hotové pokrmy
do prenajatých priestorov, si prenajal už rok pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov s
navrhovateľom a teda, používal ho v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti už rok pred

vznikom nájomného vzťahu s navrhovateľom a aj počas trvania nájomného vzťahu s navrhovateľom
ho používal na zabezpečenie iných svojich prevádzok. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj správou
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia
evidencie vozidiel, podľa ktorej bol odporca evidovaný ako držiteľ tohto motorového vozidla v období
od 12.8.1998 do 30.4.2001 Pokiaľ teda v súvislosti s prenajatím tohto vozidla odporca platil vlastníkovi

vozidla leasingové splátky a zároveň aj havarijnú a zákonnú poistku, uvedené náklady nemohli súvisieť
s porušením právnej povinnosti zo strany navrhovateľa. Keďže neboli splnené všetky predpoklady
pre záver o zodpovednosti navrhovateľa za škodu (absencia príčinnej súvislosti), súd vzájomný návrh
odporcu v časti o zaplatenie sumy 1.861,51 EUR zamietol.O vzájomnom návrhu odporcu súd v predmetnom rozsudku rozhodol len sčasti a to vo vzťahu k zľave
na nájomnom, náhrade škody titulom spotrebovaných pohonných hmôt a amortizácie vozidla a náhrade

škody titulom leasingových splátok, havarijného a zákonného poistenia vozidla.

V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody (odvoz odpadu 6.500,- Sk, mesačné výkony pre
navrhovateľa 14.007,- Sk a mzda pracovníkov naviac 177.292,80 Sk) súd z dôvodu absencie dôkazov
a teda, potreby vykonania ďalšieho dokazovania, vzájomný návrh odporcu súd vylúčil na samostatné

konanie.

Započítanie:

Podľa ust. § 97 ods.1 O.s.p., odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i
vzájomným návrhom.

Podľa ust. § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Navrhovateľsanávrhomvočiodporcovidomáhalzaplateniasumy3.022,01EUR.Odporcasivzájomným
návrhom podľa ust. § 97 ods.1 a § 98 O.s.p. uplatnil voči pohľadávke navrhovateľa na započítanie
pohľadávku vo výške 363.611,80 Sk (12.069,70 EUR). Zhrnúc výsledky rozhodovania je zrejmé, že
nárok navrhovateľa súd vyhodnotil ako dôvodný v celom rozsahu. Nárok odporcu uplatnený vzájomným
návrhom súd vyhodnotil ako dôvodný v rozsahu 3.458,90 EUR (pozostávajúci zo sumy 2.881,23 EUR

priznanej titulom zľavy z nájomného a zo sumy 577,67 EUR priznanej titulom náhrady škody za
spotrebované pohonné látky a amortizáciu vozidla. Z uvedeného vyplýva, že vzájomná pohľadávka
odporcu je dôvodná vo vyššom rozsahu a preto, nárok navrhovateľa uplatnený žalobou vo výške
3.022,01 EUR v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka zanikol započítaním v celom rozsahu.
Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol. V časti, v ktorej priznaný nárok odporcu

uplatnený vzájomným návrhom prevyšuje sumu uplatnenú žalobou, t.j. o zaplatenie sumy vo výške
436,89 EUR (3.458,90 EUR mínus 3.022,01 EUR), súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie uvedenej
sumy odporcovi.

Podľa ust.§ 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

O náhrade trov konania (vo vzťahu k návrhu na začatie konania) súd rozhodol v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (návrh navrhovateľa bol

v celom rozsahu zamietnutý), priznal náhradu trov proti navrhovateľovi.
O náhrade trov konania vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu (v časti prevyšujúcej pohľadávku
uplatnenú návrhom navrhovateľa) súd rozhodne po tom, čo rozhodne o celom vzájomnom návrhu
odporcu.

Trovy odporcu predstavuje súdny poplatok zaplatený za odvolanie proti rozsudku č.k.19 C 946/2000-182
zo dňa 4.5.2002 vo výške 4.550,- Sk (151,03 EUR), t.j. 5 % z ceny predmetu konania, ako aj trovy
právneho zastúpenia, keďže odporca bol v tomto spore zastúpený advokátom.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 5.881,41 EUR.

Vychádzajúc z hodnoty sporu (91.041,-Sk) je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby, vykonaný v čase od 1.4.2002 do 31.12.2004, v zmysle ustanovenia § 13 ods.1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č.163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb vo výške 3.381,- Sk (112,23 EUR) a v čase od 1.1.2005 v zmysle ustanovenia § 10
ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb je vo výške 3.650,- Sk (121,15 EUR).

Tarifná odmena vo výške 112,23 EUR patrí za tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia zo dňa 27.1.2004, 2. účasť na pojednávaní konanom dňa 4.3.2004, 3. účasť na pojednávaní
konanom dňa 27.4.2004, 4. odvolanie proti rozsudku zo dňa 1.7.2004. 5.úkon - v súlade s ustanovením
§ 16 ods.3 vyhlášky č.163/2002 Z.z. patrí právnemu zástupcovi za účasť na pojednávaní konanom dňa
24.10.2006 len 1 tarifnej odmeny vo výške 845,25 Sk (28,06 EUR), pretože toto pojednávanie bolo

odročené bez prejednania veci.
Tarifná odmena vo výške 121,15 EUR patrí za tieto úkony právnej služby: 1. účasť na pojednávaní
konanom dňa 1.2.2007, 2. odvolanie proti rozsudku zo dňa 11.4.2007, 3. účasť na pojednávaní dňa
23.10.2008, 4. účasť na pojednávaní dňa 4.3.2010, 5. účasť na pojednávaní dňa 24.2.2011, 6. účasť
na pojednávaní dňa 30.5.2011, 7. účasť na pojednávaní dňa 22.9.2011, 8. odvolanie proti rozsudku zo
dňa 22.12.2011, 9. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2014. 10. a 11. úkon - v súlade s ustanovením § 14

ods.5 písmena b/ vyhlášky č.655/2004 Z.z. patrí právnemu zástupcovi odmena len vo výške 1 základnej
sadzby, t.j. 30,29 EUR za účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci a to dňa
16.11.2009 a 2.12.2010.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za úkon vyúčtovaný za účasť na pojednávaní

konanom dňa 22.4.2010. Tento úkon súd považoval za neúčelný, pretože pojednávanie bolo odročené
bez prejednania veci len z dôvodu, že odporca nepredložil včas listinné dôkazy, na predloženie ktorých
ho súd vyzval na predchádzajúcom pojednávaní, čím došlo k zmareniu pojednávania. Súd nepriznal
odmenu ani za úkon, vyúčtovaný za preštudovanie spisu dňa 19.5.2011. Z obsahu spisu je totiž zrejmé,
že tento úkon nevykonala právna zástupkyňa odporcu osobne, ale sám odporca.

Vsúladesustanovením§16ods.3vyhláškyč.655/2004Z.z.,patríprávnemuzástupcoviajrežijnýpaušál
za každý úkon právnej služby a to vo výške 136,-Sk (4,51 EUR) za 4 úkony vykonané v roku 2004,
vo výške 164,- Sk (5,44 EUR) za úkon vykonaný v roku 2006, vo výške 178,- Sk (5,91 EUR) za dva
úkony vykonané v roku 2007, vo výške 190 Sk (6,31 EUR) za jeden úkon vykonaný v roku 2008, vo

výške 6,95 EUR za jeden úkon vykonaný v roku 2009, vo výške 7,21 EUR za dva úkony vykonané v
roku 2010, vo výške 7,41 EUR za štyri úkony vykonané v roku 2011 a vo výške 8,04 EUR za jeden úkon
vykonaný v roku 2014.

Spolutarifnáodmenačiní1.627,91EURarežijnýpaušál100,66EUR.Spoluodmenaprávnehozástupcu

predstavuje 1.728,57 EUR.

Celková výška trov, ktoré vznikli odporcovi v tomto konaní, je 1.879,60 EUR (náhrada súdneho poplatku
a trovy právneho zastúpenia).

V súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. súd uložil navrhovateľovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil
k rukám právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom

súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.